Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-313-2013.pdf
PDF · 101.42 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/313/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci navrhovateľa: Z. C., H..: XX.XX.XXXX, C. V.. U. X, E., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, ul. Rázusova 1, Košice, IČO: 36588725 proti odporcom: X./. Q. C., H..: XX.XX.XXXX C. V.. T. XX, E. B. X./. P.. T. C.Á., H..: XX.XX.XXXX, C. V.. T. XX, E., obaja právne zastúpení: advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, AK Košice, ul. Krmanova 16, o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Určuje, že navrhovateľ Z. C., H..: XX.XX.XXXX, R. C. U. X, E. H. A. X. X. Q.C. C., H..: XX.XX.XXXX, R. C. T. XX, E. H. T. Z. P.. T. C., Q.. K., H..: XX.XX.XXXX, R. C. T. XX, E..
II. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.10.2013, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 08.10.2013 a doplnený podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nie je otcom Q.Ó. C., H..: XX.XX.XXXX T. Z. P.. T. C., H..: XX.XX.XXXX C. N. E. H. V. T. XX.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1.rade vo vzťahu ku ktorému sa domáha zapretia otcovstva sa narodil v manželstve uzavretom s odporkyňou v 2.rade, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Mestského súdu v Košiciach č. konania : 21C/116/89-22 zo dňa 31.05.1989. Neskôr sa navrhovateľ dozvedel, že nie je biologickým otcom odporcu v 1.rade a to na základe výsledkov analýzy DNA, ktorá jeho otcovstvo jednoznačne vylúčila. Navrhol, aby súd vzhľadom k tomu, že tento ním zabezpečený dôkaz nemožno v konaní použiť ako dôkaz pre súdne konanie, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky analýzou DNA. K návrhu pripojil rozsudok Mestského súdu v Košiciach č. konania: 21C/116/89 - 22 zo dňa 31.05.1989.
3. Z rodného listu vyžiadaného súdom z knihy narodení Z. Ú. E. - Š.B., T. XX, Q. XXXX, K. XXX S. S. Č. XXX je zrejmé, že navrhovateľ je zapísaný ako otec odporcu v 1.rade narodeného z matky - odporkyne v 2.rade.
4. Na pojednávaní dňa 23.01.2014 navrhovateľ uviedol, že z manželstva s odporkyňou v 2. rade sa narodil odporca v 1.rade. Manželstvo bolo rozvedené a to rozsudkom, ktorý súdu predložil. Odporkyňa podala návrh na rozvod manželstva v čase, keď odporca v 1.rade mal 4 mesiace. Po rozvode mu bývalá manželka počas prvých troch rokov bránila v styku s odporcom v 1.rade a dieťa s ním nikdy nebolo v noci ani cez víkend a už vôbec nie na dovolenke. Všetko to ho nútilo zamyslieť sa nad tým, či nie je otcom dieťaťa. V minulosti nebolo možné bez súčinnosti matky dať urobiť test otcovstva a keďže v súčasnosti už je taká možnosť, tak ju využil a požiadal laboratórium v Bratislave o vykonanie testu
DNA zo vzorky použitej žuvačky odporcu v 1.rade. Domov mu prišli výsledky s tým, že je jeho otcovstvo vylúčené. Uviedol, že o tom, že nie je otcom odporcu v 1.rade vedela podľa neho odporkyňa v 2.rade po celý čas. Aj si myslí, kto je otcom odporcu v 1.rade - podľa neho je to muž u ktorého odporkyňa v 2.rade pracovala po skončení školy a pracuje tam dodnes. Podaným návrhom mu ide o to, aby súd zosúladil právny stav. Zotrval na podanom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania.
5. Zo záverov navrhovateľom predloženého výsledku o určení otcovstva pomocou testu DNA číslo : A 283/10 vyhotoveného neštátnym zdravotníckym zariadením DNAtest, s.r.o., Poliklinika, Vlčie hrdlo 49, Bratislava je zrejmé, že navrhovateľ nemá v 3 systémoch z celkového počtu 15 vyšetrených systémov alel uvedené v stĺpci „Alely otca“ t.j. alely, ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa a tieto systémy teda otcovstvo navrhovateľa vylučujú.
6. Odporcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 20.03.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.03.2014 uviedli, že s tvrdeniami uvedenými navrhovateľom sa nestotožňujú a navrhovateľom predloženú analýzu považujú za dokument, ktorý nepreukazuje žiadne rozhodujúce skutočnosti. Predovšetkým z nej nevyplýva, že by predložené vzorky slín zo žuvačky skutočne patrili odporcovi v 1.rade. Poukázali na to, že navrhovateľ nie je oprávnený podať návrh na zapretie otcovstva, nakoľko jeho právo v súlade s právnou úpravou zaniklo. Odporca v 1.rade sa narodil dňa 22.09.1988 a s ohľadom na ustanovenie § 114 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine navrhovateľ podľa nich podal návrh na zapretie otcovstva až dňa 07.11.2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej prekluzívnej lehoty stanovenej § 57 ods.1 zákona o rodine. Podľa nich nie je možné použiť ustanovenia zákona o rodine v ktorých možnosť zapretia otcovstva určeného podľa prvej domnienky v zmysle ustanovenia § 86 nie je obmedzená zákonnou prekluzívnou lehotou pre zrušenie odseku 1 Nálezom Ústavného súdu SR z 20. apríla 2011 sp. zn.: PL.ÚS 1/2010 pre rozpor s článkom 6 ods.1 a článkom 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Právo navrhovateľa zaprieť otcovstvo teda zaniklo.
7. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.06.2014 uviedol, že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 1/2010 z 20.04.2011, v zmysle ktorých lehota na zapretie otcovstva manželom matky nie je obmedzená. Týmto nálezom vyslovil Ústavný súd SR nesúlad ustanovenia § 86 ods.1 Zákona o rodine s právom na súkromie podľa článku 8 ods.1 Dohovoru a právom na prístup k súdu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru a predmetné ustanovenie stratilo účinnosť odo dňa 08.09.2011 a zákonodarca mal možnosť uviesť toto ustanovenie do súladu s článkom 6 ods.1 Dohovoru a článkom 8 ods.1 Dohovoru, čo však v tejto lehote neurobil vzhľadom k čomu stratilo ustanovenie § 86 ods.1 zákona č. 36/2005 z.z. o rodine od 09.03.2012 platnosť a lehota na zapretie otcovstva manželom matky nie je viac obmedzená. Vzhľadom k tomu má za to, že návrh podal v čase, keď nebola ustanovená žiadna lehota na zapretie otcovstva.
8. Na pojednávaní dňa 25.11.2014 zotrvali účastníci konania na svojich prednesoch a stanoviskách.
9. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 05.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2014 uviedli, že hoci predmetným nálezom došlo k zrušeniu ustanovenia § 86 ods.1 zákona o rodine s účinnosťou od 01.09.2011 neznamená to podľa nich, že možnosť podania zapieracej žaloby nie je časovo obmedzená pretože ak by nebola možnosť podať návrh na zapretie otcovstva obmedzená, mohol by tento kedykoľvek podať návrh na zapretie otcovstva, čo by nepochybne znamenalo kolíziu so základnými právami dieťaťa na ochranu súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 8 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa nich sa nemožno opierať ani o rozhodnutie ESĽP vo veciach Shofman proti Rusku zo dňa 24.11.2005, ani na rozhodnutie Paulík proti Slovensku (sťažnosť č. 10699/08) nakoľko čas, ktorý uplynul medzi tým, ako bol navrhovateľ oboznámený s výsledkami testu DNA - dňa 14.10.2010 a dňom kedy došiel konajúcemu súdu návrh na zapretie otcovstva nie je vôbec primeraný na podanie zapieracej žaloby. Žalobca čakal cca 3 roky, kým podal predmetný návrh, hoci mal k dispozícii výsledky DNA testu, pričom svoju nečinnosť ničím neozrejmil. Poukázali na to, že žalobca uviedol laboratórium do omylu, ak neuviedol, že dieťa je dospelou osobou, nakoľko u dospelej osoby nie je možné vykonať analýzu vzoriek DNA bez jej súhlasu. V ostatnom zotrvali na svojom vyjadrení v písomnom podaní zo dňa 20.03.2014. Navrhli, aby súd rozhodol o návrhu bez nariadenia znaleckého dokazovania.
10. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2015, ktorý bol súdu doručený dňa 20.01.2015 odporcovia opätovne poukázali na to, že lehota, v ktorej podal navrhovateľ návrh na zapretie otcovstva nemôže byť v žiadnom prípade primeraná. Podľa nich ničím neodôvodnená doterajšia nečinnosť navrhovateľa nemôže byť v žiadnom prípade podkladom pre hrubý zásah do práva na ochrane pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, akým nariadenie znaleckého dokazovania odberom genetického materiálu účastníkov konania nepochybne je. Podľa nich je potrebné sa najprv vysporiadať s tým, či navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva v primeranom čase po tom, ako nadobudol pochybnosti o svojom biologickom otcovstve. Ak by navrhovateľ nepodal návrh na zapretie otcovstva v primeranej lehote, bolo by uloženie povinnosti odporcom podrobiť sa odberu genetického materiálu neodôvodneným a hrubým zásahom do práva na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do súkromného a rodinného života odporcov.
11. Uznesením č. konania: 39C/313/2013-148 zo dňa 16.06.2015 súd na posúdenie skutočností - či navrhovateľ je alebo nie je biologickým otcom odporcu v 1. rade nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru: Genetika, odvetvie. Analýza DNA RNDr. Angeliku Vasiľovú k podaniu znaleckého posudku.
12. Proti osobe znalkyne podali odporcovia námietky z dôvodu, že odporca v 1.rade bol podrobený odberu biologického materiálu za účelom diagnostiky v laboratóriu, ktorého vedúcou je súdom ustanovená znalkyňa a to dňa 01.07.2010 o čom súdu zároveň predložili doklad. Zároveň uviedli, že proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania podávajú sťažnosť na Ústavný súd SR.
13. O námietkach rozhodol súd uznesením č. konania: 39C/313/2013 - 173 zo dňa 10.02.2016 tak, že súdom ustanovená znalkyňa z odboru: Genetika, odvetvie. Analýza DNA RNDr. Angeliku Vasiľovú nie je vylúčená z vypracovania znaleckého posudku v tomto konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2016.
14. O sťažnosti odporcov ktorou namietali porušenie základných práv, ktorá bola doručená Ústavnému súdu SR dňa 20.07.2015 rozhodol Ústavný súd uznesením III. ÚS 632/2015 - 16 tak, že túto sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V tomto uznesení poukázal Ústavný súd na Nález sp. zn.: PL. ÚS 1/2010 z 20. apríla 2011, ktorý vyhlásil za ústavne nesúladné ustanovenie o zapieracej lehote pri prvej domnienke otcovstva svedčiace manželovi matky dieťaťa s tým, že začiatok plynutia zapieracej lehoty špecifikoval momentom, kedy sa manžel dozvedel o narodenení dieťaťa, čo Ústavný súd SR kvalifikoval ako neprimerane obmedzujúci záujmy právneho otca. Samotné subjektívne zapieracie právo ostalo právnemu otcovi zachované na základe iného ustanovenia a to ustanovenia § 88 zákona o rodine, pričom poukázal na to, že na derogáciu ustanovenia § 86 ods.1 Zákona o rodine zákonodarca nereagoval a lehota na podanie návrhu sa stala kvázi neobmedzenou.
