Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-129-2016.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/129/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, Bratislava, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921, Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, J. G. M. XXXX/X, F. W. F., o zaplatenie 1 396,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 680,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 45,28 eur od 16.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eur od 16.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 11,- eur od 16.09.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu istiny 1 396,10 eur, sumu úrokov 353,42 eur, úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1 067,85 eur od 01.10.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 605,58 eur od 01.10.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.11.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o bežnom účte a poskytnutí Maxikonta, na základe ktorej sa zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet. Dňa 23.04.2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol spotrebiteľský úver 1 600,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 36 mesačných anuitných splátkach po 56,75 eur. V zmluve bola dohodnutá pevná úroková sadzba 16,90 % p.a. Žalovaná sa v období od 01.03.2014 do 31.03.2014 prvýkrát dostala do omeškania, pričom následne svoj dlh zaplatila. Od 01.07.2014 do 31.07.2014 sa žalovaná opätovne dostala do omeškania, pričom tieto záväzky doposiaľ nevyrovnala. Ku dňu 15.10.2014 určil žalobca predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu 30.09.2016 evidoval žalobca voči žalovanej celkový dlh 1 749,52 eur pozostávajúci z istiny 1 067,85 eur, úrokov 413,58 eur (60,16 eur + 353,42 eur), úrokov z omeškania 143,94 eur a omeškaných poplatkov 124,15 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, obchodné podmienky
pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len obchodné podmienky), výpis z účtu, poslednú výzvu na úhradu pohľadávky, oznámenie o zosplatnení úveru a prehľad platobnej disciplíny žalovanej. Dňa 06.03.2017 žalobca predložil ďalšie výpisy z účtu k úveru.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, a to vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si je vedomá dlhu. Stalo sa to tak, že jeden exekútor jej zablokoval účet a nemohlo byť z neho ďalej zrážané, tak si všetko povypisovala čo má platiť, no zabudla, že má platiť žalobcovi. Potom to narástlo a neskôr sa jej to už naraz nedalo zaplatiť. Chcela by požiadať o splátky. Je zamestnaná a jej príjem je 600,- eur mesačne. Sumu 300,- eur platí nájom a má výdavky na stravu a paušál. Po 50,- eur by to mohla splácať a keby sa jej dalo, tak pošle aj viac.
5. Z listinných dôkazov súd zistil, že dňa 23.04.2013 uzavreli strany sporu Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 600,- eur. Strany si dohodli úročenie úveru pevnou úrokovou sadzbou 16,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver spolu v 36 mesačných anuitných splátkach po 56,75 eur, pričom anuitná splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov. Žalovaná do júla 2014 na splatenie úveru a poplatky uhradila sumu 919,47 eur a od júla 2014 úver nesplácala. Listom zo dňa 14.09.2014 mala byť žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy a listom zo dňa 16.10.2014 mal žalobca žalovanej oznámiť, že pohľadávku z úveru voči žalovanej vyhlásil dňom 15.10.2014 za splatnú.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 23.04.2013 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 2 písm. a), písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1 600,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36 splátkach vo výške 56,75 eur. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, musí okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, no zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva tak neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy a ani z obchodných podmienok uvedené údaje nie sú zrejmé a samotná definícia anuitnej splátky v zmluve a v obchodných podmienkach nie je tak konkrétna, aby bola splnením uvedenej zákonnej požiadavky. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť tým, že dlžník má právo vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi iba sumu poskytnutej istiny. Keďže istina poskytnutého úveru bola 1 600,- eur a žalovaná uhradila sumu 919,47 eur (vrátane poplatku za poskytnutie úveru, ktorý je taktiež potrebné započítať na istinu, keďže úver je bez poplatkov), je povinná uhradiť už iba 680,53 eur, na čo ju zaviazal súd, keďže túto neuhradila dobrovoľne v lehote splatnosti. Úver bol splatný v splátkach po 56,75 eur. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, bol by splatný 28 splátkami v tejto výške a 29. splátkou vo výške 11,- eur, ktorá by bola splatná dňa 15.09.2015, keďže
