Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/8/2017

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcu: S.. S. N., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX K. proti žalovanej: Z.. A. N., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXXX/X, XXX XX G. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.3.2017 domáha voči žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho žalobcovi v užívaní nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Prešov, okres Prešov a to pozemku parcely reg. H. „.“, par. č. XXXX o výmere 334 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, pozemku parcely H. ,,U.“, parc. Č. XXXX o výmere 287m2, druh pozemku: záhrady a stavby rodinného domu so súp. č. XXXX, stojaceho na parcele reg. H. ,,U., parc. č. XXXX o výmere 334 m2. Ako aj povinnosť umožniť žalobcovi vstup a nerušené užívanie daných nehnuteľností.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Prešov, okres Prešov a to pozemku parcely reg. H. „.“, par. č. XXXX o výmere 334 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, žalobca v pomere 1/3 k celku a žalovaná v pomere 2/3 k celku, pozemku parcely H. ,,U.“, parc. č. XXXX o výmere 287 m2, druh pozemku: záhrady, žalobca v pomere 1/3 k celku a žalovaná v pomere 2/3 k celku a stavby - rodinného domu so súp. č. XXXX, stojaceho na parcele reg. H. ,,U., parc. č. XXXX o výmere 334 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, žalobca v pomere 1/3 k celku a žalovaná v pomere 2/3 k celku.

3. Žalobca dlhodobo užíva predmetné nehnuteľnosti, pričom dňa 3.4.2008 uzatvoril so svojim otcom, K.. S. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelým dňa X.X.XXXX Zmluvu o nájme bytových priestorov, ktorej predmetom bol podľa bodu I. tejto zmluvy prenájom predmetných nehnuteľností. Po smrti otca nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, pričom v ich užívaní pokračoval spolu so svojim maloletým a ťažko postihnutým synom, Z. N.Í., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tam má rovnako ako žalobca trvalý pobyt.

4. Žalobca uviedol, že žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 1/3 k celku ako dedičstvo po smrti otca a následne podiel vo výške 1/3 k celku na základe zámennej zmluvy uzatvorenej so svojou matkou, S. N.. Rodinné vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú dlhodobo rozvrátené. Žalovaná sa dlhodobo snaží brániť žalobcovi v užívaní predmetných nehnuteľností, opakovane žalobcu upozorňovala na to, že mu ako menšinovému spoluvlastníkovi

zabráni v reálnom užívaní nehnuteľností. Jej hrozby vyústili do Výzvy zo dňa 31.1.2017 adresovanej žalobcovi, ktorou ho vyzvala na zrušenie a vyporiadanie ich spoluvlastníctva formou odpredaja jemu patriaceho podielu za hlboko podhodnotenú cenu a k neodkladnému vyprataniu nehnuteľností.

5. Žalobca uvádza, že on ako jediný spoluvlastník reálne užíva predmetné nehnuteľnosti, pričom jeho maloletý syn má na danej adrese ohlásený trvalý pobyt, preto nie je možné spravodlivo požadovať formu vyporiadania tak ako to uvádza žalovaná. Žalobca navrhol žalovanej zrušenie a vyporiadanie ich spoluvlastníctva formou odkúpenia jej prislúchajúceho podielu, na čo však žalovaná nereagovala a naďalej trvá na tom, aby žalobca vypratal jemu patriace hnuteľné veci z predmetných nehnuteľností a dané nehnuteľnosti prestal užívať. Zároveň žalovaná predložila žalobcovi zmluvu o nájme predmetných nehnuteľností, ktorú žaloba považuje za neplatnú.

6. Žalobca uvádza, že má preukázateľne právo užívať predmetné nehnuteľnosti jednak ako ich podielový spoluvlastník a tiež na základe stále platnej a účinnej Zmluvy o nájme zo dňa 3.9.2008, napriek tomu je nútený podať tento návrh, ktorý mu zaručí nerušené užívanie predmetných nehnuteľností, na ktoré má právny nárok. Ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo, malo by to za následok aj ujmu na strane maloletého syna žalobcu, ktorý má k daným nehnuteľnostiam citový vzťah.

7. Žalobca teda žiada súd, aby v zmysle § 330 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako ,,CSP“), nariadil neodkladné opatrenie a to bez uloženia povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už nariadením neodkladného opatrenia môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, že ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, zabezpečovacia funkcia neodkladných opatrení, ktorá sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou pomerov strán sporu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potrebnosti dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami, vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie má zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych vzťahov,

by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia je preto súd povinný zistiť danosť práva a skutočnosť, či sú splnené podmienky pre potrebu predbežnej úpravy vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca má v tomto prípade dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a musí jednoznačne preukázať aj existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že musí nepochybne osvedčiť, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma.

17. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť, ak je danosť práva osvedčená a ak je osvedčené ohrozenie tohto práva, čo značí, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy právnych pomerov v závislosti od konkrétnych okolností. Rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí súd zároveň prihliadať aj na to, aby zásah do práv a oprávnených záujmov subjektu, ktorému sa ukladá daná povinnosť, nebol neprimeraný aj s ohľadom na možný vznik ujmy. Ujma žalovaného nesmie byť zrejme neprimeraná výhode, ktorá sa poskytuje nariadením neodkladného opatrenia žalobcovi.

18. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí súd skúmať naplnenie vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami sporu, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie. V druhom prípade zväčša ide o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí nejaká povinnosť hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok cieľom vyhnúť sa jej plneniu. Avšak aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte posudzovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu vo vzťahu k účastníkom konania alebo tretím osobám, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. O potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o preukázanie takého stavu faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie a tiež o osvedčenie ohrozenia nároku, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí teda dôjsť k osvedčeniu takého stavu vo vzťahu strán sporu, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení žalobcu. Zo skutkového hľadiska je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že môže dôjsť aj k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie je stále mimoriadnym inštitútom civilného konania, ktorý je na mieste len vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy a nenahraditeľná škoda. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčiť už také konkrétne správanie žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu a to nenahraditeľnú. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia (potreba dočasnej úpravy faktických pomerov strán sporu) musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať dôkaznými prostriedkami, ktoré priloží k návrhu. Ostatné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení (najmä hmotnoprávny nárok, z ktorého neodkladné opatrenie vychádza) postačí iba osvedčiť, a to opäť priložením dôkazných prostriedkov k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi v návrhu uvedenej nehnuteľnosti. Podľa § 137 ods.1 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej ako ,,OZ“) - Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods.2 - O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

19.1 Ak existovala nájomná zmluva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, nájomná zmluva uzavretá so žalovanou je neplatná, pretože predmet nájmu nebol právne voľný. Aj nájomná zmluva žalobcu však zanikla splynutím podľa § 584 (Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom)

v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.), pretože podielový spoluvlastník nemôže byť nájomcom veci ale túto vec užíva z titulu svojho (spolu)vlastníckeho práva. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej tak platí do ich rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 zákonný režim uvedený v § 137 ods.1 OZ.

20. Podstatným pre nenariadenie neodkladného opatrenia je to, že žalobca ani len netvrdí, že zo strany žalovanej dochádza k nezákonnému faktickému zásahu do jeho užívacieho práva. Nič iné nevyplýva ani z výzvy žalovanej zo dňa 31.01.2017 adresovanej žalobcovi, ktorá sa týka zákonom predpokladanej možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Samotná výzva žiadnym spôsobom užívacie právo žalobcu nezťažuje a nezťažuje ho ani požiadavka na užívanie predmetu spoluvlastníctva žalovanou. Naopak v reakcii na túto výzvu sám žalobca v bode 3. uvádza - využívaniu nehnuteľnosti Vašej klientke nikto nebráni.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemal súd za splnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. Nakoľko však žalovanej v tomto štádiu konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd je nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 .