Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4Cb/27/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu H. P., E.. S.. Š. XXX/XX, XXX XX W., O.: XX XXX XXX, zast. BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, proti žalovanému Q. J..S..Z.., K. Š. XXXX, XXX XX Č., O.: XX XXX XXX, zast. V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o zaplatenie 2 671,76 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 671,76 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 454,86 € od 9.5.2014 do zaplatenia, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 781,25 € od 12.6.2014 do zaplatenia, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 286,26 € od 28.8.2014 do zaplatenia, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 141,19 € od 28.8.2014 do zaplatenia, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 141,63 € od 28.8.2014 do zaplatenia, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 246,01 € od 28.8.2014 do zaplatenia, s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 93,75 € od 28.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo žiadal žalobca, čo tvorilo záväzný predmet sporu: Žalobca žiadal v žalobe zaplatiť od žalovaného sumu 3 144,95 € istiny s príslušenstvom. Po podaní žaloby došlo k zaplateniu sumy 473,19 €. V tejto časti žalobca vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené. Predmetom sporu tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 671,76 € istiny s príslušenstvom. Táto suma predstavovala rozdiel, nezaplatenú cenu diela. Nárok nebol sporným nárokom. Túto časť ceny diela však žalovaný žalobcovi nezaplatil, zadržal žalobcovi časť ceny diela vo výške predmetu sporu 2 671,76 €. Vzniesol kompenzačnú námietku na započítanie sumy 2 671,76 € podľa vtedy platného § 98 OSP. Predmetom kompenzačnej námietky nebola vyššia suma, ako je predmet sporu. Z toho dôvodu súd nárok posúdil ako procesnú obranu proti nároku žalobcu. Žalovaný uviedol, že suma 2 671,76 € je nadspotrebou žalobcu. V rozpore so ZOD vyprodukoval žalobca nadspotrebu vyššiu ako 5 % z celkového objemu materiálu, preto túto sumu žalovaný ako zádržné zadržal. Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 4Cb/27/2014 zo dňa 12.11.2015 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi časť ceny diela vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom a v časti 473,19 € v dôsledku späťvzatia žaloby po zaplatení tejto časti ceny diela konanie zastavil. Predmet sporu - nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela nebol sporný, sporný

bol nárok žalovaného uplatnený v rámci kompenzačnej námietky v rovnakej výške. Prvostupňový súd nadspotrebu vyhodnotil ako vadu diela, množstevnú vadu diela, ako vadu zrejmú pri odbere, dodaní diela. Mal za to, že neexistuje platná reklamácia po formálnej stránke a neexistuje preto základ nároku žalovaného na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady diela. Reklamáciu na čl. 40 spisu súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, pretože žalovaný nadspotrebu počítal a reklamoval zo súčtu materiálu všetkých poddodávateľov na stavbe percentuálnym pomerom nadspotreby, ktorý vypočítal z celkového objemu všetkých prác pripadajúcich z celého diela na žalobcu (žalobca odviedol na diele 23,85 % objemu všetkých prác, preto žalovaný reklamoval u žalobcu 23,85 % z celkového množstva vyprodukovanej nadspotreby všetkých poddodávateľov). Súd reklamáciu vyhodnotil ako neplatnú pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že neboli konkretizované vady diela tak, ako to vyžadujú ustanovenia § 560 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka a § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k žalobcovi je reklamácia nekonkrétna, nepreskúmateľná, nemôže sa brániť. Taký prístup by znamenal, že žalobca by za nadspotrebu zodpovedal vždy paušálne, aj keď by žiadnu nadspotrebu nevyprodukoval. Žalobca má svoju zmluvu o dielu, len na svoj predmet diela, zodpovedá preto len za svoje diela a len za vady svojho diela. Nezodpovedá za vady diela ostatných poddodávateľov, nezodpovedá za nadspotrebu ostatných poddodávateľov. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/38/2016-177 zo dňa 9.8.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 13Cob/38/2016-233 zo dňa 24.1.2017 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že strany konania nepodali dovolanie proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, tak prvostupňový súd, ako aj strany konania sú viazané záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Súd ďalej postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré oboznámil aj v rámci vysloveného predbežného právneho názoru súdu, a to z toho dôvodu, že od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu. Aj odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatoval, že žalobca si žalovanú sumu uplatnil voči žalovanému oprávnene, čo žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Ďalšie dokazovanie súd mal zamerať preto na kompenzačnú námietku žalovaného v totožnej výške, ako je predmet sporu, teda vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom, ale nie titulom zodpovednosti za vady diela, ako vyhodnotil prvostupňový súd, ale titulom nároku na náhradu škody v nadväznosti na § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd teda inak právne posúdil vec. Poukázal na obsahové ustanovenia zmluvy o dielo, článok IV., bod 4.18 a bod 4.10 zmluvy. Mal za to, že žalobca podľa zmluvy i ústnej dohody, za ktorú mal príplatok za riadiace práce, mal dbať na nadspotrebu (článok IV., bod 4.17, 4.18, 4.10 zmluvy). Podľa názoru odvolacieho súdu tak článok IV., bod 4.18 zmluvy o dielo má previazanosť práve na znenie bodu 4.17 a 4.19 zmluvy. Nejde teda podľa názoru odvolacieho súdu o nárok z titulu vád diela, ale o nárok na náhradu škody. Zároveň odvolací súd konštatoval, že dôkazné bremeno preukázať tvrdenia v kompenzačnej námietke spočíva na žalovanom. Keďže tvrdí škodu, je potrebné, aby žalovaný spoľahlivo preukázal všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti žalobcom, vznik škody, výšku škody, príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej, resp. zákonnej povinnosti a vznikom škody, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ žalovaný tvrdil porušenie povinnosti vyplývajúcej z článkov IV., bod 4.18 zmluvy zo strany žalobcu, je povinný preukázať, že práve túto povinnosť porušil žalobca. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobca nezodpovedá za konanie a správanie sa ďalších subdodávateľov. Ďalej odvolací súd v právnom názore uviedol, že sám o sebe predložený tabuľkový prehľad bez ďalšieho nemá výpovednú hodnotu o tom, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť neprekročiť nadspotrebu o 5 % a že nadspotreba sa týka činnosti žalobcu. Žalobca zodpovedá za škodu vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s porušením žalobcovej povinnosti. K výške škody odvolací súd uviedol, že nie je možné automaticky výšku škody prevziať z výpočtov žalovaného. Žalovaný je povinný dokázať, že na jeho strane vo vypočítanej výške škoda skutočne vznikla a že vznikla práve v dôsledku porušenia povinnosti žalobcom. Odvolací súd v záväznom právnom názore konštatoval, že nie je možné prevziať a výšku škody vypočítať len percentuálne z objemu všetkých prác a podielovo určiť sumou pripadajúcou na žalobcu, resp. pracovníkov žalobcu. Odvolací súd konštatoval, že je potrebné, aby bolo jednotlivo preukázané, aké zložky tvoria škodu vzniknutú na strane žalovaného. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti je potrebné, aby žalovaný jednoznačne preukázal vzťah medzi ujmou a konkrétnym konaním žalobcu. Pokiaľ nedôjde k podstatnej zmene skutkových a právnych okolností, súd bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu s tým, že žalovaný je nositeľom dôkazného bremena vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, ktorú vzniesol a žalovaný je povinný preukázať všetky právne predpoklady nároku na náhradu škody.

2. Čo tvrdil žalobca, aké prostriedky procesného útoku použil: Dňa 10.10.2014 navrhovateľ H. P., O.Z.: XX XXX XXX, W., podal návrh proti odporcovi Q., J..S..Z.., Č., O.: XX XXX XXX. V návrhu navrhovateľ

uviedol, že dňa 20.10.2013 uzavrel Zmluvu o dielo č. 23/2013 s odporcom. Na základe Zmluvy o dielo (ďalej ZOD) sa navrhovateľ zaviazal odporcovi vykonať montáž sadrokartónových priečok, stien, podhľadov vrátane vykonania náterov, revíznych dvierok, montáže, zárubní a pod. Dielo mal realizovať podľa projektu K. H. v Českej republike. Na základe súpisu vykonaných prác vyfakturoval cenu diela: faktúrou č. 3/2014 splatnou dňa 8.5.2014 vyfakturoval cenu diela vo výške 2 832,61 € (čl. 19), faktúrou č. 5/2014 splatnou dňa 11.6.2014 vyfakturoval cenu diela vo výške 1 875 € (čl. 20). Podľa bodu 7.8 ZOD bol odporca oprávnený zadržať navrhovateľovi 5 % z každej faktúry prijatej od navrhovateľa ako záruku za kvalitu vykonaného diela Odporca nezaplatil navrhovateľovi zádržné ani z ďalších faktúr, kde zaplatil vykonanú cenu diela, ale zádržné nezaplatil. Išlo o faktúru č. 11/2013 (čl. 16), faktúru č. 1/2014 (čl. 17), faktúru č. 2/2014 (čl. 18). Navrhovateľ vyzval odporcu k platbe ceny diela dňa 28.7.2014. Na výzvu reagoval odporca 4.8.2014 písomne. Uviedol, že k pohľadávke sa vyjadrí po vykonaní konečnej inventarizácie. Vyjadril záujem riešiť vec mimosúdnou cestou (čl. 21 výzva, čl. 22 odpoveď, čl. 23 odpoveď). Na účet navrhovateľa poukázal polovicu dlžnej sumy vo výške 2 236,12 €. Navrhovateľ túto sumu započítal podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka na úhradu faktúry č. 3/2014 na sumu 2 832,61 €. Nezaplatený rozdiel predstavuje sumu 454,86 € bez zádržného + zádržné 141,63 €, celkom 596,49 €. Dňa 27.6.2014 bol vydaný kolaudačný súhlas s užívaním stavby K. R. H.. Doba, počas ktorej mohol odporca v zmysle ZOD zadržať sumu 5 % z vystavených faktúru, uplynula dňa 27.8.2014. Počas tejto lehoty odporca nenamietal kvalitu diela. Navrhovateľ má právo na vyplatenie zadržanej sumy. Celková vymáhaná suma predstavuje sumu 3 144,95 € a pozostáva z nasledovných položiek:

- faktúra č. 11/2013 na sumu 5 725,23 €, zádržné 286,26 €, zaplatená suma 5 438,97 €, nezaplatená suma 286,26 €,

- faktúra č. 1/2014 na sumu 2 823,74 €, zádržné 141,19 €, zaplatená suma 2 682,55 €, dlžná suma 141,19 €,

- faktúra č. 2/2014 na sumu 4 920,23 €, zádržné 246,01 €, zaplatená suma 4 674,22 €, dlžná suma 246,01 €,

- faktúra č. 3/2014 na sumu 2 832,61 €, zádržné 141,63 €, zaplatená suma 2 236,12 €, dlžná suma 596,49 €,

- faktúra č. 5/2014 na sumu 1 875 €, zádržné 93,75 €, zaplatená suma 0 €, dlžná suma 1 875 €, › celková dlžná suma 3 144,95 €.

Zároveň žiadal aj úrok z omeškania vo výške špecifikovanej v petite vo výške 9,25 % ročne a 9,15 % ročne v nadväznosti na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369c a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška paušálnej náhrady nákladov je ustanovená vládou SR nariadením. V zmysle § 2 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, nariadenie č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku konania. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 22.12.2014 čl. 48 navrhovateľ uviedol. Odporca sa nikdy pred podaním žaloby, ktorá bola podaná dňa 8.10.2014, nekontaktoval s navrhovateľom, neoznámil mu, že by navrhovateľ porušil niektoré ustanovenia zmluvy. Rovnako ho nekontaktoval ani v súvislosti s tvrdenou škodou, ktorá odporcovi údajne vznikla z nadspotreby materiálu. Preto navrhovateľ tvrdil, že neporušil zmluvné, ani zákonné povinnosti a nevykonával práce v nadspotrebe. Dielo vykonal riadne a včas. Ku dnešnému dňu nebolo rozporované. Podľa bodu 7.8 ZOD mohol zadržať 5 % z každej faktúry ako záruku za kvalitu vykonaného diela. Kvalitu doteraz nerozporoval. Napriek tomu zadržiava zádržné, ktoré bol povinný navrhovateľovi vyplatiť do 60 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia. Preto navrhovateľ sa domnieva, že nárok navrhovateľa je nesporný. Odporca vyzval navrhovateľa až listom zo dňa 20.10.2014 na zaplatenie sumy 2 671,76 € z titulu náhrady škody. Nepredložil žiadne dôkazy o tom, že navrhovateľ odporcovi spôsobil škodu, za ktorú aj by mal zodpovedať. Svoj nárok odôvodnil iba ZOD bod 4.10, bod 4.18. V tomto ustanovení sa spomína aj spotreba materiálu. Odporca však nepreukázal, že nadspotreba skutočne vznikla, že za nadspotrebu je zodpovedný navrhovateľ, že odporca skutočne vynaložil sumu 11 200,13 € za nadspotrebovaný materiál. Navrhovateľ považoval túto pohľadávku odporcu za pohľadávku, ktorá nikdy nevznikla, a teda za spornú. Vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý je nesporný, mal odporca podať samostatný návrh. Navrhovateľ žiadal, aby návrhu navrhovateľa, ktorý je nesporný, súd vyhovel. Na pojednávaní dňa 18.8.2015 (čl. 89) právny zástupca navrhovateľa uviedol. Navrhovateľ konal s P. a nie s konateľom odporcu. P. bol osobou zodpovednou za dozor na stavbe za odporcu. S touto osobou navrhovateľ niekoľko mesiacov

konal v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Konal teda s vedomím, že táto osoba má právo dielo od navrhovateľa prevziať. Navrhovateľ v čase prevzatia konal s oprávnenou osobou za odporcu. Navrhovateľ sa prvýkrát dozvedel o nároku odporcu z titulu zodpovednosti vád, ktoré uplatňoval, až z listu odporcu zo dňa 20.10.2014. Pol roka od odovzdania diela odporca navrhovateľa nekontaktoval z dôvodu nejakej nadspotreby. Reklamáciu zo dňa 20.10.2014 nepovažoval za platnú. Nie je zrejmé, čoho sa týka. Čo sa týka rozsahu spotreby materiálu, navrhovateľ nemá vedomosť o nijakej normovanej spotrebe materiálu, ktorá by mu bola prikázaná. Preto nevie uviesť, na základe akých výpočtov odporca dospel ku svojim záverom o nadspotrebe materiálu na spornom diele. Taktiež mu nie je zrejmé, aká nadspotreba sa týka navrhovateľa. Poukázal na § 562 Obchodného zákonníka, na základe ktorého bol povinný odporca ihneď vykonať ohliadku odovzdaného diela a oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Reklamácia nie je platná, nie je tam uvedené, o aké vady ide, akým spôsobom majú byť odstránené. Vady neboli uplatnené bez zbytočného odkladu. Za lehotu bez zbytočného odkladu nepovažoval lehotu pol roka, v ktorej odporca vady diela uplatnil. Odporca nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Návrh odporcu považoval navrhovateľ za účelový, nedôvodný. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.8.2015 uviedol. Na otázku súdu, že v ZOD sú písomne definované zmluvné pozície navrhovateľa, odporcu, kde navrhovateľ je uvedený ako zhotoviť a odporca ako objednávateľ, k tomu navrhovateľ uviedol. Na stavbe pôsobilo viacej zhotoviteľov, ktorí mali uzavreté s odporcom rovnaké ZOD. ZOD sa týkala stavby v H.. Odporca zavolal navrhovateľa P. spolu s P. na večeru. Bolo dohodnuté, že pokiaľ pán P. nebude na stavbe, môže navrhovateľ P. vydávať zo skladu materiál, a to pre všetky pracovné partie, nielen pre pracovnú partiu navrhovateľa. Za to mal príplatok 300 € na mesiac. Bolo to schválené druhým konateľom E. P.. Obidvaja konatelia sú bratia. E. P. sa na stavbe za 4 až 5 mesiacov ukázal dvakrát, E. P. jedenkrát, P. občas. Stavbu bolo potrebné realizovať, preto navrhovateľ vydával materiál a zapisoval aj ostatným partiám. Robil to poctivo a najlepšie ako vedel. Mal právo vydávať materiál aj na základe iných ZOD iných pracovných partií. Bolo ešte dohodnuté, že keď si P. nebude vedieť s niečím poradiť, môže sa obrátiť na navrhovateľa. K písomnému záznamu zo stretnutia, kde uvedené bolo dohodnuté medzi konateľom odporcu, navrhovateľom a P., uviedol (záznam čl. 101), že zodpovedá dohode. Výpisom z telefónnych hovorov chcel preukázať, že E. P. sa nemohol vždy dovolať. Výdaj každého materiálu zapísal. Všetky súpisy odoslal. Partie informoval, vrátane partie navrhovateľa, o sledovaní nadspotreby. Informoval o tom aj pán P.. Odpad navrhovateľa si pán P. aj odfotil. Výkresovú dokumentáciu mal preberať P.. Navrhovateľ mal k dispozícii len svoju dokumentáciu pre svoju pracovnú skupinu, nemal dokumentáciu pre ostatné pracovné skupiny. Preto ani objektívne u iných partií by nemohol prepočítať spotrebu. Podaním zo dňa 30.9.2015 čl. 104 vyjadril navrhovateľ, že navrhovateľ ako zhotoviteľ odovzdal dielo odporcovi ako objednávateľovi dňa 11.4.2014, a to riadne. Lehota na uplatnenie vád začala odporcovi plynúť od 12.4.2014. Odporca vady uplatnil 20.10.2014, teda po podaní žaloby a v rozpore s § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdená spotreba materiálu nemohla byť reálne dodržaná. Samotný odporca spôsobil nadspotrebu tým, že dodával navrhovateľovi materiál, ktorý svojimi vlastnosťami bol predurčený na vyššiu spotrebu ako 5 % (napr. 4 m dlhé CD profily pre konštrukcie s určeným rozmerom 3,6 m, t. j. odpad 0,4 m, a teda 10 %). Reklamácia je neplatná aj preto, že ju uplatnil bez voľby nároku, akým spôsobom má byť nárok splnený. Od odovzdania diela do uplatnenia nároku v súdnom konaní uplynulo viac ako 3 mesiace. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný aj prvostupňový súd, aj strany konania, doručil vyjadrenie zo dňa 7.11.2016 čl. 191 spisu. Napriek tomu, že nepodal dovolanie proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Žiline, vyjadroval v tomto vyjadrení nesúhlas so závermi odvolacieho súdu. Tvrdil, že rozhodnutie je v rozpore s platným právnym stavom, judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ale aj s tvrdením samotného žalovaného. Prvostupňový súd má byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom a Ústavou SR. Nestotožnil sa s právnymi dôvodmi odvolacieho súdu a s pokynom odvolacieho súdu, aby prvostupňový súd aplikoval ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý striktne uvádza, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu (napr. z titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia). Objednávateľ, teda žalovaný má nárok na náhradu škody len popri nárokoch z vád tovaru (§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka). Krajský súd preto vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie Krajského súdu nie je správne. Ak sa však bude prvostupňový súd cítiť byť viazaný závermi odvolacieho súdu, že nárok je nárokom zo zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, predpokladom zodpovednosti je splnenie všetkých povinností, a to preukázanie porušenia právnej (zmluvnej alebo zákonnej) povinnosti vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, teda vzniknutou škodou. Žalobca neporušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z článku IV., bod 4.18 zmluvy. Postupoval pri

