Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/285/2016

Zmenené rozhodnutím 4P/268/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom v právnej veci maloletého dieťaťa: E. X., N.. XX.XX.XXXX, A. L. V., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka B. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX a otec V. X., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/285/2016-80 zo dňa 04.04.2017 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. E., N.. XX.X.XXXX, tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. E. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred počnúc od 1.9.2020. II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. E. za obdobie od 1.9.2020 do 22.01.2021 v celkovej výške 250,- Eur, súd povoľuje otcovi splácať po 11,- Eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, od právoplatnosti rozsudku. III. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. U. A., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky N. I., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 13 a otca S. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXX, Y..Č.. H. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/30/2014 - 121 zo dňa 20.02.2015 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. U. a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 30,- EUR mesačne na sumu 100,- EUR mesačne, počnúc od 01.03.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tich dní toho-ktorého mesiaca vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. U. za mesiac marec 2017 v celkovej výške 40,- EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 28.09.2016, podaným na tunajšom súde dňa 30.09.2016 domáhala, aby súd určil povinnosť otcovi maloletej prispievať na jej výživu sumou 100,--EUR mesačne počnúc od podania návrhu, ktorú by bol povinný platiť k rukám matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že okrem maloletej majú rodiča aj spoločného syna O., ktorý už je však dospelý, ukončil stredoškolské vzdelanie a zamestnal sa, teda vyživovacia povinnosť voči nemu už naďalej netrvá. Maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy (6. ročník), navštevuje aj turistický, divadelný a výtvarný krúžok, s čím sú spojené vyššie náklady. Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti TREVA s.r.o. ako upratovačka, pracovný pomer má dohodnutý na dobu určitú. Taktiež je poberateľkou prídavku na dieťa. Výdavky matky na bývanie sú na elektrinu v sume 55,--EUR mesačne, poplatok na internet v sume 16,--EUR mesačne, poplatok za mobil v sume 20,--EUR mesačne, poplatky za komunálny odpad, jedenkrát ročne matka kupuje palivové drevo za cca 500,--EUR. Tiež musela zafinancovať kúpu krbovej pece vo výške 660,--EUR vrátane jej príslušenstva vo výške 100,--EUR. Ohľadne maloletej má výdavky na školné v sume 5,--EUR ročne, pracovné zošity v sume 13,--EUR polročne, strava v škole cca 15,--EUR mesačne, pomôcky súvisiace s začiatkom školského roka v sume 15,--EUR, obuv a oblečenie v sume cca 25,--EUR mesačne, hygienické potreby v sume cca 5,-- EUR mesačne, poistka v sume 7,47 EUR mesačne, vreckové, poplatok za mobilný telefón, poplatky

zo spomínaným turistickým , divadelným a výtvarným krúžkom (vstupenky, poplatky, pomôcky). Otec maloletej je nezamestnaný a podľa jeho vyjadrení sa ani nemieni hľadať prácu. Od poslednej úpravy výživného ubehli už dva roky, počas ktorých sa otec maloletej nesnažil ani jediný krát riadne zamestnať.

