Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-2T/148/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. apríla 2017, trestnej veci obžalovaného S. I., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Gabriely Repkovej a prísediacich Mgr. Anny Haviarovej a Mgr. Miroslavy Mistolerovej, takto

rozhodol:

obžalovaný S. I. nar. XX.XX.XXXX v K. G., trvale bytom K. G., N. XXXX/XX, okres K. G., L., toho času od XX.XX.XXXX vo väzbe v B. na výkon väzby a B. na výkon trestu odňatia slobody L.,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenom čase od 25. novembra 2013 do 20. apríla 2014 a následne od 21. apríla 2014 do 28. marca 2016, od 30. marca 2016 do 10. apríla 2016 a od 11. apríla 2016 do 18. mája 2016, v byte na adrese K. G., N. XXXX/XX-X spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke X. I., t.č. F., s ktorou žil v spoločnej domácnosti tak, že jej pod vplyvom alkoholu opakovane bezdôvodne vulgárne nadával, fyzicky ju napádal, najmä údermi rukami do oblasti tváre a hornej časti tela, sácal do nej a vyhrážal sa jej zabitím a to minimálne jedenkrát aj s nožom v ruke, zaháňajúc sa na ňu stoličkou a zvesenými interiérovými dverami, hádzal do nej taniere, poháre a jedlo, vyčítal jej, že sa nevhodne oblieka a správa, pričom takto konal v denných, ako aj nočných a skorých ranných hodinách, čím jej odopieral spánok a popísaným konaním jej spôsoboval fyzické zranenia, najmä krvné podliatiny a drobné škrabance na rôznych častiach tela a vyvolával u nej neustály psychický stres, prejavujúci sa v nechutenstve a bolestiach hlavy so zvracaním, v dôsledku čoho bola X. I., t.č. F. nútená minimálne trikrát, v mesiaci október 2014, február 2016 a 08. mája 2016, nútená opustiť spolu s dvomi maloletými deťmi ich spoločnú domácnosť a bývať u svojich rodičov; dňa 18. mája 2016, asi o 12:10 hod. pod vplyvom alkoholu v predajni „E. na J. ulici č. XXX v K. G., v prítomnosti najmenej ďalších dvoch osôb fyzicky napadol X. I., t.č. F. tak, že vošiel do predajne, kde jej vulgárne nadával a zatlačil ju do zadnej časti predajne, kde ju oboma rukami chytil za ramená a sotil ju do zadných dverí predajne, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju opakovane udieral päsťami do hlavy, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím a až na naliehanie ďalšej zamestnankyne pekárne upustil od ďalšieho konania, čím X. I., t.č. F. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie a opuch tváre vpravo, odreninu dolnej pery, pomliaždenie a opuch v oblasti temena vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého lakťa, čo si vyžiadalo jej objektívnu liečbu v trvaní 12 dní, počas ktorej bola obmedzená v bežnom spôsobe života nutnosťou dodržiavania fyzického a psychického kľudu, pričom obvinený takýmto svojim konaním vzbudil u X. I., t.č. F. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky, vzhľadom na predchádzajúce útoky uskutoční,

t e d a

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

- dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

z a č o s a o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (slovom: sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená X. I., t.č. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., N. XXXX/XX, prechodne bytom K. G., I. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností K. G., N. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom Z.. X. G., X. K., s.r.o., K. G., J. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné sporové konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal dňa 17.10.2016 Okresnému súdu Považská Bystrica, pod sp. zn. Pv 410/16/3306-58 obžalobu na obžalovaného S. I. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času v mesiaci november 2013 až do dňa 18. mája 2016, kedy bol policajtmi zadržaný ako podozrivý, v ich byte na adrese K. XXXX/XX-X, aj mimo neho na rôznych miestach v K. G., spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke X. I., t.č. F., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, takým spôsobom, že v denných aj nočných hodinách jej pod vplyvom alkoholu opakovane (dva až trikrát týždenne) bezdôvodne vulgárne nadával a vyvolával s ňou hádky, pri ktorých ju opakovane fyzicky napádal, najmä údermi, dlaňami a päsťami do tvárovej oblasti a hornej časti tela, sácal do nej, ťahal ju za vlasy, škrtil ju, kopal ju do spodnej časti tela a vyhrážal sa jej vyhodením z bytu a zabitím, a to aj s nožom v ruke, prípadne zaháňajúc sa na ňu stoličkou alebo zvesenými interiérovými dverami, ktoré nadvihol nad hlavu, úmyselne poškodzoval zariadenie bytu tým, že po nej hádzal taniere, poháre a jedlo, vyčítal jej, že sa nevhodne oblieka a líči, bezdôvodne na ňu žiarlil a často ju sledoval do zamestnania - tzv. „E. v K. G., kde jej oplzlo nadával, a takto opakovane konal aj v neskorých nočných, resp. skorých ranných hodinách, čím jej odopieral spánok a popísaným konaním jej opakovane spôsoboval fyzické zranenia, najmä krvné podliatiny a drobné škrabance na rôznych častiach tela a vyvolával u nej neustály psychický stres prejavujúci sa v úbytku jej telesnej hmotnosti, nechutenstve a bolestiach hlavy so zvracaním, v dôsledku čoho bola X. I., t.č. F., často nútená opustiť aj s ich dvoma maloletými deťmi ich spoločnú domácnosť a hľadať útočisko v rodinnom dome jej rodičov v Z., kde po konfliktoch s obžalovaným zotrvávala aj niekoľko dní, pričom toto fyzické a

