Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-26-2015.pdf
PDF · 85.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX O. o zaplatenie 6.483,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty 885,85 eura s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 09.01.2013 do zaplatenia a v časti 20,-- eur z a s t a v u j e .
II. Súd v r a c i a žalobcovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, súdny poplatok vo výške 47,30 eura po právoplatnosti rozhodnutia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
III. Súd v súvislosti so zastavením konania o časti žaloby žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5.577,75 eura s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 5.597,75 eura od 09.01.2013 do 16.02.2017 a zo sumy 5.577,75 eura od 17.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa žalobou doručenou súdu 14.12.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia 6.483,60 eura s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 09.01.2013 do zaplatenia, s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že žalovanej poskytol celkovú sumu pôžičky 7.254,39 eura, žalovaná ju mala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 39 po 186,01 eura, ale uhradil iba 115,-- eur. Porušila svoju povinnosť, a preto on listom zo dňa XX.XX.XXXX vypovedal zmluvu a vyzval ju k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, čo neurobila. Dlh ku dňu podania návrhu je vo výške žalovanej sumy. Žalobca zaplatil za žalobu súdny poplatok vo výške 388,50 eura.
2. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 28.11.2016 oznámil súdu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 postúpil okrem iných aj pohľadávku voči žalovanej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (postupca) a navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu a žiadal, aby v zmysle § 80 ods. 2 CSP súd konal ďalej s touto spoločnosťou, ktorej oznamoval postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30.09.2016. Postupca súhlasil so svojím vstupom do konania na strane žalobcu. Súd vyhovel návrhu uznesením zo dňa 05.01.2017 a ďalej konal vo veci s postupcom (ďalej len žalobca).
3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 29.11.2016 oznámil súdu, že žalobu berie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 885,85 eura s príslušenstvom späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 03.04.2017 oznámil súdu, že žalovaná zaplatila dňa 16.02.2017 sumu 20,-- eur, a preto berie žalobu späť aj v tejto časti a navrhol, aby súd konanie aj o tejto časti žaloby zastavil.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5. Žalobca vzal žalobu sčasti vo vyššie uvedenom rozsahu späť, a preto súd konanie o tejto časti žaloby podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. V súvislosti so zastavením konania o časti žaloby vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej proti žalobcovi, keďže procesne zastavenie konania zavinil žalobca. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej trovy konania nevznikli.
6. O vrátení alikvotnej časti (388,50 eura mínus 334,50 eura = 54,-- eur) zaplateného súdneho poplatku za žalobu žalobcovi kráteného o 6,70 eura, t.j. 47,30 eura rozhodol súd podľa § 11 ods. 3,4 zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení, pretože konanie o časti žaloby (905,85 eura) bolo zastavené pred pojednávaním.
7. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 5.577,75 eura s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 5.597,75 eura od 09.01.2013 do 16.02.2017 a zo sumy 5.577,75 eura od 17.02.2017 do zaplatenia. Žalobu doplnil v tom smere, že ním predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona. Uviedol, že ním uplatnená pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo je preukázané kompletnou platobnou históriou trvania úverového vzťahu. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 5.174,22 eura, k 20. dňu v mesiaci mala platiť 39 splátok vo výške 186,01 eura počnúc dňom 20.07.2012 a celkovo sa zaviazala zaplatiť 7.254,39 eura. Zaplatila však len 115,-- eur, a preto on úver predčasne zosplatnil. Žalovaná suma 5.577,75 eura predstavuje celkovú dlžnú sumu ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu.
8. Súd v súvislosti s doručovaním zásielok žalovanej zistil, že k trvalému pobytu je prihlásená v O. bez udania adresy. Už dlhšiu však žije mimo územia SR a oznámila súdu, že býva na adrese: XX M. park W., P. Co, D. W XJE A. G. a emailovú adresu má: a@b.c a súd s ňou komunikoval prostredníctvom uvedenej emailovej adresy. Dňa 19.07.2016 jej elektronicky boli zaslané písomnosti, a to: žaloba s prílohami, uznesenie podľa § 273a CSP a poučenie spotrebiteľa. Dňa 30.07.2016 potvrdila, že listiny obdržala. K veci sa nevyjadrila a uviedla iba to, že žiada o splátkový kalendár a číslo účtu, kde by mohla zasielať splátky.
9. Súd nariadil pojednávanie na deň 04.04.2017. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na to, že žije a pracuje v X. O. a nemá možnosť dostaviť sa na pojednávanie z pracovných dôvodov aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na letenku. Pojednávanie nežiadala odročiť. Žalobca taktiež ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a pojednávanie nežiadal odročiť. Súd pojednával v neprítomnosti sporových strán.
10. Súd z obsahu priložených listín, a to: žiadosti, zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, obchodných podmienok, vypovedania zmluvy s doručenkou, prehľadu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, považoval za zistené a medzi sporovými stranami za nesporné, že žalobca poskytol žalovanej na základe jej žiadosti úver vo výške 5.174,22 eura (RPMN 23,97 %), úroky 23,97 %, priemerná hodnota RPMN 21,6 %, splátky 39 x 186,01 eura, celkové náklady 2.080,17 eura, celková suma pôžičky 7.254,39 eura, termín konečnej splatnosti september 2015. Žalovaná zaplatila iba 115,-- eur, žalobca úver zosplatnil a ku dňu zosplatnenia, t.j. 23.12.2012 bol dlh žalovanej 5.597,75 eura a pozostával z nesplatenej časti úveru a úrokov k tomuto dňu. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanej doručené 03.01.2013. Po začatí konania zaplatila žalovaná dňa 16.02.2017 sumu 20,-- eur, čím sa dlh znížil na 5.577,75 eura.
11. Podľa § 1 ods. 2, prvá veta zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákony je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového a právneho stavu dospel súd k nižšie uvedenému právnemu záveru. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej za dohodnutých podmienok úver vo výške 5.174,22 eura. Súd považoval teda za preukázané, že žalobca svoj záväzok z uzavretej zmluvy splnil. Žalovanej z uzavretej zmluvy vznikol záväzok splatiť úver spolu s úrokmi, a to splátkami v počte 39 po 186,01 eura. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy nesplnila, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo úver zosplatniť, čo aj urobil. V konaní bolo nesporné, že zo zosplatneného dlhu 5.597,75 eura žalovaná uhradila iba 20,-- eur aj to až dňa 16.02.2017 a nesplatila 5.577,75 eura. Nezaplatením zosplatneného dlhu v lehote splatnosti podľa výzvy žalobcu zo dňa 23.12.2012 sa žalovaná najneskôr dňom 09.01.2013 dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku, a tak jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, a to minimálne vo výške určenej zákonom, t.j. na základe § 517 Obč. zákonníka v súvislosti s nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania, t.j. 8,75 % ročne (ZÚS ECB 0,75% + 8 %). Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že žalovaná žiadnym spôsobom svoj dlh nespochybnila, resp. proti nároku žalobcu, čo do dôvodu a výšky nič nenamietala, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadala o splátkový kalendár a od žalobcu o číslo účtu, na ktorý má dlh splácať. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto jej vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku IV. tohto rozsudku uvedené.
13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca mal v konaní vo veci samej plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu náhradu trov konania priznal v pomere 100 %. O výške náhrady preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva bude na základe § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.