vykonávaní diela podľa pokynov žalovaného a podľa materiálu dodávaného žalovaným. Práve žalovaný sa nesprával preventívne. Dodával materiál v takých rozmeroch, ktorý mal už vopred vysoký odpad. Svoje porušenie prevenčnej povinnosti nemôže považovať za porušenie povinnosti žalobcu. Žalovaný taktiež nepreukázal rozsah porušenia povinnosti žalobcu. Jeho povinnosťou bolo presne vyčísliť a preukázať, ktoré zmluvné povinnosti žalobca porušil, v akej celkovej nadspotrebe sa podieľal žalobca. Nie je možné pripočítať žalobcovi eventuálnu škodu, prípadne pomernú škodu. Do dnešného dňa nepreukázal, že mu škoda vznikla, ani to, či išlo o skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Potencionálny vznik škody odvodzuje z nadspotreby, ktorú percentuálne vypočítal na žalobcu v pomere počtu zhotoviteľov a nadspotreby. To však pre zodpovednosť žalobcu nestačí. Svojvoľne a bez dôkazov určil hodnotu nadspotrebovaného materiálu. Od tejto ceny odvodzuje nárok na náhradu škody. Nepreukázal účtovným dokladom hodnotu materiálu. Podľa článku IV., bod 4.18 zmluvy o dielo platí, že za cenu použitého materiálu sa považuje cena, za ktorú tieto materiály žalovaný nakúpil. Bol povinný výšku ceny použitého materiálu, teda aj výšku škody, zdokladovať. Taktiež bol povinný preukázať, koľko materiálu musel nakúpiť naviac z dôvodu nadspotreby. Tabuľkový prehľad tieto tvrdenia nepreukazuje. Tým pádom žalovaný nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti, vzniknutou škodou. Neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia.

3. Ako sa vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil: Odporca v odpore zo dňa 12.11.2014 čl. 38 spisu uviedol. Poukázal na body 4.18, 4.2, 4.10 ZOD. Podľa týchto ustanovení zhotoviteľ - navrhovateľ mal dielo vykonať tak, aby odpad nebol väčší ako 5 % z celkového objemu použitého materiálu. V opačnom prípade je povinný zaplatiť objednávateľovi škodu zodpovedajúcu pomernej časti vyhodeného nespotrebovaného materiálu presahujúceho 5 % maximálnu tolerančnú hranicu celkového objemu použitého materiálu na základe vystavenej faktúry objednávateľa so splatnosťou 14 dní. Cenou použitého materiálu sa myslí cena, za ktorú materiály nakúpil objednávateľ. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonávať prostredníctvom osôb P. E., B. P., U. D.. Zhotoviteľ - navrhovateľ zodpovedá aj za škody, ktoré spôsobili osoby, ktoré použil k vykonaniu diela. Zodpovedá aj za škody spôsobené nedbanlivosťou pri vykonávaní diela. Odporca vykonal prepočet spotreby materiálu použitého pri vykonávaní diela, následne zistil, že bola prekročená maximálna tolerančná hranica 5 %. Prepočítal rozsah nadspotreby, ktorý pripadal na navrhovateľa a osoby, ktoré použil pri vykonávaní diela. Výsledná suma nadspotreby predstavuje 2 671,76 €. Túto sumu odporca podľa bodu 4.18 ZOD vyfakturoval navrhovateľovi faktúrou č. 2014/18 zo dňa 20.10.2014 splatnou dňa 3.11.2014. Faktúru zaslal navrhovateľovi spolu s listom dňa 20.10.2014. Navrhol započítanie vzájomných pohľadávok (oznámenie o vyčíslení odpadu zo dňa 20.10.2014 čl. 40 - 41, 42, faktúra č. 2014/18 na sumu 2 671,76 € čl. 43). Okrem sporných bodov a predbežného právneho názoru podľa § 118 ods. 2 OSP a § 100 ods. 1 OSP, ktoré súd uviedol na pojednávaní dňa 18.8.2015 vo vzťahu k obidvom účastníkom konania a ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia, súd vo vzťahu k odporcovi uviedol ďalšie sporné body týkajúce sa jeho podania, a to písomne dňa 9.3.2015 čl. 73 spisu. Vyzval ho, že kompenzačná námietka môže byť započítaná proti nároku vo veci samej len vtedy, ak je určitá, preskúmateľná čo do nároku položkovito, existujúca (preukázaná), splatná, aby bolo možné stanoviť stret pohľadávok a zánik pohľadávok započítaním. Kompenzačná námietka odporcu tieto podmienky nespĺňa, preto súd vyzval odporcu, aby v lehote 20 dní uviedol, pri ktorých konkrétnych prácach, v ktorých dňoch odpad vznikol, v akom celkovom množstve ku každej práci, aké je normované množstvo ku každej práci, podľa ktorej STN, resp. inej normy s pripojením dôkazov, dodacích listov na materiál, stavebných denníkov, účtovných dokladov za materiál, dôkazov o existencii čo do množstva, druhu, ceny nespotrebovaného materiálu. Vyzval odporcu, aby presne skutkovo, matematicky a dôkazmi nárok špecifikoval čo do celkového objemu použitého materiálu mínus špecifikácia súčet celkového nepoužitého materiálu (odpadu) a špecifikáciu rozdielu medzi uvedenými položkami. Ak išlo o nadspotrebu, bol odporca vyzvaný, aby uviedol, kedy mal možnosť prvýkrát nadspotrebu zistiť, doručiť dôkaz o reklamácii nadspotreby, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí stavby, kolaudačné rozhodnutie. Predbežne vyslovil súd právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP, že nadspotreba je množstevná vada. Odporca mal stanoviť, aká spotreba bola stanovená v projekte, resp. v ZOD a aká bola reálna spotreba a doložiť dôkazy. Mal uviesť, či zaplatil cenu dielu podľa bodu 2.6 ZOD. Na čl. 76 spisu odporca doručil tabuľku, zo záhlavia ktorej vyplýva, že ide o špecifikáciu kúpeného materiálu, spotrebovaného materiálu, sumy, spolu zakúpený materiál, tabuľkovú spotrebu materiálu, sumu spolu za materiál podľa tabuľkovej spotreby, rozdiel množstva materiálu kúpený, tabuľková spotreba, rozdiel materiálu v € kúpený, tabuľková spotreba a stratné. Na čl. 78 spisu súd urgoval odporcu k doručeniu reklamácie vád a doručenky, ktorú súdu nedoručil. Na pojednávaní dňa 18.8.2015 právny zástupca odporcu uviedol. Odporca reklamoval dňa 20.10.2014. Odporca nadspotrebu zistil v mesiaci september 2014 až po vykonaní konečného diela