3. K návrhu sa vyjadril otec písomným podaním zo dňa 23.1.2017, v ktorom uviedol, že s matkou maloletej žil v spoločnej domácnosti do októbra 2013. Dňa 31.8.2016 ich spoločný syn O. ukončil stredoškolské vzdelanie a zamestnal sa. V septembri 2016 on (otec) nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti na syna a nepožiadal ani o úpravu vyživovacej povinnosti na dcéru. Naďalej si plnil vyživovaciu povinnosť určenú Okresným súdom Spišská Nová Ves zo dňa 20.5.2015 pod sp.zn. 15P/3/2014-121 a prispieval na vyživovaciu povinnosť 60,--EUR k rukám matky. Nie je pravdou, že koná úmyselne, aby sa svojej vyživovacej povinnosti mohol vyhnúť a resp. ju znižoval na minimum. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,62 EUR mesačne. Iný príjem nemá. Každý mesiac si hľadá prácu podávaním žiadostí, ktoré sú archivované na Úrade práce v Gelnici. Ak by si prácu nehľadal, vyradili by ho z evidencie uchádzačov o zamestnanie a tým by mu bola odobratá dávka v hmotnej núdzi. Dávku v hmotnej núdzi odpracoval v obci Kojšov v rozsahu 32 hodín mesačne. Dňa 13.4.2016 počas odpracovania dávky v hmotnej núdzi v uvedenej obci sa mu vážne zhoršil jeho zdravotný stav, prskla mu cieva v nose a bola mu privolaná a poskytnutá rýchla zdravotná pomoc. Od uvedeného dňa sa dlhodobo lieči na hypertenziu a je práceneschopný. Keby sa mu vyskytla možnosť zamestnať sa, nastal by problém s dokladovaním jeho výučného listu a rodného listu, ktoré sa nachádzajú u matky maloletého.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 15P/13/2014, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/13/2014-121 zo dňa 20.2.2015, bola mal. U., J.. XX.XX.XXXX spolu s vtedy jej neplnoletým bratom O., J.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30,--Eur a na výživu tohto jej brata sumou 30,--Eur mesačne, ktoré bol otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 1.11.2013 do budúcna.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku, pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného vyplynulo, že súd tak rozhodol potom, čo mal preukázané, že otec je nezamestnaný, bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.5.2013 a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur od 1.4.2014. Matka bola poberateľkou od 1.8.2013 pomoci v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti, ktorá bola matke vyplatená vo výške 326,40 EUR za obdobie august - december 2013 a za január 2014 vo výške 56,30 Eur. Z uvedeného odôvodnenia tiež vyplynulo, že z informácie o výške nákladov od Základnej školy s materskou školou v E. mal súd preukázané, že predpokladané náklady na školskú a mimoškolskú činnosť mal. U. v školskom roku 2014/2015 sú vo výške 115,--Eur.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej a jej rodičov, matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti Y., N..V..Q.., a to na dobu určitú do 31.12.2017, kde za obdobie mesiacov január až december 2016 vrátane dosiahla celkový príjem vo výške 4.856,34 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 404,70 EUR, a za obdobie mesiacov január 2017 a február 2017 dosiahla celkový príjem vo výške 829,68 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 414,84 EUR. Je poberateľkou prídavku na dieťa a to od augusta 2016 v sume 23,52 EUR mesačne. V súčasnosti spolu s dcérou býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojou matkou , ktorá je starobná dôchodkyňa . trvalý pobyt na uvedenej adrese má aj toho času už dospelý syn O., ktorý však v skutočnosti býva v podnájme v Gelnici. Náklady na energie na domácnosť, ktorú matka s maloletou obýva sa podľa predložených SIPO dokladov (mesiace september 2016 až január 2017 ) pohybujú vo výške 65,04 EUR mesačne.

8. Otec maloletej je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom za obdobie od januára 2016 do mesiaca marec 2017 vrátane u bola vyplácaná dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 EUR mesačne s výnimkou mesiacov máj, jún a júl 2016, kedy sa mu táto dávka vyplácala vo výške 96,30 EUR mesačne. Býva v jednoizbovom byte u svojej terajšej partnerky v Kojšove . Podľa správy Obce Kojšov sa zdržiava na uvedenej adrese, v minulosti si v tejto obci odpracoval dávky v hmotnej núdzi a v čase podávania uvedenej správy (t.j. 19.1.2017) nepracoval brigádnicky. V Sociálnej poisťovni nie je vedený ako zamestnanec a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, nemocenskú dávku a ani žiaden

druh dôchodku. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny na uvedenom úrade je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.5.2013, pričom od 26.4.2016 bol na dlhodobej PN. V období od 1.1.2016 do doby začatia práceneschopnosti si riadne plnil povinnosti uchádzača o zamestnanie. prostredníctvom internetového sprievodcu trhom práce v uvedenom období reagoval na viacero ponúk (zasielal žiadosti o prijatie do zamestnania, ktoré nadväzne predkladal na úrad a to dňa 9.2.2016 - pre funkciu „pracovník vlastnej ochrany“, dňa 8.4.2016 na funkciu “predajca - Merkury Market Slovakia“, dňa 19.4.2016 na funkciu „pracovník strážnej služby - M. K.“.

9. Podľa správy ošetrujúceho lekára otca maloletej, MUDr. Z. I. otec bol podľa zdravotnej dokumentácie v liečbe pre vysoký krvný tlak. Po nasadenej liečbe je jeho stav stabilizovaný. Na PN bol od 26.4.2016 a od 1.3.2017 bude práceschopný.

