Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/2/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 351 026, so sídlom 824 68 Bratislava, Grösslingová 77, proti žalovaným 1/ V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. F., R. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, 2/ E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. F., R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, 3/ A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. F., B. X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 10 102,12 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/78/2013-243 zo dňa 27. 10. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu okrem výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, z r u š u j e a v tomto rozsahu vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, zostáva n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaným 1/ - 3/ [v rozsudku označení ako ,,odporcovia 1), 2), 3)“] uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (v rozsudku označenom ako ,,navrhovateľ“) sumu 9 959,32 € spolu s úrokom vo výške 7,49 % p. a. zo sumy 9 959,32 € od 10. 02. 2013 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9 959,32 € od 10. 02. 2013 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 320 €, splatných k rukám žalobcu, vždy do každého 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Vo zvyšku súd žalobu (označenej v rozsudku ako ,,návrh“) zamietol a žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv.

2. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu (v dôvodoch rozsudku označených ako ,,účastníci“) na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 28434265/7930 uzavreli Úverovú zmluvu č. 28434265/7930 dňa 08. 04. 2010 na cieľovú sumu 11 500 €, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ medziúver pre stavebné sporenie FLEXIBIL pri úrokovej sadzbe 49 % p. a. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali splácať poskytnutý úver 11 500 € pravidelnými mesačnými splátkami vo výške po 156 €. Žalovaná 3/ dňa 08. 04. 2010 podpísala Ručiteľskú listinu č. 1 a vyhlásila, že ručí za úver, vrátane príslušenstva. Zaviazala sa najneskôr v deň splatnosti uhradiť úver alebo jeho časť z vlastných prostriedkov, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov.

3. Súd mal za nesporné, že v predmetnej veci bol poskytnutý stavebný úver fyzickým osobám, nie podnikateľom a zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje. Zákon o spotrebiteľských zmluvách vylučuje jeho použitie pri úverových zmluvách o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností. Zákon nie je možné použiť na poskytovanie finančných prostriedkov týkajúcich sa stavebných úprav, dokončenia stavieb a ich údržby. Vec následne okresný súd posúdil podľa ust. § 303, 306 ods. 1, § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 až 3, § 504, § 506 Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 01. 02. 2013 (ohľadom úrokov z omeškania). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP v spojení s ust. § 151 ods. 7 OSP.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote žalovaný 2/, podľa ktorého aj keď má predmetný zmluvný vzťah charakter obchodnoprávny, jedná sa však o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto vzťah medzi účastníkmi konania (poznámka krajského súdu v súčasnosti označovanými ako ,,strany sporu“) treba posudzovať aj podľa ust. § 52 - 54 OZ. Uviedol, že nepopiera, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa zmluvného typu úverovej zmluvy, avšak prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 - 54 OZ.

5. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo vykonané zo strany žalobcu, a to písomné podanie zo dňa 31. 07. 2012, mal za to, že toto súd nedostatočne právne posúdil, keď vyhodnotil, že ,,okamžité splatenie stavebného úveru, resp. medziúveru“ v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie možno požadovať len na základe vypovedania zmluvy, kde podľa úvahy súdu sa malo správne jednať o odstúpenie, keďže nebolo určené plynutie žiadnej výpovednej doby. Žiadosť o okamžité splatenie úveru, ktorú adresoval žalobca žalovaným 1/ - 3/, nemožno považovať za určitý úkon, keďže nie je zrejmé, či sa jednalo o úkon odstúpenia od zmluvy, resp. o úkon výpovede zo zmluvy v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok.

6. Zmluvné úroky, ktoré priznal súd prvej inštancie (v odvolaní označený ako ,,prvostupňový súd“) žalobcovi, sú v rozpore s podstatou zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, a ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti, keďže zmluvné úroky sú vždy splatné spolu s istinou, a teda, doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, resp. s určenou predčasnou dobou jeho splatenia. Žalobcovi ako veriteľovi nemohli byť priznané zo strany žalovaných ako dlžníkov, resp. aj ručiteľa zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Následne žalovaný 2/ namietal aj správnosť výroku okresného súdu ohľadom náhrady trov konania, keď podľa neho súd nesprávne posúdil predpoklady na priznanie náhrady trov konania bez použitia § 150 OSP. Rozsudok žiadal v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom.

7. Žalovaná 3/ sa v písomnom podaní zo dňa 02. 12. 2015 v plnom rozsahu stotožnila s odvolaním žalovaného 2/ a s dôvodmi uvedenými v ňom. Taktiež žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol na základe ustanovení Obchodného zákonníka, a to § 497 a nasl. Poukázal v tomto smere na ust. § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d) a § 263 ods. 1 a ods. 4 Obchodného zákonníka. Zo strany žalovaných došlo v priebehu roku 2012 k porušeniu zmluvných povinností splácať poskytnuté finančné prostriedky pravidelnými mesačnými splátkami, pričom žalovaní napriek opakovaným upozorneniam nedoplatok neuhradili, preto žalobca využil svoje oprávnenie a požiadal dňom 31. 07. 2012 o okamžité splatenie úveru a zároveň zvýšil platnú úrokovú sadzbu celého zostatku úveru o 5,00 % p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Postupoval tak v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami a využil svoje zákonné možnosti, keď v súlade s čl. V bod 2 písm. b) Zmluvy požiadal dňom 31. 07. 2012 o okamžité splatenie úveru. Postupoval v súlade s ust. § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré majú prednosť pred znením VOP, a ktoré ma kogentnú povahu. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť v napadnutej časti ako vecne správny.

