Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-48-2016.pdf
PDF · 117.68 KB
No categories available
20C/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. XXX, zastúpeného JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, so žalovaným Z. L., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom U. E. X/XXX, F. D., zastúpenou JUDr. Petrom Várošim, advokátom, so sídlom Záhrebská 6, Bratislava, o zaplatenie 3.238,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp.zn.: 20C/24/2016 a 20C/48/2016 z 2.8.2016 sa zamieta.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.238,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.238,83 eur od 25.7.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000 eur od 25.7.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 21.6.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.238,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.238,83 eur od 21.6.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 1.000 eur vo výške 5% ročne od 21.6.2016 do zaplatenia.
2. Uvedený návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.: 5P/41/2014 z 2.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.11.2014, bolo (okrem iného) rozvedené manželstvo žalobcu a žalovaného. Žalobca mal so žalovaným (do právoplatnosti rozvodu, kedy došlo k zániku BSM) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosť - byt č. XX, vo vchode č. XX, na X. poschodí, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. D., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš. V čase od novembra 2014 (zánik BSM) do júna 2016 (podanie žaloby v tejto veci) zaplatil žalobca náklady týkajúce sa uvedeného bytu (pozostávajúce z úhrad na základe zálohového predpisu od správcu bytového domu, úhrad za plyn a preddavkových platieb za úhradu spotreby elektrickej energie) v celkovej výške 4.477,66 eur. S poukazom na to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ku dňu podania žaloby k vyporiadaniu BSM, žalobca vyslovil názor, že má voči žalovanému nárok na náhradu polovice tejto sumy (2.238,83 eur), nakoľko žalobca a žalovaný majú po právoplatnosti rozsudku o rozvode vo vzťahu k úhrade nákladov za spoločnú nehnuteľnosť právne postavenie podielových spoluvlastníkov. Predmetnú sumu však žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. Dňa 5.10.2015 ďalej požičal žalobca žalovanému sumu 1.000 eur, ktorú mu zaslal na účet, ktorý žalovaný využíval pri svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť 31.10.2015. V rámci ústnej dohody o pôžičke sa žalobca so žalovaným
dohodli na lehote splatnosti pôžičky do 31.12.2015. Predmetnú sumu pôžičky však žalovaný žalobcovi doteraz nevrátil. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z požadovaných súm od 21.6.2016 (podania žaloby) do zaplatenia.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil (a pripojil) ako dôkazy - rozsudok tunajšieho súdu z 2.10.2014 sp.zn.: 5P/41/2014 o rozvode manželstva (s vyznačenou doložkou právoplatnosti ku dňu 6.112014), čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, E..Ú.. F. D.Á., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, z 20.6.2016, prehľad transakcií žalobcu v kategórii náklady na bývanie vystavený R. C., a.s., za obdobie od novembra 2014 do decembra 2015 a za obdobie od januára 2016 do júna 2016, výpis z účtu žalobcu v R. C., a.s., z 22.10.2015, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 16.6.2016 a prehľad úrokových sadzieb G. za obdobie od 1.1.2009 do 16.3.2016 z internetovej stránky Y..H..K..
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 10.8.2016 uviedol, že žalobný návrh považuje za predčasný a účelový, s cieľom ešte viac mu skomplikovať jeho finančnú situáciu, pretože nepristúpil k žalobcovmu návrhu na mimosúdne vyporiadanie BSM, ktoré podľa názoru žalovaného nebolo úplne spravodlivé. Žalovaný tiež poukázal, že jeho údajný záväzok môže riešiť príslušný súd ako pasívum v rámci konania o vyporiadanie BSM, ktoré konanie prebieha na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.: 20C/24/2016. V písomnom vyjadrení k žalobe ďalej žalovaný tunajšiemu súdu navrhol, aby konanie v tejto veci spojil s konaním o vyporiadanie BSM medzi žalobcom a žalovaným vedeným na tunajšom súde pod sp.zn.: 20C/24/2016.
