Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-194-2016.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/194/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúp.: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej C., zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, o zaplatenie 248,42 eur, takto
rozhodol:
1. Súd žalobu z a m i e t a.
2. Žalovanej súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady škody.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie čiastky 248,42 eur s príslušenstvom na tom základe, že tento nárok je daný z titulu zodpovednosti žalovanej ako zamestnanca za škodu, ktorú žalovaná spôsobila žalobcovi zavinením porušení povinnosti pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s ním. K porušeniu došlo počas hospitalizácie pacienta dňa X.X.XXXX, počas služby žalovanej, kedy pacient vykazoval známky sepsy. Za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozpore s ust. § 4, ods.3 zák.č. 576/2004 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3300 eur. Žalobca túto pokutu uhradil 4.10.2013. Z uvedených dôvodov si žalobca v tomto konaní uplatňuje od žalovanej sumu 248,42 eur s príslušenstvom. Nárok považuje za preukázaný. Má za to, že porušenie povinnosti žalovanej je dané a spočívalo v tom, že hoci stav pacienta bol nepochybne podľa priebehu a teplôt progresívny a signalizoval sepsu už od 6.1.2010, teda počas služby žalovanej, napriek týmto príznakom a ich progresii a laboratórnych nálezoch nebol stav žalovanou prehodnotený. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok NS SR č. 10Szd 2/2013 z 11.9.2013. pokiaľ ide o premlčanie nároku, nárok považuje za nepremlčaný, aj s ohľadom na doterajšiu judikatúru, má za to, že k vzniku škody došlo okamžikom zmenšenia majetku žalobcu, teda dňom úhrady škody 4.10.2013. žaloba bola podaná v rámci objektívnej premlčacej lehoty.
4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že odmieta zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v podobe uloženej pokuty Úradom pre dohľad nad zdravotnej starostlivosťou, nakoľko sa nedopustila žiadneho zavineného konania, ktorým by porušila povinnosti pri plnení pracovných úloh. Žalovaná ako zamestnankyňa od X.X.XXXX nastúpila na predatestačnú prípravu, do kontaktu s
pacientom, ktorý bol hospitalizovaný u žalobcu od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, prišla žalovaná do kontaktu len na začiatku jeho hospitalizácie, len počas dňa X.X.XXXX, kedy mala 24 hodinovú službu. V tom čase bol stav pacienta stabilizovaný bez príznakov sepsy. V čase, keď poskytovala pacientovi zdravotnej starostlivosti. žalovaná, nebolo potrebné vykonať ďalšie zdravotné výkony a jeho stav si nevyžadoval ďalšie diagnostické procedúry. Počas následného obdobia hospitalizácie pacienta žalovaná už s ním do kontaktu neprišla, nakoľko sa z dôvodu predatestačnej prípravy na detskej klinike už nenachádzal. Žalovaná ako službukonajúca lekárka na detskej klinike žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi X.X.XXXX neporušila povinnosti pri plnení pracovných úloh. Žalobca nepreukázal zavinenie žalovanej, a tie nepreukázal ani mieru zavinenia. Žalovaná tak nezodpovedná žalobcovi za uplatnenú škodu v podobe časti uloženej pokuty Úradu pre dohľad na zdravotnej starostlivosti. Žalobca ako zamestnávateľ neprerokoval požadovanú náhradu škody so žalovanou a jej vznik žalovanej neoznámil v zákonnej jednomesačnej lehote, čím konal v rozpore s § 191 ods.2 ZP. Žalobca taktiež pri uplatnení náhrady škody voči žalovanej porušil § 191 ods.4 ZP, keď požadovanú náhradu škody vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Žalobcov nárok považuje za premlčaný, nakoľko udalosťou, z ktorej vznikla žalobcovi škoda bolo uloženie pokuty rozhodnutím ÚPDNS, ktoré nadobudlo právoplatnosť niekedy v mesiaci júl 2011 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula v júli 2014. žalobca svoje právo uplatnil 23.6.2016, teda takmer dva roky po premlčaní nároku. Skutočnosť, že žalobca uhradil pokutu dňa 4.10.2013, teda po viac ako 2 rokoch po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty, je z pohľadu plynutia premlčacej práva na náhradu škody irelevantná. Argumentácia žalobcu, že začiatok plynutia premlčacej doby začal až odo dňa uhradenia pokuty by poprela zmysel, funkciu a samotnú podstatu premlčania, nakoľko by si sám žalobca určil začiatok plynutia premlčacej doby. Premlčanie ako inštitút súkromného práva by tak nepredstavoval právnu istotu, ale bol by zdrojom právnej neistoty. Žalovaná ako službukonajúca lekárka pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi 6.1.2010 neporušila povinnosti pri plnení pracovných úloh. Žalobca nepreukázal zavinenie žalovanej, ani mieru jej zavinenia. Nárok žalobcu považuje za premlčaný a žiadala žalobu zamietnuť.
