Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1P/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., A.Á. F. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., A. F. XXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, ul. Matice slovenskej č.8, dieťa rodičov - matky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, t.č. bytom XX W. T., M. E. R., P. - G., E. XX Z., K. I., v konaní zastúpenej JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Moravany nad Váhom, Piešťanská 92 a otca Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske o návrhu navrhovateľky na zbavenie rodičovských práv a iné, takto

rozhodol:

I. Súd n e p o z b a v u j e A. K., nar. XX.XX.XXXX, matku mal. P. K., nar. XX.XX.XXXX výkonu rodičovských práv a povinností.

II. Súd u p r a v u j e styk matky s mal. P. na každý nepárny kalendárny týždeň v roku, v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti A. K., nar. XX.XX.XXXX s tým, že A. K. je p o v i n n á mal. P. na styk s matkou pripraviť a v určený deň a hodinu mal. matke odovzdať pred vchodom do A. Ú. E. E. S. K. Z. a je p o v i n n á sa styku matky s mal. zúčastniť. Matka je o p r á v n e n á v určený deň a hodinu mal. od A. K. pred vchodom do A. Ú. E. E. S. K. Z. prevziať a p o v i n n á umožniť prítomnosť A. K. pri styku s mal. P. a odovzdať v určený deň a hodinu mal. P. A. K.Č. pred vchodom do A. Ú. E. E. S..

III. Súd u k l a d á matke povinnosť oznámiť A. K. telefonicky alebo elektronickou poštou aspoň 48 hodín pred realizáciou styku matky s mal. v zmysle výroku II. rozhodnutia či k tomuto styku naozaj dôjde.

IV. Súd p r i z n á v a súdnej znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, PhDr. Marte Halašovej, PhD., miesto výkonu činnosti: Banská Štiavnica, Jána Straku 1536/3 proti štátu nárok na znalečné vo výške 624,08 €.

V. U p r a v u j e sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po nadobudnutí právoplatnosti výroku IV. tohto rozhodnutia poukázala súdnej znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD. priznané znalečné v sume 624,08 € na bankový účet číslo IBAN SK 0602000000001400776451, vedený vo VÚB, a to tak, aby suma 250,- € bola vyplatená z preddavku zloženého A. K., položka registra: 23, rok 2016, suma 125,- € z preddavku zloženého matkou, položka registra: 29, rok 2016 a suma 249,08 € z rozpočtových prostriedkov štátu.

VI. A. K., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 62,04 € do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

VII. Matka je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 187,04 € do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

(1) Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2016 domáhala začatia konania o zbavenie rodičovskej zodpovednosti matky k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnila tým, že maloletý P.Š. jej bol po smrti manžela zverený do výchovy. Po prisúdení maloletého otcovi odišla jeho matka do zahraničia, kde sa zdržuje naďalej. Po jej odchode sa po dobu 2 a pol roka o maloletého nezaujímala, nenavštevovala ho, nepísala mu, ani inak s ním nekomunikovala. Až po zistení, že otcovi maloletého diagnostikovali smrteľnú chorobu, začala matka vypisovať cez maily a sociálne siete jej aj jej manželovi a začala sa o maloletého zaujímať. Nešlo o záujem o dieťa, skôr o čisté provokácie a zámerné poškodzovanie už aj tak nalomenej psychiky celej navrhovateľkinej rodiny. Od toho času sa začala zaujímať o maloletého, čo umocnila po manželovej smrti. Po vzájomnej dohode navrhovateľka povolila telefonáty a tzv. skypovanie medzi matkou a maloletým, ktorý ale často komunikovať nechcel, čo matka často označovala nedôvodne za jej chybu. Nakoniec spravila niekoľko opatrení, ktoré opätovne z jej strany narušili psychické zdravie maloletého, ktorý už toho času absolvoval psychologické sedenia a po dohovore s psychologičkou navrhovateľka komunikáciu obmedzila. Maloletý s matkou komunikovať nechcel, nemal k nej žiadny citový vzťah. Do komunikácie ho nútila, prípadne si ju vyprosovala darčekmi. Za 4 roky pobytu v zahraničí navštívila maloletého 2 krát, pričom ju maloletý 2 krát odmietol a nechcel sa s ňou stretnúť, ani s ňou stráviť čas. Jej naliehanie na maloletého pre ich spoločnú komunikáciu vyústilo do psychických problémov, ktoré bolo potrebné opäť riešiť s psychologičkou. Na základe týchto skutočností žiadala návrhu vyhovieť.

