Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cbi/27/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barbora Korencová, advokátka, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému Ing. Kristián Gregor, so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu J. N., Q.. XX. XX. XXXX, U. J. XX, XXX XX U. U., právne zast. Mgr. Alena Gregorová, advokátka, Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16. 10. 2015 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou zo dňa 15. 07. 2015 do konkurzu spisová značka 1K 37/2015 v časti 8 006,27 Eur, ktorých právny dôvod vzniku sú neuhradená istina vo výške 782,88 Eur, úroky vo výške 6 067,64 Eur, úroky z omeškania vo výške 385,90 Eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 769,85 Eur vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 6220427 súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú nesporné a považujú sa za uznané. Uviedol, že žalobca si prihláškou zo dňa 15. 07. 2015 prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči úpadcovi. Dňa 21. 09. 2015 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného, že prihlásená pohľadávka bola popretá vo výške 8 006,27 Eur z dôvodu premlčania a žalovaný tvrdí, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, premlčacia lehota je trojročná, v rámci ktorej právo, ktoré vyplýva veriteľovi z pohľadávky, nebolo uplatnené na súde. Žalobca dňa 05. 11. 2008 v pozícii veriteľa uzatvoril s úpadcom v pozícii dlžníka zmluvu č. 6220427, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi úver vo výške 796,50 Eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 430,19 Eur, v šiestich mesačných splátkach vo výške 204,47 Eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Úver bol poskytnutý na výkon podnikania. Úpadca v zmluve o úvere uviedol, a aj osobitne podpísal, že poskytované finančné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému, sú pravdivé. Z uvedeného je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na uvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., neskôr č. 129/2010 Z. z., neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo iné povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol úpadcom následne poskytnutý úver aj využitý, žalobca neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Úpadca ako dlžník navyše nemá so žiadneho zákona informačnú povinnosť voči žalobcovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že úpadca je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri,

t. j. je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere má v časti identifikácie dlžníka uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzatvoril zmluvu o úvere s fyzicky podnikajúcou osobou, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté k výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca s úpadcom dohodol nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred súdom Slovenskej republiky. Povinný sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalobcu rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a nie je neprijateľnou podmienkou a bola uzatvorená platne. Povinný, hoci mal na to možnosť, nijako sa nebránil v rozhodcovskom konaní. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej doložky. Úpadca bol v konaní o plnenie z predmetnej zmluvy o úvere zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 18337/09 zo dňa 13. 11. 2009, ktorý sa stal právoplatný dňa 07. 12. 2009 a vykonateľný dňa 10. 12. 2009, ktorým zaviazal úpadcu na úhradu sumy vo výške 1 145,80 Eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala z istiny vo výške 817,88 Eur, zmluvnej pokuty 312,-- Eur, poplatku za upomienky vo výške 15,92 Eur a trov rozhodcovského konania vo výške 273,26 Eur. Rozhodcovský súd uznal teda nárok žalobcu a teda de facto potvrdil aj platnosť právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Úpadca nepodal v lehote, ktorú stanovuje zákon, žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca dňa 16. 03. 2012 podal návrh na vykonanie exekúcie a v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva o úvere je obchodným zástupcom žalobcu vopred pripravená, formulárová zmluva, ktorej obsah nemá dlžník akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Zmluvu o úvere vypisoval obchodný zástupca žalobcu a úpadca vopred pripravenú zmluvu len podpísal. Z časti zmluvy o úvere, v ktorej je len krížikom v príslušnom políčku vyznačená časť „podnikania“ nie je možné vyvodiť záver, že úver bol reálne poskytnutý na účel podnikania. Zmluva obsahuje aj rodné číslo a adresu trvalého pobytu dlžníka, a preto z toho nie je dobre možné vyvodiť záver, že úver bol poskytnutý na podnikanie. Žalovaný má za to, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko poskytnuté finančné prostriedky neboli poskytnuté na výkon povolania, podnikania ani zamestnania. Tvrdenie žalobcu, že v zmluve uzavretá nevýhradná rozhodcovská doložka je uzavretá platne a účinne a nie je v rozpore so zákonom ani dobrým mravmi, považuje žalovaný za zavádzajúce. Rozhodcovská doložka nebola v zmluve uvedená vôbec. Taktiež nebola uzavretá samostatnou rozhodcovskou zmluvou. Žalobca rozhodcovský doložku zakomponoval len do bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý boli údajne súčasťou zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky však neboli úpadcom podpísané. Taktiež nie je preukázané, že Všeobecné obchodné podmienky spolu s rozhodcovskou doložkou boli k zmluve reálne pripojené, keďže nie sú datované a podpísané. Žalovaný má za to, že takto „uzatvorená“ rozhodcovská doložka je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v nepodpísanej časti Všeobecných obchodných podmienok za uzatvorenú v súlade so zákonom, nakoľko úpadca o tejto ani nemal vedomosť, rozhodcovská doložka je neplatná aj podľa § 39. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Žalovaný ďalej tvrdí, že dňa 16. 03. 2012 podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 15Er 1441/2012-29 zo dňa 24. 04. 2014 exekučné konanie zastavil. Potom ako správca úpadcu od Okresného súdu Prievidza vyžiadal predmetné uznesenie, v ktorom povinným mal byť práve úpadca a oprávneným žalovaný, bolo mu z Okresného súdu oznámené, že oprávneným je žalobca, ale povinným nie je osoba úpadcu. Žaloba preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Dňa 12. 09. 2016 súd žalobcovi doručoval vyjadrenie žalovaného k žalobe a umožnil mu, aby sa k nemu v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril. Žalobca sa k veci už písomne nevyjadril.