5. V replike žalobcu doručenej na tunajší súd 26.9.2016 žalobca odkázal na svoje predchádzajúce skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov a dodal, že pohľadávky uplatnené voči žalovanému v tomto konaní vznikli až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto si ich žalobca uplatňoval samostatným žalobným návrhom. K návrhu žalovaného na spojenie veci uviedol, že hoci sa jedná pri konaniach vedených na tunajšom súde pod sp.zn.: 20C/24/2016 a sp.zn.: 20C/48/2016 o tých istých účastníkov, má za to, že konanie pod sp.zn.: 20C/48/2016 je z hľadiska dokazovania rýchlejšie, preto tu nie je dôvod na spojenie vecí. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný v doterajšom priebehu konania nerozporoval výšku ani právny dôvod žalobou uplatneného nárok, a teda má za to, že podľa § 151 ods. 1 CSP možno skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné.
6. V duplike žalovaného doručenej na tunajší súd 12.10.2016 žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní neuznáva v celom rozsahu. Vo vzťahu k sume 2.238,80 eur, ktorá má predstavovať polovicu nákladov uhradených žalobcom za spoločnú byt v čase od novembra 2014 do júna 2016 uviedol, že pokiaľ je byt vo vlastníctve oboch strán, je povinnosťou oboch strán uhrádzať náklady spojené s užívaním spoločného bytu. V prípade, že tieto náklady neuhradí jeden z vlastníkov bytu, je solidárnou povinnosťou druhého vlastníka tieto náklady uhrádzať v prospech správcu bytového domu. V žiadnom prípade to ale nezakladá medzi vlastníkmi záväzkový vzťah o pôžičke veriteľ versus dlžník. Nakoniec žalobca dobrovoľne pristúpil k plateniu nákladov za spoločný byt, bez žiadosti žalovaného, pričom sporadicky aj po právoplatnom rozvode sa v uvedenom byte zdržiaval. Robil tak vo viere, že uvedený byt v rámci vyporiadania BSM pripadne do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca a žalovaný sa až do podania žaloby v tejto veci nikdy nebavili o čiastočnom vrátení finančných nákladov v prospech žalobcu. Rovnako ani žalobca sa nikdy nedomáhal od žalovaného vrátenia žalovanej sumy. Medzi žalobcom a žalovaným nebola žiadna dohoda o tom, akým spôsobom sa budú podieľať na financovaní spoločného bytu. Pokiaľ ide o pôžičku vo výške 1.000 eur, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému formou prevodu na jeho podnikateľský účet, žalovaný vyhlásil, že v danom prípade sa nejedná o pôžičku, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje dohoda o tom, že žalovaný mal túto sumu vrátiť, a už vôbec nie, že ju má vrátiť k 31.12.2015. Skutočnosť, že žalobca previedol žalovanému na jeho účet sumu 1.000 eur ešte neznamená, že sa tým medzi nimi zakladá právny vzťah o pôžičke peňazí. Vzhľadom na uvedené odmietol žalovaný aj povinnosť platiť úroky z omeškania z uvedených súm. Žalovaný ďalej odmietol tvrdenie žalobcu, že nikdy nerozporoval výšku nároku uplatňovaného zo strany žalobcu, nakoľko vnikdy nevyjadril súhlas s uplatneným nárokom žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný požiadal súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu, a pre prípad, že súd žalobu nezamietne, vyhlásil, že naďalej trvá na podaní, v ktorom požiadal o spojenie vecí vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.: 20C/48/2016 a sp.zn.: 20C/24/2016.
7. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7.12.2016 žalobca navrhol vykonať listinný dôkaz - fotokópiou výpisu z SMS správ zaslaných z telefónneho čísla XXXX XXX XXX žalobcovi dňa 5.10.2015, na preukázanie tvrdenia žalobcu, že dňa 5.10.2015 žalovanému poskytnutá suma 1.000 eur bola pôžičkou, teda na preukázanie tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme. Poukázal na skutočnosť, že dátum poskytnutia peňažnej sumy sa zhoduje s dátumom uvedenej SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Vo vzťahu k nákladom spojeným s užívaním bytu v BSM žalobca uviedol, že existovala dohoda o tom, že budú platiť tieto náklady žalobca a žalovaný na polovicu napriek tomu, že tieto náklady uhrádzal žalobca. Žalobca na tomto pojednávaní ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola hneď po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode uzatvorená dohoda o úhrade nákladov spojených so spoločným bytom na polovicu, s tým, že byt bude užívať žalovaný s dcérou. Na preukázanie tejto dohody označil ako dôkaz emailovú komunikáciu týkajúcu sa vyporiadania BSM medzi stranami sporu založenú v spise vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 20C/24/2016. Iba z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane žalovaného, ktorý bol po rozvode nezamestnaný, uhrádzal žalobca sám tieto výdavky, čo však nič nemenilo na ich dohode o tom, že tieto výdavky majú uhrádzať každý z polovice. K uvedenej dohode pristúpil z dôvodu, že tam býva aj jeho dcéra. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o tom, že by sa sporadicky zdržiaval v spoločnom byte, pretože vždy po návrate z Nórska sa zdržiaval u svojich rodičov, a nie v byte, ktorý užíva žalovaný s dcérou. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 4.4.2017 žalobca tiež poukázal na prax pripúšťajúcu, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním.
8. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7.12.2016 žalovaný poprel žalobcovo tvrdenie o existencii dohody o úhrade nákladov spojených so spoločným bytom na polovicu. Žalobca uhrádzal všetky tieto náklady iba preto, aby mu bol v rámci konania o vyporiadanie BSM prikázaný byt do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca sa vzhľadom na žalovaného nezamestnanosť sám ponúkol, že bude platiť všetky výdavky spojené s bytom, a až neskôr, v júni 2016, keď začalo konanie o vyporiadanie BSM, prišiel s tým, že chce polovicu z toho, čo na tento byt vynaložil. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný od septembra 2016 začal platiť sám tieto náklady spojené s bytom. Žalobca ešte pol roka po právoplatnosti rozvodu sporadicky býval v uvedenom byte. Posledného trištvrte roka (od pojednávania konaného 7.12.2016 - pozn. súdu) sa žalobca v tomto byte vôbec nezdržiaval, a pokiaľ ide o čas predtým, až do právoplatnosti rozvodu, vždy keď prišiel žalobca na dovolenku na Slovensko zdržiaval sa v tomto byte, pretože má od neho kľúč. Žalovaný nevedel uviesť, prečo v rámci SMS komunikácie týkajúcej sa sumy 1.000 eur uviedol slovo pôžička, uvedenú poskytnutú sumu považoval za dobrovoľnú a nenávratnú, za „nenávratnú pôžičku“, a poukázal na to, že dátum splatnosti pôžičky - 31.12.2015 z uvedenej SMS komunikácie nevyplýva. Výslovne poprel existenciu ústnej dohody o pôžičke, a teda o povinnosti vrátiť predmetnú sumu žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mu v minulosti viackrát poslal finančné prostriedky na účet, ktoré boli takisto dobrovoľné a nenávratné. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 4.4.2017 (v rámci záverečnej reči) žalovaný prišiel s tvrdením, že pri popise transakcie v rámci prevodu sumy 1.000 eur na účet žalovaného nie je tento prevod označený ako pôžička, a poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca do podania žaloby nikdy nevyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, pričom zdôraznil, že lehota splatnosti 31.12.2015 nebola v konaní preukázaná. Žalovaný tu tiež predniesol svoj právny názor v zmysle ktorého, z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že každý z manželov, a to aj každý z bývalých manželov až do času vyporiadania BSM, je úplným vlastníkom spoločnej veci, pričom vlastníctvo jedného manžela je obmedzené rovnakým úplným vlastníctvom druhého manžela. Právu spoločného užívania zodpovedá povinnosť spoločného uhrádzania nákladov, čím sa vyjadruje rovnaké postavenie manželov k spoločným veciam. Manželia sú oprávnení, a nie povinní užívať spoločné veci, žalobca sa preto nemusel zdržiavať v spoločnom byte. Žalobca si mohol svoj nárok uplatniť v konaní o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pre prípad, že sa súd prikloní k názoru o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi jednu polovicu nákladov, ktoré uhradil na spoločnom byte v období od novembra 2014 do júna 2016, požiadal žalovaný (v rámci záverečnej reči) o započítanie sumy 1.832 eur, ktorá suma zahrňuje nájomné a výdavky na plyn a elektrinu ktoré v súvislosti so spoločným bytom uhradil žalovaný od septembra 2016 do apríla 2017.