(nielen čiastkového diela) bolo možné vykonať inventárne práce. O tom bol navrhovateľ upovedomený (napr. list zo dňa 15.8.2014). Pred inventárnymi prácami nebolo možné určiť, či došlo, alebo nedošlo k nadspotrebe. V mesiaci september 2014 bola vykonaná konečná inventarizácia a ihneď nasledujúci mesiac bol listom vyzvaný právny zástupca navrhovateľa k započítaniu výšky nadspotreby materiálu. Za reklamáciu považuje list zo dňa 20.10.2014. Ide o reklamáciu vád diela tvoriacich predmet sporu (čl. 99). Ku skutočnosti, či k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo dňa 11.4.2014, sa nevedel právny zástupca odporcu vyjadriť. Poukázal na to, že k tejto otázke sa vyjadrí odporca. Odporca E. P., konateľ odporcu, na pojednávaní dňa 18.8.2015 uviedol. Listinný dôkaz zo dňa 11.4.2014 nepovažuje za vierohodný dôkaz o prevzatí diela odporcu od navrhovateľa. Preto ani uvedený deň nepovažuje za deň odovzdania a prevzatia diela. Podpísaný je P.. P. nebol oprávnený konať v mene odporcu a preberať v jeho mene stavby a záväzky. Právomoc mal konateľ E. P., brat E. P.. Za moment odovzdania a prevzatia diela považuje deň 20.10.2014, kedy zápisnične vyčíslili navrhovateľovi celkové náklady a tento deň sa zhoduje aj s dňom reklamácie. Dielo bolo čiastkovo fakturované, avšak celkový súpis materiálu bolo možné realizovať až po úplnom dokončení diela. Také súpisy vždy schvaľoval E. P.. Len vtedy sa dala zistiť skutočná nadspotreba materiálu na diele. Na otázku súdu, prečo súpis nebol vyhotovený hneď dňa 11.4.2014, z akého dôvodu čakal s úplným súpisom odporca až na deň 20.10.2014, odporca uviedol. Dôvodom bolo, že nemal k dispozícii úplné, kompletné vyčíslenie diela, teda koľko prác sa zrealizovalo, aký materiál sa spotreboval. Na otázku súdu, prečo nemal listiny k dispozícii a kto ich mal predložiť, prečo ich nemohol zadovážiť skôr, odporca uviedol, že napríklad pri sadrokartónových konštrukciách až po zabudovaní diela je možné zistiť celkové množstvo materiálu, sadrokartónu, šróbov, úchytok a iných komponentov a to sa dá zistiť až po úplnom odovzdaní diela a súčte materiálov od všetkých partií. Uviedol, že dňa 11.4.2014 to nebolo možné, lebo celkové odovzdanie stavby ešte nebolo zrealizované, ani jej kolaudácia. V nadväznosti na ZOD bod V. bod 5.5 uviedol, že za preberací protokol považuje listinu zo dňa 20.10.2014, ktorú zároveň považuje aj za reklamáciu. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ nemal postavenie bežného zhotoviteľa. Vzhľadom k dohode medzi objednávateľom, navrhovateľom a pánom P. neriadil len svojich pracovníkov, ktorí vykonávali zazmluvnené dielo navrhovateľom, ale vykonával riadiace práce a iné práce aj na iných dielach iných partií na základe iných ZOD. Kompetencie sú uvedené v písomnej podobe (čl. 101 spisu). Záznam vyhotovil odporca a bol doručený aj navrhovateľovi. Vyplýva z neho, aké práva a povinnosti mal navrhovateľ, aké práva a povinnosti mal odporca a P.. Z tohto súpisu práv nevyplýva, že by P. bol oprávnený preberať práce alebo súpis prác. Z tohto súpisu vyplýva, že navrhovateľ je tam výslovne uvedený ako zodpovedný za výdaj materiálu, rozdeľovanie materiálu medzi ostatné partie, evidenciu spotreby a nadspotreby materiálu. Z písomného podania zo dňa 1.10.2015 čl. 106 spisu súd zistil, že v prílohe tohto podania doručil rozpis prác navrhovateľa (čl. 108 spisu), rozpis materiálu (čl. 109), skladby konštrukcií (čl. 110). Na čl. 111 spisu doručil výpis z účtu, podľa ktorého zaplatil navrhovateľovi sumu 473,19 € dňa 11.11.2014. Súdu toto oznámenie bolo zrejmé až doručením dôkazu dňa 1.10.2015 (čl. 106). Skôr dôkaz odporca ku svojim tvrdeniam nedoručil. Uviedol, že v rozpise materiálu vo forme tabuliek uvádza rozdiel medzi plánovanou a skutočnou spotrebou materiálov na diele. Nadspotreba vznikla aj na materiáloch, na ktorých vznik nadspotreby reálne nie je možný, pretože sú tzv. bezodpadové (napr. šróby, na ktorých vznikla nadspotreba vo výške 35,63 % už po odpočítaní povoleného množstva odpadu v rozsahu 5 %). S prihliadnutím na možnosť vadnosti niektorých kusov je množstvo odpadu neštandardné. Navrhovateľ bol zodpovedný nielen za výdaj materiálu pre navrhovateľa, ale aj pre iných. Navrhovateľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Odporca si uplatnil iba časť nároku na náhradu škody, na ktorú má podľa ZOD právo. Po doručení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, z ktorého vyplynulo, že nárok žalobcu je nesporný a nárok žalovaného na základe § 373 a nasl. Obchodného zákonníka je povinný preukázať žalovaný, žalovaný dňa 16.11.2016 na čl. 196 spisu doručil vyjadrenie, ktoré napriek pokynom odvolacieho súdu bolo vo všeobecnej rovine. Nešlo o vyjadrenie ku každej položke samostatne. Vo všeobecnom vyjadrení uviedol všeobecnú argumentáciu bez nadväznosti na konkrétne položky v tabuľkovom prehľade čl. 201 a nasl. spisu. Uviedol, že žalobca svoje povinnosti zo zmluvy o dielo porušil. Žalovanému vznikla škoda. Z tabuľkového zoznamu tzv. drobného materiálu, ktorý odobral žalobca, vyplýva, že porušil ustanovenia zmluvy o dielo. Škodu spôsobil výlučne žalobca ako zhotoviteľ diela porušením článku 4.17 v spojení s článkom 4.18 zmluvy o dielo. Škoda predstavuje 28 978,52 CZK (1 071,76 €) za tzv. drobný materiál (v tejto cene nie je zahrnutá suma za sadrokartón, profily - ostatný materiál). Škoda za ostatný materiál predstavuje sumu minimálne vo výške 1 600 €. Žalobca mal povinnosti zhotoviteľa diela a zároveň bol aj riadiacim orgánom, ktorý dozeral a riadil výdaj a spotrebu materiálu vrátane nadspotreby. Svoje povinnosti si neplnil riadne. Mal právo vydávať materiál aj iným pracovným partiám na základe iných zmlúv o dielo. Za to poberal príplatok 300 € mesačne. Žalobca bol oboznámený s predpokladaným (tabuľkovým) množstvom materiálu, ktoré

je potrebné dodržať pri vykonávaní diela. Žalovaný doručil žalobcovi spotrebu materiálu v prepočte na 1 m2 pri vybraných skladbách. Mailovú komunikáciu medzi pracovníčkou žalovaného E. J. a žalobcom pripojil. Za porušenie povinnosti zodpovedá za vzniknutú škodu. Za drobný materiál vznikla skutočná škoda vo výške 1 071,76 € (28 978,52 CZK), a to ako rozdiel medzi materiálom odobratým žalobcom (výdaj materiálu pre žalobcu je potvrdený podpisom žalobcu ako odoberateľa materiálu a pánom I. P. ako dodávateľom) a predpokladanou (tabuľkovou) spotrebou materiálu v zmysle štandardu žalovaného. Škoda čo do ostatného materiálu je pomerná škoda vo výške 1 600 €. Žalobca preberal ostatný tovar určený na vyhotovenie diela, neviedol evidenciu prevzatého a vydaného ostatného tovaru. Na preukázanie prevzatia predložil dodací list č. 235005908 zo dňa 18.11.2013 podpísaný žalobcom. Žalobca v zmysle dohody zodpovedal za výdaj každého materiálu, o ktorom bol povinný viesť evidenciu, podpisovať výdajky, ktoré mal osobne odovzdať alebo poštou zaslať konateľovi žalovaného a upozorniť na to aj ostatné pracovné skupiny, že nadspotreba bude zosobnená. Mal prepočítať, koľko m2 budú realizovať, koľko budú na to potrebovať materiálu a ako ho budú ďalej čerpať. Povinnosti si neplnil. Jednotlivé pracovné skupiny odoberali materiál bez evidencie žalobcu. Následne vznikla neprimeraná nadspotreba materiálu. Nadspotrebu musel zabezpečiť žalovaný, dôkazom čoho je, že dielo bolo riadne odovzdané investorovi. Žalovaný zabezpečoval materiál na dielo prostredníctvom informácií od žalobcu, čo preukazuje aj svedecká výpoveď pána P. na pojednávaní dňa 18.8.2015. K príčinnej súvislosti uviedol len toľko, že príčinná súvislosť bola splnená, žalobca bol povinný realizovať dielo tak, aby nevznikla nadspotreba nad 5 %, povinnosť nesplnil a v príčinnej súvislosti s tým žalovanému vznikla škoda (mal príplatok za riadiace činnosti ostatných pracovných partií a bol zodpovedný za celkové množstvá odobratého materiálu, pretože žalobca zadával parametre a mal na starosti výdaj). K tomuto vyjadreniu pripojil dodací list por. č. 1 na čl. 201, č. 2 čl. 202, č. 3 čl. 203, č. 4 čl. 204, dodací list č. 1 čl. 205, č. 2 čl. 206, kde sú vyšpecifikované jednotlivé položky dodaných materiálov, faktúra čl. 207, smerné orientačné spotreby materiálu na 1 m2 čl. 208, tabuľkový prehľad, smerné orientačné spotreby materiálu na m2, podhľady kazetové čl. 209, rozpis prác P. čl. 210, spotreby materiálov podľa typov konštrukcií čl. 211, nadspotreba materiálu čl. 213. Nadspotreba materiálu podľa nadpisu v tabuľke je u jednotlivých položiek počítaná tak, že od prevzatého materiálu H. P. je odpočítaná tabuľková spotreba materiálu podľa smernej orientačnej spotreby Rigips a rozdiel je tabuľková spotreba materiálu. Za tým nasleduje korešpondencia medzi pracovníčkou žalovaného E. J. a žalobcom od čl. 214 spisu s tabuľkovým prehľadom čl. 215, 216.