4. Na prejednanie veci súd určil termín pojednávania na deň 04. 04. 2017, na ktorý sa žalovaný (právny zástupca) dostavil riadne a včas. Žalobca podaním zo dňa 30. 03. 2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

5. S poukazom na § 186 ods. 1 je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 1K 37/2015 zo dňa 02. 06. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku 107/2015, deň vydania 08. 06. 2015, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurzu a žalovaný bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K 37/2015 zo dňa 13. 08. 2015 zverejneným v Obchodnom vestníku 160/2015, deň vydania 20. 08. 2015, súd uznal konkurz vyhlásený na majetok úpadcu za malý.

6. Z dôkazných prostriedkov žalobcu súd zistil, že Prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 zo dňa 15. 07. 2015 si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej sume 8 006,27 Eur pozostávajúcu z istiny v sume 782,88 Eur, úrokov v sume 6 067,64 Eur, úrokov z omeškania v sume 385,90 Eur a nákladov z uplatnenia v sume 769,85 Eur. V popise právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobca uviedol, že dňa 05. 11. 2008 v pozícii veriteľa uzatvoril s úpadcom v pozícii dlžníka zmluvu o úvere č. 6220427, na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 796,65 Eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 430,19 Eur, t. j. spolu vo výške 1 226,84 Eur, v 6 mesačných splátkach vo výške 204,47 Eur, počnúc dňom 14. 01. 2009. Vzhľadom na to, že svoj záväzok neplnil riadne a včas, porušil tak povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čím stratil výhodu splátok a dňa 19. 06. 2009 sa dlh stal splatným. Vzhľadom na to, že úpadca ani po vyzvaní neuhradil dlžnú sumu, podal veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s.. Rozhodcovský súd dňa 13. 11. 2009 vydal rozsudok sp. zn. SR 18337/09, ktorý sa stal právoplatný dňa 07. 12. 2009 a vykonateľný dňa 10. 12. 2009, ktorým zaviazal úpadcu na úhradu sumy vo výške 1 145,80 Eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala z istiny vo výške 817,88 Eur, zmluvnej pokuty 312,-- Eur, poplatku za upomienky vo výške 15,92 Eur a trov rozhodcovského konania vo výške 273,26 Eur.

7. Dňa 18. 09. 2015 žalovaný zasielal žalobcovi Oznámenie o popretí pohľadávky, ktoré podľa prezenčnej pečiatky bolo žalobcovi doručené dňa 21. 09. 2015. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu čo do výšky celkovej sumy 8 006,27 Eur, čo do právneho dôvodu, čo do poradia E v časti náklady z uplatnenia vo výške 312,-- Eur, keď podľa dokumentov priložených k prihláške sa jedná o zmluvnú pokutu a podľa § 95 ods. 3 sa zmluvná pokuta uspokojuje ako podriadená pohľadávka, t. j. poradie D a čo do vymáhateľnosti, keď ako dôvod popretia uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo preukázané, t. j. rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť spor, t. j. pohľadávka uplatnená na nepríslušnom súde, t. j. pohľadávka je premlčaná, keďže posledná platba je 08. 12. 2009, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy nie sú súčasťou prihlášky, t. j. nie je preukázaná výška úroku z omeškania, údajne vydaný rozhodcovský rozsudok nie je priložený k prihláške, exekučné trovy znáša oprávnený.

8. Z dôkazov žalobcu súd ďalej zistil, že dňa 05. 11. 2008 žalobca ako veriteľ a úpadca ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. 6220474 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Úpadca bol v zmluve označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom, obchodným menom, identifikačným číslom, miestom podnikania. V časti zmluvy, obsahujúcej predtlačený text „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ bola z možností - zamestnania, povolania, podnikania, iný účel, vyznačená možnosť „podnikania“ a táto časť zmluvy je úpadcom ako dlžníkom aj osobitne podpísaná.

9. Ako dôkaz k žalobe žalobca predložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

10. Ako dôkaz k žalobe žalobca predložil aj rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 18337/09 zo dňa 13. 11. 2009, ktorým Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. Bratislava vo veci žalobcu v právnom postavení žalobcu proti úpadcovi v právnom postavení žalovaného o zaplatenie sumy 1 145,80 Eur s prísl. uložil úpadcovi ako žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 145,80 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 145,80 Eur od 19. 06. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 145,80 Eur od 02. 09. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 273,26 Eur.

Podľa § 32 ods. 9 Zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť

podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

11. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K 37/2015 zo dňa 02. 06. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08. 06. 2015, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 09. 06. 2015, t. j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Súd považoval za zistené, že v Obchodnom vestníku 161/2015, deň vydania 21. 08. 2015, bol zverejnený oznam o zapísaní pohľadávky žalobcu doručenej po základnej prihlasovacej lehote v prihlásenej sume pohľadávky 8 006,27 Eur, na základe čoho súd považoval za preukázané, že v danom prípade lehota na popretie pohľadávky žalobcu sa nepočítala do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok (§ 32 ods. 3 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z. z.), ale sa počítala do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku (§ 32 ods. 3 písm. b) Zákona č. 7/2005 Z. z.) a keďže žalovaný pohľadávku žalobcu poprel dňa 18. 09. 2015, považoval súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu bola popretá v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 21. 09. 2015 a keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 16. 10. 2015 (§ 156 CSP, resp. porovnaj § 82 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016), čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č.l. 1 spisu, považoval súd za preukázané, že žalobca svoje právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky uplatnil v zákonnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky (§ 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z.).

12. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky.

13. V konaní nebolo sporné, že pohľadávku si žalobca prihlásil z titulu poskytnutia úveru úpadcovi na základe Zmluvy o úvere č. 6220427 zo dňa 05. 11. 2008 a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný pohľadávku poprel z dôvodu, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo preukázané, pohľadávka je premlčaná, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a údajne vydaný rozhodcovský rozsudok neboli k prihláške priložené.

14. Žalobca sa k tvrdeniu žalovaného v popretí pohľadávky, že k prihláške neboli pripojené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok, žiadnym spôsobom nevyjadril, k žalobe v tomto súdnom konaní však predmetné listiny ako dôkaz predložil, keď predložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava sp. zn. SR 18337/09 zo dňa 13. 11. 2009 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

15. Ak by súd vychádzal z tvrdenia žalovaného v popretí pohľadávky, že žalobca Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nepripojil, pričom rozhodcovská zmluva mala byť uzavretá práve vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a žalobca nepripojil ani vydaný rozhodcovský rozsudok, bol by nárok žalobcu jednoznačne premlčaný, a to tak podľa ustanovení občianskeho práva, teda v 3-ročnej premlčacej lehote (§ 101 a § 103 Občianskeho zákonníka), ako aj podľa ustanovení Obchodného práva, teda v 4-ročnej premlčacej lehote (§ 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka), keďže celý dlh sa, podľa tvrdení samotného žalobcu uvedených v Prihláške pohľadávky, stal splatný dňa 19. 06. 2009 a bol by premlčaný aj pre prípad, že dňa 08. 12. 2009, podľa tvrdení žalovaného uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky, došlo k čiastočnému plneniu.

16. Ako už bolo uvedené, žalobca v tomto súdnom konaní ako dôkaz predložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Hoci Zmluva o úvere č. 6220427 obsahuje text o tom, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, žalobca v konaní predložil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v takom vyhotovení, z ktorého nie je možné prijať záver, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru tvorili rubovú stranu Zmluvy o úvere č. 6220427. Žalobca totiž predložil len kópiu tak Zmluvy o úveru č. 6220427, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kópie týchto dôkazov boli vyhotovené samostatne a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli žalobcom boli na opačnú stranu Zmluvy o úvere č. 6220427 len nalepené. Na základe takto žalobcom predložených dôkazov - listín, nebolo možné prijať

záver, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru skutočne tvorili zadnú (rubovú) stranu Zmluvy o úvere č. 6220427, a teda nebolo možné prijať záver, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá práve vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (článok 18 Všeobecných podmienok). Naviac, žalobcom predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ani nie sú úpadcom podpísané, pričom rozhodcovská zmluva, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014), pre svoju platnosť zo zákona vyžadovala písomnú formu (§ 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014) a nedodržanie zákonom stanovenej formy právneho úkonu zakladá jeho absolútnu neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

17. Žalobca teda ani v tomto súdnom konaní nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami Zmluvy o úvere č. 6220427 došlo k dohode o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014), teda žalobca ani v tomto súdnom konaní nepreukázal platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu medzi žalobcom a úpadcom.

18. Ak by aj bol žalobca preukázal, že medzi zmluvnými stranami Zmluvy o úvere č. 6220427 došlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, považoval súd za preukázané, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava sp. zn. SR 18337/09 zo dňa 13. 11. 2009, nebol žalobcovi priznaný nárok zo Zmluvy o úvere č. 6220427, ale žalobcovi bol priznaný nárok zo zmenky, čo vyplýva nielen z výroku rozhodcovského rozsudku, ale aj z jeho odôvodnenia. Nárok zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. 6220427 a nárok zo zmenky, hoci aj zo zmenky vystavenej na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6220427, predstavuje dva samostatné nároky, a teda nárok priznaný žalobcovi rozhodcovským rozsudkom z titulu vystavenej zabezpečovacej zmenky, nie je možné vyhodnotiť ako priznanie nároku z titulu nesplatenia dlhu zo Zmluvy o úvere č. 6220427.

19. Ak si teda žalobca proti úpadcovi uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní, nešlo o nárok z titulu Zmluvy o úvere č. 6220427, a teda o nárok na zaplatenie nesplateného úveru tak, ako si tento uplatnil žalobca prihláškou do konkurzného konania, ale išlo o nárok zo zmenky.

20. Žalobca teda ani v tomto súdnom konaní nepreukázal, že medzi žalobcom a úpadcom došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy a nepreukázal, že nárok z titulu Zmluvy o úvere č. 6220427, ktorý si prihlásil do konkurzného konania úpadcu, mu bol priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom. Súd preto vyhodnotil, že popretie pohľadávky žalobcu bolo dôvodné.

21. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pre účely meritórneho rozhodnutia neposudzoval charakter záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere zo dňa 05. 11. 2008, teda či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keďže tieto skutočnosti ako dôvody popretia pohľadávky uvádzané neboli, pričom ako už bolo konštatované, nárok žalobcu bol premlčaný tak podľa ustanovení občianskeho práva, ako aj podľa ustanovení obchodného práva.

22. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.