9. Nakoľko predmetné konanie bolo začaté pred 1.7.2016 súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemohol uplatniť ustanovenia sudcovskej koncentrácii (vrátane sudcovskej koncentrácie v
zmysle § 167 CSP) a následkov nepopretia skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 CSP ako to navrhoval žalobca. Musel preto prihliadať aj na tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov prednesené stranami na pojednávaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené.
10. Na základe zhodných tvrdení strán (obsiahnutých v písomných podaniach a prednesených na pojednávaní), o ktorých súd nemal dôvodné pochybnosti (v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 CSP, ktorého aplikáciu § 470 ods. 2 CSP v konaniach začatých pred 1.7.2016 nevylučuje, a ktoré obdobné ustanovenie bolo nakoniec obsiahnuté aj v predchádzajúcom civilnom procesnom kódexe - pozn. súdu), súd považoval za nesporné nasledovné skutkové tvrdenia strán. Žalobca mal so žalovaným do právoplatnosti rozvodu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt č. XX, vo vchode Č.. XX, H. X. S., zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie F. D., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš. V čase od novembra 2014 do júna 2016 zaplatil žalobca náklady týkajúce sa uvedeného bytu (pozostávajúce z úhrad na základe zálohového predpisu od správcu bytového domu, úhrad za plyn a preddavkových platieb za úhradu spotreby elektrickej energie) v celkovej výške 4.477,66 eur. V tomto období (minimálne) v prevažujúcej miere užíval predmetný byt žalovaný a (maximálne) občas (sporadicky) ho užíval žalobca. Dňa 5.10.2015 žalobca poslal žalovanému na účet sumu 1.000 eur, pričom toho istého dňa medzi stranami prebehla SMS komunikácia, v ktorej žalovaný predmetnú sumu označil slovom pôžička (táto skutočnosť teda nevyplynula z vykonania dôkazu - výpisu z SMS komunikácie z 5.10.2015, ale zo zhodnosti tvrdení strán o tejto skutočnosti - pozn. súdu.) Tieto nesporné tvrdenia neboli v zmysle § 186 ods. 2 CSP predmetom dokazovania, a súd si ich osvojil ako zistený skutkový stav.
11. Za sporné tvrdenia strán, vo vzťahu ku ktorým sa muselo vykonať dokazovanie, súd považoval tie tvrdenia, ktoré sa týkali otázky, či sumu 1.000 eur bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi do 31.12.2015, ako aj otázky existencie dohody medzi žalobcom a žalovaným o úhrade nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od novembra 2014 do júna 2016 spôsobom „pol na pol“.
12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi navrhnutými stranami, na základe ktorého dospel k nasledovným (relevantným) čiastkovým skutkovým zisteniam.
13. Z fotokópie rozsudku tunajšieho súdu z 2.10.2014, sp.zn.: 5P/41/2014 (právoplatné 6.11.2014) súd zistil, že manželstvo žalobcu a žalovaného bolo právoplatne rozvedené 6.11.2014.
14. Z odpovede žalobcu k návrhu na vyporiadanie BSM dohodou z 8.3.2016 súd zistil, že od žalovaného požadoval polovicu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu, ktoré uhradil po právoplatnosti rozsudku o rozvode, a to platieb do fondu opráv, úhrady za služby spojené s užívaním bytu, elektrickej energie, plynu, pričom poznamenal, že napriek tomu, že byt užíva výlučne žalovaná, on uhrádzal tieto náklady v plnej výške. Z uvedených listinných dôkazov teda nevyplynula existencia dohody žalobcu a žalovaného o úhrade nákladov spôsobom „pol na pol“, ako tvrdil žalobca, keď navrhoval vykonať tieto dôkazy.