4. Ktoré dôkazy súd vykonal, aký skutkový stav z nich zistil: Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom bol podľa záverov prvostupňového súdu v rozsudku č. k. 4Cb/27/2014-145, strana 11, zo dňa 12.11.2015 nesporným nárokom. So záverom prvostupňového súdu čo do nároku žalobcu sa stotožnil aj odvolací súd v uznesení č. k. 13Cob/38/2016-177 zo dňa 9.8.2016, bod 29 odôvodnenia, v ktorom konštatoval, že žalobca si žalovanú sumu uplatnil voči žalovanému oprávnene, čo žalovaný v priebehu konania ani nespochybňoval. Z uvedených dôvodov súd neuvádza dôkazy a skutkový stav, ktorý je k momentu rozhodovania prvostupňového súdu nesporný a preukázaný. Ďalšie dôkazy súd nesmeroval k nespornému nároku žalobcu, ale k spornej časti predmetu sporu, ktorou bol nárok žalovaného proti žalobcovi uplatnený v rámci kompenzačnej námietky ako zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti žalobcu dojednané v článku IV., bod 4.18 zmluvy a bod 4.10 zmluvy a 4.17 zmluvy. Súd teda vykonal nasledovné dôkazy - - návrh čl. 1, 2, 3, 4, 5 súdneho spisu, prílohy návrhu, ktoré boli doručené odporcovi, zmluvu o dielo č. 23/2013 čl. 10, prílohy faktúry od čl. 16 až po čl. 20, výzvu na zaplatenie zo dňa 28.7.2014 čl. 21 aj s doručenkou zo dňa 1.8.2014, odpoveď právneho zástupcu odporcu zo dňa 4.8.2014 čl. 22, odpoveď odporcu zo dňa 15.8.2014 čl. 23, kolaudačný súhlas s užívaním stavby zo dňa 27.6.2014 čl. 24 s odôvodnením na čl. 27, rovnaký kolaudačný súhlas s užívaním stavby je na čl. 29 spisu, odpor čl. 38, prílohu tvorí čl. 40, prílohu tvorí tabuľka čl. 41 spisu, prílohu tvorí faktúra odporcu na základe uvedenej protipohľadávky vo výške 2 671,76 € na čl. 43 spisu a príkaz na platbu 473,19 € čl. 44, procesné poučenia súdu, ktoré boli doručené účastníkom i právnym zástupcom a obsahuje aj poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP a to čl. 54 - 56 spisu, podanie právneho zástupcu odporcu o prevzatí zastúpenia čl. 57, plnú moc čl. 58, podanie právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedka čl. 62, podanie čl. 63, prílohu - listinný dôkaz zo dňa 11.4.2014, ktorý navrhovateľ považuje za dôkaz o odovzdaní a prevzatí diela uvedeného dňa 11.4.2014, je podpísaný navrhovateľom a P., dôkaz je na čl. 65, návrhy právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania čl. 68, opakovane dôkaz zo dňa 11.4.2014 čl. 70, výzvu súdu zo dňa 9.3.2015 čl. 73 spisu adresovanú právnemu zástupcovi odporcu, v ktorom sudkyňa uviedla sporné body podľa § 118 ods. 2 OSP vo vzťahu k odporcovi, doručila toto podanie na vedomie právnemu zástupcovi navrhovateľa, podanie právneho zástupcu odporcu čl. 74, kde uviedol adresu svedka P., čl. 76 tabuľková špecifikácia materiálu až s konečným dôsledkom vyčíslenia

nadspotreby a statného, urgencia súdu vo vzťahu k odporcovi na čl. 78 spisu, aby doručil reklamáciu vád a doručenku, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa čl. 79 spisu, podanie právneho zástupcu odporcu na čl. 83 spisu, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 18.8.2015 čl. 89 spisu, opakovane ten istý listinný dôkaz zo dňa 11.4.2014 na čl. 98 spisu, oznámenie o vyčíslení odpadu zo dňa 20.10.2014 čl. 99 s tabuľkou na druhej strane, listinný dôkaz na čl. 101 spisu ako dôkaz o rozdelení kompetencií medzi odporcom, navrhovateľom a P., vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa čl. 104, vyjadrenie právneho zástupcu odporcu čl. 106 s prílohami - rozpis prác P. čl. 108, rozpis materiálu vo vzťahu k navrhovateľovi čl. 109, skladby konštrukcií čl. 110 a účtovný doklad o zaplatení sumy 473,19 € dňa 11.11.2014 čl. 111 spisu, výsluch konateľa žalovaného, dodacie listy čl. 201 na dodaný materiál až 206, čl. 207 faktúra, čl. 208 smerné orientačné spotreby materiálu na 1 m2, na priečky predsteny a šachtové steny, smerné orientačné spotreby na podhľady kazetové čl. 209, rozpis prác P. čl. 210, spotreby materiálov podľa typov konštrukcií čl. 211, tabuľkový prehľad nadspotreby čl. 213, mailová korešpondencia medzi pracovníčkou žalovaného E. J. a žalobcom čl. 214 s tabuľkovými prehľadmi čl. 215, 216. Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové závery: Výsluchom svedka I. P. na pojednávaní dňa 18.8.2015 (čl. 94) zistil: Po predložení listinného dôkazu zo dňa 11.4.2014 na čl. 98 spisu o dokončení diela podpísané navrhovateľom a P. svedok uviedol. Podpis na listine zo dňa 11.4.2014 čl. 98 patrí svedkovi. Navrhovateľ týmto listinným dôkazom odovzdal stavbu vo vzťahu len ku svedkovi P. s tým, že už navrhovateľa na stavbu volať nebude. Pokiaľ ide o vzťah navrhovateľa a odporcu, svedok nemal právo podpisovať preberací protokol medzi navrhovateľom a odporcom. Preberací protokol bol len odovzdaním a prevzatím diela medzi navrhovateľom a svedkom P.. Svedok P. mal také kompetencie, že mohol riadiť stavbu, ľudí, poukazoval na závady a musel to koordinovať. Na otázku sudkyne, či považoval dátum 11.4.2014 stavbu za dokončenú zo strany navrhovateľa, svedok uviedol. Bol si istý, že navrhovateľ má robotu ukončenú, a to vzhľadom k stavebným denníkom od hlavného investora, ktorý tieto práce prevzal a vzhľadom ku svojej osobe mal za to, že navrhovateľ svoje práce, ktoré mal na diele vykonať, ku dňu 11.4.2014 aj vykonal. Na otázku súdu, či pred podpisom dňa 11.4.2014 skontroloval závady na stavbe a ak áno, aké zistil, uviedol. Boli tam závady akryl, zárubne. V úseku navrhovateľa, v ktorých mal vykonať svoje práce, závady odstránil, boli odstránené. Na základe toho podpísal záznam o ukončení diela zo dňa 11.4.2014. Svojím podpisom potvrdil, že závady ku dňu 11.4.2014 boli odstránené zo strany navrhovateľa. Ku svojim kompetenciám na stavbe uviedol, že navrhovateľ E. P. a svedok P. boli v reštaurácii v H., kde dohodli kompetencie (v písomnom vyhotovení na čl. 101 spisu, tak ako ich odsúhlasil svedok). Keďže svedok mal ešte dve stavby, mal veľa práce, E. P. navrhol ako zástupcu svedka P., pána navrhovateľa P.. Z listinného dôkazu vyplýva rozdelenie kompetencií medzi svedkom P. a navrhovateľom P.. Nič iné tam nebolo dohodnuté, len to, čo je v listinnom dôkaze. Navrhovateľ P. chodil po stavbách, po poschodiach, spisoval materiál, ktorý je potrebné objednať na papier a dával to svedkovi P.. Ten to odosielal mailom asistentke, ktorá to už následne objednávala u dodávateľov. Niekedy svedok prišiel na stavbu, ale väčšinou to riešil pán navrhovateľ. K tejto výpovedi svedka navrhovateľ uviedol, že išlo o predbežné objednávanie materiálu, ktorý na stavbe chýbal alebo dochádzal, aby bolo s čím pracovať. Išlo o objednávanie po vzájomnej dohode po prehliadnutí skladu. Inak by stavba zastala. Neboli to konkrétne sumy, konkrétne čísla, konkrétne výmery. Výsluchom svedka C. E. na pojednávaní dňa 18.8.2015 súd zistil: Odporca je jeho bývalý zamestnávateľ. Doslovne uviedol: „Ten, čo vás oberie o peniaze, asi nebudete mať k nemu dobrý vzťah.“ V spornom časovom období na stavbe v H. nebol zamestnaný ani u navrhovateľa, ani u odporcu, bol živnostník, mal samostatnú ZOD. ZOD mal uzavretú s odporcom. ZOD mu odporca doručil až po 3 týždňoch, keď už mal časť prác realizované. Stretol sa s odporcom na pumpe v Čadci, kde si dohodli podmienky, ceny a tieto odporca nedodržal. Nepodpísaním oneskorene doručenej zmluvy by nič nedosiahol, keďže už mal časť prác zrealizovaných. Takže v práci pokračoval. Odporca mu doručil faktúru až po 180 dňoch s tým, že mu oznámil, že mu sťahuje 1 200 € za nadspotrebu materiálu. Materiál mu vydával pán P.. Vydával iba šróbiky, sádru a pásky na spoje. Sadrokartón, CD-čka, kazetové stropy, to bolo na stavbe a každý si bral, ako potreboval. Počas realizácie prác ho nikto neprišiel upozorniť, že má nadspotrebu materiálu. V ZOD mal dohodnutú maximálnu nadspotrebu 5 %. Taká nadspotreba nebola objektívne možná a dodržateľná. Keď je výška stropu 3,60 m a odporca dodá 4-metrové CD-čka, z ktorých musí odstrihnúť 40 cm, už v tom momente je nadspotreba 10 %. V živote sa nemôže dostať nikto pod 5 %. Po ukončení prác ho nikto za odporcu neupozornil na to, že má nadspotrebu. Navrhovateľ ho upozorňoval, že nadspotreba bude daná k náhrade každej partii, ale nepripisoval tomu význam, lebo to nebolo možné dodržať. Robí 10 rokov túto prácu a vie, o čom hovorí. Odporca k tejto výpovedi uviedol, že okrem sadrokartónu sú aj iné položky, ktoré sa na stavbe používajú a kde sa uvedená norma dá dodržať (šróby, tmely, závesy, spojivá, ktoré sú úplne bezodpadové). Na základe toho dali do zmluvy 5 % toleranciu nadspotreby. K tomu svedok uviedol, že pracuje na stavbách 10 rokov a spolupracoval