10. Otec maloletej je podľa výučného listu zo dňa 28.6.1993 vyučený v odbore 26-83-2 elektromechanik so zameraním (kód a názov): 04 stroje a zariadenia.

11. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplynul aj aktuálny zoznam voľných pracovných miest pre Okres Gelnica a Okres Spišská Nová Ves. K týmto voľným pracovným pozíciám sa otec vyjadroval na pojednávaní, kedy k voľnému miestu na pozícii „autoelektrikár“ pre zamestnávateľa Pro Persona, s.r.o., poukázal na to, že on je vyučený ako elektromechanik silnoprúd a vôbec sa nevyzná do autoelektriky. K voľnému miestu na pozícii „elektrikár“ pre zamestnávateľa MPC Cessi, a.s. otec uviedol, že od neho budú určite požadovať plnenie vyhlášky č. 22, pričom on už 20 rokov s elektrinou nepracuje. K voľnému miestu na pozícii „mechanik - montážny pracovník“ pre zamestnávateľa Pro Persona, s.r.o. zase uviedol, že sa do klimatizácie nerozumie, je tam požiadavka tri roky praxe, pričom on nemá ani rok praxe, K voľnému miestu na pozícii „murár“ u zamestnávateľov Kropáčev, s.r.o., resp. Resa Market, s.r.o. sa zase otec bránil tým, že nie je vyučený murár, a pri pozícii „obrábač kovov“ pre zamestnávateľa BMZ, a.s. zase že nie je sústružník. Na pracovné pozície „operátor“, resp. „operátor výroby“ pre spoločnosti RBS Tatry, s.r.o., príp. Pro Persona, s.r.o., zase otcovi nevyhovovalo, že sa jedná o pracovné pozície v Českej republike a že on nemieni vycestovať za prácou do Čiech. K voľnému miestu na pozícii „operátor vo výrobe“ pre spoločnosti Aurus Real, s.r.o., Spišská Nová Ves otec poukazoval na dĺžku cestovania za prácou do Spišskej Novej Vsi , keby by musel denno-denne cestovať tam a späť a vyslovil obavu , že všetok príjem by minul len na cestovné. V prípade tej istej pozície u zamestnávateľa Embraco Slovakia s.r.o., zase mu nevyhovovalo, že by poberal len minimálnu mzdu, kvôli ktorej sa mu neoplatí nastúpiť. K voľnému miestu na pozícii na pozícii „podlahár - pomocný pracovník“ pre zamestnávateľa Rudolf B?ttcher s ponúkaným príjmom 700-1.200,--EUR, kde sa vyžadovalo na uvedenú pozícii základné vzdelanie, prípadne nižšie stredné odborné vzdelanie uviedol, že sa k takejto ponuke nevie vyjadriť a že by sa na to musel písomne reagovať, prípadne sa zúčastniť pohovoru. Obdobne sa vyjadroval aj k ponuke na pozíciu „pomocný pracovník v zámočníckej firme“ pre zamestnávateľa Kov-Spiš, s.r.o., s ponukou odmeny vo výške 600-800,--EUR.

12. Spoločnosť P.A.P. Service, s.r.o. uviedol, že otec maloletej reagoval na ich inzerát o voľné pracovné miesto v Gelnici, ako pracovník ochrany objektov a to formou zaslaného životopisu, na výberovom konaní sa však nezúčastnil, pretože toto sa nekonalo z dôvodu zrušenia zo strany objednávateľa. Spoločnosť Quess s.r.o., Jaklovce súdu oznámila, že im dňa 11.12.2016 bola e-mailom doručená žiadosť otca o prijatie do pracovného pomeru, avšak na oficiálne výberové konanie zatiaľ nebol pozvaný.

13. Podľa oznámenia spoločnosti Y. N..V..Q.., K., zamestnancov v odbore elektroniky v súčasnosti nehľadajú a prípadné voľné miesta sa permanentne obsadzujú záujemcami o prácu, ktorí k ním pošlú žiadosť.

