Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cpr-3-2016.pdf
PDF · 118.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu Fema tt, s. r o., Hlavná 2, Trnava, zast. Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou, Dolné bašty 2, Trnava, proti žalovanému J., zast. Ivetou Orlíkovou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária Iveta Orlíková, JUDr. Zuzana Mahranová Florišová, Kapitulská 6, Trnava, o zaplatenie 33.222,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Súd žalobu z a m i e t a .
2. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia čiastky 33222,94 eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný v tejto výške neodovzdal tržb za mesiac jún 2014 ako zamestnanec žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2009 s pracovným zaradením vedúci prevádzky v O. 2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie čiastky 33.222,94 eur s prísl. na tom základe, že žalovaný bol v pracovnom pomere žalovaného na prevádzke O. a bolo bežnou praxou, že čašníci žalovanému odovzdávali všetky tržby, ktoré on potom odovzdával žalobcovi. Predložil čestné vyhlásenie, z ktorého vyplýva, že pracovníci po ukončení smeny odovzdávajú tržbu žalovanému. Tržba sa odovzdávala po ukončení smeny, teda po poslednom dni dvoj-trojdňového cyklu. Tým, že žalovaný priznal, že peniaze neprevzal a nemohol teda tržbu odovzdať, v podstate uznal, že ju neodovzdal. Má za preukázané, že žalovaný peniaze prevzal, a to listinami, ktoré žalovaný spochybňuje vo vyjadrení z 20.10.2016. a keďže žalovaný žiadal predloženie pokladničnej knihy, túto súdu predložil, aj keď má za to, že je to nad rámec veci. Predložil tiež pokladničnú knihu nielen od 1.1. do 30.6., ale aj od 1.7. do 31.12.2014 a zároveň aj mincovku, a z týchto dvoch dokladov jednoznačne vyplýva, že účtovný stav a skutočný stav v pokladni je práve rozdiel, ktorý neodovzdal. Tým je nárok preukázaný, teda že žalovaný prevzal prostriedky a v podstate sám vykázal aj príjmy aj výdavky, na základe ktorých konateľ firmy vykonal vyúčtovanie k 30.6.2014, z toho jasne vyplýva, že nebola odovzdaná tržba v žalovanej výške. Nemôže súhlasiť s tým, že doklady požadoval žalovaný pred podaním žaloby, pretože pred podaním žaloby poslala zástupkyňa žalovaného vyjadrenie, ktorým požadovala účtovné operácie formou Export dát zo softvéru Omega vo forme XLS/formát a zamestnanci nevedeli o čo ide, a preto ju vyzvali, aby prišla osobne. Všetky ostatné údaje boli rovnako k dispozícii žalobcovi aj žalovanému. Žalovaný je dodnes spoločníkom a konateľom žalobcu. Ak by mal záujem, tak vec vyrieši. Sám priznal, že prijímal peniaze a vkladal ich na účet. Posledný vklad žalovaného na účet je 4.4.2016. Vyúčtovanie urobil žalobca na základe dokladov predložených žalovaným, a teda sú tam zohľadnené
výdavky na nákupy. Právny titul nášho nároku je v tom, že žalovaný bol zamestnancom aj konateľom, a zároveň aj spoločníkom, titulom náhrady škody z pracovného pomeru. Žalovaný nemal dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože bol aj konateľom spoločnosti. Preto teda disponoval s finančnými prostriedkami. Doklady, na ktoré žalovaný poukazuje, sú doklady vyhotovené žalovaným a k tým by sa mohol vyjadriť iba on. Konateľ žalobcu uviedol, že fyzickú inventarizáciu nikdy nerobil. Nevie, kedy sa inventarizácia robila, asi vtedy, kedy je tam napísané. Nevie, či fyzicky prevzal peniaze, ktoré sú uvedené v pokladni. Napriek tomu, že listiny sú písané rukou žalovaného, čo sám nepoprel a v spise sa nachádzajú aj niektoré ďalšie mesiace, ktoré boli takým istým spôsobom vyúčtované zo strany žalovaného pre žalobcu, iba v mesiaci jún 2014 vyúčtovanie urobil žalobca a vzhľadom na to, že žalovaný sa už nedostavil, ale boli vystavené na základe ním predložených