15. Z obsahu emailovej komunikácie medzi zástupcami strán z 23.3.2016 a emailovej komunikácie z 9.5.2016 vyplynulo, že zástupca žalovaného akceptoval tvrdenia zástupcu žalobcu o tom, že náklady spojené s užívaním bytu hradil a hradí žalobca. Išlo o platby do fondu opráv, úhrady za služby spojené s užívaním bytu a elektrickou energiou a plynu.
16. Z kópie SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou z 5.10.2015 súd nezistil žiaden konkrétny dátum splatnosti pôžičky, teda ani žalobcom tvrdený dátum 31.12.2015.
17. Súd na základe zhodných tvrdení strán, o ktorých nemal dôvodné pochybnosti, ako aj na základe vykonaného dokazovania, dospel k nasledovnému (podstatnému) súbornému skutkovému zisteniu. Žalobca mal so žalovaným do právoplatnosti rozvodu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt č. XX, vo vchode č. XX, na X. poschodí, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. D., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš. Manželstvo žalobcu a žalovaného bolo právoplatne rozvedené 6.11.2014. V čase od novembra 2014 do júna 2016 zaplatil žalobca náklady týkajúce sa uvedeného bytu (pozostávajúce z úhrad na základe zálohového predpisu od správcu bytového domu, úhrad za plyn a preddavkových platieb za úhradu spotreby elektrickej energie) v úhrnnej výške 4.477,66 eur. V tomto období (minimálne) v prevažujúcej miere užíval predmetný byt žalovaný, a (maximálne)
občas (sporadicky) ho užíval žalobca. Dňa 5.10.2015 žalobca poslal žalovanému na účet sumu 1.000 eur, pričom toho istého dňa medzi stranami prebehla SMS komunikácia, v ktorej žalovaný predmetnú sumu označil ako pôžička.
18. Súd však ani po vykonanom dokazovaní nemal preukázané skutkové tvrdenie žalobcu o existencii dohody medzi žalobcom a žalovaným o úhrade nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od novembra 2014 do júna 2016 spôsobom „pol na pol“, ani skutkové tvrdenie žalobcu o splatnosti pôžičky vo výške 1.000 eur v lehote do 31.12.2015 (resp. o inom čase splatnosti tejto pôžičky.)
19. Takto ustálený skutkový stav súd následne podrobil právnemu posúdeniu.
20. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
21. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka teda manželia spoločne uhrádzajú náklady spojené s užívaním a udržiavaním veci v BSM. Táto zákonná úprava sa však uplatní, len ak neexistuje zmluvná úprava medzi manželmi o úhrade týchto nákladov, ktorá má v takom prípade prednosť. V konaní nebola preukázaná existencia takejto zmluvnej úpravy, preto platí zákonná úprava vyplývajúca z ustanovenia § 144 OZ. Občiansky zákonník pritom nemá výslovne ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku, vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich (už) zaniknutého BSM. Prax pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Uvedený názor vyplýva jednak z komentára k ustanoveniu § 144 Občianskeho zákonníka, autor Peter Vojčík a kolektív, 3. doplnené a prepracované vydanie, rok 2010, strana 374 až 375, rovnako však aj z rozsudkov tunajšieho odvolacieho súdu, napr. z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 6Co/169/2013 z 11.12.2013, alebo z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 9Co/247/2014 z 22.5.2014.
