Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1T/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T. K. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2017, takto

rozhodol:

Obžalovaný

T. K., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W. B. P. Č.. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, nezamestnaný,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 08.12.2016 v čase okolo 21:00 hod. v obci W. B. P. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom verbálnom konflikte bránil v odchode z uvedeného domu svojej družke P. Š. tak, že jej odhodil zbalené veci, chytil ju za ruku a ťahal ju do spálne, na ktorej kľúčom zamkol zvnútra dvere a odtlačil ju od dverí, následne ju odhodil na posteľ, kde ju držal a tlačil lakťom do rebier, potom ju pritlačil k stene, chytil ju za vlasy a trikrát jej udrel hlavu o stenu, pričom jej neustále bránil v odchode, stiahol ju k zemi za tričko, ktoré roztrhol, tiež jej roztrhol červený zimný kabát, ktorý mala poškodená oblečený na sebe, pričom jej opakoval, že ju zabije, vyzliekol sa do pol pása a žiadal od poškodenej bankomatovú kartu, ktorú mu poškodená vydala a žiadala ho, aby ju pustil, nakoľko ich maloletá dcéra plakala vo vedľajšej izbe, na čo obžalovaný vzbudil u Veroniky Škopovej dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej hematómy na oboch rukách, bolestivosť ľavého ramena, hlavy a hrudníka vpravo, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,

t e d a :

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - na blízkej osobe - družke,

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l:

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona,

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 23.02.2017 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na T. K. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.12.2016 v čase okolo 21:00 hod. v obci W. B. P. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom verbálnom konflikte bránil v odchode z uvedeného domu svojej družke P. Š. tak, že jej odhodil zbalené veci, chytil ju za ruku a ťahal ju do spálne, na ktorej kľúčom zamkol zvnútra dvere a odtlačil ju od dverí, následne ju odhodil na posteľ, kde ju držal a tlačil lakťom do rebier, potom ju pritlačil k stene, chytil ju za vlasy a trikrát jej udrel hlavu o stenu, pričom jej neustále bránil v odchode, stiahol ju k zemi za tričko, ktoré roztrhol, tiež jej roztrhol červený zimný kabát, ktorý mala poškodená oblečený na sebe, pričom jej opakoval, že ju zabije, vyzliekol sa do pol pása a žiadal od poškodenej bankomatovú kartu, ktorú mu poškodená vydala a žiadala ho, aby ju pustil, nakoľko ich maloletá dcéra plakala vo vedľajšej izbe, na čo obžalovaný vzbudil u P. Š. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej hematómy na oboch rukách, bolestivosť ľavého ramena, hlavy a hrudníka vpravo, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 04.04.2017, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:

- rozumie z čoho je obžalovaný,

- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,

- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako zločin obmedzovania osobnej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, poškodenej a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139

ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.

Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že má s obžalovaným maloletú dcéru, obžalovaný bol živiteľom domácnosti, chýba jej, ako aj maloletej. Nechce, aby bol zavretý. Skutok spáchal pod vplyvom alkoholu a vtedy to nebol on. Naďalej s ním chce žiť.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 23.01.2017 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu s vývojom závislosti od alkoholu v iniciálnom štádiu. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v stave prostej alkoholovej opojenosti, do ktorej sa uviedol sám, z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Nejedná sa u neho o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, obžalovaný požíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Z písomnej správy Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol a nebola mu udelená ani disciplinárna odmena. Vo voľnom čase sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas. Prejavil záujem o zaradenie do práce a na základe vlastnej žiadosti bol dňom 15.02.2017 zaradený na pracovisko RŠO - väzba. Sociálne kontakty s rodinou udržiava hlavne formou korešpondencie a pravidelne si uplatňuje právo na návštevu. V jeho prípade ide o obvineného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je momentálne bezproblémový.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, má jedno dieťa (X mesačnú dcéru). Doposiaľ bol 4 krát súdne trestaný, prevažne pre ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a marenie spravodlivosti. Naposledy bol trestaný rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 0T/10/2012-89 zo dňa 27.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/48/2012-113 zo dňa 24.05.2012 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom predmetný trest vykonal dňa 11.10.2012. Z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný do súčasnosti nebol postihnutý za priestupok. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčia dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Ďalej súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Teda pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností postupom v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri konštatovaní, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkových podstát dvoch trestných činov pri aplikácii § 41 ods. 1 Trestného zákona (do úvahy prichádza uloženie úhrnného trestu) zistil, že najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona s trestnou sadzbou 3 až 8 rokov. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici

trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 40 mesiacov, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaných trestných činov, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz 4 krát súdne trestaný, a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Zohľadnil tiež skutočnosť, že až do súčasnosti nebol postihnutý za priestupok. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý konštatoval u obžalovaného dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu s vývojom závislosti od alkoholu v iniciálnom štádiu. Taktiež súd prihliadol i na hodnotiacu správu Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného, v rámci ktorej bol obžalovaný vykreslený v pozitívnom svetle. Súd pri ukladaní trestu ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že poškodená (jeho priateľka) mu odpustila a vyjadrila sa, že chce s obžalovaným i naďalej žiť a vychovávať s ním ich spoločné X mesačné dieťaťa. Aj na základe tohto postoja poškodenej mu súd dal šancu, aby jej dokázal, ako i svojej rodine a celej spoločnosti, že sa naozaj zmenil a začne viesť riadny život, zamestná sa a bude sa vzorne starať o svoju rodinu, poškodenú a ich spoločné dieťa. Súd v danom prípade poukazuje aj na celkový kritický postoj obžalovaného k svojmu správaniu a jeho následku a najmä na jeho snahu po náprave, keď tento uviedol, že chce zmeniť svoj život k lepšiemu, chce sa vrátiť domov k svojej rodine, priateľke a chce sa spolu s ňou starať o ich dcéru. Za týchto okolností, keď bude mať obžalovaný riadnu prácu a bude sa starať o svoju rodinu (najmä maloletú dcéru) a zároveň sa bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Súd v danom prípade považoval za podstatné, že blízka rodina obžalovaného (jeho priateľka - poškodená) obžalovanému trestnú činnosť odpustila, naďalej pri ňom ostala stáť a aj v týchto ťažkých chvíľach je mu oporou a mohla by tak zároveň byť pre neho motiváciou k tomu, že obžalovaný má stále o čo stáť a najmä k tomu, aby prehodnotil svoje životné postoje a konečne už urobil hrubú čiaru za svojou minulosťou a začal žiť riadnym, usporiadaným životom ako správna hlava rodiny (i keď s poškodenou nie sú zosobášený) a bol tak oporou pre svojich najbližších, ktorí (ako to aj uviedla poškodená v záverečnej reči) ho doma potrebujú, teda v danom prípade mal súd na zreteli aj tú skutočnosť z hľadiska zásad ukladania trestov, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, kedy priateľka obžalovaného ako poškodená a jej dcéra, nepochybne sú jeho blízkymi osobami. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj začne viesť riadny život a tento povedie počas plynutia celej skúšobnej doby. V opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu a znalec v posudku konštatoval u obžalovaného dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu s vývojom závislosti od alkoholu v iniciálnom štádiu, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Taktiež súd obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä so záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatuje u obžalovaného dlhodobý a aktuálne intenzívny abúzus alkoholu s vývojom závislosti od alkoholu v iniciálnom štádiu. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ambulantnou formou považoval za postačujúce, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom je vôľa obžalovaného skončiť s konzumáciou alkoholu, avšak súd má za to, že toto jeho odhodlanie musí byť v súčasnosti podporené aj pomocou špecializovaného odborníka a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa dostaví pozitívny výsledok.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).