psychické týranie zo strany obžalovaného vyvrcholilo dňa 18. mája 2016, kedy asi o 12.10 hod., pod vplyvom alkoholu v predajni tzv. „E.“ na J. ulici č. XXX v K. G., v prítomnosti ďalších najmenej dvoch osôb, fyzicky napadol X. I., t.č. F., tak, že vošiel do predajne, kde jej vulgárne nadával a zatlačil ju do zadnej časti predajne, kde ju oboma rukami chytil za ramená a sotil ju o zadné dvere predajne, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju opakovane udieral päsťami do hlavy, pričom jej neustále vulgárne nadával a opakoval, že ju zabije a až na naliehanie jej spolupracovníčky od svojho ďalšieho konania upustil a z predajne utiekol, čím X. I., t.č. F. spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie a opuch tváre vpravo, odreninu dolnej pery, pomliaždenie a opuch v oblasti temena vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého lakťa, čo si vyžiadalo jej objektívnu liečbu po dobu 12 dní, počas ktorej bola obmedzená v bežnom spôsobe života nutnosťou dodržiavania telesného a psychického kľudu, pričom obžalovaný svojim konaním vzbudil u X. I., t.č. F., dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, a to aj vzhľadom k jeho predchádzajúcim fyzickým útokom voči jej osobe a jeho stupňujúcu sa agresivitu v tomto smere pod vplyvom požitých alkoholických nápojov.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. I., výsluchom svedkyne

- poškodenej X. I., t.č. F., výsluchom svedkov O. S., I. F., Z. I., S. I. a S.. K. U., výsluchom znalca K.. M. P. čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, mal. J. I., mal. I. I., X. U., O. G., D. A. a M. G., ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi ako znaleckými posudkami, správou detského psychológa, zápisnica o ohliadke miesta činu, lekárske správy, zápis o dychovej skúške, správy o obžalovanom, výpisom z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný S. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že to čo mu je kladené za vinu nie je pravda, nikdy ju netýral, ani sa jej nevyhrážal, ani nesledoval do zamestnania. Nikdy jej nezakazoval, aby sa pekne obliekala a maľovala, sám jej kupoval šminky a parfémy, dokonca jej farbil vlasy. Pripustil, že niekedy sa medzi sebou pohádať, pričom jeden druhého aj napadli, ale potom ich to mrzelo a udobrili sa. Keď sa hádali, bolo to väčšinou kvôli deťom alebo peniazom. Alkohol konzumoval len príležitostne, väčšinou pivo, niekedy si spolu s manželkou doma dali fľašu vína. Keď v roku 2015 manželka zmenila zamestnanie, začala byť povýšenecká. Do práce ju nesledoval. Bol tam za ňou len asi 3 - 4 krát, raz aj s deťmi jej niesol obed. Nikdy jej tam vulgárne nenadával, s výnimkou 18.05.2016. Všetky problémy začali, keď manželka podala návrh na rozvod v marci 2016 a on s tým nesúhlasil, chcel rodinu udržať kvôli deťom. Od marca 2016 začala často chodiť ku svojim rodičom, čo jej vyčítal. Svoju manželku miluje a nikdy ju fyzicky ani psychicky netýral. Tvrdenia poškodenej o týraní považuje za dôsledok toho, že odmietal rozvod. Priznal, že dňa 18.05.2016, v Predajni E. fyzicky napadol svoju manželku, pričom na ňu aj kričal a vyhrážal sa jej zabitím. Nemyslel však tieto vyhrážky vážne, nikdy by jej neublížil. Hanbí sa za to, čo spravil, ľutuje to a ospravedlňuje sa.