25. V zmysle vyššie uvedeného teda, keďže nebola preukázaná zmluvná úprava manželov ohľadne uhrádzania nákladov týkajúcich sa spoločného bytu, ktorá by mala prednosť pred vyššie uvedenými právnymi závermi vyplývajúcimi z existujúcej zákonnej úpravy (§ 144 OZ), je žalobcom uplatnený nárok na uhradenie polovice sumy, ktorú v uvedenom období vynaložil na byt, teda sumy vo výške 2.238,83 eur, dôvodný, preto (rešpektujúc rozsah žalobcovho návrhu v zmysle § 216 ods.1 CSP), mu vyhovel. Na strane žalovaného došlo (v žalobe uplatnenom rozsahu - pokiaľ ide o sumu 2.238,83 eur) k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca plnil v tomto rozsahu za žalovaného to, čo mal podľa práva plniť sám, a preto je žalovaný podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi predmetnú sumu. V období od novembra 2014 do júna 2016 žalobca užíval byt iba sporadicky (teda výrazne menej ako žalovaný, ktorý ho užíval neustále), na tom bola zhoda strán, pričom však úhrady spojené s užívaním a udržiavaním bytu v tomto období platil výlučne žalobca. Žalobca tak má určite nárok na minimálne úhradu polovice týchto nákladov, ktoré zaplatil, teda na náhradu zaplatených nákladov vo výške 2.238,83 eur. Súd poznamenáva, že keďže byt prevažne užíval žalovaný, mal by žalobca teoreticky nárok na náhradu zodpovedajúcej prevažnej časti z uhradenej sumy nákladov, avšak, keďže žalobca požadoval len polovicu (a súd je pritom v zmysle § 216 CSP viazaný rozsahom návrhov žalobcu, ktoré nemôže prekročiť, a priznať žalobcovi viac ako žiada), priznal mu nárok na náhradu polovice týchto nákladov, bez toho, aby bolo potrebné vykonať dokazovanie o konkrétnom rozsahu užívania bytu žalobcom a žalovaným (zo zhodnosti tvrdení strán vyplýva, že byt prevažne užíval
žalovaný.) Pokiaľ ide o sumu 1.000 eur, ktorú požaduje žalobca od žalovaného, zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke vo výške 1.000 eur, ktorú žalovaný doteraz žalobcovi nevrátil. Súd k tomuto záveru dospel na základe zhodných tvrdení strán o tom, že 5.10.2015 žalobca zaslal žalovanej na účet sumu 1.000 eur, a na základe zhodných tvrdení strán tom, že toho istého dňa medzi stranami prebehla SMS komunikácia, v ktorej žalovaný túto sumu označil ako pôžičku (žalovaný sa na pojednávaní výslovne vyjadril, že už nevie, prečo v tejto SMS komunikácii použil na označenie uvedenej sumy slovo pôžička, teda potvrdil tvrdenie žalobcu o existencii tejto SMS komunikácie a jej kľúčový obsah, a preto nebolo potrebné vo vzťahu k týmto skutočnostiam vykonávať dôkaz - výpis z predmetnej SMS komunikácie, tento dôkaz bol následne vykonávaný len z hľadiska zistenia, či obsahuje údaj o lehote splatnosti tejto pôžičky, čo sa však nepotvrdilo.) Priemerne vzdelaná a inteligentná osoba, ktorá navyše vykonáva podnikateľskú činnosť, za ktorú súd žalovaného považuje, musí chápať zmysel slova požičať, a odlišovať ho od slova darovať. K žalovaným uvádzanej skutočnosti, že žalobca mal aj v minulosti žalovanému opakovane dobrovoľne zasielať nenávratné sumy finančných prostriedkov, súd uvádza, že pokiaľ by sa aj táto skutočnosť preukázala, nešlo by o právne relevantné tvrdenie, pretože táto skutočnosť by ešte nevylučovala, že v prípade zaslane sumy 1.000 eur nešlo o pôžičku. K námietke žalovaného, že pri popise transakcie v rámci prevodu sumy 1.000 eur na účet žalovaného nie je tento prevod označený ako pôžička, súd uvádza, že takýto popis nie je podmienkou platného uzavretia zmluvy o pôžičke, a z prípadnú absencie tohto údaju nemožno hodnotiť ako dôkaz neuzavretia zmluvy o pôžičke. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa sumy polovice uhradených nákladov na byt vo výške 2.238,83 eur, ako aj sume pôžičky vo výške 1.000 eur.
