Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-177-2016.pdf
PDF · 142 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/177/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. XX, zastúpenej opatrovníčkou P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Y. E. XXX/ XXX, v konaní zastúpenou JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná ulica 35, proti žalovanému: Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. XX, s adresou pre doručovanie W. S., W. A. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Soňou Strýčkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Národná ulica 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 12. 2015 č. k. 13C/411/2013
- 192, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, týkajúceho sa veci samej (1. odsek výroku) a vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka (2. odsek výroku), p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd určil, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. V., parc. CKN č. XXX, výmera XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. CKN č. XXX, výmera XXX m2, záhrady, stavba, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele CKN č. XXX, spoluvlastnícky podiel ?, na LV č. XXX k. ú. V., parc. CKN č. X XXX/X, výmera X XXX m2, ttp., spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXXX m2, lesné pozemky, spoluvlastnícky podiel XX/XXX, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXX, orná pôda, výmera XXX m2, spoluvlastnícky podiel X/X, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera XXX m2, ttp, spoluvlastnícky podiel X/X, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp, spoluvlastnícky podiel X/X, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera XXXX m2, ttp, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXX/X, výmera XX m2, orná pôda, parc. EKN č. XXX/X, výmera XXX m2, orná pôda, parc. EKN č. XXX/X, výmera XXX m2, orná pôda, parc. EKN č. XXX/X, výmera XXXX m2, orná pôda, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXXX m2, orná pôda, parc. EKN č. XXXX výmera X XXX m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1/1, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX výmera XXX m2, ttp, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX, výmera XXXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXXX m2, lesné
pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXXXXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, ttp, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXXXXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXX/X, výmera XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXX/X, výmera XX XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXX, výmera X XXX m2, lesné pozemky, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXX, výmera XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2,ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera X XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX/X, výmera XX XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/XXX, výmera XX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/XXX, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera X XXX m2, ostatné plochy, parc. EKN č. XXXX/X, výmera XXX m2, ostatné plochy, spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera XXX m2, lesné pozemky, parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp., spoluvlastnícky podiel X/X, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXX/X, výmera X XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXX/XXX, výmera XX XXX m2, ttp., parc. EKN č. XXXX, výmera XX XXX m2, ttp., spoluvlastnícky podiel X/XX, na LV č. XXXX k. ú. V., parc. EKN č. XXXX, výmera X XXX m2, ttp. Súd návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 5 088,80 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu Darovacej zmluvy dňa 02. 01. 2013, na základe ktorej zmluvy žalobkyňa previedla na žalovaného nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ps/1/2013 - 48 zo dňa 13. 06. 2013 súd žalobkyňu pozbavil spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Za opatrovníčku žalobkyne ustanovil P. K., na základe ktorého rozhodnutia je opatrovníčka oprávnená žalobkyňu zastupovať v styku so všetkými štátnymi orgánmi, organizáciami, fyzickými a právnickými osobami, súdmi, preberať v jej mene dôchodok, spravovať jej majetok. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 31Ps/19/2013 - 19 zo dňa 04. 12. 