Poškodená X. I., t.č. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne, ako v prípravnom konaní. Uviedla, že obžalovaný začal v nadmernom množstve požívať alkohol, pod vplyvom ktorého sa voči nej správal agresívne, pričom takéto jeho správanie sa začalo stupňovať v období novembra 2013, keď po materskej dovolenke nastúpila do zamestnania a obžalovaný na ňu začal bezdôvodne žiarliť. Zakazoval jej stretávať sa s priateľkami, líčiť sa, vytýkal jej nevhodné oblečenie, sledoval ju do zamestnania. Po príchode domov pod vplyvom alkoholu bezdôvodne vyvolával hádky, a to tak vo večerných, nočných ako i skorých ranných hodinách, bránil jej v spánku, vulgárne jej nadával, sácal ju a udieral rukami do rôznych častí tela, hádzal po nej taniere, napadol ju stoličkou, čím jej spôsobil rôzne zranenia, najmä podliatiny, monokle a spôsoboval jej tak jednak fyzické ako i psychické utrpenie. Viackrát ju takto napadol aj pred ich maloletými deťmi. V dôsledku strachu o seba a svoje maloleté deti bola nútená spolu s deťmi opakovane opustiť ich spoločnú domácnosť a prebývať nejaký čas u svojich rodičov. Od doby, keď podala návrh na rozvod, 29.03.2016, obžalovaný začal piť denne, po príchode domov bol agresívny, fyzicky ju napádal, hádzal po nej rôzne predmety, vyhrážal sa jej, že sa rozvodu nedožije. Od obdobia novembra 2013 viackrát na obžalovaného, keď ju tento napadol, privolala hliadku polície, pričom v niektorých prípadoch mu len dohovorili a štyrikrát bol z dôvodu jej napadnutia aj priestupkovo riešený. Dňa 18. mája 2016 prišiel obžalovaný za ňou do zamestnania, do predajne E. kde jej aj pred zákazníkmi najskôr začal vulgárne nadávať a potom ju chytil rukami a sotil ju do dverí, pričom spadla a on ju opakovane, veľakrát udrel päsťou do oblasti hlavy a tváre.

Svedkyňa O. S., kolegyňa poškodenej uviedla, že dňa 18. mája 2016 bola v práci spolu s poškodenou X. I., keď do predajne vtrhol jej manžel S. I., ktorý na ňu kričal, vulgárne jej nadával, následne ju zhodil na zem a udieral ju päsťami do hlavy. Obžalovaného poznala asi pol roka, od kedy bola X. I. jej kolegyňa. Z jej rozprávania vedela, že sa manžel k nej správa agresívne, často pije, ubližuje jej keď je opitý, volala na neho políciu a ona s deťmi odišla ku svojim rodičom. Za posledný mesiac chodieval za manželkou do predajne častejšie, aj pod vplyvom alkoholu, ale nikdy sa k nej nesprával tak agresívne.

N. I. F., matka poškodenej vypovedala v podstate zhodne, ako v prípravnom konaní. Uviedla, že už v minulosti, asi pred siedmimi rokmi, keď poškodená s rodinou dočasne u nich bývali, si na dcére všimla, že má na krku modriny, na čo jej povedala, že ju obžalovaný škrtil. Vtedy si začala všímať, že chodí domov často opitý. Na dcére si všimla zmeny v jej správaní, dcéra však o dôvodoch nechcela hovoriť. Neskôr sa jej dcéra zdôverila, že ju obžalovaný bije. Asi pred štyrmi rokmi prišla k dcére, ktorá plakala, zvracala a povedala jej, že ju manžel zbil, na ošetrenie nechcela ísť. V novembri 2013 a v apríli 2014 bola s dcérou po bitke obžalovaným na lekárskom ošetrení. Dcéry sa pýtala, prečo je pri manželovi, keď sa k nej takto správa, na čo ona povedala, že jej sľúbil, že sa polepší a že kvôli deťom. V októbri 2014, po tom, ako ju manžel zase zbil, prišla aj s dcérami ku nim. V priebehu roku 2015 bola často u nich, potom sa vrátila domov, všimla si na nej, že má modriny. Vnučky jej hovorili, že tatino maminu bije. V februári 2016 prišla dcéra s deťmi zase ku nim. Obžalovanému aj sama dohovárala, že prečo to robí, on povedal, že sa polepší. Dcéra jej volala do práce, že obžalovaný zase robí bodrel a bije ju. V máji 2016 jej volali vnučky, že tatino maminu znova zbil, na čo dcéru s vnučkami zobrala domov. Obžalovaný potom začal za ňou chodiť do práce, hovoril jej, že jej dcéru zabije, zahrabe, nikto ju nenájde, že ak pôjde na súd, ruky nohy jej doláme.