aj s odporcom a vždy mu 10 % odpadu naúčtovali. K výpovedi svedka C. navrhovateľ uviedol, že sa prikláňa k jeho výpovedi. Má niekoľkoročnú prax na stavbách. Odporca nemá absolútne žiadnu prax. Vychádza z podkladov, ktoré si nájde na internete a ktoré sa nedajú v praxi dodržať. Pokiaľ ide o odporcom tvrdený tmel, spojovacie materiály, ktoré mali byť podľa odporcu bezodpadové, pri opätovnom výsluchu svedka P. by navrhovateľ vedel preukázať, že bol donútený vytmelovať miesta, o ktorých tvrdil, že je tmelovanie zbytočné. Nakoniec to aj tak dopadlo. Musel vytmeliť určené miesta a zbytočne sa minulo asi 150 kg tmelu. Na iných poschodiach sa to nerealizovalo, pretože to hlavný investor G. zatrhol. Zo ZOD zo dňa 20.10.2013 čl. 10 spisu pod číslom 23/2013 mal súd preukázané, že zmluvnou stranou objednávateľ je Q., J..S..Z.., Č., teda odporca a zmluvnou stranou zhotoviteľ je navrhovateľ P.Ř. H.. Z článku II. zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy je montáž sadrokartónových priečok, stien, podhľadov vrátane vykonania náterov, revíznych dvierok, montáže, zárubne a ostatné pomocné práce uvedené v článku II. zmluvy, a to všetko za účelom realizácie projektu. Podľa článku IV. bod 4.7 zhotoviteľ mal dielo vykonať čo do kvality v súlade s projektovou dokumentáciou, prípadne technickými normami a ďalšími právnymi predpismi. Predmet diela nesmie mať nedostatky akosti. Podľa bodu 4.12 ZOD zodpovedá zhotoviteľ aj za práce tretích osôb. Podľa článku IV. bod 4.17 zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať tak, aby pri jeho práci nevznikali zbytočné odpady, resp. odpady v neprimeranom rozsahu alebo objeme. Podľa bodu 4.18 ZOD sa zhotoviteľ zaviazal, že pri jeho činnosti nevznikne odpad na použitom materiáli v rozsahu väčšom ako 5 % z celkového objemu použitého materiálu, inak zhotoviteľ uhradí objednávateľovi náhradu škody vo výške zodpovedajúcej pomernej cene časti nespotrebovaného materiálu presahujúcej 5 % (maximálnu tolerančnú hranicu). Cenou použitého materiálu sa myslí cena, za ktorú tieto materiály nakúpil objednávateľ. Podľa bodu 4.19 zhotoviteľ bol povinný zaznamenávať si skutočný rozsah vykonaných prác zaznamenaním plochy namontovaného sadrokartónu v m2, a to denne a každý deň mal objednávateľovi poskytnúť k nahliadnutiu záznam o vykonanom diele. Podľa článku V. bod 5.5 o prevzatí a odovzdaní diela sa spíše preberací protokol, v ktorom sa uvedie, či dielo bolo vykonané bez vád a aké vady má dielo. Podpisom preberacieho protokolu dôjde k odovzdaniu diela. Objednávateľ je oprávnený podpísať protokol s výhradou vadného plnenia. Na čl. 23 spisu je list žalovaného zo dňa 15.8.2014. V tomto liste žalovaný uviedol, že potencionálna pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi môže byť ustálená až pri konečnej inventarizácii celkového materiálu použitého na realizáciu diela navrhovateľom. Závisí však aj od prevzatia stavby investorom. Prevzatie stavby investorom však nebolo ku dňu 15.8.2014 zrealizované. Na čl. 24 spisu je kolaudačný súhlas s užívaním stavby zo dňa 27.6.2014 Mestského úradu H.. V odôvodnení rozhodnutia na čl. 27 spisu je uvedené, že záverečná kontrolná prehliadka bola zrealizovaná bez zistenia zjavných vád, nedorobkov, ktoré by bránili užívaniu stavby. Rovnako čl. 29 a nasl. spisu. Na čl. 40 spisu je list žalovaného zo dňa 20.10.2014 adresovaný žalobcovi, ktorý považuje za reklamáciu vád diela. Obsahom tohto listu je poukaz na článok IV. bod 4.17 ZOD. Vyplýva z neho, že navrhovateľ vyprodukoval neprimeraný rozsah, objem odpadu v rozpore s uvedeným ustanovením, podľa ktorého nemal vyprodukovať väčší odpad ako 5 % z celkového objemu použitého materiálu. Vyprodukovaný odpad bol vyprodukovaný v rozsahu 14,19 %, teda o 9,19 % prevyšoval prípustnú hranicu 5 % uvedenú v ZOD IV. bod 4.18. To sa prejavilo v nadspotrebe materiálu, ktorý odporca musel dodatočne nakúpiť v celkovej výške 11 200,13 € bez DPH. Navrhovateľ na diele odviedol 23,85 % objemu všetkých prác, jeho podiel na strate v príčinnej súvislosti so zmluvou o dielo navrhovateľa predstavuje sumu 11 200,13 € x 23,85 % = 2 671,76 € bez DPH. Prílohou je tabuľkový prehľad nadspotreby čl. 41 spisu s vyčíslením zádržného vo výške 5 % z celkovej fakturovanej odmeny s vyčíslením výšky náhrady škody. Z podania vyplýva návrh na započítanie vzájomných pohľadávok. Súčasť listu tvorila aj faktúra č. 2014/18 na čl. 43 spisu zo dňa 20.10.2014 splatná 3.11.2014 na sumu 2 671,76 €, teda náhradu škody, ktorá odporcovi vznikla vo výške zodpovedajúcej pomernej cene časti vyhodeného nespotrebovaného materiálu presahujúcej 5 % maximálnu tolerančnú hranicu celkového objemu použitého materiálu. Súčasťou je aj platobný príkaz na platbu sumy 473,19 € rozdielu (čl. 44 spisu). Na čl. 70 spisu je listinný dôkaz zo dňa 11.4.2014, ktorým navrhovateľ preukazoval odovzdanie a prevzatie diela bez vád pracovníkom odporcu pánom P.. Listina je podpísaná navrhovateľom a svedkom P.. Na čl. 76 spisu je rozpis nakúpeného spotrebovaného materiálu, sumy spolu, zakúpený materiál, tabuľková spotreba materiálu, suma spolu za materiál podľa tabuľkovej spotreby, rozdiel množstva materiálu kúpenú, tabuľková spotreba, rozdiel materiálu, tabuľková spotreba a vypočítané stratné. Na čl. 101 spisu je dohoda - rozpis právomocí medzi žalobcom, žalovaným a svedkom P.. Na čl. 108 spisu je špecifikácia prác P.. Na čl. 109 spisu špecifikácia materiálu P. (prevzatý materiál = spotrebovaný materiál, suma za prevzatý materiál, tabuľková spotreba materiálu, suma spolu za materiál podľa tabuľkovej spotreby, rozdiel, odpad 5% povolené množstvo, rozdiel medzi prevzatým množstvom a tabuľkovou spotrebou po odpočítaní 5 % a celkový rozdiel materiálu a vypočítané stratné, skladby konštrukcií čl. 110). Na čl. 201 a nasl. spisu sú dodacie listy na stavbu K. H., dodávateľ P. I., odberateľ P. H. na jednotlivé