(2) Uznesením zo dňa 16.02.2016 súd v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. (platného v tom čase) začal konanie o pozbavenie rodičovských práv matky k maloletému. Dňa 26.02.2016 doručil Okresný prokurátor v Partizánskom súdu písomné podanie z toho istého dňa, ktorým vstúpil do konania.

(3) Matka maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že skutočnosti uvádzané v návrhu sa nezakladajú na pravde, návrh považuje za nedôvodný a žiada, aby ho súd zamietol.

(4) Na pojednávaní dňa 25.04.2016 navrhovateľka uviedla, že po telefonátoch s matkou má maloletý psychické problémy, nespáva dobre, plače, dokonca sa začal zajakávať, bojí sa byť sám doma, chodiť sám do školy, nakoľko sa obáva, že niekde bude čakať jeho matka a zoberie ho do W.. Pokiaľ bol jej manžel a otec maloletého ešte zdravý, matka sa o maloletého vôbec nezaujímala, nekontaktovala ho, neposielala mu výživné, až potom, čo manžel (otec maloletého) ochorel na vážnu chorobu, začala sa matka maloletého zaujímať o to, s kým maloletý trávi čas, kto sa o neho stará, čo bolo cca v septembri 2013. V tom čase s otcom maloletého neboli manželmi, zobrali sa až v decembri 2013. Odvtedy ako manžel ochorel, súhlasila s tým, aby spolu komunikovali, matka ho začala častejšie kontaktovať mailami aj telefonicky, pričom maloletý nie vždy mal záujem sa s ňou baviť, odpisoval jej cca raz za dva týždne. Pokiaľ manžel žil na maloletom nebolo badať známky stresu, resp. obáv z komunikácie so svojou matkou. Po smrti manžela matka prišla na Slovensko, pričom bola dohodnutá s maloletým, že pôjdu spolu na výlet, doniesla maloletému aj darčeky, avšak maloletý od toho ustúpil, radšej chcel ísť s kamarátmi na chatu. S matkou sa stretol asi na 15 minút. Bolo to prvýkrát, čo bol maloletý so svojou matkou, odkedy bol maloletý zverený do starostlivosti svojho otca a čo matka odišla do W.. Postupne sa zdravotný stav maloletého začal zhoršovať z hľadiska psychických problémov, nemal záujem so svojou matkou komunikovať, bral to tak, že ho do toho nútime, pričom ja som bola za to, aby si vzťah so svojou matkou budoval. Matka ho aj volala do W., on však o to záujem nejavil. Jedného dňa sa stalo (bolo to posledný mesiac školského roku 2015), že maloletý mal ísť na tréning a po tréningu mal ísť za mnou do práce, čo však neurobil, šiel pešo domov, cez celé mesto, tam sa zavrel, s nikým nechcel komunikovať. Ja som odišla z práce a pýtala som sa ho čo sa stalo, na čo mi uviedol, že mu chýba ocino a tiež uviedol, že nechce so svojou matkou už úplne komunikovať. Chcela som s ním o tom komunikovať, ale vtedy sa to nedalo. Dôvody pre ktoré nechcel s matkou komunikovať vychádzali ešte z obdobia, keď jej bol zverený do starostlivosti, kedy býval hladný, matka striedala nájom za nájom, nemala stály príjem. Po tomto sme vyhľadali odbornú pomoc. Pričom najskôr sme išli k psychologičke PhDr. Pastorekovej, kde sme sa zhodli na tom, že maloletý nemôže zostať sám doma, keď som v práci, pričom maloletý nemal predpísané žiadne lieky. Situáciu sme sa rozhodli riešiť tak, že maloletý bude chodiť do školy v J., kde žijú moji rodičia, ktorí s ním môžu byť v čase, keď som v práci, pričom ja niekedy po práci idem za ním tam a cez víkendy bývame spolu tu v Z.. Toto riešenie malo byť aktuálne od septembra 2015,