podľa zmluvy boli splátky splatné v 15. deň v mesiaci. Deň 15.09.2015 je tak dňom splatnosti poslednej splátky a od nasledujúceho dňa je žalovaná v omeškaní so splatením celého úveru (istiny, na ktorú má žalobca nárok). Úver sa nestal v celosti splatným skôr na základe vyhlásenia žalobcu, ako žalobca tvrdil. Žalobca v liste zo dňa 16.10.2014 uviedol, že celú svoju pohľadávku vyhlásil za splatnú dňom 15.10.2014. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca nepreukázal, že žalovanú upozornil na uplatnenie tohto práva, pretože nielenže nepreukázal doručenie poslednej výzvy na úhradu pohľadávky žalovanej, ale ani len jej odoslanie. Dôkazom o doručení a ani o odoslaní nie je uvedenie textu „doporučene s doručenkou“ na samotnej výzve. Okrem toho žalovaná mala zaplatiť do 16.10.2014 v splátkach sumu 1 021,50 eur a zaplatila 919,47 eur. V omeškaní tak bola so zaplatením sumy 102,03 eur, čo nie sú ani dve splátky a logicky tak nemohla byť v omeškaní minimálne tri mesiace so zaplatením splátky, pretože ak zaplatila skôr viac, ako mala, tak takúto platbu bolo potrebné započítať na najbližšiu nasledujúcu splátku. Pri omeškaní sumy nižšej ako je súčet dvoch splátok, nemôže byť potom omeškanie dlhšie ako tri mesiace. Vyhlásenie splatnosti celého úveru zo strany žalobcu je potom neúčinné a neplatné, keďže preň neboli splnené zákonné podmienky. Okrem toho je toto neplatné aj preto, že žalobca v ňom ako deň splatnosti určil deň predchádzajúci dňu, keď list o vyhlásení splatnosti vyhotovil. Takýto postup je nekalý, v rozpore so zákonom a na škodu spotrebiteľa, keď tento bez toho, aby o tom vedel, sa môže v takom prípade dostať do omeškania so splatením celého úveru. Znenie Občianskeho zákonníka je jednoznačné a podľa neho veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (...), teda môže žiadať zaplatenie celého úveru v budúcnosti, t. j. po doručení takejto žiadosti dlžníkovi. V prípade, že by boli splnené podmienky na to, aby žalobca mohol žiadať zaplatenie celého úveru, mohol by súd považovať list žalobcu o vyhlásení splatnosti celého úveru za účinný napriek skoršie uvedenému dátumu zosplatnenia za tej okolnosti, že by úver považoval v celosti za splatný v deň nasledujúci po doručení tohto listu. Žalobca však rovnako, ako v prípade predchádzajúcej výzvy nielenže nepreukázal jeho doručenie žalovanej, ale ani len jeho odoslanie.
19. Tým, že žalovaná zaplatila sumu 919,47 eur, uhradila 16 splátok po 56,75 eur a sumu 11,47 eur zo sedemnástej, splatnej dňa 15.09.2014. Zo sedemnástej splátky jej zostáva uhradiť suma 45,28 eur, s ktorou je v omeškaní od 16.09.2014. Následne je v omeškaní s každou splátkou, a to vždy odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, teda vždy od 16. dňa v mesiaci, pričom poslednou mala byť splátka vo výške 11,- eur splatná dňa 15.09.2015. Keďže žalobca si neuplatňoval úrok z omeškania len v nadväznosti na vyhlásenie splatnosti celého úveru, ale do žalovanej sumy (podľa žalobcu istiny 1 396,10 eur) zahrnul aj vyčíslené úroky z omeškania z jednotlivých splátok, tak súd mu priznal úrok z jednotlivých dlžných splátok úveru odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do ich zaplatenia, avšak v nadväznosti na to, ako súd ustálil splatnosť úveru v súvislosti s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania žalovanej s každou splátkou bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorý mu súd aj priznal.
20. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, nie je možné žiadnu z platieb žalovanej započítať na úrok alebo akýkoľvek poplatok a priznať žalobcovi vyčíslené poplatky, vyčíslené úroky a úroky určené percentuálnou sadzbou. Súd vyhovel v zmysle vyššie uvedeného žalobe iba čiastočne, a to aj pokiaľ ide o úrok z omeškania pri uvedenom ustálení doby splatnosti úveru a jednotlivých splátok a ich výšky. V nedôvodných častiach súd žalobu zamietol.
21. V nadväznosti na absentujúcu náležitosť zmluvy, pre ktorú súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, je potrebné uviesť, že súdu je známy právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre F., no podľa právneho názoru konajúceho sudcu nie je právny názor vyslovený v uvedenom rozsudku použiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úveru obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úveru výšku splátky bez jej ďalšieho členenia by zároveň porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
22. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 680,53 eur zo sumy 1 396,10 eur, t. j. v 48,74 %, pričom čistý úspech žalovanej bol 2,52 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalovanej (51,26 %) a úspechom žalobcu (48,74). Z týchto dôvodov tak súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinná vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej bolo preukázané, že táto nie je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz, keď jej príjem je nižší, ako suma, ktorú má zaplatiť. Pomerom žalovanej a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 50,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.