9. Žalobca k podaniu žalovanej 3/ zo dňa 02. 12. 2015 uviedol, že žalovaná 3/ neuviedla vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa ako žalobca mal vyjadriť a znovu uviedol, že žiada

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný 2/ k písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu znovu poukázal na to, že zmluva o úvere zo dňa 08. 04. 2010 je síce absolútnym obchodom, ale zároveň spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je nevyhnutné prednostne aplikovať kogentné ust. § 52 a nasl. OZ. Namietal, že žalobca vzhľadom na zánik zmluvy, ktorý sám z vlastného rozhodnutia uplatnil, si až po určení predčasnej splatnosti úveru uplatňuje zmluvný úrok bez toho, aby si tento aspoň uplatnil počas trvania následne zrušenej zmluvy. Odvolanie proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu, teda, považuje za dôvodné.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) zrušil v napadnutom rozsahu a v tomto rozsahu podľa ust. § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Pokiaľ ide o odlišné označovanie strán sporu, žaloby a súdu prvej inštancie okresným súdom, odvolací súd podotýka, že okresný súd rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a predmetné označenia okresný súd aplikoval v súlade s týmto právnym predpisom avšak k zmene označovania žaloby, strán sporu, ako i súdu prvej inštancie, došlo v súvislosti s účinnosťou nového procesného právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku, od 01. 07. 2016, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodovania okresného súdu.

13. Okresný súd v konaní správne vychádzal zo skutočností, že strany sporu medzi sebou, resp. žalobca a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli zmluvu o stavebnom sporení dňa 08. 04. 2010 č. 28434265/7930, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ medziúver pre stavebné sporenie FLEXIBIL (žalovaná 3/ dňa 08. 04. 2010 podpísala Ručiteľskú listinu č. 1). Okresný súd, teda, ďalej v konaní postupoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z., konkrétne podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a). Zákon č. 258/2001 Z. z. je zákonom o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a v § 1 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona negatívne vymedzuje predmet zákona tak, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Na základe uvedeného okresný súd dospel k právnemu záveru, že v súdenej veci je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Takýto záver okresného súdu ale nie je správny.

14. Síce v súdenej veci nie je možné aplikovať zákon č. 258/ods. 1 Z. z. v dôsledku ust. § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona, nakoľko toto ustanovenie však vylučuje len aplikáciu tohto konkrétneho zákona, teda, zákona č. 258/2001 Z. z. Neznamená to, že vzťah medzi stranami sporu nie je možné považovať za spotrebiteľský, zmluvu uzavretú medzi nimi za spotrebiteľskú, a to s odkazom na ust. § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákon č. 258/2001 Z. z. nevylučuje ani aplikáciu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého [§ 2 písm. a] na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania a podľa § 3 ods. 3 tohto zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. § 53 ods. 5 absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách. Posúdenie veci len podľa ustanovení Obchodného zákonníka bez ohľadu na ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka, teda, bez kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok, je preto v rozpore so zákonom, v dôsledku ktorej skutočnosti okresný súd nevykonal ďalšie dôkazy v konaní. Úlohou okresného súdu preto bude posúdiť predmetnú zmluvu o úvere (spotrebiteľskú zmluvu) podľa ust. § 53 a 54 OZ, najmä za účelom zistenia, či táto zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca mal právo požadovať okamžité splatenie úveru bez vypovedania zmluvy, alebo aj bez odstúpenia od zmluvy, pričom v tomto smere aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2014 sp. zn. 3Obdo/67/2013, v zmysle ktorého § 506

Obchodného zákonníka nepochybne dáva veriteľovi možnosť odstúpiť od zmluvy, čím dôjde k jej zániku, ale pokiaľ zmluva nezanikne uvedeným spôsobom, veriteľ nemusí pristúpiť k jednaniu smerujúcemu k eliminácii zmluvy. Nesplácanie úveru dlžníkom je podstatným porušením záväzkového vzťahu, ust. § 506 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením, a teda, účastníci zmluvného vzťahu majú v nadväznosti na uvedené ustanovenie nesporne zmluvnú voľnosť v tom smere, ako si dohodnú postih pre podstatné porušenie zmluvy, ktorým nesplácanie poskytnutého úveru za predpokladu splnenia podmienok zo strany poskytovateľa rozhodne je.

16. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 .

17. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, preto v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

18. Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko tento výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

19. O náhrade trov konania podľa ust. § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .