Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-788-2015.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/788/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Organizácia sociálnej starostlivosti mesta Šaľa, Horná ul. 11, Šaľa, proti žalovanému: R. E., L.. X.X.XXXX, J. Q. XXXX/X, Š., o zaplatenie 1.996,45 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.996,45 Eur spolu s úrokom z omeškania:
- 7,03 Eur,
- 5,25% ročne z 153,93 Eur od 16.11.2013 do zaplatenia,
- 5,25% ročne z 171,60 Eur od 16.12.2013 do zaplatenia,
- 5,25% ročne z 162 Eur od 16.1.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne z 135,60 Eur od 16.2.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne z 189,60 Eur od 16.3.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne z 180 Eur od 16.4.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne z 135,60 Eur od 16.5.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne z 189,60 Eur od 16.6.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne z 216,43 Eur od 16.7.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne z 186,53 Eur od 16.8.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne z 186,53 Eur od 16.9.2014 do zaplatenia,
- 5,05% ročne z 89,03 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia,
ktorú sumu súd žalovanému povoľuje splácať žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 20 eur do zaplatenia, splatných do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamieta. III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 18.12.2015, doručenou súdu 21.12.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, resp. rozsudku, aby súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 1.996,45 Eur, spolu s úrokom z omeškania za obdobie k 31.10.2014 vo výške 74 Eur a úrokom z omeškania 5,50 % ročne z 1.996,45 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, ako aj nahradil trovy konania 119,50 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. Žalovaný bol v období od 4.10.2010 do 4.11.2014 v pracovnom pomere k žalobcovi, ktorým je Organizácia sociálnej starostlivosti mesta Šaľa. Žalovaný bol zamestnaný v pracovnej pozícii opatrovateľa v domácnosti a pracovnú činnosť vykonával u svojej matky, J. G., narodenej XX.X.XXXX, J. Š., ktorej žalobca poskytoval od 4.10.2010 do 4.11.2014 opatrovateľskú službu na základe zmluvy o poskytovaní opatrovateľskej služby č. XXX/XXX/XXXX. Keďže mesačný príjem opatrovanej nepostačoval na platenie úhrady za sociálnu službu v súlade s ustanovením § 73 zákona
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“), uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 30.9.2010 zmluvu o platení úhrady za sociálne služby č. XXX/ XXX/XXXX. Počas trvania zmluvného vzťahu s opatrovaným došlo k zmenám podmienok poskytovania opatrovateľskej služby a úhrady za ňu. Dôsledkom týchto zmien boli zmeny zmluvných vzťahov medzi žalovaným a žalobcom. Obe strany na základe vzájomnej dohody uzatvorili nové zmluvy o platení úhrad za sociálne služby a to 26.5.2011 zmluvu č. XX/XXX/XXXX, 10.12.2012 zmluvu č. XXX/XXX/XXXX a 20.6.2014 zmluvu č. XXX/XXX/XXXX. Počas trvania zmluvného záväzku platenia úhrady za sociálne služby bol žalovaný v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Od augusta 2013 plnil svoj záväzok len čiastočne a sporadicky. Z celkovej sumy úhrad za služby v období od augusta 2013 do októbra 2014 vo výške 2.501,32 Eur uhradil len 504,87 Eur. Neuhradením zmluvne dohodnutých úhrad za služby mu k 31.10. 2014 vznikol nedoplatok 1.996,45 Eur. Za mesiac november 2014 do skončenia zmluvného vzťahu (dňom 4.11.2014) úhrada nebola predpísaná. K dlžnej čiastke sa pripočíta úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 16.8.2013, ktorý je prvým dňom omeškania s plnením dlhu do 31.10.2014, ktorý je dňom skončenia zmluvného vzťahu a úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej čiastky 1.996,45 Eur za obdobie od 1.11.2014 do zaplatenia. Žalobca sa pokúšal opakovane vymôcť svoju pohľadávku od žalovaného dohovorom a písomne upomienkou z 10.10.2013, písomným upozornením z 2.1.2014. Dňa 10.1.2014 uznal žalovaný svoj dlh čo do výšky a dôvodu a uzatvoril so žalobcom dohodu o plnení dlhu. Žalovaný uzatvorenú dohodu nedodržal. Dňa 17.10. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným novú dohodu o plnení dlhu. Žalovaný k plneniu záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej dohody opäť nedodržal. Dlžná čiastka je ku dňu podania žaloby splatná v plnej výške. Žalobca upozorňoval písomne žalovaného opätovne na povinnosť uhradiť dlžnú čiastkou písomne výzvou z 9.2.2015 a výzvou na úhradu dlhov dlhu z 7.10.2015. Doporučenú zásielku z 7.10.2015 pošta vrátila ako nedoručenú. Opakovane výzvu doručovala mestská polícia v Šali a žalovaný ju prevzal 11.11.2015. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a nepristúpil k plneniu povinností písomne dohodnutých v uzatvorených zmluvách ani záväzku, ktorý písomne uznal čo do výšky a dôvodu.