pričom toto som oznámila aj matke maloletého, ktorá mi na to navrhla, aby som maloletému zabezpečila opatrovateľku, s čím som však nesúhlasila, keďže maloletý dobre pozná mojich rodičov. Dovtedy spolu ako tak komunikovali, teda najmä matka, pričom maloletý sa stále zdráhal komunikácie s ňou. Celé sa to vyhrotilo niekedy na jeseň 2015, keď mali mať v rodine matky rodinnú oslavu, na ktorú bol pozvaný aj maloletý, tento tam však chcel ísť len za podmienky, že sa nestretne so svojou matkou, keďže na starkého a bratrancov sa celkom tešil. V tejto veci aj volal so svojim starkým, či by sa to nedalo bez stretnutia s jeho matkou, na čo mu on uviedol, že by to nešlo, že by mal svojej matke odpustiť, že ju má len jednu. Tým maloletý stratil záujem o stretnutie aj so svojím starým otcom a nakoniec tam ani nešiel. Celá táto situácia prispela k horšeniu jeho zdravotného stavu. Ešte pred rodinnou oslavou ma oslovil advokát, ktorý mal zastupovať matku maloletého s tým, že matka sa chcela dohodnúť na tom, aby maloletý mohol za ňou chodiť každý rok počas jarných prázdnin, jeden mesiac letných prázdnin a každé druhé Vianoce, s čím som nesúhlasila, nakoľko je to pre maloletého cudzie prostredie, neovláda jazyk a nemá dobrý vzťah s matkou. Na to matka telefonicky kontaktovala maloletého, kde mu uviedla, že ona píše maily na súdy, políciu aj na ÚPSVaR, že mňa dá zavrieť do väzenia a že on aj tak bude musieť ísť za ňou, lebo je jeho matka. Táto skutočnosť prispela k zhoršeniu jeho psychického stavu. Toto bolo asi v decembri 2015. Na druhý deň na to, ako maloletý volal so svojou matkou, tento sám dobrovoľne navštívil školskú psychologičku, ktorej všetko vyrozprával a táto ma kontaktovala, kde mi sama odporučila, aby som zmenila maloletému číslo. A na to som sa ja rozhodla, že podám návrh na súd, ako som ho doručila. Ja som poslúchla psychologičku a maloletému som zmenila číslo, čo viedlo k zlepšeniu jeho stavu, prestal sa zajakávať. Matka maloletého navštívila v škole niekedy v decembri 2015, bolo to asi pred tou rodinnou oslavou, tento sa však s ňou nechcel stretnúť, hovorila s ním aj školská psychologička, za prítomnosti ktorej sa nakoniec s matkou stretol. Táto sa ho len spýtala ako sa učí, ako sa má, odovzdala mu darčeky a odišla preč. Po tomto stretnutí sa psychický stav maloletého nezhoršil len mi povedal, že sa s ňou nechce stretnúť.

