Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-142-2016.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/142/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: H.. Q. Z., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, Q. H., zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Balážovou, Moyzesova 46, Košice, proti žalovaným: 1) ARTA GROUP a.s., IČO: 44 195 745, so sídlom Martinengova 30, Bratislava, 2) K. R., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, O., 3) H.. J. E., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXA, O., E. republika, 4) U. s.r.o., IČO: 36 778 389, so sídlom Búdkova cesta 37, Bratislava, 5) Toletum s.r.o., IČO: 35 947 128, so sídlom Smrečianska 43, Bratislava, 6) SKORIN a.s. v likvidácii, IČO: 44 299 508, so sídlom Martinengova 30, Bratislava a 7) SEDY SK s.r.o., IČO: 36 675 890, so sídlom Poltár 48, o zaplatenie 160.209,31 eur s príslušenstvom a odmenou 534,03 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1., 2., 4., 5. a 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť zmenkovú sumu 50.000 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 50.000 eur od 31.5.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 166,67 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
III. Z nárokov uvedených pod bodom I. má žalobca právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
IV. Žalovaným v 1., 2., 4., 5. a 6. rade sa nárok na náhradu trov zo zastavenej časti konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.5.2013 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 160.209,31 eur s úrokom 6% ročne z nej od 31.5.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 534,03 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je riadnym majiteľom vlastnej zmenky, ktorú vystavil žalovaný v 1. rade dňa 1.6.2009 na sumu 160.209,31 eur a ktorú žalovaní v 2. až 7. rade avlovali. Zmenka sa stala splatnou 31.5.2010, ale zaplatená nebola. 2. Podaním zo dňa 30.7.2014 žalobca vzal žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd žalovaných zaviazal už len zaplatenie zmenkovej sumy 50.000 eur a zmenkovej odmeny 166,67 eur, ale vo zvyšku, t.j. na zaplatení úroku 6% ročne zo sumy 160.209,31 eur od 31.5.2010 až do jej zaplatenia, zotrval. 3. Ďalším podaním, ktoré bolo súdu doručené 18.5.2015, vzal žalobca žalobu späť voči žalovanému v 3. rade. Uznesením z 1.3.2016 preto súd podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), konanie proti žalovanému v 3. rade zastavil. 4. Uznesením zo dňa 8.6.2016 súd konanie zastavil aj voči žalovanému v 7. rade, ktorý bol ku dňu 7.2.2014 ex offo z obchodného registra vymazaný, bez právneho nástupcu. 5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní
a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko podmienky na vydanie zmenkového platobného rozkazu neboli splnené a v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), platí na toto konanie už Civilný sporový poriadok. 6. Uznesením z 30.9.2016 súd vyzval žalovaných, aby sa k žalobe písomne vyjadrili. Ani jeden z nich povinnosť nesplnil. 7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Žalovaní sa neustanovili, neprítomnosť neospravedlnili, preto súd pojednávanie uskutočnil v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v istine 110.209,31 eur vzal žalobu späť nie preto, že by mu ju žalovaní dodatočne zaplatili, ale z hospodárskych dôvodov (kvôli výške súdneho poplatku). Právo požadovať zmenkový úrok 6% aj z tej istiny, ktorej zaplatenia sa v súdnom konaní nedomáha, považoval za súčasť postihových práv, ktoré mu ako majiteľovi zmenky vyplývajú z čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon). 9. Súd, v rámci povinností vyplývajúcich mu z druhej vety § 181 ods. 2 CSP, upozornil na nesúlad hmotnoprávneho nároku žalobcu s procesnoprávnym stavom, ktorý vznikol v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v istine 110.209,31 eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby už nebude možné vydať v tomto konaní rozhodnutie, ktoré by žalovaným uložilo povinnosť, aby žalobcovi zaplatili zmenkovú sumu 110.209,31 eur. V časti zmenkového úroku zo späťvzatej istiny však žalobca svoje subjektívne procesné práva uplatňuje spôsobom, ktorým by mu napriek tomu boli žalovaní prinútení späťvzatú istinu 110.209,31 eur uhradiť. Úrok 6% ročne zo zmenkovej sumy 110.209,31 eur síce požaduje v súlade s hmotným právom, avšak obdobie, do ktorého má byť úrok z nej platený, neohraničil konkrétnym dátumom súvisiacim s týmto súdnym konaním (napr. dňom vyhlásenia rozsudku, resp. dňom právoplatnosti rozsudku), ale aj z tejto istiny úrok požaduje až do jej úplného zaplatenia. Vyhovením žalobe v tejto časti by vznikol neprípustný stav, ktorý by žalovaných priamo donútil zaplatiť žalobcovi aj tú istinu, ktorá už nie je predmetom konania, keďže jedine jej úhradou by sa zbavili povinnosti úrok z nej platiť. Takýto výkon procesných práv nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu (článok 5 CSP). 10. Žalobca na pojednávaní nakoniec vzal žalobu čiastočne späť aj v príslušenstve a úrok 6% ročne žiadal len zo zmenkovej sumy 50.000 eur od 31.5.2010 do jej zaplatenia. Vo zvyšku na žalobe zotrval. 11. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená 1.6.2009 v Bratislave, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 31.5.2010 v Bratislave zmenkovú sumu 160.209,31 eur. Žalovaní v 2. až 7. rade zmenku podpísali ako ručitelia. 12. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadnym majiteľom a má právo žiadať nie len zaplatenie zmenkovej sumy, ale patria mu aj ďalšie postihové nároky vyplývajúce z čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona. 13. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Súd sa preto zaoberal aj otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 14. Žalobca okrem prvopisu zmenky súdu predložil aj zmluvu o pôžičke, ktorú v postavení veriteľa uzavrel s dlžníkom IB group, a.s. dňa 1.6.2008. Na základe zmluvy požičal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.000.000 Sk a dlžník sa zaviazal veriteľovi pôžičku vrátiť do 1.6.2009 spolu s úrokom 600.000 Sk. Tento záväzok na základe dohody, ktorú uzavrel veriteľ s dlžníkom a žalovaným v 1. rade dňa 1.6.2009, prevzal na seba žalovaný v 1. rade. Súčasne sa dohodli na zmene zmluvy tak, že žalovaný v 1. rade ako nový dlžník vráti veriteľovi pôžičku najneskôr do 1.12.2009, upresnilo sa, že k 1.6.2009 predstavuje pôžička sumu 132.775,70 eur a na zabezpečenie pôžičky sa žalovaný v 1. rade zaviazal vystaviť vlastnú zmenku so sumou 132.776 eur a úroku 15% p. a., ktorú avalujú žalovaní v 2. až 7. rade. 15. Z listinných dôkazov je teda zrejmé, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca nemal v kauzálnom vzťahu postavenie dodávateľa a ani jeden zo žalovaných sa účastníkom príčinného vzťahu, resp. zmenkovo právneho vzťahu, nestal ako spotrebiteľ.
16. Žalovaný v 1. rade vystavením zmenky vzal na seba záväzok zaplatiť majiteľovi v deň splatnosti v platobnom mieste sumu, na ktorú zmenka znie. Žalovaní v 2., 4., 5. a 6. rade sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatnými dlžníkmi a aj oni majú povinnosť zmenku zaplatiť. 17. Žalovaní nevyužili právo k žalobe sa vyjadriť a uviesť dôvody a skutočnosti, ktorými by nesporný zmenkový záväzok spochybnili. Nakoľko podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, súd žalovaných na zaplatenie nespäťvzatej časti zmenkovej sumy a postihových záväzkov zaviazal solidárne. 18. Keďže o čiastočnom späťvzatí žaloby sa v zmysle druhej vety § 145 ods. 2 CSP rozhodne v rozhodnutí vo veci samej, súd zároveň týmto rozsudkom konanie v späťvzatej časti, t. j. v zmenkovej sume 110.209,31 eur s úrokom 6% ročne z nej od 31.5.2010 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 367,36 eur, zastavil. 19. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. 20. Žalobca mal po čiastočnom späťvzatí žaloby plný úspech, preto má v tejto časti na základe § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 21. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, má naproti tomu v zmysle § 256 ods. 1 CSP povinnosť zaplatiť náhradu trov žalobca, keďže on nesie za zastavenie konania procesnú zodpovednosť. Zo súdneho spisu však žiadne trovy žalovaných nevyplývajú, k žalobe sa nevyjadrili, na pojednávanie sa nedostavili a nevznikla im ani poplatková povinnosť. Súd preto rozhodol tak, že sa žalovaným nárok na náhradu trov nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť konania, nakoľko v zmysle § 262 ods. 2 CSP je potrebné po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, a keďže žalovaným trovy nevznikli, nebolo by im možné titulom náhrady trov priznať žiadnu sumu. 22. O výške náhrady trov žalobcu bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).