Svedok Z. I., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný ubližoval poškodenej. Často sa spolu stretávali, navštevovali, poškodenú aj vozieval autom k rodičom, ale nikdy nevidel, že by poškodená bola nejako zranená alebo sa sťažovala.

Svedkyňa S. I., matka obžalovaného uviedla, že manželstvo svojho syna vnímala ako dobré, staral sa o rodinu, o deti. Vypil si len príležitostne, keď bola napríklad nejaká oslava, ale aj jej nevesta si vypila. Jej syn manželku nebil, vie ale že asi trikrát ju zbil a bol za to aj riešený. Nevie, kedy to bolo, povedala jej to ona.

Svedok S.. K. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne, ako v prípravnom konaní. Uviedol, že dňa 18. mája 2016 v predajni E. počul krik zo zadnej časti pekárne a následne, keď sa pozrel tým smerom, videl ako na zemi leží poškodená a obžalovaný stojí nad ňou a udiera ju päsťou do oblasti hlavy. Keď prebehol k nim, obžalovaný tam už nebol. Po chvíli videl obžalovaného, ktorý sa chcel dostať do predajne cez dvere, ktoré predavačka v pekárni medzitým zamkla. Po príchode polície videl obžalovaného rozprávať sa s policajtmi pred predajňou a následne v predajni, kde obžalovaný vykrikoval rôzne urážky na policajta. Obžalovaného v tom čase nepoznal.

Znalec K.. M. P., znalec z odboru psychológie, ktorý vykonal psychologické vyšetrenie svedkyne - poškodenej X. I., sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu pridržal záverov písomne podaného znaleckého posudku. Vyšetrením zistil, že v nedávnej minulosti prežívala masívne zážitky z domáceho násilia, hodnovernosť jej výpovede je zachovaná, nemá sklony k fantazijnému, alibistickému alebo účelovému spracovávaniu skutočností, ku klamstvu, domýšľavosti a pod. Konanie obžalovaného vyvolalo u poškodenej negatívne následky v jej správaní, prežívaní a negatívne vplyvy na jej zdravotný stav po fyzickej i psychickej stránke a to v miere závažnej a ťažšej a takýmto konaním jej bolo spôsobené fyzické utrpenie a fyzické utrpenie.

Maloleté dcéry obžalovaného J. a I. I. zhodne uviedli, že ich otec požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých fyzicky napáda ich matku - poškodenú X. I., t.č. F., vyhráža sa jej zabitím a rozbíja zariadenie bytu. Obe potvrdili, že takéhoto konania sa dopúšťa dlhodobo a pamätajú sa naň ešte z čias, keď navštevovali materskú škôlku, hoci v súčasnosti sú žiačkami 3. ročníka základnej školy. Okrem iného tiež potvrdili výpoveď svojej matky v opise spôsobu, akým ju mal obžalovaný fyzicky napádať, najmä pokiaľ sa týka prípadu, kedy sa jej mal vyhrážať s nožom v ruke, resp. so zvesenými interiérovými dverami.

Z výpovede svedkyne X. U., kolegyne poškodenej vyplýva, že z rozprávania poškodenej vie, že sa k nej manžel nesprával pekne, niekedy prišla do práce s modrinami, raz s monoklom, inokedy prišla roztrasená, nevyspatá, na čo jej povedala, že manžel doma zase robil bodrel.

Z výpovede svedkyne O. G., susedy obžalovaného a poškodenej vyplýva, že niekedy v apríli 2016 videla ako poškodená s dcérami vybehla von z bytu, pričom dcéra J. strašne kričala a z bytu odišiel aj obžalovaný. Tiež niekedy v roku 2015 videla poškodenú chodiť s monoklom.

Zo záverov znaleckého posudku S.. K. S., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia vyplýva, že poškodená X. I., t.č. F., v dôsledku fyzického útoku obžalovaného dňa 18.05.2016, utrpela ľahký otras mozgu, pomliaždenie a opuch tváre vpravo, odreninu dolnej pery, pomliaždenie a opuch v oblasti temena vľavo, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého lakťa, pričom tieto zranenia vznikli opakovanými údermi päsťou. Ide o ľahké zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť s objekvítnou dĺžkou liečby 12 dní, počas ktorých obmedzovali poškodenú v bežnom spôsobe života nutnosťou telesného a psychického pokoja, počas ktorého nemohla chodiť do zamestnania.

Zo záverov znaleckého posudku S.. M. K., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že syndróm závislosti na alkohole u obžalovaného nezistil, avšak zistil škodlivé užívanie alkoholu, v čase spáchania trestného činu v stave simplexnej ebriety (jednoduchej, bežnej opitosti), mierneho až stredne ťažkého stupňa. Vzhľadom na tieto skutočnosti a odmietavý postoj obžalovaného k liečbe znalec nenavrhuje ochrannú protialkoholickú liečbu v žiadnej forme.

Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že obžalovaný je živnostníkom, doposiaľ nebol súdne trestaný. V minulosti bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil voči svojej manželke X. I., t.č. F., v dňoch 24.11.2013, 20.04.2014, 29.03.2016 a 10.04.2016.

Podľa § 208 Trestného zákona (1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobil fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov, (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. (3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania.

Podľa §138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Podľa § 364 Trestného zákona (1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že

a) napadne iného,

b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) z osobitného motívu, b) závažnejším spôsobom konania, c) v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, d) na chránenej osobe, alebo e) hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Obžalovaný síce spáchanie skutku poprel, súd mal však jeho vinu za jednoznačne preukázanú predovšetkým výpoveďou poškodenej, ktorá bola tiež podporená výpoveďami svedkov O. S., I. F., a S.. K. U., S. a znalca K.. M. P. a tiež znaleckými posudkami na osobu obžalovaného a poškodenej.

Spôsobovaním fyzického a psychického utrpenia v zmysle § 208 Trestného zákona sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou s hrubším stupňom bezohľadného a necitlivého prístupu, vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti a sústavnosti, pričom však nie je nevyhnutné, aby blízkej osobe vznikla ujma alebo následky na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, bezohľadnosť, hrubosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podstatou konania páchateľa, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob život týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako ťažké príkorie, teda ako isté zlo, krivdu, či bezprávie, teda konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Výtržnosťou v zmysle § 364 Trestného zákona sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom, hrubo narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla ide o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopúšťal proti osobe poškodenej napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože vedome a úmyselne spôsoboval svojim správaním fyzické a psychické utrpenie svojej matke, ktorého sa dopúšťal bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a bývania, čo ohrozovalo psychické a fyzické zdravie poškodenej, ktorej spôsoboval rôzne schválnosti, vyhrocujúce až do fyzických útokov voči poškodenej. Poškodená konanie obžalovaného voči nej, jeho zlé zaobchádzanie vnímala ako ťažké príkorie, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním. Zároveň tiež svojim konaním na mieste verejne

prístupnom, pred ďalšími osobami, fyzicky napadol svoju manželku tak, že ju zhodil na zem a opakovane ju udieral rukami do oblasti hlavy a tváre. Uvedeným konaním tak porušil záujem chránený spoločnosťou, a to ochrana pred domácim násilím a blízkych osôb a tiež záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Posúdením dôkazov tak jednotlivo, ako i v celku súd dospel k záveru, že tieto vytvárajú jednotnú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov, jednoznačne smerujúcich k uznaniu viny obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané tak konanie obžalovaného, ako aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného Milana I., súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, a to poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 7 - 15 rokov. Zároveň súd ukladal obžalovanému úhrnný trest, nakoľko ho odsudzoval za viac trestných činov. V danom prípade súd, vzhľadom k osobe obžalovaného, ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, považuje trest v trvaní 7 rokov jednak za zákonný trest, ale najmä za trest spravodlivý, ktorý splní účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že na vyslovenie povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a toto by predĺžilo, poškodenú X. I., t.č. F. súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie.

Na základe týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.