14. Maloletá U. je v školskom roku 2016/2017 žiačkou 6. triedy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde je mesačný poplatok vo výške 15,--Eur. Matka jej uhrádza poistné v sume 7,47 EUR mesačne a štvrťročne jej dobíja kredit na telefón v sume 10,--EUR. V rámci školy navštevuje krúžky a to turistický, výtvarný a hudobnodramatický, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

15. Otec k rukám matky poštovými poukazmi uhrádza sumu 60,--EUR ako výživné, pričom takto preukázateľne uhradil uvedenú sumu dňa 20.9.2016, dňa 19.10.2016, dňa 21.11.2016, dňa 15.12.2016, dňa 19.1.2017 dňa 20.2.2017 a dňa 21.3.2017.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

21. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

25. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 15P/13/2014-121 zo dňa 20.2.2015. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej dcéry a to v tom, že toho je žiačkou druhého stupňa základnej školy, kým pri poslednej úprave výživného bola len žiakom prvého stupňa základnej školy.

37. V jej prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa, sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

38. Náklady na maloletú dcéru objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jej vek.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2015, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletú stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

40. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

41. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

42. V tomto smere pokiaľ ide o otca maloletej, ten v čase poslednej úpravy výživného bol vedený ako dlhodobo nezamestnaný a poberal len dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 EUR mesačne.

43. Aj keď od poslednej úpravy výživného ubehli už takmer dva roky, otec sa nezamestnal a naďalej je vedený na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi.

44. Súd po dokazovaní dospel k presvedčeniu, že otec, ktorý má toho času vyživovaciu povinnosť už len k tejto maloletej dcére, nevyvinul dostatočnú snahu, aby si zabezpečil náhradný zdroj príjmu, z ktorého by dokázal uspokojovať výživné na ňu.

45. Samotný otec vo svojej výpovedi odmietol uvažovať o výkone práce v Českej republike a o pozície „ operátor výroby“ pre spoločnosti sídliace v meste Spišská Nová Ves . ktoré sú nahlásené ako voľné pracovné miesta nejaví záujem, nakoľko podľa jeho tvrdení by dostával len minimálnu mzdu a vyslovil obavu , že by značnú časť prostriedkov minul len na cestovanie.

46. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že tak ako už bolo vyššie uvedené žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a tiež nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere

47. V danom prípade prípadné akceptovanie takéhoto postoja otca, ako povinného rodiča, by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život maloletého dieťaťa výlučne na matku ako druhého rodiča, ktorá sa osobne stará o maloletú a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici svojich možností, a prihliadanie na tieto argumenty na strane otca by nepochybne bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

48. Argument otca, že nebude pracovať za minimálnu mzdu, ktorá podľa platnej právnej úpravu toho času predstavuje sumu 435,--EUR mesačne za situácie, kedy poberá len dávku v hmotnej núdzi súd považuje za scestný. Akákoľvek pracovná činnosť , ktorú otec začne vykonávať mu zabezpečí vyšší príjem než aký v súčasnosti dosahuje s z tohto príjmu bude schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére v oveľa väčšom rozsahu, ako je to dnes. Navyše v súčasnej dobe otcovi v možnosti zamestnať sa nebránia ani jeho zdravotné komplikácie , na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach, keďže podľa jeho ošetrujúceho lekára je tento pracovne spôsobilý od 1.3.2017

49. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a

teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletú U. na sumu 100,- Eur mesačne.

50. Súd je toho názoru, že otec maloletej vzhľadom na svoj vek (42 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb minimálne v rozsahu minimálnej mzdy, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby prispieval na výživu mal. U. sumou 100,--Eur mesačne, t.j. výživným na 1 deň v rozsahu 3,33 Eur.

51. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.3.2017, t.j. odo dňa, kedy u otca skončila jeho dlhodobá práceneschopnosť, ktorá mohla prípadne otcovi maloletej brániť v uchádzaní sa o voľné pracovné miesta u jednotlivých zamestnávateľov. Zároveň v tomto čase na strane maloletej už nastali všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňovali rozhodovať o zvýšení výživného na ňu.

52. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú U. od 1.3.2017 na sumu 100,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za mesiac marec 2017, a to vo výške 40,- EUR, ktorý súd otca zaviazal uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

53. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako rozdiel medzi sumou novourčeného výživného za tento mesiac vo výške 100,--EUR a skutočnou sumou, ktorú otec na výživu maloletej za uvedený mesiac uhradil, čo bola suma 60,--EUR.

54. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené len za mesiac marec 2017 nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac apríl 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

55. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Podľa § 55 CMP, Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

57. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

58. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval , nakoľko zo strany matky v rámci jej návrhu bolo navrhnuté o nich rozhodovať.

60. O týchto trovách súd rozhodol podľa § 52 a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.