dokladov, trvá na tom, že preukázali, že žalovaný zavinením konaním spôsobil zamestnávateľovi teda žalobcovi škodu, pri plnení svojich pracovný povinností, keď predložil všetky príjmy za mesiac jún, predložil všetky výdaje za jún a do dnešného dňa rozdiel vyplývajúci z týchto dokladov neodviedol. Táto situácia potvrdzuje skutočnosť, že medzi stranami je spor ako medzi spoločníkmi a konateľmi, keď obaja sú spoločníkmi a konateľmi jednej spoločnosti a žalovaný v júni 2014 po neodvedení tržby sa viac do spoločnosti nedostavil a v septembri 2014 založil spoločnosť s takmer identickým obchodným menom, s tým istým predmetom činnosti a je tu ďalší spor, keď neuhradil faktúru za vozidlo, ktoré si previedol na svoju firmu a jeho jedinou obranou je, že nemal podpísanú hmotnú zodpovednosť, ako uviedol na pojednávaní, a to že nie sú uvedené dátumy na listinách a presne takýmto spôsobom predtým vykonával takto výdaj a vyúčtovanie. Na základe uvedeného má za to, že uniesol dôkazné bremeno a žiadal žalobe vyhovieť. Ak žalovaný v odpore tvrdil, že nič neprijal a nemohol nič vydať, následne na pojednávaní priznal, že prijal, ale tvrdil, že aj vydal, koľko prijal, s tým, že to nesedí v dokladoch predložených žalovaným, predpokladali, že predloží ďalšie výdaje a doklady, v opačnom prípade tvrdí, že sám priznal, že túto tržbu prijal, ale neodviedol.
4.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že je zrejmé a jednoznačné, že sa jedná o príjmy za mesiac júna a rok 2014. Vyúčtovanie vykonával konateľ žalobcu. Predložil účtovnú závierku, daňové priznanie, z ktorých vyplýva, že voči žalovanému nie je vedená žiadna pohľadávka, v zmysle zákona o účtovníctve a opatrenia MF SR, zo dňa 16.12.2002 takéto pohľadávky sa majú účtovať na účte 335, resp. v prípade poškodenia peňazí, falšovaných bankoviek sa účtuje takáto škoda a manká na účte 569. Z predložených dokladov žalovaného vyplýva, že nie je vykázaný schodok v pokladnici a nie je vedená žiadna pohľadávka voči žalovanému, či už v účtovnej evidencii za rok 2014 alebo za rok 2015. Vo vyjadrení, ktoré predložil v konfrontácii s účtovnou evidenciou priložil prehľad platieb, konfrontáciu, kde vznikajú rozdiely medzi listinou, ktorú predložil žalobca a účtovnou evidenciou, ktorú má k dispozícii na základe elektronického stiahnutia zo strany konateľa žalobcu. Žalobca právny titul neodôvodnil. K podanému odporu a predloženým dokladom sa nevyjadril, čiže tieto skutkové tvrdenia nepoprel a považujú sa teda za nesporné. Žalobca mal dostatok času, aby predložil dôkazy, a preto podľa § 153 ods.2 CSP v takomto prípade sa neprihliada na tieto dôkazy, ktoré predložil na pojednávaní žalobca. Dôkazy predložené žalovaným sú preto nesporné a pri účtovnej jednotke podnikateľa je potrebné vychádzať len z týchto dokladov. Čestné prehlásenie predložené zo strany zamestnancov žalobcu nie sú žiadnym dôkazom o prevzatí, resp. dôkazom, ktorý by odôvodňoval nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Na listine, ktorú predložil žalobca ako dôkaz o prijatí žalovanej sumy, sú uvedené aj náklady, ktoré nie sú zaúčtované v účtovnej evidencii. Žiadali predloženie listinných dôkazov k nároku žalobcu ešte pred podaním návrhu, bolo to od novembra 2014. Vzhľadom na to, že žalobca žiadne dôkazy nepredložil, osobne na základe dovolania konateľa spoločnosti navštívili žalobcu s Ing. E., s ktorou v rámci účtovnej evidencii zisťovali evidenciu tohto schodku. Ani vtedy 4.7.2015 takýto schodok účtovaný nebol. Ani pohľadávka voči žalovanému nebola účtovaná. Jednoznačný dôkaz predložený žalobcom nemôže byť dôkazom o jeho nároku. Čašníci mu odovzdávali po skončení smeny, resp na druhý alebo tretí deň tržbu, nie však proti podpisu, lebo na rozdiel od nich nemal hmotnú zodpovednosť. Peniaze