dodané materiály od čl. 201 po čl. 206. Týmto dôkazom súd mal preukázané len to, že žalobca prevzal uvedený materiál na realizáciu stavby. Rovnako dodací list čl. 207. Na čl. 208 sú smerné orientačné spotreby materiálu na 1 m2 k priečkam, predstenám a šachtovým stenám položkovito. Už z nadpisuje zrejmé, že ide len o orientačnú spotrebu materiálu na 1 m2, nejde o skutočnú spotrebu materiálu na 1 m2 na stavbe žalobcu. Táto spotreba sa nevzťahuje na stavbu žalobcu. Nejde o spotrebu normovanú technickými normami, projektom, právnymi predpismi v súlade s článkom IV., bod 4.7 zmluvy o dielo. Rovnako pri podhľadoch kazetových čl. 209. Z listinného dôkazu na čl. 210 spisu bol rozpis prác P. podľa jednotlivých špecifikácií a celkové množstvo v m2. Týmto rozpisom prác nemal súd preukázané žiadnym dôkazom, že tam uvedené množstvo skutočne bolo čo do m2 realizované žalobcom na tam uvedených prácach. Ide len o evidenčný sumár žalovaného bez ďalších dôkazov. Evidenčný prehľad, spotreba materiálov podľa typov konštrukcií, objekt SO 04 čl. 211, 212. Ide o predpokladanú spotrebu materiálu bez skutkového zdôvodnenia na spotrebu materiálu zo strany žalobcu a bez preukázania dôkazmi. Tabuľkový prehľad nadspotreby materiálu čl. 213 spisu - ide len o tabuľkový výpočet rozdielu prevzatého množstva materiálu s tabuľkovou spotrebou. Týmto dôkazom súd nemal preukázané, že tabuľková predpokladaná nadspotreba je aj skutočnou nadspotrebou, pretože nie sú tu žiadne tvrdenia a dôkazy k jednotlivým položkám, že podľa technických noriem alebo projektu žalobca mal spotrebovať na tú-ktorú prácu konkrétne množstvo materiálu a spotreboval väčšie množstvo materiálu. Aj v prípade, že by spotreboval väčšie množstvo materiálu, bolo by povinnosťou žalovaného ešte preukázať, že väčšie množstvo materiálu bolo spotrebované v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu, teda prečo nadspotreba v danom prípade vznikla. Z mailovej pošty medzi pracovníčkou žalovaného E. J. a žalobcom čl. 214 a nasl. spisu a tabuľkovým prehľadom spotreby materiálu súd taktiež nemal preukázané nič iné len tabuľkový prehľad, predpokladanú spotrebu materiálu, nie skutočnú spotrebu materiálu, dôvody prípadnej nadspotreby v skutočnej rovine, nielen teoretickej tabuľkovej. Výsluchom konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 4.4.2017 súd zistil: V nadväznosti na tabuľkový prehľad uviedol spôsob výpočtu. U spotreby materiálu ide o tabuľkovú spotrebu materiálu podľa systému Rigibs (tým mal súd preukázané, že tabuľky neobsahujú údaj spotreby konkrétnej stavby podľa projektu, technických noriem a neobsahujú konkrétnu spotrebu žalobcu u tej-ktorej práce. Nadspotrebu počítal ako rozdiel medzi materiálom, ktorý prevzal žalobca na základe dodacích listov po odpočítaní predpokladanej spotreby podľa systému Rigibs.

5. Skutkové a právne vyhodnotenie veci: Predmetom sporu, ktorým súd bol viazaný, bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3 144,95 € istiny s príslušenstvom, z toho 473,19 € zaplatil žalovaný žalobcovi dňa 11.11.2014 po podaní žaloby (účtovný doklad čl. 111). Na základe späťvzatia žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil, súd konanie v rozsahu 473,19 € bez príslušenstva zastavil v tom čase podľa § 96 ods. 1, 2 OSP a v tejto časti vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/27/2014-145 zo dňa 12.11.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2015. Predmetom sporu tak ostal rozdiel medzi sumou 3 144,95 € istiny s príslušenstvom a sumou 473,19 €. Predmetom sporu ostal nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom a príslušenstvo zo zastavujúceho predmetu sporu vo výške 473,19 €. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v uvedenom rozsahu nebol sporným nárokom. Rovnaký záver o nespornosti nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v uvedenom rozsahu vyplýva aj z odôvodnenia odvolacieho súdu - uznesenie č. k. 13Cob/38/2016-177 zo dňa 9.8.2016 pod bodom 29 odôvodnenia: „Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že žalobca si žalovanú sumu uplatnil voči žalovanému oprávnene, čo žalovaný v priebehu konania ani nespochybňoval.“ Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Na základe zhodných tvrdení strán konania preto súd rozhodol, že žalobca má právo na zaplatenie ceny diela vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie príslušenstva zo zaplatenej časti predmetu sporu 473,19 €. Spornou otázkou bola otázka, či cenu diela vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom zadržal žalovaný žalobcovi dôvodne. Sporná bola kompenzačná námietka žalovaného v totožnej výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom, ktorú uplatnil ako nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka za porušenie povinnosti žalobcu podľa článku IV., bod 4.18 ZOD v nadväznosti na body 4.10 ZOD a 4.17 ZOD. Odvolací súd konštatoval a súd sa cítil byť viazaný uvedeným právnym názorom (bod 38 odôvodnenia), že dôkazné bremeno má žalovaný, aby v rámci obrany spočívajúcej v kompenzačnej námietke nárok na náhradu škody nepochybne a spoľahlivo preukázal, a to všetky jeho predpoklady - porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, vznik škody, jej výšku, príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej, prípadne zákonnej povinnosti a vznikom škody, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň v bode 39 odôvodnenia pokračuje záväzný právny názor odvolacieho súdu v tom smere, že žalobca nezodpovedá za konanie subdodávateľov, samotný tabuľkový

prehľad nemá bez ďalšieho výpovednú hodnotu o porušení povinnosti žalobcu, nemožno automaticky prevziať tabuľkový prehľad výšky škody, musí preukázať vznik škody, príčinnú súvislosť s porušením povinnosti a taktiež čo do výšky škody nemožno prevziať len z percentuálneho objemu všetkých prác podielovo na odpade pripadajúcich na žalobcu (resp. jeho pracovníkov). Z uvedeného teda vyplýva, že bolo povinnosťou žalovaného položkovito uviesť skutkové tvrdenia, dôkazy, čo považuje za škodu, ako vznikla, výšku ku každej položke a ku každej položke príčinnú súvislosť. (Pokiaľ vo vyjadrení zo dňa 7.11.2016 čl. 191 spisu uvádzal právny zástupca žalobcu, že závery odvolacieho súdu sú v rozpore s platným právnym stavom, judikatúrou Najvyššieho súdu SR s tvrdením žalovaného, a preto okresný súd by nemal byť viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom a mal by vychádzať z ustanovenia § 440 ods. 2 a § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, k tomu súd udáva: Podľa článku 11 ods. 3 všeobecných zásad súd má právo vychádzať zo záveru, že advokát je znalý práva. Prvostupňový súd teda mal právo sa domnievať, že advokát je znalý aj toho, že dňa 14.10.2016 prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline s poučením o možnosti podať dovolanie, avšak dovolanie nepodal. Súd prvého stupňa teda má právo sa domnievať, že advokát je znalý aj ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého keď proti uzneseniu nebolo podané dovolanie, potom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a rovnako i strany konania. Bez zmeny skutkového stavu prvostupňový súd nemá právo rozhodnúť inak, len v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Strany konania boli taktiež povinné, keď nepodali dovolanie proti uzneseniu, rešpektovať záväzný právny názor odvolacieho súdu a v súlade s týmto právnym názorom produkovať tvrdenia a dôkazy na základe výzvy prvostupňového súdu čl. 183 spisu. Akékoľvek komentovanie rozhodnutia odvolacieho súdu je v rozpore s už uvedenými ustanoveniami zákona, ale hlavne v rozpore s § 174 ods. 2 CSP, ktoré vylučuje prejavovanie súhlasu, nesúhlasu, teda komentovanie aj vyhlásených a doručených rozhodnutí. V prípade opakovania súd uloží poriadkové opatrenie.) Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku na započítanie sumy 2 671,76 € podľa § 98 OSP. Keďže predmetom kompenzačnej námietky nebola vyššia suma, ako je predmet sporu, súd posúdil nárok odporcu ako procesnú obranu proti nároku navrhovateľa. Uviedol, že suma predstavuje nadspotrebu navrhovateľa. V rozpore so ZOD vyprodukoval navrhovateľ nadspotrebu vyššiu ako 5 % z celkového objemu materiálu. Túto sumu ako zádržné odporca zadržal. Nesúhlasil s tým, že k odovzdaniu diela došlo dňa 11.4.2014 (čl. 98 - zápisnica), pretože zápisnicu o prevzatí diela podpísal pracovník odporcu - P., ktorý nemal právo podpisovať zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Také právo mal len štatutárny orgán odporcu. Naviac, navrhovateľ mal zodpovednosť za nadspotrebu materiálu nielen na základe ZOD medzi navrhovateľom a odporcom, ale aj na základe iných ZOD vo vzťahu k iným poddodávateľom, a to na základe vzájomnej dohody medzi navrhovateľom, odporcom a P.. Množstvo nadspotreby mohol odporca zistiť až po celkovom odovzdaní a prevzatí diela od všetkých pracovných partií - poddodávateľov. Až vtedy mohol odporca urobiť súčet všetkých použitých materiálov od všetkých poddodávateľov - inventarizáciu. Za moment odovzdania a prevzatia diela považoval deň 20.10.2014, kedy zápisnične odporca vyčíslil všetky náklady. Rovnaký list považoval aj za reklamáciu vád (čl. 40 spisu). Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Podmienkou unesenia dôkazného bremena žalovaného v rámci kompenzačnej námietky - obrany bolo kumulatívne preukázať všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Pri aplikácii logického výkladu pri nepreukázaní čo i len jednej podmienky vzniku nároku na náhradu škody je právne irelevantné a nehospodárne dokazovať ďalšie podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Vychádzajúc z článku 11 ods. 3 všeobecných zásad aj právny zástupca žalovaného mal vedomosť o tom, aký je záväzný právny názor odvolacieho súdu a v zmysle výzvy prvostupňového súdu mal v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu produkovať tvrdenia a dôkazy. Právna zástupkyňa žalovaného záväzný právny názor odvolacieho súdu nerešpektovala a jej tvrdenia doručené vo vyjadrení zo dňa 16.11.2016 čl. 196 spisu boli všeobecného, nekonkrétneho rázu s pripojenými dodacími listami a tabuľkovým prehľadom množstva materiálu, ktorý žalobca spotreboval, predpokladaného množstva materiálu, ktorý mal spotrebovať, pričom tabuľkový rozdiel považovala právna zástupkyňa žalovaného za nadspotrebu materiálu a porušenie povinnosti

žalobcu tak, ako to bolo pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke má žalovaný dôkazné bremeno a všetky povinnosti ako žalobca, teda aj povinnosť vyplývajúcu z § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Vyjadrenie bolo vo všeobecnej rovine, ku ktorej pripojila tabuľky. Súd nie je povinný z pripojeného tabuľkového prehľadu sám zostavovať tvrdenia a závery, ktoré mali byť súčasťou vyjadrenia žalovaného v súlade so závermi odvolacieho súdu. Právna zástupkyňa žalovaného tak nesplnila záväzné pokyny odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že samotný tabuľkový prehľad nemá bez ďalšieho výpovednú hodnotu o porušení povinnosti žalobcu, že nemožno automaticky prevziať tabuľkový prehľad výšky škody, musí preukázať vznik škody, príčinnú súvislosť s porušením povinnosti a že výšku škody nemožno prevziať len z percentuálneho objemu všetkých prác podielovo na odpade pripadajúcich na žalobcu (resp. jeho pracovníkov). Nepreukázala u každej položky porušenie povinnosti vyplývajúcej z článku IV., bod 4.18 ZOD (odôvodnenie odvolacieho súdu bod 39). Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka nepreukázal žalovaný u každej položky samostatne, že podľa článku IV., bod 4.7 ZOD žalobca u tej-ktorej položky čo do nadspotreby nevykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou, technickými normami, ďalšími právnymi predpismi (nestačí orientačná spotreba uvedená v tabuľkách žalovaného čl. 208 a nasl. spisu, ale skutočná spotreba podľa projektovej dokumentácie danej stavby, ktorá mala byť použitá na tú-ktorú vykonanú položku v rámci realizácie diela). V nadväznosti na bod IV., bod 4.17 tak žalovaný nepreukázal, že pri tej-ktorej položke vytvoril žalobca odpad nad rámec normy stanovenej v projektovej dokumentácii pre konkrétnu stavbu žalobcu nad rámec technických noriem platiacich pre danú stavbu realizovanú žalobcom, resp. nad rámec právnych predpisov a nie nad rámec smernej orientačnej spotreby v tabuľkovom prehľade čl. 208 a nasl. spisu. Až keď by žalovaný preukázal, že pri tej-ktorej položke žalobca vytvoril odpad v rozpore s projektovou dokumentáciou, technickou normou, právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na danú stavbu nad rozsah 5 %, mohol by žalovaný i súd konštatovať, že žalobca porušil bod 4.18 ZOD - nevytvoriť odpad vo väčšom rozsahu ako 5 %. Aj v takom prípade by však žalovaný ešte musel preukázať, že odpad nad 5 % vznikol porušením povinnosti žalobcu a že je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu a že tento odpad nevznikol z iných dôvodov. V nadväznosti na bod 4.19 bol zhotoviteľ povinný viesť evidenciu odpadu, avšak denne mal evidenciu poskytnúť žalovanému a žalovaný si mal realizovať svoju kontrolnú právomoc, aby uvedené právo na nadspotrebu mohol kontrolovať a vymáhať nárok na náhradu škody. Podľa článku V., bod 5.5 prevzal dielo, odovzdal dielo ďalšiemu investorovi ako dielo bez vád. Vo vzťahu k žalobcovi neuviedol žiadnu nadspotrebu. Súd dospel k záveru, že nepreukázal výšku škody účtovnými dokladmi u každej položky samostatne a ani výšku škody čo do súčtu, ktorý uvádza vo vyjadrení zo dňa 16.11.2016 čl. 196, 197 spisu (čo do drobného materiálu 1 071,76 € a čo do sadrokartónu 1 600 €), pričom zo skutkových tvrdení ani dôkazov nie je zrejmé, ako dospel k tejto výške škody a nepreukázal účtovnými dokladmi, ako výška škody vznikla a či vôbec vznikla. Nepreukázal teda porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o dielo, nepreukázal vznik škody, výšku škody a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti žalobcu. Z toho dôvodu nesplnil podmienky vzniku zodpovednosti za škodu ani v jednom bode a nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka musel byť zamietnutý ako nedôvodný. Nadspotreba = škoda je žalovaným vyjadrená len číselne, percentuálne, bez skutkových tvrdení, bez dôkazov, u ktorých konkrétnych materiálov žalobca prekročil limit, aká bola normovaná spotreba pre žalobcove dielo, koľko materiálu žalobca v skutočnosti použil a rozdiel medzi normovaným a spotrebovaným materiálom vo vzťahu k žalobcovi. Z dôkazu z reklamácie na čl. 40 spisu súd mal preukázané, že žalovaný nadspotrebu vypočítal zo súčtu materiálu všetkých poddodávateľov na stavbe percentuálnym pomerom nadspotreby, ktorý vypočítal z celkového objemu všetkých prác pripadajúcich z celého diela na žalobcu (žalobca odviedol na diele 23,85 % objemu všetkých prác, preto žalovaný reklamoval u žalobcu 23,85 % z celkového množstva vyprodukovanej nadspotreby všetkých poddodávateľov). Taký prístup by znamenal, že žalobca by za nadspotrebu zodpovedal vždy paušálne, aj keď by sám žiadnu nadspotrebu nevyprodukoval, keď by žiadne povinnosti neporušil a keď by samotný žalobca žalovanému žiadnu škodu nespôsobil. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného k zaplateniu nesporného nároku za cenu diela vo výške 2 671,76 € istiny s príslušenstvom (§ 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka a § 186 ods. 2 . Oproti nespornému nároku súd nezapočítal nárok na náhradu škody v totožnej výške na základe kompenzačnej námietky, pretože žalovaný nárok na náhradu škody nepreukázal.

6. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. Ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Právni zástupcovia sú povinní doručiť vyúčtovanie trov bez výzvy súdu. V celom rozsahu bol žalobca úspešným účastníkom konania, preto náhrada trov konania bola priznaná

v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o zastavujúcu časť, k zaplateniu došlo až po podaní žaloby, teda aj v zastavenej časti bola žaloba podaná dôvodne, čo analogicky súd vyložil ako úspech žalobcu. Žalobca teda bol úspešnou stranou konania v celom rozsahu a v celom rozsahu mu patrí aj náhrada trov konania (§ 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.