2013 schválil právny úkon opatrovníčky Anny Klačanovej, ktorá podala na okresný súd návrh na začatie konania v tejto veci v mene nesvojprávnej žalobkyni. Návrh žalovaného, aby súd ustanovil ďalšieho, resp. kolízneho opatrovníka, súd zamietol, pretože povinnosť opatrovníčky žalobkyne podať takúto žalobu vyplýva z rozhodnutia, ktorým táto bola ustanovená ako opatrovník s povinnosťami spravovať majetok pozbavenej. Keďže opatrovníčka v návrhu tvrdila, že pozbavená, t. j. žalobkyňa vykonala právny úkon v čase, kedy na takýto právny úkon nebola spôsobilá, bolo jej zákonnou povinnosťou podať uvedenú žalobu, a preto súd návrh v časti o ustanovenie ďalšieho opatrovníka ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že dôvodom pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu u žalobkyni bolo predovšetkým psychické ochorenie deklarované znalcom z odboru zdravotníctvo - psychiatria V.. T. R. zo dňa 29. 04. 2013, pričom na základe psychiatrického vyšetrenia znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala zistenie F. pri P. E. - zmiešaného typu, kedy jednotlivé psychické funkcie sú v dôsledku organickej poruchy CNS alternované (zmenené). U žalobkyni sa jedná o trvalý stav, liečbou neovplyvniteľný a dôsledkom toho
žalobkyňa nie je schopná robiť právne úkony, ovládať a posúdiť svoje konanie. Rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 07. 2013. Súd sa v konaní zameral na zistenie duševného stavu žalobkyne a jej schopnosti ohľadne spôsobilosti k právnym úkonom ku dňu spísania darovacej zmluvy, t. j. ku dňu 02. 01. 2013. Vykonané dokazovanie výsluchom svedkov vyhodnotil ako subjektívne v tom zmysle, že svedkovia sa vyjadrovali k okolnostiam, akým spôsobom vnímali fyzické a psychické zdravie žalobkyne, pričom sa jednalo o výpovede značne rozporuplné, najmä s ohľadom na ich príbuzenský stav k jednotlivým stranám sporu, keďže žalobkyňa je matkou opatrovníčky a žalovaného. Následne súd vykonal znalecké dokazovanie ohľadom zistenia, či žalobkyňa trpela duševnou poruchou alebo duševným ochorením v čase uzatvárania právneho úkonu, pričom zo záveru znaleckého posudku a taktiež z výpovede znalca vyplynulo, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou F. pri P. W. - zmiešaného typu, stredne ťažkého stupňa, jedná sa o stav trvalý, ktorý nie je liečbou ovplyvniteľný. Znalec konštatoval, že takouto poruchou trpela aj v čase uzatvárania právneho úkonu a trpí ňou aj v súčasnosti. Dňa 02. 01. 2013 nebola schopná urobiť právny úkon, pretože v dostatočnej miere nevedela posúdiť následky svojho konania a nedokázala takéto konanie ovládnuť. Vyplynulo to z toho, že u žalobkyni je narušená schopnosť logického uvažovania, riešenia problémov, redukovaná chápavosť a narušené kritické zhodnocovanie reality. Právny úkon nedokázala posúdiť vo vzťahu k jeho významu a závažnosti. Znalec uviedol, že takéto ochorenie sa nerozvíja skokovo alebo náhle, ale postupne, plýživo s postupným rozvojom takýchto príznakov. Z dôvodu, že koncom mesiaca január 2013 bol záver ohľadne duševnej poruchy u žalobkyni diagnostikovaný ako stredne ťažký, čo je tretí stupeň vzniku demencie, nemohla táto vzniknúť v priebehu mesiaca, pretože pre takýto typ demencie toto nie je typické. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa vykonala právny úkon v čase, kedy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na takýto právny úkon neschopnou. V zmysle § 38 Občianskeho zákonníka ustálil, že takýto právny úkon je neplatný. Z týchto dôvodov je žalobkyňa vlastníčkou sporných nehnuteľností. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu) a žalobkyni, ako úspešnej strane sporu, priznal právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia vychádzal súd z predloženého osvedčenia o dedičstve, v ktorom bola hodnota rodinného domu spolu s pozemkami stanovená sumou 91 700,- Eur na základe vypracovaného znaleckého posudku s prihliadnutím na to, že žalobkyňa si uplatnila na náhradu trov konania z polovice tejto hodnoty, t. j. zo sumy 45 850,- Eur, z ktorej čiastky pre výpočet hodnoty úkonu právnej služby súd vychádzal a určil výšku odmeny za poskytnutie právnej služby vo vzťahu k jednému úkonu sumou 512,85 Eur s prislúchajúcimi režijnými paušálmi za ten-ktorý rok. Trovy konania celkom vyčíslil sumou 5 088,80 Eur, ktoré predstavujú jednak trovy právneho zastúpenia celkovo za 9 právnych úkonov vrátane režijného paušálu, súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 300,- Eur.