sa používali na nákup tovaru, potreby kancelárií a ak niečo zostalo, išli peniaze na účet. Peniaze tam vkladal on. V júni 2014 riadne preberal tržbu ako obvykle od čašníkov, boli tam výdavky. A všetky peniaze boli použité na výdavky, a teda peniaze nešli ani na účet. Pokiaľ ide o prílohy v žalobe, kde je zoznam, jedná sa o jeho písmo, ale nie je tam uvedený ani rok. Nevie, či sumy zodpovedajú skutočným tržbám. Spochybňuje však doklady, pretože nie sú v súlade s účtovnou evidenciou. Žiadal, aby žalobca predložil prehľad príjmov a výdavkov v hotovosti za rok 2014 a to konkrétne ohľadne mesiaca jún, mzdy zamestnancov vyplácané v hotovosti za mesiac jún 2014 z dôvodu, že listiny, ktoré predložil žalobca rukou napísané akú príloha k žalobe, obsahujú mzdy zamestnancov v jednej časti vo výške 9415,80 eur a v druhej časti 10.539 eur a konateľ spoločnosti pán Y. pri zúčtovaní pokladne vychádzal z vyúčtovania na základe takto predloženého
dokladu, ktorý nezodpovedá účtovnej evidencii. Žalobca nepredložil celú pokladnicu za celý jún 2014, kde by bolo jasné a zrejmé, že hostinec bol zaúčtovaný vo výške 3.189 eur ako tržby z tejto prevádzky. Pri zohľadnení príjmov a výdavkov sa suma udávaná žalobcom nemôže zohľadniť v účtovníctve. A teda účtovníctvo nemôže súvisieť s dokladom, ktorý žalobca predložil ako základ pre výpočet schodku v pokladni. Na predložených dokladoch zo strany žalobcu sa jednalo o jeho poznámky, ktoré si robil sám pre seba, nie je tam uvedený dátum ani rok, a teda sa k tomu ani vyjadriť nemôže. Nevie ani, či sa to týka roku 2014 alebo akého obdobia. Listiny, ktoré žalobca predložil v žalobe, sú listinami, ktoré nepreukazujú, že by žalovaný mal vo svojej držbe tržbu za mesiac jún 2014 vo výške 33.222,94 eur a že by túto tržbu neodviedol Doklady predložené žalobcom nemôžu byť dostatočné na preukázanie jeho nároku, rovnako aj inventarizačný záznam predložený žalobcom a podľa samotnej výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu pána Y., ktorý sám vypovedal, že nevie, či fyzicky vykonával inventúru, okrem neho nikto nebol prítomný pri inventúre a tento údaj obsahuje, že hmotne zodpovednou osobou je žalovaný, pričom tento ju uzavretú nemal. Na pojednávaní 27.10.2016 žalobca uviedol, že ide o náhradu škody z pracovného pomeru, pričom podľa § 179 ZP predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú existencia pracovno-právneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, nemôže byť priznaný nárok. Vychádza z listín predložených žalobcom, ktorý predložil listiny napísané rukou, podľa jeho vyjadrenia žalovaným a účtovnú evidenciu za mesiac jún 2014, pričom tieto údaje nekorešpondujú. Poukázal aj na to, že pani N. ako účtovníčka vypovedala, že účtovníctvo sa viedlo len podľa registračnej pokladne a dokladov predložených zamestnancami. Nejaký doklad napísaný rukou nemôže byť podkladom na uplatnenie nároku žalobcu. Tak ako aj pani N. vypovedala v účtovnej evidencii, v daňovom priznaní sa neviedlo žiadne manko, resp. škoda na majetku. Je veľmi zaujímavé, že listina napísaná rukou pánom Y. ako vyúčtovanie za jún 2014 a účtovná evidencia vedená u žalobcu v zmysle platných právnych predpisov sa síce vo výdavkoch a príjmoch odlišujú, ale jej výsledok, teda výška neodvedenej tržby je totožné. Zostáva otázka, či aj účtovné doklady sú správnymi dokladmi, pretože ak žalobca poukazuje na listiny písané rukou - vyúčtovanie napísané pánom Y., je tu spornosť, keď aj účtovná evidencia je správna a zodpovedná realite. Má za to, že žalobca neniesol dôkazné bremeno, predložené listiny nepreukazujú, že žalovaný zadržal finančné prostriedky ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, jeho nárok popiera v celom rozsahu a žiadal ho zamietnuť a priznať trovy konania 100%.