15. Podaním zo dňa 15.02.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.02.2016 oznámili odporcovia, že vo veci porušovania svojich práv sa obrátia na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a zároveň navrhli prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písmeno c) vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku do času vydania rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. O ich návrhu na prerušenie konania bolo rozhodnuté uznesením č. konania: 39C/313/2013 - 194 zo dňa 27.06.2016 tak, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania, nakoľko jednak odporcovia súdu nepreukázali pre porušenie akých práv podávajú sťažnosť a ani nebolo preukázané či vôbec takúto sťažnosť podali a ak áno, či bola prijatá na ďalšie konanie a zároveň súd poukázal na to, že pred Európskym súdom pre ľudské práva sa nerieši žiadna taká hmotnoprávna otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia odvolanie, na ktorom však počas odvolacieho konania nezotrvali. Podaním zo dňa 01.08.2016, ktoré bolo súdu doručené toho istého dňa oznámili súdu, že rozhodnutím Európskeho súd pre ľudské práva zo dňa 07.07.2016 bola ich sťažnosť vyhlásená za neprijateľnú, čo im bolo oznámené listom zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.07.2016. Uznesením č. konania: 8Co/88/2016 - 244 zo dňa 24.02.2017 Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie o odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania zastavil.
16. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.10.2015 uviedol, že po tom, čo odporcovia vo svojich námietkach proti osobe znalkyne súdu predložili výsledky laboratórneho vyšetrenia krvi odporcu zo dňa 01.07.2010 z ktorých vyplýva, že odporca je homozygot pre
promotor A/(TA)7TAA z čoho je zrejmé, že rodičmi dieťaťa s takouto charakteristikou môžu byť iba muža a žena, ktorí obaja sú nositeľmi variantu A(TA)7TAA, objednal si navrhovateľ vypracovanie znaleckého posudku na zistenie, či je tiež nositeľom tejto mutácie, pretože ak by nebol, je jeho otcovstvo vylúčené. Zároveň súdu predložili znalecký posudok Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 36/2015, z ktorého je zrejmé, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol biologickým otcom odporcu v 1.rade.
17. Zo záverov znaleckého posudku č. 36/2015 znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA je zrejmé, že zo skutočnosti, že v DNA zadávateľa Z. C. sa identifikoval iba jeden elektroforetický pík dĺžky 184 bp značí, že menovaný je homozygotom pre variant promótorovej sekvencie génu UGT1A so sekvenciou A(TA)6TAA a takýto výsledok značí, že je vylúčené, aby zadávateľ Miroslav Biel bol biologickým otcom dieťaťa, ktoré je homozygotné pre variant A(TA)7TAA promótorovej sekvencie génu UGT1A1, pretože on sám je homozygotom pre variant A(TA)6TAA tejto sekvencie. Mohol by byť otcom dieťaťa homozygotného pre variant A(TA)7TAA len v prípade, že by v jeho DNA nastala mutácia, ktorou sa zmenil variant A(TA)6TAA na variant A(TA)7TAA pri prenose z otca na dieťa. Takéto mutácie tohto typu v ľudskej DNA sú však extrémne zriedkavé a nie je známy žiadny prípad výskytu tejto konkrétnej mutácie u človeka.
18. Odporcovia v podaní zo dňa 23.08.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.08.2016 uviedli, že súhlasia s návrhom na zapretie otcovstva v zmysle návrhu na začatie konania zo dňa 08.10.2013 v znení jeho doplnenia doručeného konajúcemu súdu dňa 07.11.2013 - t.j. súhlasia so zapretím otcovstva navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade z matky - odporkyne v 2. rade. Vzhľadom k tomu odpadol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania.
19. Na pojednávaní dňa 04.04.2017 súd zrušil uznesením nariadené znalecké dokazovanie. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a odporcovia navrhli, aby súd rozhodol v zmysle skutkového stavu podľa obsahu spisu aký je ku dňu pojednávania.
20. Podľa ustanovenia § 86 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine účinného do 07.09.2011 manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
21. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011, č. k. PL. ÚS 1/2010-57 ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Podľa § 88 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
23. Konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol však zrušený s účinnosťou od 01.07.2017 zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.). Dňa 01.07.2016 zároveň vstúpil do účinnosti zákon č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.).
24. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
27. Podľa § 108 ods.3 C.m.p. účastníkom konania účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
28. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zapretia otcovstva voči plnoletému synovi.
29. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinou predloženou navrhovateľom - Určenie otcovstva pomocou testu DNA z neštátneho zdravotníckeho zariadenia DNAtest s.r.o. zo dňa 14.10.2010, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA predloženým navrhovateľom je zrejmé, že po vykonaní analýzy DNA je vylúčené, aby bol navrhovateľ otcom odporcu v 1.rade, čo potvrdzuje navrhovateľom uvádzané skutkové tvrdenia tak v návrhu na začatie konania ako aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.01.2014. V konečnom dôsledku tieto ním uvádzané skutkové tvrdenia podopreté týmito ním predloženými listinnými dôkazmi o tom, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1.rade uznali aj samotní odporcovia a to v písomnom podaní zo dňa 23.08.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.08.2016 v ktorom uviedli, že súhlasia s návrhom navrhovateľa na zapretie jeho otcovstva k odporcovi v 1.rade ktorý je narodený z odporkyne v 2.rade. Vzhľadom k takémuto skutkovému stavu súd zrušil nariadené znalecké dokazovanie, nakoľko by bolo nadbytočné a rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. Pokiaľ ide o odporcami namietané skutočnosti ohľadne toho, že návrh navrhovateľa bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, súd tu poukazuje na to, že navrhovateľ podal návrh dňa 08.10.2013, kedy pre podanie návrhu na zapretie otcovstva voči plnoletému dieťaťu nebola určená žiadna lehota a teda jeho právo na podanie takéhoto návrhu vyplývalo z ustanovenia § 88 ods.1 vtedy účinného zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému a ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. S účinnosťou do 07.09.2011 síce platilo ustanovenie § 86 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v zmysle ktorého bola stanovená trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva a to odo dňa odkedy sa manžel dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Predmetné ustanovenie však stratilo účinnosť po uplynutí lehoty 6 mesiacov odo dňa vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20.04.2011, ktorým Ústavný súd vyslovil, že predmetné ustanovenie § 86 ods.1 zákona o rodine nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže zákonodarca nedal v lehote do 6 mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto Nálezu ustanovenie § 86 ods.1 zákona o rodine do súladu s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spravovalo sa právo navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie otcovstva voči plnoletému dieťaťu ustanovením § 88 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.. Táto úvaha súdu je podporená aj samotným uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 632/2015 - 16 zo dňa 08.12.2015, ktorým bola zamietnutá sťažnosť odporcov na porušovanie ich práv, ktoré bol do konania predložené. A pokiaľ ide o samotnú argumentáciu odporcov o tom, že nariadeným znaleckým dokazovaním súd neoprávnene zasiahol do ich práva na súkromný a rodinný život, táto nie je taktiež dôvodná, čo v konečnom dôsledku aj potvrdzuje samotné uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 632/2015 - 16 zo dňa 08.12.2015, ktorým bola zamietnutá sťažnosť odporcov na porušovanie ich práv ako aj oznámenie z Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.07.2016 o tom, že ich sťažnosť na porušenie práva nariadeným znaleckým dokazovaním bola vyhlásená za neprijateľnú.
31. Nakoľko účastníci konania navrhli, aby súd rozhodol aj o trovách konania o týchto rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 53 C.m.p.
32. Podľa ustanovenia § 53 C.m.p.sa v konaní vo veciach určenia rodičovstva, ktorým je aj konanie o zapretie otcovstva uplatňuje zásada úspechu v konaní, ktorá je výnimkou z ustanovenia § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 53 C.m.p. nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
33. O samotnej výške trov konania rozhodne prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( § 355 ods.1 C.s.p. ).
Odvolanie sa podáva na v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice I v dvoch vyhotoveniach (§ 362 C.s.p. ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p. ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 C.s.p. ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( §365 ods.1 C.s.p. )
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods.3 C.s.p. ) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( § 366 C.s.p. )