Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-24-2020.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Subarea
36Cb/24/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: GREEN ENERGY CEROVÁ, s.r.o., so sídlom Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava IČO: 35 815 060, zast.: Mgr. Andrej Maar, advokát so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 789 354, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o zaplatenie 43.723,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 43.723,20 eur s príslušenstvom. Predmetná vec bola tunajšiemu súdu postúpená.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.06.2022, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil.
3. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 17.06.2022 uviedol, že so spaťvzatím žaloby v celom rozsahu a zastavením konania nesúhlasí. Po výzve súdu uviedol, že za vážny dôvod svojho nesúhlasu považuje obavu z opätovnej žaloby predmetného nároku zo strany žalobcu, keďže v rámci procesného rozhodnutiu súdu o zastavení konania, nezakladá takéto rozhodnutie prekážku res iudicata. Žalobca sa vyjadril tak, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, keďže nemá v úmysle žalovať predmetný nárok opätovne, okrem toho upozornil, že v prípade opätovne podanej žaloby by bol nárok už premlčaný.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom, ktorým berie žalobu späť, je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať v opačnom prípade konanie zastaví (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 8/2013).
8. Vzhľadom na vyjadrenie nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, súd posudzoval existenciu vážnych dôvodov na strane žalovaného, pre ktoré tento nesúhlas vyslovil. V danom prípade však dospel k záveru, že na nesúhlas žalovaného nie je možné prihliadať, keďže uvedený dôvod nie je možné kvalifikovať ako vážny. Predovšetkým súd uvádza, že túto okolnosť by žalovaný mohol využívať paušálne (a nielen žalovaný v konkrétnej veci) vo všetkých veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu, ktoré by vzbudzovali obavu žalovaného, že späťvzatie žaloby je len účelovým nástrojom, ako obísť inštitút zákonného sudcu alebo šikanovať protistranu (teda žalovaného). Takéto okolnosti sa v konkrétnom prípade nevyskytli a tieto žalovaný ani in concreto netvrdil (vyjadril len všeobecnú domnienku a ničím nepodloženú obavu). Správanie žalobcu a jeho prehlásenie na pojednávaní konanom dňa 17.06.2022 nevzbudzujú ani najmenšie pochybnosti o vážnosti jeho dispozičného prejavu. Nesúhlas žalovaného neobsahoval vážne dôvody, a preto ho súd považuje za neúčinný.
9. Navyše s ohľadom na mieru posudzovania práv a chránených záujmov oboch strán, a to najmä pokračovania v spore, na ktorom žalobca v celom rozsahu netrvá a vzniku ďalších neodôvodnených nákladov na strane žalobcu v pomere k všeobecnej a vágnej obave žalovaného o podaní opätovnej žaloby, dospel súd k záveru, že ďalším pokračovaním v konaní by došlo k neprimeranému zásahu do dispozičného oprávnenia žalobcu na späťvzatie žaloby.
10. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 CSP.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Späťvzatie žaloby (aj v časti) je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu. Súd mal za to, že žalobca v späťvzatí nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného (žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu), a preto konajúci súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka ,
čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy strany podávajúcej odvolanie. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 CSP. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).