Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-30-2016.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobcu: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. X, XXX XX V., pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/ A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, práv. zast. Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, v zast. Mgr. Milenou Noskovou, MBA, LL.M., PhD., adresa na doručovanie: Zámocká 14, 811 01 Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 340,30 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 340,30 eur. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/79/2015 bol v postavení spotrebiteľa úspešný, k čomu predložil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/79/2015 zo 02.11.2015. Súd zistil porušenie jeho práva zo strany obchodníka Od 01.05.2014 bol novelou č. 120/2014 Z.z. do zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa zavedený § 5b podľa ktorého Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Orgán, ktorý rozhoduje o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, musí ex offo prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok žalobcu, ktorý je uplatnený po uplynutí príslušnej pomlčiacej doby. Terajší žalovaný ako spoločnosť poskytujúca finančné služby, zotrval na žalobe a žiadal priznať celkom zjavne premlčaný nárok, čí, došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia. Dodávateľ zneužil svoje postavenie, tým že sa domáhal celkom zjavne premlčaného nároku, preto od neho žalobca požaduje primerané finančné zadosťučinenie.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré bolo súdu doručené 28.10.2016 (č. l. spisu 23-24) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko nedošlo k porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom, uplatnenie pohľadávky premlčanej nie je porušením práva, spotrebiteľ musí porušenie práv alebo povinností úspešne uplatniť na súde a spotrebiteľovi nebola spôsobená žiadna ujma. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. V prejednávanej veci nebolo súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
5. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/79/2015 - 76 zo dňa 02.11.2015 súd zistil, že súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu titulom trov právneho zastúpenia vo výške 156,83 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2015 a vykonateľnosť dňa 28.12.2015.
6. Z odôvodnenia vyplýva, že súd mal vo veci preukázané, že žalobca žalobou podanou na súde dňa 26.2.2015 sa domáhal nároku na zaplatenia sumy 340,30 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol v prospech žalovaného úverový rámec v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky z úverového rámca. Žalobca vyhotovil žalovanému vyčíslenie pohľadávky, v ktorom žalovanému vyčíslil svoj finančný nárok. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej Zmluvy ku dňu 31.01.2015 predstavuje sumu vo výške 340,30 eur. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Zároveň poukázal na chýbajúci údaj o RPMN a úroku. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje aj na úver poskytnutý formou kreditnej karty. Pre uzavretie spotrebiteľskej zmluvy zákon v § 4 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy a to pod sankciou jej neplatnosti v prípade nedodržania takejto formy. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Žiadosťou o vydanie HVB kreditnej karty žalovaný požiadal o vydanie kreditnej karty. V bode 2 Zmluvných ustanovení k HVB kreditnej karty je uvedené, že ak bude Žiadosť zo strany Banky schválená, zašle Banka žiadateľovi HVB Kreditnú kartu a potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty. Momentom doručenia potvrdenia o uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný urobil jednostranný úkon - písomný návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca následne urobil písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto návrh žalovaného prijal. Ak teda tento žalovanému poskytol peniaze, ako to preukazuje žalobca výpisom z účtu žalovaného, a to bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona č. 258/2001 Z.z., súd považoval takto dojednaný úver za neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedodržanie písomnej formy zmluvy. Keďže v danom prípade nedošlo k uzavretiu platnej zmluvu, sú účastníci povinní si navzájom vydať to, čo si navzájom plnili (§ 451 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný naposledy čerpal úver vo výške 19,77 eur platbou kartou u obchodníka dňa 02.11.2012, a teda najneskôr v uvedený deň mal žalobca nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť žalobcovi dňa 03.11.2012, t.j. nasledujúcim dňom potom čo bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 26.02.2015, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 03.11.2014. Súd konštatoval, že aj keby došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o vydaní kreditnej karty, tak by nárok nebol dôvodný. V žiadosti chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež chýbajú údaje o poplatkoch a úroku, a preto veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný celkovo čerpal úver vo výške 2.355,90 eur a splatil celkovo sumu 2.804,83 eur. Vzhľadom aj na uvedené je žaloba nedôvodná a súd ju preto zamietol.
7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia odvodzuje od pôvodného konania pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 20C/79/2015, kde terajší žalovaný podal žalobu o zaplatenie 340,30 eur s príslušenstvom, pričom okresný súd túto v celom rozsahu zamietol a to jednak z prihliadnutia na námietku premlčania, teda na základe kvalifikovanej obrany žalovanej a taktiež aj bez ohľadu na toto premlčanie by bol nárok nedôvodný z dôvodu, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný vedel, že súd musí prihliadnuť na námietku premlčania ex offo, preto žaloba bola v tomto čase už šikanóznou a pokiaľ ide o úspešné uplatnenie na súde v tejto súvislosti, žalobca v pôvodnom konaní vzniesol námietku premlčania, kvalifikovane sa bránila prostredníctvom právneho zástupcu. Pokiaľ ide o porušenie práva a povinnosti, ktorá je spôsobilé privodiť spotrebiteľke ujmu, v tejto súvislosti treba povedať, že táto ujma by bola vznikla vzhľadom na to, že tento úver je napriek tomu, že to súd vo výroku neuviedol, ale uviedol to v odôvodnení, bezúročný a bez poplatkov. Výška je odôvodnená od pôvodného konania, kde terajší žalovaný v pôvodnom postavení ako žalobca, žiadal zaplatiť 340,30 eur.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z., nakoľko nedá sa povedať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva, nakoľko k porušeniu práva nedošlo. Ust. § 5b zákona hovorí vlastne o tom, že súdy majú ex offo prihliadať na premlčanie. Nehovorí o tom, že ak žalobca podá žalobu z premlčaného nároku, tak ide o porušenie práva, uplatnenie premlčanej pohľadávky nie je porušením práva, nakoľko plnenie z premlčanej pohľadávky nezakladá bezdôvodné obohatenie. Žalobcovi nevznikla žiadna ujma, dokonca mu boli priznané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/79/2015 trovy konania.
9. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
10. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
12. Vykonaným dokazovaním z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20C/79/2015 mal súd preukázané, že Žiadosťou o vydanie HVB kreditnej karty zo dňa 31.08.2004 žalobca požiadal právneho predchodcu žalovaného o vydanie HVB kreditnej karty s úverovým rámcom 30.000 Sk. V bode 2 Zmluvných ustanovení k HVB kreditnej karty je uvedené, že žiadosť, vlastnoručne podpísaná žiadateľom, doručená do Banky spolu so všetkými dokladmi, ktoré sa k nej vyžadujú, je návrhom žiadateľa na uzatvorenie Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty. Ak bude žiadosť zo strany Banky schválená, zašle Banka žiadateľovi HVB Kreditnú kartu a potvrdenie o uzatvorení zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty. Momentom doručenia potvrdenia o uzatvorení zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty podľa ust. § 269 ods. 2. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Obchodný zákonník”). Zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1. Obchodného zákonníka dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Listom zo dňa 24.02.2014 žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového
rámca podľa zmluvy o karte ku dňu 24.02.2014. Podľa výpisu z knihy účtov k 31.01.2015 vyplýva, že ku dňu 31.01.2015 bola výška pohľadávky 340,30 eur. Z prehľadu položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty vyplýva, že žalobca celkovo čerpal úver vo výške 2.355,90 eur a splatil celkovo sumu 2.804,83 eur. Z prehľadu čerpania z kartového účtu žalobcu vyplýva, že žalobca naposledy čerpal úver vo výške 19,77 eur platbou kartou u obchodníka dňa 02.11.2012.
13. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy.
14. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný si svoju pohľadávku uplatnil formou žaloby na súde vo výške 340,30 eur. Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Ujma, ktorá objektívne hrozila, bola vo výške, ktorá pozostávala zo sumy 340,30 eur, ktoré si žalovaný uplatnil žalobou na súde. Závery, ktoré súviseli so zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C/79/2015 - 76 zo dňa 02.11.2015, svedčia o značnej nerovnováhe v ich právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov preto má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného, na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného života. Žalobca bol vystavený nedôvodne psychickému vypätiu zo strany žalovaného v dôsledku jeho konania a zavádzania ako spotrebiteľa. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.
15. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 340,30 eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
16. Bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi úver bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., súd považoval takto dojednaný úver za neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedodržanie písomnej formy zmluvy. Keďže v danom prípade nedošlo k uzavretiu platnej zmluvu, sú účastníci povinní si navzájom vydať to, čo si navzájom plnili (§ 451 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci súd konštatoval premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Závery, ktoré súviseli so zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C/79/2015 - 76 zo dňa 02.11.2015 svedčia o tom, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismi. Pri aplikácii ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prislúcha spotrebiteľovi aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.