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opiera výlučne o závery znaleckého dokazovania, pričom v konaní bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom svedkov. Namietal, že súd nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, prihliadol len na závery znaleckého posudku. Uviedol, že svedecké výpovede J.. V. W., J.. Q. W., F. S. a V. S. jednoznačne a bez pochybností preukazovali tak psychický, ako aj fyzický stav a kondíciu žalobkyne práve v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy. Vo svedeckých výpovediach týchto svedkov, ako aj svedkov J.. V. W., J.. M. K. a Z. F. neboli uvádzané rozporuplné skutočnosti týkajúce sa fyzického a psychického stavu žalobkyne v rozhodnom čase. V prípade, ak súd videl rozpor uvedených svedeckých výpovedí s výpoveďou svedkyne D. W., tento rozpor súd v rámci hodnotenia dôkazov ďalej bližšie nešpecifikoval. Svedecká výpoveď tejto svedkyne neobsahuje také tvrdenia a vyjadrenia, ktoré by vyvracali alebo rozporovali tvrdenia ohľadne psychického a fyzického stavu žalobkyne v rozhodnom období. Súd sa nevysporiadal s argumentom žalovaného, že predmetná darovacia zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej, ktorej obligatórnou súčasťou je aj vyhlásenie žalobkyne o jej spôsobilosti na právne úkony, ktoré vyhlásenie notárka nespochybnila. Súd najvyššiu relevanciu dôkaznej sily priznal vypracovanému znaleckému posudku, a to aj napriek viacerým nedostatkom posudku, ktoré on v konaní namietal, a ktoré v priebehu konania znalcom ani pri konfrontácií znalca pri jeho výsluchu s tými nedostatkami a pochybeniami neboli odstránené. Nie je vôbec jednoznačné, či sa znalec v rámci psychiatrického vyšetrenia žalobkyne so žalobkyňou o darovacej zmluve rozprával. Znalec sa nedostatočne vysporiadal so svedeckými výpoveďami, svedčiacimi o psychickom a fyzickom stave žalobkyne v čase uzavierania darovacej zmluvy. Má za to, že za situácie, že žalobkyňa pred podpísaním darovacej zmluvy nebola nikdy psychiatrom vyšetrená, z jej zdravotnej anamnézy známej pred podpísaním darovacej zmluvy, žiadna psychická alebo duševná
porucha, ktorou by mala trpieť a na ktorú byť mala byť liečená, nevyplýva, je na mieste svedeckými výpoveďami, ako jedinými dôkazmi svedčiacimi o psychickej a fyzickej kondícií žalobkyne, sa patrične zaoberať aj v rámci znaleckého dokazovania. Záver znaleckého posudku, že F. pri P. E. - zmiešaný typ sa údajne vyznačuje pozvoľným a relatívne rovnomerným zhoršovaním prejavov, možno prijať len pri P. F., avšak žalobkyňa trpela zmiešaným typom demencie, čo je teda spojenie s F. vaskulárneho typu, ktorá sa naopak vyznačuje tzv. skokovitými a náhlymi zhoršovaniami prejavov, pričom znalec v znaleckom posudku závery o následkoch a spôsoboch, akými sa prejavuje práve vaskulárny typ F., úplne opomína. Nakoľko žalobkyňa trpela zmiešaným typom demencie, a teda aj vaskulárnym typom s odlišnými príznakmi a vývojom, bola počas výsluchu znalca na mieste otázka, ako osobu trpiacu takouto duševnou poruchou vníma okolie a či je možné takúto poruchu na osobe aj pozorovať zo strany okolia, pričom znalec odpovedal, že tie príznaky nemusí na prvý pohľad laik spozorovať, avšak pri dlhšom kontakte pravidelnom dennom to je pozorovateľné aj laikom, priemerne inteligentným. V tomto smere v odvolaní poukázal na to, že svedkovia J.. V. W., J.. Q. W., F. S. a V. S. boli v rozhodnom čase v prítomnosti navrhovateľky, strávili s ňou viac dní na báze denného kontaktu. Rovnako žalobkyňa na notárskom úrade pred notárkou nestrávila len pár minút, ale sa s touto rozprávala, notárkou bola náležite dotazovaná k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy a jej spôsobilosť na právne úkony pred notárkou bez dôvodných pochybností žalobkyňa vyhlásila. Záver znalca podaný v znaleckom posudku, o ktorý sa súd opiera, považuje za minimálne zmätočný. Navrhol v konaní vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré súd v rámci dokazovania nepripustil, pričom nepripustenie dokazovania v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil. Vo vzťahu k druhému výroku súdu, keď súd zamietol návrh žalovaného na pojednávaní, ktorým sa domáhal ustanovenia kolízneho opatrovníka žalobkyne, poukazoval na to, že existuje zrejmá kolízia záujmov medzi žalobkyňou a opatrovníčkou, keď v prípade smrti žalobkyne by na základe úspechu žalobkyni v tomto konaní boli predmetné nehnuteľnosti predmetom dedenia, kde jednou z oprávnených dedičov by bola práve opatrovníčka. Poukazoval na evidentné osobné majetkové záujmy opatrovníčky na predmetnom spore, pričom opatrovníčka v konaní pred súdom vo vzťahu k podaniu návrhu na zbavenie žalobkyni spôsobilosti na právne úkony a podrobeniu sa žalobkyne k psychiatrickým vyšetreniam, uviedla, že dôvodom bola práve predmetná darovacia s zmluva, ktorou opatrovníčka nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný, ako syn žalobkyne, nemal vedomosť o konaní o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Má za to, že bolo namieste ustanoviť súdom v konaní žalobkyni kolízneho opatrovníka, ktorý by bez kolízie záujmov náležite zastával práva žalobkyne. Vo vzťahu k výroku súdu, týkajúceho sa trov konania, namietal, že súd prijal skutkové závery ohľadom tarifnej hodnoty sporu bez vykonania relevantného dokazovania a porušil princíp kontradiktórnosti konania a zásady rovnosti zbraní, keď mu nebolo v konaní pred vyhlásením uznesenia súdu o skončení dokazovania doručené osvedčenie dedičstve, odvolávajúce sa na znalecký posudok J.. Q.J., ktorým bola stanovená tarifná hodnota predmetu konania, čím mu bolo znemožnené oboznámiť sa s ním a podať k nemu vyjadrenie. Znalecký posudok bol predložený do súdneho spisu až po vyhlásení rozsudku súdu, pričom práve na základe tohto znaleckého posudku bola stanovená tarifná hodnota veci, z ktorej súd vychádzal pri výpočte náhrady trov právnej služby. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 268/2013, namietal, že znalecký posudok vypracovaný dňa 28. 05. 2012, pričom pri výpočte náhrady trov právnej služby sa má vychádzať z ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, teda na určenie tarifnej a tým aj základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je rozhodujúci okamih začatia poskytovania právnej služby a k tomuto okamihu je potrebné zisťovať cenu veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Prevzatie právneho zastúpenia žalobkyne je datované dňom 11. 10. 2013 a k tomuto dátumu mala byť na základe znaleckého posudku určená hodnota sporu. Vo vzťahu k výroku súdu, ktorým rozhodoval o trovách konania, mu bola nielen odňatá možnosť konať pred súdom, ale dôkaz, ktorý súd vyhodnotil ako dôkaz spôsobilý na určenie základu pre výpočet odmeny nemôže obstáť, a to ani bez ohľadu na to, že sa s ním nemal možnosť v priebehu konania oboznámiť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre prípad, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalovaného v celom rozsahu vyhovie, žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje predovšetkým na obsah výpovedí, ktorých svedkov navrhol na súde vypočuť, uvedení svedkovia boli so žalobkyňou v osobnom kontakte len veľmi krátku dobu, o žalobkyňu sa starala jej dcéra P. K. a jej vnučka D. W.. Medzi výpoveďami jednotlivých svedkov boli výrazné rozpory, a preto súd pribral znalca, ktorý mal posúdiť zdravotný stav žalobkyne. Poukázala na to, že pre rozhodnutie súdu bolo potrebné zodpovedať odborné otázky z
odvetvia psychiatrie, ktoré mohol posúdiť výlučne znalec. Znalec V.. B. vyšetril žalobkyňu, vypracoval znalecký posudok, v ktorom potvrdil zdravotný stav žalobkyne, ktorý diagnosticky stanovil tak, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou - F. pri P. W. - zmiešaný typ. Podrobne popísal príznaky tohto ochorenia, vysvetlil, že sa jedná o poruchu, ktorá vzniká dlhodobo a jednotlivé jej príznaky nemusí laik ani pozorovať. Pri stanovení záverov znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie V.. B.. Poukázala na to, že taktiež V.. R., ktorá v znaleckom posudku stanovila rovnakú diagnózu a vykonala vyšetrenie žalobkyne v súvislosti s rozhodnutím súdu o pozbavení žalobkyne spôsobilosti na právne úkony. Z uvedených znaleckých posudkov a z dostupnej zdravotnej dokumentácie nesporne vyplýva, že žalobkyňa nebola zdravotne spôsobilá na uzavretie darovacej zmluvy, ktorú mala so žalovaným uzavrieť dňa 02. 01. 2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že iniciátorkou začatia konania o zbavenie spôsobilosti na právne úkony nebola jej opatrovníčka P. K., ako to tvrdí žalovaný, ale jej ošetrujúca lekárka V.. B., ktorá odporučila psychiatrické vyšetrenie žalobkyne a prvá spozorovala príznaky stanovenej diagnózy. Povinnosťou opatrovateľky bolo podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, a to v záujme ochrany majetku žalobkyne. O skutočnosti, že žalobkyňa nebola schopná v čase uzavretia darovacej zmluvy samostatne sa o seba postarať, vykonávať právne úkony a zabezpečovať si bežné potreby svedčí aj to, že nemala u seba občiansky preukaz; tento jej, zjavne účelovo, vybavil žalovaný ako náhradný za občiansky preukaz, ktorý údajne stratila, a to aj napriek tomu, že občiansky preukaz mala žalobkyňa u opatrovníčky. Za takýchto okolností bola potom uzatváraná aj darovacia zmluva. Samotná žalobkyňa sa na okolnosti tohto právneho úkonu vôbec nepamätala, tak ako to potvrdili svedkovia na strane žalobkyne. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že mu nebolo nikdy doručené osvedčenie o dedičstve po nebohom otcovi V. S., preto nepoznal ani hodnotu majetku, ktorý bol predmetom dedičstva a rovnako tak nepoznal cenu rodinného domu, súp. č. XXX, k. ú. V., z ktorej súd pri stanovení základu pre výpočet trov konania vychádzal, žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol v dedičskom konaní zastúpený svojou manželkou, ktorá uvedené osvedčenie o dedičstve osobne prevzala. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 07. 2012. Žalobkyňa pri stanovení základu pre výpočet trov konania vychádzala z predmetného dedičského konania a z hodnôt nehnuteľností tam uvedených, pričom pre výpočet základu použila len znalecky stanovenú hodnotu rodinného domu v podiele l/2, pričom predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k ďalším pozemkovým nehnuteľnostiam. Je nesporné, keďže žalovaný uvedené ceny nehnuteľností nenamietal v dedičskom konaní a tieto hodnoty poznal, jeho námietky v podanom odvolaní sú len účelovým tvrdením. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote 10 dní, ktorá lehota uplynula dňom 16. 03. 2017, k zaslanému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Právna zástupkyňa žalovaného súdu doručila písomné vyjadrenie zo dňa 27. 03. 2017 až dňa 28. 03. 2017, pričom v tomto vyjadrení neuvádzala žiadne nové skutočnosti. Zotrvala na všetkých skutkových a právnych záveroch uvedených v odvolaní zo dňa 18. 02. 2016.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti vo výroku, týkajúceho sa veci samej (1. odsek výroku) a vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka (2. odsek výroku) potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu, ako bolo vydané do 30. 06. 2016.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd vo vzťahu k výroku okresného súdu, týkajúceho sa veci samej (1. odsek výroku), ktorým súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností a vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na ustanovenie kolízneho opatrovníka (2. odsek výroku), s prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka, stotožňuje. Rovnako sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, na tieto dôvody poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu). Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného v podanom odvolaní, že súd nehodnotil dôkazy - svedecké výpovede (svedkov navrhnutých žalovaným) zákonným spôsobom majúc za to, že súd vykonaným dôkazom nepriznal v právnom posúdení veci patričnú relevanciu a význam. Odvolací súd uvádza, že iba súdu prináleží hodnotenie dôkazov, ktoré v konaní pred súdom boli vykonané. Je nepochybné, že súd venoval náležitú pozornosť riadnemu zisteniu skutkového stavu, pričom vykonával dokazovanie aj výsluchom svedkov. Po ich výsluchu vykonal dôkaz znaleckým posudkom, pričom odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 boli súdom vypočutí všetci svedkovia, ktorých navrhli vypočuť strany sporu, pričom tak právny zástupca žalobkyne, ako aj právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní v závere navrhli nariadiť znalecké dokazovanie na otázky, ktoré strany sporu v predchádzajúcich podaniach uviedli. Následne súd nariadil uznesením zo dňa 26. 01. 2015 znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, V.. V. B., ktorý znalec podal znalecký posudok dňa 13. 05. 2015. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že znaleckým vyšetrením a štúdiom dostupnej spisovej a zdravotnej dokumentácie zistil, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou - F. pri P. W. - zmiešaný typ, stredne ťažkého stupňa, pričom sa jedná o stav trvalý, ktorý nie je liečbou ovplyvniteľný. Uvedenou duševnou poruchou trpela aj v čase uzatvárania právneho úkonu a trpí ňou i v súčasnosti, pričom sa u nej jedná o stav trvalý. V dôsledku duševnej poruchy, dňa 02. 01. 2013, v čase podpísania darovacej zmluvy nebola schopná urobiť právne úkony, nedokázala v dostatočnej miere posúdiť následky svojho konania a nedokázala svoje konanie ovládnuť, keď u jej osoby bola narušená schopnosť logického uvažovania, riešenia problémov, redukovaná chápavosť a narušené kritické zhodnotenie reality. Nedokázala pochopiť význam a závažnosť právneho úkonu uzavretia darovacej zmluvy. Žalovaný nesúhlasil so záverom znaleckého posudku, pričom bližšie okolnosti, z akých dôvodov so znaleckým posudkom nesúhlasí, v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku neuviedol; navrhol, aby súd predvolal znalca na pojednávanie, súd vo veci predvolal znalca, ktorého vypočul na pojednávaní dňa 08. 02. 2015, pričom znalec zodpovedal otázky žalovaného, vyjadril sa podrobne k otázke žalovaného, akým spôsobom sa navonok prejavuje ochorenie žalobkyne. Znalec vypovedal, že na záveroch znaleckého posudku trvá, žalobkyňu osobne vyšetril psychiatrickým vyšetrením, žalobkyni sa pýtal aj na skutočnosti ohľadom podpisu darovacej zmluvy. Vo vzťahu k výpovediam svedkov uviedol, že tieto boli rozporné, avšak neboli pre znalca takým merítkom, pretože tieto výpovede pre znalca neboli úplne postačujúce pre vykonanie záveru. Najviac postupoval zo záverom zo zdravotnej dokumentácie V.. B. a V.. R. a na základe samotného psychiatrického vyšetrenia. Svedecké výpovede neboli pre neho a ani nemohli byť dostačujúce.
Poukázal na to, že žalobkyňa bola v januári 2013 u psychiatra, ktorý konštatoval, že sa u žalobkyni jedná o stredne ťažkú F. P. typu, pričom jednoznačne vypovedal, že tento typ F. je typický tým, že nevznikne nejako skokovo alebo náhle, alebo v nejakých atakoch, ale s postupným rozvojom príznakov. Tento typ demencie nemohol vzniknúť za mesiac. Žalovaný na tomto pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že námietky k znaleckému posudku má v tom zmysle, že žalobkyňa sa sama nevyjadrila k okolnostiam ohľadom uzavretia darovacej zmluvy a znalec v podstate nijakým spôsobom nehodnotil alebo nezhodnotil tie závery, ktoré mohli alebo vyplynuli zo svedeckých výpovedí. Navrhol vykonať kontrolné dokazovanie pri vyšetrení žalobkyne za prítomnosti aj žalovaného. Zároveň na tomto pojednávaní namietal osobu opatrovníčky žalobkyne ako osobu, ktorá je v podstate v kolízii so záujmami, kedy v prípade smrti žalobkyni by sa tieto nehnuteľnosti stali predmetom dedenia, v ktorých jednou z oprávnených dedičov bola aj opatrovníčka žalobkyne tvrdiac, že opatrovníčka sleduje vlastné len osobné záujmy, a to majetkové. Navrhol, aby súd ustanovil v tomto konaní kolízneho opatrovníka pre žalobkyňu. Po poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP prítomný právny zástupca žalobkyne nenavrhol dokazovanie vo veci, právna zástupkyňa žalovaného okrem navrhnutého kontrolného znaleckého dokazovania iné návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Následne súd vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že ďalšie dokazovanie nenariaďuje a vo veci rozhodol.
13. Odvolací súd uvádza s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného, a to predovšetkým vo vzťahu k podanému znaleckému posudku, že znalec podal posudok a zodpovedal na všetky otázky, ku ktorým sa mal vyjadriť na základe uznesenia, ktorým súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie sp. zn. 13C/411/2013 - 115 zo dňa 26. 01. 2015. Z výpovede znalca v konaní pred súdom vyplýva, že sa zaoberal aj svedeckými výpoveďami, avšak pre závery znaleckého dokazovania bolo pre neho predovšetkým relevantné samotné psychiatrické vyšetrenie žalobkyne znalcom, zdravotná dokumentácia žalobkyne ako aj znalecký posudok V.. R., ktorý táto znalkyňa podala v konaní, predmetom ktorého bolo pozbavenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku žalovaný žiadne konkrétne námietky k znaleckému posudku neuvádzal, tieto zhrnul iba na pojednávaní po výsluchu znalca, ktorý zodpovedal otázky kladené aj právnou zástupkyňou žalovaného, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaným uvádzané námietky k znaleckému posudku neboli dôvodom pre doplnenie dokazovania, a to nariadením kontrolného znaleckého posudku na zdravotný stav žalobkyne v čase vykonania právneho úkonu, keďže z vykonaného znaleckého dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v čase vykonania tohto právneho úkonu žalobkyňa nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania v dôsledku duševnej poruchy, nedokázala posúdiť význam a závažnosť právneho úkonu uzavretia darovacej zmluvy; z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne vyslovil názor, že takýto úkon v zmysle § 38 Občianskeho zákonníka je neplatný, v dôsledku čoho je žalobkyňa vlastníčkou sporných nehnuteľností. Hoci je potrebné prisvedčiť žalovanému, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nešpecifikoval, z akých dôvodov nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, a to kontrolné znalecké dokazovanie, je nepochybné, že súd sa návrhom na doplnenie dokazovania zaoberal na pojednávaní dňa 08. 12. 2015, na ktorom pojednávaní žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, pričom súd po poučení strán sporu v zmysle § 120 OSP a označení takéhoto dôkazu žalovaným rozhodol, že ďalšie dokazovanie nenariaďuje a vyhlásil dokazovanie za skončené. Odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy označenými stranami sporu na zistenie skutkového stavu veci, pokiaľ má za to, že už na základe doteraz vykonaného dokazovania je dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci. Keďže odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že po vykonaní znaleckého dokazovania znaleckým posudkom V.. V. B. nebolo potrebné vo veci doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, keďže už vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav, námietka žalovaného v podanom odvolaní smerujúca k tomu, že súd nevykonal dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, tak ako to navrhoval žalovaný, nie je dôvodná. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovaného v odvolaní, že súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi, a to svedeckými výpoveďami. Zo samotného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal aj dokazovanie výsluchom svedkov, pričom z ich výpovedí zistil, že sa jedná o subjektívne svedecké výpovede v tom zmysle, že svedkovia sa vyjadrovali k okolnostiam, akým spôsobom vnímali fyzické a psychické zdravie žalobkyne, pričom sa jednalo o výpovede značne rozporuplné, najmä s ohľadom na ich príbuzenský vzťah k jednotlivým stranám sporu, pričom zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním svedeckými výpoveďami sa súdu nepodarilo zistiť náležite skutočnosti ohľadom spôsobilosti žalobkyne k právnym úkonom ku dňu podpisu právneho úkonu, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria. Odvolací súd uvádza, že súd nariadil znalecké dokazovanie aplikujúc ustanovenie § 127 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie), podľa ktorého, ak
závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd ustanoví po vypočutí účastníkov znalca. Posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobkyne je otázkou odbornou, na ktorú treba odborné znalosti, preto nemožno vytýkať súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o návrhu prihliadal na závery znaleckého dokazovania, ktorým bolo preukázané, že žalobkyňa v čase vykonania právneho úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na takýto právny úkon neschopnou. Odvolací súd naviac poukazuje, že rozsudok okresného súdu má náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd vo veci správne aplikoval ustanovenie § 38 Občianskeho zákonníka, a keďže mal za preukázané, že žalobkyňa v čase vykonania právneho úkonu darovacej zmluvy dňa 02. 01. 2013 nevedela posúdiť v dôsledku jej zdravotného stavu následky svojho konania, nedokázala posúdiť ani význam a závažnosť právneho úkonu uzavretia darovacej zmluvy, je takýto právny úkon neplatný, v dôsledku čoho je žalobkyňa, ktorá v predmetnej darovacej zmluve bola v postavení darkyne, vlastníčkou sporných nehnuteľností. Tento záver nie je možné spochybniť ani tvrdením žalovaného v odvolaní, že súd sa nevysporiadal s argumentom žalovaného, že darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice, keďže notárka nespochybnila vyhlásenie žalobkyne, že je spôsobilá na právne úkony. Tak ako už bolo uvedené vyššie, otázka spôsobilosti žalobkyne na právne úkony v čase vykonania právneho úkonu bola predmetom znaleckého dokazovania, pričom záverom znaleckého dokazovania je záver, že v čase vykonania znaleckého posudku nebola žalobkyňa spôsobilá v dôsledku zdravotného stavu posúdiť svoje konanie. Rovnako nemožno prisvedčiť ani námietke, že znalecký posudok je nedostatočný, keď znalec pri výsluchu v konaní pred súdom jednoznačne uviedol, že pokiaľ na strane 25 posudku uviedol, že, pokiaľ uvádzal v znaleckom posudku „ona si to nepamätá, že niečo u notárky prepisovala, ani nevie, že tam bola, nevie o tom, že by prepisovala na syna alebo dcéru“, uvádzal tvrdenia vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne pri jej vyšetrení. Pokiaľ v odvolaní žalovaný namietal, že žalobkyňa trpela zmiešaným typom demencie, čo je spojenie s demenciou vaskulárneho typu, ktorá sa naopak vyznačuje tzv. skokovitými a náhlymi zhoršovaniami prejavov, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti a tvrdenia žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal, pričom zo znaleckého posudku ako aj z výsluchu znalca nepochybne vyplýva, že u žalovanej sa jedná u stredne ťažkú F. P. typu, ktorý typ F. je typický tým, že nevzniká nejako skokovo alebo náhle, alebo v nejakých atakoch, ale postupne s postupným rozvojom príznakov. Teda, ani táto námietka žalovaného v podanom odvolaní nie je dôvodná.