(5) Matka maloletého na pojednávaní dňa 25.04.2016 uviedla, že do W. odišla 01.02.2013. Už predtým než išla do W. a maloletý bol zverený do starostlivosti otca, mala som finančné problémy, výživné som riadne neplnila, avšak o kontakt s maloletým som mala záujem, pričom mi zo strany p. K. bolo bránené, nie však zo strany otca. Keď som prišla za svojím synom, p. K. stála medzi dverami, pred synom ma začala osočovať, začala na mňa kričať, čo som psychicky nezvládla a zaútočila som na ňu pred očami syna. Bolo mi to celé ľúto a odvtedy som ho nevidela. Odkedy p. K. žila s mojím manželom snažila sa vydobiť si pozíciu, že ona je matkou maloletého. Dňa 01.02.2013 som odišla do W., pričom z počiatku bola komunikácia so synom náročná, šlo to len cez telefón, čo bolo dosť finančne náročné. V novembri 2013 som zmenila bydlisko v W. a bola som svojou kamarátkou, matkou P. spolužiaka informovaná o tom, že maloletý má zriadený profil na sociálnej sieti a že ho môžem prostredníctvom tejto siete kontaktovať. Dňa 17.11.2013 som ho kontaktovala cez túto sociálnu sieť, na čo maloletý nereagoval. Od 12.2.2014 do augusta 2015 sme spolu komunikovali v rámci tejto sociálnej siete, niekedy to bolo 2x do týždňa niekedy viac, podľa toho ako sa cítil. V tomto období som s maloletým komunikovala aj cez skype. Cez skype to začalo cez profil p. K.. Dňa 01.03.2014 som maloletému s mojím priateľom zakúpila i-phone, aby sme spolu mohli komunikovať. Vždy som vedela, kedy je p. K. doma, keďže sa začal dívať do kúta, kontroloval, čo môže a nemôže rozprávať, pričom keď bol sám doma s komunikáciou problémy neboli. Tiež som s ním komunikovala aj prostredníctvom Viber, ktorú aplikáciu mu p. K. stiahla do mobilu. Cca do mája 2015 som s maloletým komunikovala bez problémov, dokonca som sa ho bez nátlaku pýtala, či by mal záujem prísť do W., na čo uviedol, že súhlasí, len že by mu to p. K. nedovolila. O tejto skutočnosti som komunikovala aj s pani K., ktorá s tým nemala problém, tak som začala vybavovať potrebné formality, bolo potrebné, aby p. K. dala overiť podpis na tlačivách, čo však neurobila a odôvodnila to tým, že psychologička povedala, že nie je vhodné, aby maloletý cestoval, keď nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že je jej zverený. Kvôli maloletému som s p. K. komunikovala, išlo o informovanie sa o maloletom, pravidelnú komunikáciu cca každý druhý deň, pričom p. K. mi vždy odpísala. Od času, ako maloletý do W. nešiel, sa komunikácia s maloletým obmedzila na cca 1 krát za dva týždne. Keď som sa pýtala na dôvod pani K., táto mi uviedla, že sa mu nechce, že chodí von. Keďže išlo o letné obdobie, blížili sa prázdniny ja som ho nútiť nechcela. Snažila som sa p. K. aj usmerňovať pri výchove, aby bola na maloletého aj prísnejšia, hoci aj mne ho bolo ľúto, čo mi aj ona sama potvrdila, že aj psychológ jej to odporučil. Nakoľko p. K.Č. nebola spokojná s PhDr. Pastorekovou, odporučila som jej p. X.. K p. X. sa p. K. dostavila 1 krát, pričom mi uviedla, že bola spokojná a že bude v tom pokračovať. Ja som tiež priamo kontaktovala p. X., kde mi uviedol, že má s maloletým dohodnuté ďalšie dve stretnutia. Zdalo sa mi divné, čo mi uviedla p. K., že jej to tam nikto nebral, ja som tam volala a dovolala som sa na prvý krát a uviedli mi, že p. K. neprišla, ale že má ešte jeden termín, avšak neprišla ani na ďalší termín, o čom mi bol poslaný email.

