Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/39/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Donovaly, Donovaly č. 3, 976 39 Donovaly, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OOP3-2022/010949-002 zo dňa 25.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2022/010949-002 zo dňa 25.02.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- BB-OSZP3-2021/022922-020 zo dňa 27.10.2021, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Donovaly - zariadenie na zber odpadov“, predložený ďalším účastníkom konania ako navrhovateľom sa v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) posudzovať nebude. Zároveň bola predmetným rozhodnutím v súlade s uložená podmienka, ktorá má eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné prostredie, a to konkrétne zabezpečiť, aby nasadené zariadenia neznečisťovali a neznižovali kvalitu povrchových a podzemných vôd.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dôvodnosť odkladného účinku videl v tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie a neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Aj keď v súčasnosti nie je predmetná otázka jednoznačne preukázaná, tak v práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti. V pochybnostiach o tom, či zámer je príliš zasahujúci do životného prostredia s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami podľa zákona o životnom prostredí, nesmie byť prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe. Za posledný dôvod priznania odkladného účinku považoval žalobca právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky

možnosti, pričom nepriznaním odkladného účinku sa poprie toto právo verejnosti. Žalobca v závere poukázal na to, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku. Ich použitie prichádza do úvahy, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. S prihliadnutím na iluzórnosť súdnej ochrany je pre naplnenie materiálnej ochrany životného prostredia potrebná aplikácia odkladného účinku.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je nutné, nakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy je nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. V tomto prípade žiadna ujma na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životne prostredie, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

4. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k ním nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že by okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma na životnom prostredí a uviedol, že otázka hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná.

11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy na životnom prostredí žalobca podložil len jeho neurčitými úvahami o možných následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalobca svoj návrh ničím

konkrétnym vo vzťahu k životnému prostrediu neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Toto rozhodnutie nebráni žalobcovi podať návrh na priznanie odkladného účinku znova, s osvedčením zákonom predpokladaných následkov.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).