14. Čo sa týka rozhodnutia súdu, ktorým rozhodoval o návrhu žalovaného, ktorý predniesol na pojednávaní dňa 08. 12. 2015 a navrhol, aby súd ustanovil žalobkyni kolízneho opatrovníka, ktorý ju bude zastupovať v rámci tohto konania, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúceho sa tohto procesného návrhu žalovaného, pričom odvolací súd ani nemá preukázané, že by opatrovníčka žalobkyne, ktorá jej bola ustanovená v rámci konania, v ktorom bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony, bola v kolízii so záujmami žalobkyne. Tvrdenie, že opatrovníčka žalobkyne je v kolízii so záujmami žalobkyne z dôvodu, že je jednou z potenciálnych dedičov žalobkyne (opatrovníčka je dcérou žalobkyne, pričom žalovaný je synom žalobkyne), odvolací súd považuje len za účelovú odvolaciu námietku, keďže je nepochybné, že práve konaním opatrovníčky, keď podala so súhlasom súdu návrh v predmetnej veci, dôjde k zväčšeniu majetku žalobkyne, čo nemôže byť v neprospech žalobkyne. Teda aj v tomto smere rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za vecne správny.
15. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo veci rozhodovania o procesnom návrhu žalovaného, ktorým sa domáhal ustanovenia kolízneho opatrovníka pre žalobkyňu, za vecne správne, a preto ho v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. Čo sa týka rozhodnutia okresného súdu v časti trov konania, súd prvej inštancie v čase rozhodovania súdu rozhodoval o trovách konania pri aplikácii ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, pričom aplikáciu tohto zákonného ustanovenia v odvolaní nespochybnil ani žalovaný. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že súd na pojednávaní dňa 08. 12. 2015 o trovách konania rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 OSP. Je nepochybné, že zástupca žalobkyne následne v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 OSP vyčíslil trovy konania, pričom vo vyčíslení uviedol, že základ pre výpočet odmeny je stanovený podľa osvedčenia o dedičstve, kde bol vypracovaný znalecký posudok J.. M. a hodnota domu s pozemkami zapísanými na LV č. XXX v k. ú. V., bola stanovená sumou 91 700,- Eur, pričom žalobkyňa si uplatňuje právo na náhradu konania z polovice tejto hodnoty, t. j. zo sumy 45 850,- Eur. Zároveň k vyčísleniu trov konania žalobkyňa pripojila osvedčenie o dedičstve č. k.
2D 241/2012 v dedičskej veci po V. S., kde dedičom bol aj žalovaný. V tomto osvedčení o dedičstve je uvedené, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú. V. v polovici patriace do dedičstva po poručiteľovi V. S. v zmysle ocenenia znalkyňou J.. M. zo dňa 28. 05. 2012 boli ohodnotené sumou 91 700,- Eur. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že predmetné osvedčenie o dedičstve, z ktorého súd vychádzal pri stanovení hodnoty poskytnutej právnej služby jedného úkonu, nebolo obsahom spisu do rozhodnutia súdu vo veci samej a súdu bolo predložené žalobkyňou až po vyhlásení rozsudku súdu, pričom práve na jeho základe bola stanovená tarifná hodnota veci, z ktorej súd vychádzal pri výpočte náhrady trov právnej služby. Správne poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 10. 2014 sp. zn. 6Cdo 248/2013 s námietkou, že žalovanému bola v tomto smere odňatá možnosť konať pred súdom, keď mu počas konania nebolo doručené osvedčenie o dedičstve, pričom je bez právneho významu tvrdenie žalobkyne v podanom vyjadrení, že o tomto rozhodnutí mal vedomosť, keďže bol účastníkom dedičského konania. Rovnako teda prisvedčiť aj námietke žalovaného, že s prihliadnutím na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je potrebné pri výpočte náhrady trov právnej služby vychádzať z ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka v čase pri začatí poskytovania právnej služby.
17. Vzhľadom už teda na vyššie uvedené s prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku v zákone č. 160/2015 Z. z., a to konkrétne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nenapádal výrok súdu, čo sa týka priznania nároku na náhradu trov konania, ale len čo sa týka výšky priznaných trov konania, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Je nepochybné, že žalobkyňa bola úspešnou stranou sporu, preto s prihliadnutím na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov konania, o ktorom nároku rozhoduje súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa, čo sa týka veci samej, bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).