2. Súdu sa ani v súčinnosti s Mestským úradom v Šali a Obvodným oddelením policajného zboru SR v Šali nepodarila doručiť žaloba. Súd preto v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej len „CSP“) oznámil, že 21.12.2015 bola podaná žaloba proti žalovanému. Súd nariadil pojednávanie na 16.2.2017. Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalobcu a žalovaný osobne. Zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na žalobe tak ako bola podaná. Žalovaná uviedla, že dlh si uvedomuje, ale je v ťažkej finančnej situácii, má minimálnu mzdu a vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Má však záujem svoj dlh splatiť. V čase kedy uzatváral dohody o uznaní záväzku a ich plnení, mal pravidelný príjem. Dlh prestal splácať v čase, kedy dostal výpoveď. V súčasnosti má žalovaný pravidelný príjem, pričom čistý príjem je približne 320 Eur. Žalovaný dostáva ešte výživné 90 Eur od otca maloletého. Ohľadne výdavkov, býva s matkou v prenajatom byte a spoločne platia nájomné vo výške 350 Eur mesačne. Žalovaný navrhol splatenie dlhu v splátkach po 10 Eur mesačne. Žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlo, ani iný relevantný majetok. Na pojednávaní 16.3.2017 predstúpil zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že nakoľko je žalobca povinný spravovať riadne a zodpovedne verejné financie, pohľadávku, ktorá vyplýva zo žaloby je povinný uplatňovať. Berúc do úvahy svoju povinnosť vymáhať pohľadávku a životnú situáciu žalovaného, žalobca je ochotný pristúpiť na mesačné splátky vo výške 20 Eur mesačne s tým, že v prípade nesplnenia jednej splátky sa stane okamžite splatný celý dlh. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 3.4.2017.
3. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o platení úhrady za sociálne služby č. XXX/XXX/XXXX z 30.9.2010, zmluva o platení úhrady za sociálne služby č. XX/XXX/XXXX z 26.5.2011, zmluva o platení úhrady za sociálne služby č. XXX/XXX/XXXX z 10.12.2012, zmluva o platení úhrady za sociálne služby č. XXX/XX/XXXX z 20.6.2014, upomienka žalobcu adresovaná žalovanému z 10.10.2013, upozornenie žalobcu adresované žalovanému z 2.1.2014, uznanie dlhu z 10.1.2014, dohoda o plnení dlhu z 10.1.2014, dohoda o uznaní a plnení dlhu z 17.10.2014, výzva žalobcu adresovaná žalovanému z 9.2.2015, výzva na úhradu dlhu žalobcu adresovaná žalovanému z 7.10.2015, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 5.12.2013 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a % zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 o zvýšení starobného dôchodku matky žalovaného počnúc 1. 1.2014 na 285,80 Eur mesačne, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 8.12.2011 o zvýšení
starobného dôchodku matky žalovaného na 265,80 Eur mesačne, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 9. 12. 2010 o zvýšení starobného dôchodku matky žalovaného na 257,30 Eur mesačne, potvrdenie o výške dôchodkových dávok matky žalovaného zo strany Sociálnej poisťovne z 14.9.2010, potvrdenia preukazujúce výšku starobného dôchodku v období január 2008 až august 2010, Zásady hospodárenia s majetkom mesta schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Šali č. 4/2014 - IX z 26.6.2014, účinné od 16.7.2014, potvrdenie priemernej čistej a hrubej mzdy zo spoločností SODEXO s.r.o. za obdobie november 2016 až január 2017, zmluva o poskytovaní opatrovateľskej služby č. XXX/XXX/ XXXX z 20.6.2014, zmluva o poskytovaní opatrovateľskej služby č. XXX/XXX/XXXX z 10.12.2012, dodatok č. 1 zmluvy o poskytovaní opatrovateľskej služby číslo XXX/XXX/XXXX z 26.5.2011, zmluva o poskytovaní opatrovateľskej služby č. XXX/XXX/XXXX z 30. 9. 2010.
4. Súd svoje rozhodnutie odvodzuje od § 73, 74 zákona o sociálnych službách účinných v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o poskytovaní opatrovateľskej služby a úhrade, § 51, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník, nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 232 ods. 4, § 255 ods. 1 CSP.
5. Nárok žalobcu vyplýva zo zákonnej povinnosti žalovaného uhrádzať za sociálnu službu poskytovanú matke zo strany žalobcu, nakoľko matka nemala príjem, ktorý by postačoval na platenie úhrady za túto službu. Výšku uplatnenej istiny žalovaný nesporoval. Svoj záväzok uznáva. Súd po oboznámení s listinnými dôkazmi konštatuje, že skutkový stav opísaný žalobcom vyplýva z dôkazov predložených súdu. V časti právnej argumentácie sa súd v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu. Súd teda priznal istinu vo výške uplatnenej žalobcom. V časti uplatnenia úrokov z omeškania žalobca nevychádzal z dohody o uznaní a plnení záväzku, nakoľko v zmluve sa uvádza, že v prípade neuhradenia jednej splátky bude mať žalobca za to, že žalovaný od zmluvy odstúpil. Žalobca teda uplatnil zákonný úrok z omeškania. Súd sa však nestotožnil so stanovením výšky zákonného úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil. V tejto časti teda súd priznal úrok z omeškania v zmysle právnych predpisov účinných v čase omeškania s jednotlivými predpismi úhrad zo strany žalovaného. Ako deň splatnosti jednotlivých úhrad súd stanovil 15. deň mesiaca vopred, tak ako to vyplýva zo zmlúv o úhrade. Súd započítal čiastočné plnenia zo strany žalovaného a to najskôr na istinu, nakoľko dlžník neurčil inak. Sumu úrokov z omeškania do čiastočných úhrad súd vypočítal tak, že ako deň čiastočnej úhrady určil deň priaznivejší pre žalovaného, nakoľko žalobca dátumy nešpecifikoval (úrok 5,50% ročne z 189 Eur od 16.8.2013 do 1.11.2013 = 2,20 Eur, úrok 5,50% ročne z 99,16 Eur od 16.9.2013 do 1.1.2014 = 1,60 Eur, úrok 5,50% ročne z 99,76 Eur od 16.10.2013 do 1.3.2014 = 2,04 Eur, úrok 5,25% ročne z 179,76 Eur od 16.11.2013 do 1.10.2014 = 1,19 Eur; spolu 7,03 Eur). V časti prevyšujúcej súd uplatnený nárok žalobcu zamietol. S ohľadom na súčasné osobné pomery žalovaného a v súlade s návrhom žalobcu, súd povolil splatenie plnenia v splátkach vo výške 20 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok v prípade nesplnenia jednej splátky. Výšku splátky navrhovanú žalobcom súd vyhodnotil ako primeranú s ohľadom na možnosť žalovaného si zabezpečovať pravidelný mesačný príjem výkonom práce. Nakoľko mal žalobca neúspech len v nepatrnej časti uplatneného úroku z omeškania, súd priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade súdneho poplatku, v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).