26. Vo vzťahu k návrhu žalovaného predneseného žalovaným na konci záverečnej reči na pojednávaní konanom na tunajšom súde 4.4.2017, v ktorom požiadal o započítanie sumy 1.832 eur, ktorá suma zahrňuje nájomné, ako aj výdavky na plyn a elektrinu, ktoré v súvislosti so spoločným bytom uhradil žalovaný od septembra 2016 do apríla 2017, súd dospel k záveru, že tu v zmysle § 147 ods. 2 CSP nejde o vzájomnú žalobu (na ktorú sa primerane použijú ustanovenia o žalobe, vrátene poplatkovej povinnosti, a o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť samostatným výrokom), pretože žalovaný si tu síce proti žalobcovi uplatňuje na započítanie svoju pohľadávku, avšak nie vo väčšom rozsahu ako si žalobca uplatňuje v tomto konaní voči nemu, preto bolo potrebné tento prejav v zmysle § 147 ods. 2 CSP posúdiť iba ako prostriedok procesnej obrany žalovaného (tzv. kompenzačnú námietku), a ako takým sa s ním aj vysporiadať. Vo vzťahu k namietaným (údajným) úhradám zaplateným žalovaným za byt po právoplatnosti vyporiadania BSM, t.j. od 26.1.2017 do apríla 2017, na základe ktorého vyporiadania BSM spoločný byt pripadol do výlučného vlastníctva žalobcu, ale žalovaný ho naďalej užíva a platí uvedené výdavky spojené s užívaním a udržiavaním bytu, súd uvádza, že tieto výdavky práve preto, že byt žalovaný užíva, je povinný platiť, a nemôže preto požadovať ich náhradu od žalobcu ako vlastníka bytu, ktorý byt neužíva, preto v tejto časti súd návrh žalovaného na započítanie voči žalobcovej pohľadávke súd zamietol. Pokiaľ ide o namietané úhrady (údajne) zaplatené žalovaným za byt od septembra do 26.1.2017 (do právoplatného vyporiadanie BSM), keďže v tomto období (podľa vlastného vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom 7.12.2016, ktoré je v zhode so žalobcovým tvrdením) užíval byt výlučne žalovaný, je v zmysle vyššie uvedeného povinný tieto výdavky aj znášať, preto aj v tejto časti súd návrh žalovaného na započítanie voči žalobcovej pohľadávke súd zamietol.
27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G.S. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 2.238,83 eur a sumy 1.000 eur podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka až druhý deň po doručení žaloby žalovanému, teda až 25.7.2016, pretože splatnosť uvedených súm nevyplývala ani z právneho predpisu, ani z dohody strán či z rozhodnutia, a preto v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci moment, kedy bol žalovaný žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, k čomu však došlo až doručením žaloby (súdom) žalovanému, ktorý okamih sa v zmysle stabilnej judikatúry považuje za výzvu na úhradu dlžnej sumy v zmysle § 563
Občianskeho zákonníka, a teda nasledujúci deň je žalovaný povinný plniť, s tým, že ďalší deň sa dostáva do omeškania. Preto súd priznal úroky z omeškania z uvedených súm žalobcovi až od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, teda odo dňa 25.7.2016 do zaplatenia, a vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania za obdobie od 21.6.2016 do 25.7.2016 žalobu zamietol. Ku dňu 25.7.2016 bola výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 5% ročne, a preto súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške tejto percentuálnej sadzby.
30. Pre úplnosť súd dodáva, že konanie o vyporiadanie BSM medzi žalobcom a žalovaným vedené na tunajšom súde pod sp.zn.: 20C/24/2016 bolo právoplatne skončené 26.1.2017, pričom nárok uplatnený v tomto konaní nebol predmetom konania vedeného pod sp.zn.: 20C/24/2016, nešlo tu teda o prekážku litispendencie, ani tu nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
31. Návrh žalovaného na spojenie tejto veci s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp.zn.: 20C/24/2016 doručený na tunajší súd 10.8.2016 (v rámci písomného vyjadrenia k žalobe) súd zamietol z dôvodu, že konanie vedené pod sp.zn.: 20C/24/2016 je už od 26.1.2017 právoplatne skončené, a tiež preto, že podľa § 166 CSP na vydanie rozhodnutia o spojení veci bol oprávnený sudca vo veci vedenej pod sp.zn.: 20C/24/2016.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nárok o náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko porovnaním žalobcom uplatnenej a súdom priznanej sumy dospel k záveru, že žalobca bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP.)
Proti výroku II. a III. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP a § 357 písm. m) CSP) v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.