Medzi tým sme s pani K. komunikovali a ona mi uviedla, že zvažuje dať maloletého do reedukačného centra, čo som nepovažovala za vhodné riešenie, to bolo 09.09.2015 pred tým, než maloletý prestúpil na školu do J.. Po týchto skúsenostiach som začala mať voči p. K. nedôveru a prestávala som jej veriť, preto som si začala ňou uvádzané skutočnosti preverovať, čo ona považovala za to, že ju šikanujem. Tiež som zistila, že o mne zverejnila informácie v časopise, ktoré už mali byť zabudnuté, čím si myslím, že tiež neprispievala k môjmu vzťahu k malému. Dňa 06.12.2015 som prišla na rodinnú oslavu sestry a synovca, v tom čase som už s pani K. nekomunikovala, kde som už podnikla kroky cez ÚPSVaR, aby preverili moje podozrenia, na čo sa naša komunikácia úplne prerušila. Nakoľko mi advokát odporučil, aby som s pani K. komunikovala na formálnej báze, začala som s ňou v tomto duchu komunikovať a uviedla som jej, že prídem na tri dni a to aj s presným časom, kedy budem s maloletým a žiadala som ju o stanovisko. Pani K.Č. mi uviedla, že maloletý so mnou nechce komunikovať a tiež mi začala poukazovať na problémy našej rodiny. Toto stretnutie mi neumožnila. Využila som možnosť ako rodič a navštívila som maloletého v škole, bolo to aj za prítomnosti školského psychológa a riaditeľa, pričom bolo to 45 minút, celé to mám nahraté, kde sme sa rozprávali o bežných záležitostiach, takisto som sa aj dnes s maloletým stretla počas jeho vyučovania o 09:00 hod., kde som pani učiteľku požiadala, aby mu povedala, že ak má záujem sa so mnou stretnúť budem rada, nechcela som ho nútiť. Priniesla som mu nejaké oblečenie. Počas nášho stretnutia s maloletým v decembri 2015 v škole som sa ho spýtala, či ho nebude obťažovať, ak s ním budem telefonovať, cca 1 až 2 krát za týždeň, čo mu vadiť nebude. Takto sme spolu asi v takejto frekvencií volávali až do 16.01.2016, kedy som opätovne maloletému volala, bol mrzutý, uviedol mi aby som mu už nevolala, že si to neželajú, kde som sa ho pýtala, že kto si to neželá, či p. K. a jej matka, na čo mi povedal, aby som mu už dala pokoj a vtedy som mu uviedla v rozčúlení, že to budem riešiť cez úrady, cez súd aj tak sa budeme stretávať. Chcem ešte uviesť, že pri dnešnom stretnutí v škole s maloletým toto prebehlo celkom dobre, maloletý sa na mňa usmial, nechcel ma však objať, snažila som sa s ním komunikovať žoviálne, sadol si mi na kolená a pozeral si, čo som mu priniesla, spolu sme boli cca 10 až 15 minút.

(6) Nakoľko na pojednávaní nedošlo k dohode a s ohľadom na predmet konania, súd pojednávanie odročil za účel vykonania znaleckého dokazovania.

(7) Uznesením zo dňa 10.05.2016 súd pribral A. K. do konania ako účastníka. Uznesením zo dňa 03.08.2016 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Uznesením zo dňa 27.09.2016 súd priznal matke oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 1/2 poplatkovej povinnosti.

(8) Dňa 01.03.2017 bol tunajšiemu súdu doručený znalecký posudok č. 4/2017 PhDr. Marty Halašovej, PhD., znalkyne v odbore psychológia zo dňa 24.02.2017. V záveroch posudku znalkyňa okrem iného konštatuje, že z výsledkov psychologického vyšetrenia možno usudzovať na pozitívny osobnostný potenciál pre výchovu a starostlivosť u matky i u navrhovateľky, aj na isté výchovné riziká, ktoré vyplývajú zo zistených osobnostných charakteristík. U maloletého znalkyňa konštatuje vývin destabilizovaný úmrtím otca a disharmonickými vzťahmi medzi matkou a navrhovateľkou a tiež narušenou až zablokovanou komunikáciou s matkou. Maloletý voči matke prezentuje výhrady, ktoré rétorikou pripomínajú skôr dospelého človeka a je nepravdepodobné, že si matkine zlé skutky voči sebe zo svojho detstva pamätá do uvádzaných podrobností. Je pravdepodobnejšie, že si uvádzané vyjadrenia na adresu matky osvojil vo výchovnom prostredí otca a jeho druhej manželky, ktorej je aktuálne zverený. Ostentatívne odmietanie matky zo strany maloletého môže signalizovať skôr intenzívne vnútorné zranenie z jej absencie v jeho živote, čo nemohla vykompenzovať nepravidelná elektronická alebo telefonická komunikácia s matkou bez osobných stretnutí. Pri citových zraneniach človek často dáva prednosť úplnému prerušeniu kontaktu pred sporadickým kontaktom, ktorý nesaturuje jeho emocionálne (citové) potreby. Pre dieťa v útlom veku je kľúčovou životnou potrebou prítomnosť matky. Je málo pravdepodobné, že odmietanie matky dieťaťom má podklad v raných spomienkach dieťaťa na strádanie (hlad, menenie podnájmov, nedostatočný matkin príjem). Spomínané dôvody pravdepodobne boli a sú oživované vo výchovnom prostredí otca a jeho druhej manželky a dieťa si ich osvojilo. Situácia maloletého, jeho matky a navrhovateľky je zložitá a bude klásť hlavne v prichádzajúcom období dospievania nároky na jeho výchovné prostredie. Pretože vzťahy medzi maloletým a jeho matkou a taktiež vzťahy medzi matkou a navrhovateľkou sú vážne narušené, znalkyňa považuje za nevyhnutné výchovné opatrenie - vhodnú formu rodičovskej terapie a poradenstva. Obidve ženy, ktoré sú rozdielnym spôsobom veľmi dôležité v živote maloletého, by sa mali s úctou skloniť pred osudom tej druhej, odpustiť si navzájom a začať konštruktívne spolupracovať na stabilizácii a harmonizácii vzájomných

