Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-141-2016.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/141/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: S. v spore o zaplatenie 900,64 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 859,64 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 859,64 EUR od 1.4.2016 do zaplatenia a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 26,90 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2016 voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 900,64 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia zosplatnenej istiny úveru a úroku z úverovej zmluvy. Súčasne požaduje náhradu trov konania. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 13.10.2015 ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 859,64 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 10 pravidelných mesačných splátkach po 85,96 EUR splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 14.3.2016 vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a určil predčasnú splatnosť úveru z úverovej zmluvy ku dňu 14.3.2016 a poskytol žalovanému na splnenie povinnosti lehotu 15 dní od odoslania výzvy. Lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 31.3.2016. Žalovaná suma 900,64 EUR pozostáva z istiny vo výške 343,84 EUR, zosplatnenej istiny vo výške 515,80 EUR, úroku z omeškania vo výške 26,90 EUR, upomienky II v celkovej výške 24 EUR, a zmluvnej pokuty vo výške 17 EUR. Žaloba spolu s procesným poučením, uznesením č.k. 38csp/141/2016-52 zo dňa 28.12.2016, bola žalovanému doručená dňa 8.2.2017 v zmysle ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.4.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: Dňa 13.10.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka spotrebiteľský úver vo výške 859,64 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 85,96 EUR vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 13.11.2015 a termín konečnej splatnosti úveru na 20.8.2016. Ročná úroková sadzba bola 0 %, priemerná hodnota RPMN bola 24,67 % a RPMN 0 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom žalovaný svojím podpisom na Úverovej zmluve potvrdila, že je s Úverovými podmienkami oboznámený. Súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX bola aj Zmluva o úvere z karty (revolvingový úver) s výškou úverového rámca 500 EUR, ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, RPMN 38,70 % a priemernou hodnotou RPMN 23,53 %. V Zmluve bol dojednaný úrok z omeškania v zákonnej výške s úrokovou sadzbou stanovenou v súlade s aktuálne platným nariadením vlády. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere ako dôsledky nesplácania úveru podľa Hlavy 11 úverových podmienok bol určený poplatok za prvú upomienku 5 EUR, poplatok za druhú a ďalšiu upomienku v sume 12 EUR a zmluvná pokuta za neuhradenie splátky v sume 17 EUR. Žalovaný záväzok uhrádzať splátky úveru neplnil riadne a včas, z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 14.3.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 900,64 EUR a to najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Právny zástupca žalobcu následne listom zo dňa 7.10.2016 označeným ako predžalobná výzva na zaplatenie dlhu oznámil žalovanému prevzatie právneho zastúpenia a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 924,20 EUR. Tak ako je zrejmé z výpisu úverového účtu žalovaného dlh predstavuje istinu vo výške 343,84 EUR, zosplatnenú istinu vo výške 515,80 EUR, úrok z omeškania vo výške 26,90 EUR, upomienky II v celkovej výške 24 EUR, a zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR. Žalobca priložil k žalobnému návrhu okrem uvedenej zmluvy listiny - Prehľad splátok a úhrad žalovaného, Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 7.10.2016, Podací hárok, Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a Výzvu k splateniu celého úveru. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z. z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa zák. č. 129/2010 Z. z. vzťahuje na vzniknutý vzťah aj napriek tomu, že lehota splatnosti bola dohodnutá v dobe kratšej ako tri mesiace, a to v zmysle § 2, písm. c) v spojení s § 24, ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014). Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Súd má za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX . uzavretej dňa 13.10.2015 bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 859,64 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 10 pravidelných mesačných splátkach po 85,96 EUR splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 14.3.2016 vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a určil predčasnú splatnosť úveru z úverovej zmluvy ku dňu 14.3.2016 a poskytol žalovanému na splnenie povinnosti lehotu 15 dní od odoslania výzvy. Lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 31.3.2016. Žalovaná suma 900,64 EUR pozostáva z istiny vo výške 343,84 EUR, zosplatnenej istiny vo výške 515,80 EUR, úroku z omeškania vo výške 26,90 EUR, upomienky II v celkovej výške 24 EUR, a zmluvnej pokuty vo výške 17 EUR. Z výpisu účtu predloženého žalobcom vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej sumu 859,64 EUR, ktorú žalovaný skutočne použil. Žalovaný však neuhradil žalobcovi ku dňu podaniu žaloby žiadnu sumu. Suma 900,64 EUR uplatňovaná žalobcom pozostáva z istiny vo výške 343,84 EUR, zosplatnenej istiny vo výške 515,80 EUR, úroku z omeškania vo výške 26,90 EUR, upomienky II v celkovej výške 24 EUR, a zmluvnej pokuty vo výške 17 EUR. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten si žalobca uplatňuje vo výške 5 % čo je výška určená podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Takto určená výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 1.4.2016 bola vo výške 0 %. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 24 EUR za dve upomienky II, a sumy 17 EUR zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že tieto taktiež nie je možné žalobcovi priznať. Pri posúdení predmetného dojednania v rámci Úverových zmluvných podmienok súd vychádzal zo skutočnosti, že úverová zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 ak všeobecné zmluvné podmienky k spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom úvere neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. V prípade úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovaným. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 859,64 EUR a poskytnutý úver bol dojednaný ako bezúročný a bez poplatkov, a keďže žalovaný neuhradil žiadnu sumu, zaviazal ho súd na zaplatenie dlžnej sumy a tiež sumy 26,90 EUR ako vyčísleného úroku z omeškania a vo zvyšku uplatnenej istiny spolu aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania súd žalobu zamietol. Úrok z omeškania súd priznal vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 1.4.2016, t. j. dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 14.3.2016.
O trovách konania súd rozhodol takto : Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci (o zaplatenie istiny) úspech len čiastočný, a to vo výške 95 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 900,64 EUR), žalovaný bol úspešný v rozsahu 5 % - 41 EUR, žalobca bol teda úspešný v rozsahu 90 %, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).