Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-16-2016.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanej Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F., M. XXXX/XX, o zaplatenie 47,89 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 28,10 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 28,10 € od 26.09.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 17,36 %.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 47,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47,89 € od 26.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 3.9.2015. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanej v tejto zmluve vymedzené služby a žalovaná sa zaviazala platiť za ne odplatu. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Jeho právny predchodca vyúčtoval faktúrami žalovanej cenu za poskytnuté služby, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas.
2. Z prostriedkov procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia v rámci podanej žaloby. Ďalej navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom k žalobe pripojených listín. Iné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neoznačil.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. V prejednávanej veci súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože bolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenie pojednávania, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaná vo vyjadrení k žalobe nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 € (§ 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/). Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 22.3.2017 na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, najmä so žalobou, oznámením o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015, faktúrou č. 7309166151, zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 21.3.2012, dodatkom k tejto zmluve z 21.3.2012 a zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 21.3.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanej pripojenie k verejnej telefónnej sieti a za poskytnuté služby vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 7309166151 splatnou 25.9.2013 sumu 47,89 €, z toho cena za poskytnuté služby predstavovala sumu 28,10 €, zvyšok bol poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,79 € vrátane DPH.
6. Aktívnu legitimáciu žalobcu považoval súd za preukázanú na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili 21.3.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách spolu s dodatkom (ďalej len „zmluva o poskytovaní verejných
služieb“ alebo len „zmluva“). Zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve bola žalovaná označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak. Na hodnotenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv (v zmysle ustálenej judikatúry) to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona o elektronických komunikáciách). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je potrebné aplikovať aj tak.
14. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej službu pripojenia k verejnej sieti a s tým súvisiace služby. Žalovaná napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradila cenu za poskytnuté služby vo výške 47,89 € vyúčtovanú faktúrou č. 7309166151. Žalobca má teda nárok na úhradu za služby, ktoré žalovanej poskytol jeho právny predchodca. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb v sume 28,10 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
15. Keďže sa žalovaná neuhradením uvedenej faktúry za skutočne poskytnuté služby riadne a včas dostala do omeškania, patrí žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry. Keďže ide o sporové konanie a súd nemôže priznať sporovej strane viac, než čoho sa žalobným návrhom sama domáha, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len v uplatnenej výške 5 %.
16. Súd vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že základ a výšku nároku na poplatok za prerušenie služby pre neplatenie účtovaný vo faktúre žalobca nepreukázal. K žalobe nedoložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by dojednanie tohto poplatku medzi zmluvnými stranami vyplývalo. Súd pritom žalobcu vyzval na predloženie takéhoto listinného dôkazu, výzva mu bola doručená 2.12.2016, na výzvu súdu však nereagoval. Žalobca teda ( do rozhodnutia súdu ) nepreukázal základ nároku na tento poplatok ani jeho výšku.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca mal v danej veci úspech len čiastočný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania zodpovedajúcu jeho úspechu vo veci. Súd vychádzal z toho, že žalovanú sumu predstavovala suma 47,89 € s príslušenstvom, z ktorej súd priznal žalobcovi sumu 28,10 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu percentuálne vyjadrený vo výške 58,68 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v spore úspech len čiastočný, potom čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom vo veci (58,68 %) a neúspechom vo veci (41,32 %), a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 17,36 % (= 58,68 % - 41,32 %) celkovo uplatňovaného nároku. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.