vzťahov, vrátane vzájomných kontaktov a komunikácie a kontaktov a komunikácie medzi maloletým a jeho matkou.

(9) Na pojednávaní dňa 04.04.2017 (ktoré sa konala v neprítomnosti matky v zmysle § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku /ďalej len "CSP"/) právny zástupca navrhovateľky vzhľadom na závery znaleckého posudku navrhol zmeniť ich pôvodný návrh tak, aby súd upravil styk matky s maloletým na každý nepárny týždeň v mesiaci, a to v sobotu, v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti navrhovateľky A. K., pričom styk sa bude realizovať v Z., E. E.A. S.. Tiež navrhol, aby súd upravil aj možnosť matky na komunikáciu s maloletým cez aplikáciu Skype, a to každý párny štvrtok v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod. a každú nepárnu sobotu v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod. Právny zástupca matky k tomu uviedol, že by súhlasili s úpravou styku s maloletým, avšak chceli by aspoň 2 dni, keď už matka príde na Slovensko, teda v sobotu a nedeľu, bez prespatia, v prítomnosti navrhovateľky A. K.. Kolízny opatrovník v tejto súvislosti uviedol, že sa od 01.10.2016 zriadil na ÚPSVaR PE odborný tím v rámci programu odbornej podpory náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý bude pravidelne monitorovať situáciu v rodine maloletého a bude dieťa pripravovať na kontakt s biologickou matkou a tiež budú spolupracovať aj s náhradným rodičom na zlepšenie komunikácie s matkou, teda budú postupovať v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného v predmetnej veci.

(10) Právny zástupca navrhovateľky v konečnom návrhu navrhol, aby súd upravil styk matky s maloletým tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku, a to v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. na E. S. K. Z. Z. I. A. Ú.. Tiež navrhol, aby súd uložil matke povinnosť oznámiť navrhovateľke A. K. aspoň 48 hodín pred realizáciou styku skutočnosť, či sa tento bude realizovať. Právny zástupca matky v konečnom návrhu vyjadril súhlas s tým, aby bol upravený styk matky s maloletým a súhlasil s tým, aby ho súd v navrhnutom rozsahu upravil. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu právneho zástupcu navrhovateľky A. K., tento návrh považuje za taký, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa a tento odporúča prijať. Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že z vykonaného dokovania nebolo preukázané, že matka maloletého by sa mala pozbaviť rodičovských práv. Je potrebné v danom konaní prihliadať najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a vzhľadom na podaný znalecký posudok, ako aj prezentované názory účastníkov konania, ktoré v záverečných návrhoch boli viac menej zhodné navrhla, aby súd upravil styk matky s maloletým v zmysle týchto návrhov.