5. Z predložených dokladov vyplýva, že dňa X.X.XXXX bola medzi zamestnávateľom Fakultná nemocnica Trnava a zamestnancom C.á uzavretá pracovná zmluva, zamestnanec nastúpil do práce dňa X. X. XXXX. ako lekár na dobu neurčitú s pracovným zaradením lekár, miesto výkonu práce rajón fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szd 2/2013 zo dňa 11. 9. 2013 bol potvrdený Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 28. 2. 2013 sp. zn. 14S 59/2011, ktorým bolo potvrdené Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, č. k. ZS 205/00011/2010 zo dňa 4.10.2010, ktorým bola uložená Fakultnej nemocnici Trnava pokutu vo výške 3300 eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie povinnosti podľa uvedeného rozhodnutia spočívalo v tom, že hoci stav pacienta - 15mesačného X. bol nepochybne podľa priebehu a teplôt agresívny a signalizoval sepsu už od X.X. XXXX, napriek týmto príznakom a ich progresii nebol prehodnotený. Až XX. X. XXXX. - po 5-ich dňoch septického stavu vo fáze jeho kritického zhoršenia sa zvážila bakteriálne etiológia a pacient dostal antibiotikum, zahájila sa podporná liečba infúziami a korekcia vnútorného prostredia. Súd v rozhodnutí konštatoval, že žalovaná /v uvedenom konaní žalobkyňa/ mala možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní, bol jej daný k dispozícii Protokol č. 234/2010, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tie boli po konzultácii s odbornými konzultantmi úradu znovu prerokované so žalovanou. Táto nevyužila možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie na základe výzvy uvedenej priamo v upovedomení o začatí správneho konania vo veci pokuty. Zodpovednosť žalovanej za porušenie povinností nevychádza z toho, že by bolo jednoznačne preukázané, že vývoj ochorenia by u pacienta bol býval iný pri včasnom začatí liečby. Predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti je zistenie skutočnosti, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal zodpovedne všetky potrebné zdravotné výkony. Pokutu uhradil žalobca 4. 10. 2013. Škoda bola u žalobcu prerokovaná na škodovej komisii dňa 26. 11. 2015 pod č. 2.ŠK a bolo navrhnuté požadovať škodu vo výške 248,42 eur. Žalovaná škodu odmietla uhradiť s odôvodnením, že nie je si vedomá pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 8. 1. 2014 .
6.Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodenia majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 179 ods. 2 ZP Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca vyžadujú splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov, medzi ktoré patri: 1. Protiprávny úkon, 2. Vznik škody, 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4. Zavinenie zamestnanca, 5. Existencia pracovného pomeru, 6. Ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce. Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku škody, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku. Zamestnávateľ má právo na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorý ju svojím konaním spôsobil. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu,
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
- zavinenie
-ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením Plnením pracovných úloh je v zmysle § 220 ods. 1 ZP výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinené protiprávne konanie zamestnanca, teda konanie v rozpore s nejakou právnou povinnosťou. Ak je škoda nezavinená, zamestnanec za ňu nemôže zodpovedať. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, a teda nesie kompletnú dôkaznú povinnosť. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody, najmä ak sa nejednalo o úmysel. Nemožno hovoriť o zavinení, ak chýba protiprávnosť. Ak nie je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010) Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku škody, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
7.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p., do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 156 C.s.p., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od doby, kedy má poškodený vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Jej začiatok sa viaže k okamžiku, keď poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode (nie teda len o proti právnom úkone, či o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, ako aj o zodpovednom subjekte. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa tak viaže k okamžiku, kedy obdržal informáciu, na ktorej základe si môže vytvoriť záver, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Dvojročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody nezačne plynúť dňom, keď zamestnávateľovi príslušný orgán uložil pokutu za zavinené porušenie povinnosti jeho zamestnanca, ale až dňom, keď zamestnávateľ pokutu uhradil. Sám záväzok na náhradu škody, aj keď je vykonateľný, nemôže byť škodou ešte pred jeho splnením. /R 32/1974/. Pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku zamestnávateľa na náhradu škody voči zamestnancovi je rozhodujúce, kedy sa zamestnávateľ dozvie o už vzniknutej škode, a nie o škodnej udalosti /R 16/1975/. V danom prípade pokuta bola uhradená 4. 10. 2013, tento deň je potrebné považovať za deň, kedy začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota - resp. deň nasledujúci, t. j. 5. 10. 2013, uplynula 5. 10. 2015. Žaloba bola podaná 23. 6. 2016. Uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty prestáva plynúť objektívna 3-ročná lehota, ktorá naviac začala plynúť od tzv. škodovej udalosti. Ak skončí priebeh niektorej z lehôt, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Tu súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že ak by subjektívna lehota nezačala plynúť momentom úhrady /čo v danom prípade bolo 2 roky od rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a začiatok plynutia premlčacej lehoty bol tak zavinením žalobcu oddialený/, začala by plynúť najneskôr rozhodnutím o uložení pokuty, resp. rozhodnutia NS SR 11. 9. 2013 /po ktorom k úhrade došlo/, ktoré bolo v tomto prípade konečné. Také počítanie lehoty je v rozpore s uvedenou súdnou praxou, avšak aj pri takej prípadnej teórii subjektívna 2-ročná premlčacia lehota uplynula a objektívna lehota už plynúť nemôže. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovanou, keď nárok žalobcu je s poukazom na uvedené premlčaný, i keď z iných dôvodov ako udáva žalovaná. Z dôvodu premlčania nároku sa potom súd ďalej nezaoberal splnením zákonných podmienok nároku na náhradu škody.
8.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, a teda jej súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).