5. Svedkyňa W. N. uviedla, že pozná predmet sporu a bola externý účtovník žalobcu, v období od roku 2009 do roku 2014. Pokiaľ vie, predmet konania je neodvedená hotovosť za tržby a prečo nebola zaúčtovaná ako manko. Zápisnica o škode sa vždy podpisuje a preberá dotyčným človekom, ktorý túto škodu spôsobí a tento účtovný doklad potom zaúčtuje. Takýto doklad sa jej na stôl nedostal, pretože pán M. sa nedostavil, on bol aj zamestnanec aj konateľ. Podľa inventarizácie k 31.12.2014 jej kolegyňa, s ktorou účtovníctvo robila, povedala, že je tam schodok, teda do inventarizácie uviedla hotovosť, ktorá sa v skutočnosti nachádza na firme a podľa tržieb z mesiaca a podľa bankových výpisov to nebolo vložené, kolegyňa vypočítala rozdiel, ktorý je to manko. Kolegyňa je pani O.. Pri výpočte tržieb vychádzajú z registračnej pokladne. Ak ten, kto mal tržbu odovzdať, robí nákupy, prinesie pokladničné doklady na preukázanie výdavkov. Podklady k inventarizácii jej dávala kolegyňa pani O., alebo konateľ žalobcu alebo žalovaný. Pracovala externe, teda vo firme nebola denne. Chodila tam dva až päť krát do mesiaca, podľa potreby. Inventarizačný zápis a účtovníctvo je rozdiel. Schodok, o ktorom hovorila, bol iba v inventarizačnom zápise a bolo to vždy na dohode, aby sa to doplatilo. Bolo to medzi konateľmi spoločnosti. V účtovnej závierke za rok 2015 sa schodok neprejavil. Účtovne nemôže zaúčtovať to, čo nemá podpísané a nemá na to doklady. V inventarizačných zápisoch sa očakávalo, že sa suma doplní. Pokiaľ zapísala rozdelenie kapitálových vkladov a ich použitie na spoločníkov a na tomto doklade bol iba podpis pána Y. ako jedného zo spoločníkov, toto zaúčtovala, nakoľko ho mala za spoločníka a teda šéfa. Vie, že môže konať samostatne. Doklady na č.l. 5 - 10 spisu videla. K otázke, prečo keď tržba na č.l. 6 - 9 z reštaurácie je vo výške 8.777,14 eur a na prehľade príjmov a výdavkov je hostinec 3.189,00 eur (č.l. 78 spisu) svedkyňa uviedla, že tento doklad nevidela. Účtuje z mesačných uzávierok, podľa výpisov z registračnej pokladne, z hostinca, z reštaurácie, z potravín. V hostinci nikdy neboli mesačné tržby 8.000 eur. Bola tam tržba okolo 2000 eur mesačne. Zamestnancom sa mzdy vyplácali v hotovosti alebo na účet, podľa toho, ako si želali zamestnanci. Ak boli vyplácané v hotovosti, bola k tomu výplatná listina, boli to skôr brigádnici alebo dohodári. Nevie, či kmeňoví zamestnanci všetci mali bezhotovostnú výplatu, presne si už nepamätá, ale drvivá väčšina určite áno.
6. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný bol u žalobcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2009 na dobu neurčitú, miesto výkonu práce O., druh práce vedúci prevádzky. Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá nebola. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z výpisu z obchodného registra, že žalovaný je jedným z konateľov a spoločníkov firmy žalobcu. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že za mesiac jún 2014 má byť prijatá tržba vo výške 8.777,14 eur za hostinec, ďalej za reštauráciu vo výške 43.699,10 eur + lístky gastro 7:398,17 eur, spolu 51.097,27 eur, za potraviny vo výške 3.000 eur+ gastro lístky 606,30 eur, spolu 3.606,30 eur, za automaty tržba vo výške 482 eur. Spolu tržba za všetky prevádzky predstavuje podľa týchto dokladov v hotovosti 55.598,24 eur, k tomu je potrebné pripočítať gastro lístky v hodnote 8.004,47 eur, spolu tržba 63.962,71 eur. Výdavky podľa predložených dokladov majú predstavovať čiastky 9.806,07 eur + 353,03 eur + 12.931,20 eur, spolu 23.090,30 eur. Rozdiel príjmov a výdavkov podľa predložených dokladov by mal predstavovať čiastku 40.872,41 eur. Z účtovej evidencie bol vedený príjem za mesiac jún vo výške 77.874,93 eur, výdavky 53.884,04 eur. Rozdiel potom podľa účtovnej evidencie predstavuje 23.990,89 eur. V účtovnej evidencii je vykázaný príjem za reštauráciu vo výške 62.162,80 eur, za hostinec 3.189 eur, za potraviny 12.519,13 eur. Čestným vyhlásením zo dňa 24. 10. 2016 potvrdili zamestnanci žalobcu, že na prevádzke v O. po každom ukončení smeny odovzdávali tržbu spoločníkovi a konateľovi p. M. J.. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, súd preto z dôvodov hospodárnosti týchto zamestnancov v konaní nevypočul ako svedkov, naviac z prehlásenia nie sú zrejmé výšky tržieb a pokiaľ by aj títo zamestnanci i s odstupom času mali vedomosť o tržbách /konkrétnych sumách/ za sporný mesiac, nemali by informácie o výdavkoch, na ktoré sa tržba použila.
7.Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodenia majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 179 ods. 2 ZP Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca vyžadujú splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov, medzi ktoré patri: 1. Protiprávny úkon, 2. Vznik škody, 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4. Zavinenie zamestnanca, 5. Existencia pracovného pomeru, 6. Ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce. Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa § 186 ods. 2 obmedzenie v prvej vete neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok, ako aj v prípade, keď bola škoda spôsobená úmyselne. Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku. Sú povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorý ju svojím konaním spôsobil. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu,
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
- zavinenie
-ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením Plnením pracovných úloh je v zmysle § 220 ods. 1 ZP výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinené protiprávne konanie zamestnanca, teda konanie v rozpore s nejakou právnou povinnosťou. Ak je škoda nezavinená, zamestnanec za ňu nemôže zodpovedať. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, a teda nesie kompletnú dôkaznú povinnosť. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody, najmä ak sa nejednalo o úmysel. Nemožno hovoriť o zavinení, ak chýba protiprávnosť. Ak nie je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010) Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z. inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Podľa ods. 2 inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z. skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou. Náležitosti inventarizačného zápisu sú uvedené v § 30 ods. 3 cit. zák. Podľa § 30 ods. 5 písm. a/ zák. č. 431/2002 Z. z. inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to: 01.01.2003 a) manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, 01.01.2003 b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Podľa § 30 ods. 7 cit. zák. inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetkov a záväzku. Postup účtovnej evidencie ako takej je upravený v Opatrení MF SR zo dňa 16. 12. 2002. Podľa tohto opatrenia na účte č. 335 sa účtujú pohľadávky voči zamestnancom, krádež neznámym páchateľom, poškodenie peňazí, falošné bankovky na účte č. 569. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Opatrenia MF SR č. 23054/2002 účinného v rozhodnom období na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona okrem schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe. Ust. § 319, § 320 CSP upravuje výnimky sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania v prospech zamestnanca, teda z hľadiska dokazovania nie v prospech zamestnávateľa, ktorého v danom prípade zaťažuje dôkazné bremeno. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Strany majú podľa § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad CSP nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/, zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie cudzieho práva.
Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 11 os. 4 CSP Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 CSP Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca svoj nárok na náhradu škody z pracovného pomeru. K žalobe pripojil listinu označenú ako „tržba Šenk, Reštika, Výdaje", ktorá je písaná rukou. Takáto listina nie je podľa názoru súdu relevantným dôkazom o tom, že sa má jednať o tržbu, ktorú mal žalovaný obdržať a neodovzdať. Ak aj žalovaný pripustil, že sa jedná o ním písané záznamy, je potrebné stotožniť sa s jeho obranou, že na listine nie je uvedený dátum ani rok, a teda nie je zrejmé a preukázané, že by sa malo jednať o sporné obdobie. Naviac je potrebné konštatovať, že sa nejedná o taký doklad, ktorý by bolo možné viesť v účtovníctve /čo vyplýva aj z výpovede svedkyne N./. Svedkyňa N. potvrdila, že účtovníctvo robila na základe dokladov z registračnej pokladne. Žalobca ďalej predložil Inventarizáciu pokladnice ku dňu 30. 6. 2014, podľa ktorej ku dňu 30. 6. 2014 mala byť v pokladni hotovosť vo výške 7.778,66 eur - hmotne zodpovedná osoba sa uvádza žalovaný. V poznámke sa uvádza, že rozdiel 33.222,94 eur sa fyzicky nachádza u žalovaného ako neodovzdaná časť tržby - hotovosť prevádzka O.. Konateľ žalobcu G. Y. pred súdom uviedol, že nevie, kedy sa vykonávala inventarizácia, ani či fyzicky prevzal peniaze. Z toho potom nie je zrejmé, akým spôsobom, za koho prítomnosti sa inventarizácia vykonávala a na základe akých skutočností bol záver o tom, že „rozdiel 33.222,94 eur sa fyzicky nachádza u žalovaného" - zo žiadnych predložených a hodnoverných dokladov totiž nevyplýva, že by práve taká tržba existovala a že je v držbe žalovaného. Z výpovede svedkyne N. vyplýva, že Zápisnica o škode po jej podpísaní zodpovednou osobou sa ako účtovný doklad zaúčtuje. V danom prípade sa tak nestalo. Schodok sa prejavil v inventarizačnom zápise s tým, že suma mala byť doplatená. V účtovnej závierke za rok 2015 sa schodok neprejavil. Pri výpočte tržieb vychádzajú z registračnej pokladne po odrátaní výdavkov podľa dokladov. V konaní neboli preukázané zákonné predpoklady nároku na náhradu škody. Nebola preukázaná škoda ako taká, jej výška - ak vôbec vznikla, v akej výške v skutočnosti bola, pretože v tomto smere neboli predložené žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ aj nebolo v konaní sporné, že žalovaný preberal od zamestnancov tržby, nebolo preukázané, v akej výške mal tieto v spornom období prevziať a či tieto boli použité na prípadné výdavky. Pokiaľ však žalobca nepreukázal, že žalovaný v žalovanej výške tržbu prevzal a dôkazné bremeno spočíva práve na ňom, nie je možné skúmať ich prípadné použitie. Naviac v účtovníctve žalobcu nie je tento rozdiel vykázaný v položkách pohľadávok /ako je uvedené vyššie/. Nebolo tiež preukázané zavinenie ani protiprávny úkon žalovaného. Tento ako zamestnanec /i keď bol aj konateľom a spoločníkom žalobcu/ nemal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že tržbu v žalovanej výške prevzal a neodovzdal. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje súčasné splnenie všetkých podmienok, čo sa v danom prípade vzhľadom na uvedené nestalo. Pokiaľ žalobca sám za škodu považuje údajný rozdiel skutočnej a odovzdanej tržby, nebolo zo žiadnych relevantných dôkazov preukázané, že by práve v takej výške tržbu žalovaný prevzal a neodovzdal /už samotná výška takej škody nebola preukázaná/, absentuje protiprávny úkon žalovaného a už vôbec potom nemôže existovať príčinná súvislosť jeho konania so vznikom tejto uplatňovanej škody, pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi. Z účtovnej evidencie tak, ako je uvedené vyššie, nevyplýva žiadny rozdiel v žalovanej výške, žalovaná suma nie je vedená ani ako pohľadávka voči žalovanému za r. 2014 ani r. 2015. Do úvahy prichádza nesprávny /nezákonný/ postup - či všetky tržby boli registrované cez pokladňu alebo či bolo účtovníctvo vedené správne. Doklad predložený žalobcom nemôže byť účtovným dokladom. Účtovníctvo bolo podľa výpovede svedkyne N. vedené podľa registračnej pokladne a dokladov od zamestnancov. Tieto nedostatky však nemôžu byť na ťarchu žalovaného za situácie, kedy nebola preukázaná relevantným spôsobom škoda, jeho zavinenie /že v žalovanej výške tržbu prevzal a neodovzdal/ - a potom nemôžu nastúpiť ďalšie predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca odkazuje na zaužívaný spôsob odovzdávania a preberania tržby medzi žalobcom a žalovaným, takýto postup nemá oporu v zákone - pretože z účtovného hľadiska je potrebné predložiť do účtovníctva relevantné doklady o tržbe - výpis z registračnej pokladne, nakoľko tržba má zodpovedať jej stavu, v opačnom prípade dochádza k porušeniu zákona a odkaz na takýto postup nemôže byť postačujúci pre preukázanie
nároku. Doklad, ktorý žalobca predložil, nebol zaúčtovaný v účtovnej evidencii, a teda nemôže slúžiť ako relevantný dôkaz. Takému postupu nemôže byť poskytnutá súdna ochrana. Samotná skutočnosť, že došlo k rozporom konateľov /spoločníkov/ žalobcu, sama osebe bez ďalšieho nemá za následok vznik zodpovednostného vzťahu, bez splnenia zákonných podmienok. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, žalobu ako nedôvodnú bolo teda potrebné zamietnuť.
9. V zmysle § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).