(11) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

(12) Podľa § 25 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

(13) Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a/ žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b/ svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c/ nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

(14) Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. o Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "CMP") na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(15) Podľa § 395 ods. 1 až 3 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

(16) Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh A. K. na pozbavenie rodičovských práv matky A. K. voči jej maloletému dieťaťu nie je dôvodný. Navrhovateľka v konaní najskôr požadovala pozbavenie rodičovských práv matky voči maloletému, neskôr návrh pozmenila tak, aby súd zakázal styk matky s maloletým a neskoršie po vykonanom znaleckom dokazovaní a na základe záverov znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD. opäť svoj návrh pozmenila tak, aby súd upravil styk matky s maloletým. K tomuto poslednému návrhu sa priklonil aj právny zástupca matky maloletého, kolízny opatrovník i prokurátorka. Súd s prihliadnutím na závery znaleckého posudku, na konštatovanie znalkyne, že tak matka, ako i navrhovateľka A. K. sú v živote maloletého veľmi dôležité a tiež s ohľadom na jej konštatovanie, že ostentatívne odmietanie matky zo strany maloletého môže signalizovať skôr intenzívne vnútorné zranenie z jej absencie v jeho živote a s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa považoval posledný prezentovaný návrh všetkými účastníkmi konania na pojednávaní dňa 04.04.2017 na úpravu styku matky s maloletým za postup, ktorý bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pri určení rozsahu styku matky s maloletým súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania sa na pojednávaní v podstate dohodli na jeho priebehu i intervaloch, keď títo súhlasili s návrhom právneho zástupcu navrhovateľky A. K., aby sa styk matky s maloletým realizoval pravidelne v intervale každý nepárny kalendárny týždeň v roku, v sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., a to za prítomnosti navrhovateľky A. K.. Takýto rozsah styku súd zo začiatku, aj s ohľadom na súčasný postoj maloletého k svojej matke, ako i na skutočnosť, že matka maloletého v súčasnosti žije a pracuje v W., považuje za postačujúci. Súd zároveň upravil zhodne so želaním všetkých účastníkov konania aj miesto realizácie styku matky s maloletým, pričom ide o neutrálne miesto na E. S. v Z. Z. K. B. A. Ú. a zároveň vymedzil aj práva a povinnosti jednotlivých účastníkov pri realizácii tohto styku. Súd vzhliadol i na žiadosť navrhovateľky A. K., aby súd uložil matke povinnosť oznámiť jej vhodným spôsobom a v dostatočnom časovom predstihu, či sa bude realizovať styk matky s maloletým a vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého žije v W. a teda je možné, že sa nebude môcť každého stretnutia s maloletým zúčastniť v zmysle súdom vymedzeného intervalu a s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka A. K. je povinná v zmysle rozhodnutia súdu maloletého na styk s matkou riadne pripraviť, považoval súd za vhodné uložiť matke povinnosť, aby aspoň 48 hodín pred realizáciou toho ktorého stretnutia s maloletým upovedomila o tejto skutočnosti (či sa styk bude realizovať) A. K. telefonicky alebo elektronickou poštou (resp. iným vhodným spôsobom, ktorý si obe zainteresované navzájom dohodnú).

(17) Pokiaľ znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi matkou a navrhovateľkou A. K. považuje za nevyhnutné výchovné opatrenie - vhodnú formu rodičovskej terapie a poradenstva, súd v tejto súvislosti prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní uviedol, že sa od 01.10.2016 zriadil na ÚPSVaR Partizánske odborný tím v rámci programu odbornej podpory náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý bude pravidelne monitorovať situáciu v rodine maloletého a bude dieťa pripravovať na kontakt s biologickou matkou a tiež budú spolupracovať aj s navrhovateľkou na zlepšení komunikácie s matkou, teda budú postupovať v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného v predmetnej veci a preto znalkyňou odporúčané výchovné opatrenie účastníkom neuložil.

(18) Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

(19) Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(20) Podľa § 260 ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

(21) Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len "znalečné"); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

(22) Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(23) Podľa § 5 písm. b/ vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 €.

(24) Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky, znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 €; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme.

(25) Podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky, znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 € za formát A4 a 0,20 € za formát A3

(26) Znalkyňa si spolu s podaným znaleckým posudkom vyčíslila odmenu za vypracovaný znalecký posudok v celkovej výške 624,08 €, pozostávajúcu z odmeny za znalecké úkony vo výške 604,24 € a náhrady hotových výdavkov vo výške 19,84 €.

(27) Súd preskúmal výšku znalečného, ktoré si znalkyňa vyčíslila na sumu 624,08 €. Súd znalkyni priznal odmenu za hodinovú odmenu za úkony: súdnoznalecká analýza spisového materiálu (5 hod.), Psychologické vyšetrenie 3 osôb v 2 termínoch (12 hod.), Psychodiagnostické vyhodnotenie - 3 osoby (15 hod), Postulovanie záverov a písomné vypracovanie znaleckého posudku (12 hod.). Za všetky znalkyňou vykonané úkony súd znalkyni priznal odmenu vo výške 584,32 € (suma 13,28 € za každú aj začatú hodinu krát 44 hodín = 584,32 €). V zmysle § 5 písm. b/ vyhlášky súd priznal znalkyni aj odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom vo výške 19,92 €. Znalkyni zároveň patrí aj náhrada hotových výdavkov v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z.z. Znalkyňa si uplatnila náhradu za vyhotovenie znaleckého posudku v štyroch vyhotoveniach vo výške 10,64 €. Zároveň si uplatnila náhradu za písomné vyhotovenia čiernobielých listov písomne podaného znaleckého úkonu vo výške 9,20 €. Súd po preskúmaní zistil, že znalkyňa má nárok na náhradu hotových výdavkov tak, ako si ju uplatnila, keďže podala znalecký posudok v štyroch vyhotoveniach (2,66 € krát 4 = 10,64 €) a v 92 čiernobielych listoch (0,10 € krát 90 = 9,20 €). Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal znalkyni sumu 604,24 € za znalecké úkony a sumu 19,84 € ako náhradu hotových výdavkov, dokopy teda znalečné vo výške 624,08 €.

(28) Na zabezpečenie vyplatenia odmeny znalkyni, súd vo výroku V. tohto rozhodnutia upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti výroku IV. o priznaní odmeny súdnej znalkyni vyplatila na účet znalkyne znalečné vo výške 624,08 €, pričom suma 250,- € bude vyplatená z preddavku zloženého A. K., suma 125,- € z preddavku zloženého matkou, a suma 249,08 € z rozpočtových prostriedkov štátu.

(29) Súd zaviazal matku a navrhovateľku A. K. nahradiť štátu trovy konania. Znalečné znalkyni za vykonanie znaleckého posudku bolo uhradené z časti zo zložených preddavkov účastníkmi, keď A. K. zložila preddavok vo výške 250 € a matka maloletého po čiastočnom priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zložila preddavok v polovičnej výške, teda 125 € a z časti z rozpočtových prostriedkov štátu. Nakoľko išlo o trovy štátu, súd o tejto povinnosti rozhodoval i bez návrhu, pričom trovy znalečného majú znášať účastníci konania. V tomto prípade bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania, preto súd toto dokazovanie nariadil. Zákon však nestanovuje, že v tomto konaní hradí trovy konania štát. Súd považoval za spravodlivé zaviazať zaplatením trov znaleckého dokazovania matku maloletého i navrhovateľku A. K., a to každá na polovicu, vzhľadom na samostatné návrhy oboch rodičov a nutnosť vykonania znaleckého dokazovania. Aj s ohľadom na výšku zložených preddavkov preto súd zaviazal navrhovateľku A. K. k povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 62,04 € do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež matku maloletého súd zaviazal na náhradu trov konania štátu vo

výške 187,04 €, pričom vzhliadol na skutočnosť, že priznal matke čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2, avšak to nemení nič na tom, že aj matka maloletého zodpovedá za trovy znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu ako navrhovateľka A. K.. Vzhľadom na majetkové pomery matky ju preto súd zaviazal nahradiť štátu trovy konania do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .