Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/35/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcov: 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX T., 2/ E. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX T., 3/ O.. D. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX T., 4/ T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX T., 5/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X/A, XXX XX T., všetci zastúpení: JUDr. Jozef Matkovčík, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

Súd konanie o žalobe žalobcov o určenie vlastníctva zo dňa 16.03.2012 z a s t a v u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti n e p r i z n á v a.

Súd u r č u j e, že výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, k. ú. W.U. T. o výmere 2.325 m2, druh pozemku - ostatné plochy, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres T. O., obec T. - m.č. W. T., k. ú. W. T., je Hlavné mesto SR Bratislava.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 16.03.2012, doručenou súdu 22.03.2012, domáhali určenia vlastníctva pozemku parc. č. XXXX o výmere 5.755 m2, druh pozemku - orná pôda, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pre Okres T. O., obec W. T.. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 18.09.1975 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie č. výst. 421/121/1974, ktorým žalovaný žalobcom vyvlastnil pozemok s parc. č. XXXX v k. ú. W. T. vo výmere 2.325 m2 za účelom výstavby Krematória T.. Vzhľadom k tomu, že vyvlastnený pozemok žalovaný nikdy neužíval, žalobcovia podali reštitučnú žiadosť o vydanie pozemku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Pretože obec Bratislava v zastúpení Magistrátom, si právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení nenechala zapísať do katastra nehnuteľností (vtedy Strediska evidencie nehnuteľností), stalo sa, že po prepise PK vložky č. XXXX sú žalobcovia zapísaní ako vlastníci registra „E“ katastrálneho operátu. Dôvodom zápisu žalobcov ako vlastníkov do katastra nehnuteľností bolo nadobudnutie vlastníckeho práva dedením a darovacou zmluvou. Na základe uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.1995, právoplatného 29.11.1995, vedeného pod sp. zn. D 1414/93, Dnot 312/93, nadobudli do podielového spoluvlastníctva pôvodná žalobkyňa v 2. rade (L. Š.) a žalobca v 4. rade (T. S.) po zosnulom T. S., zomr. XX.XX.XXXX,

pozemky v jednej polovici, vl. č. XXXX, parc. č. XXXX v k. ú. W. T. vo výmere 5.755 m2 (2.325 m2 za účelom výstavby Krematória T.) pod B/6/a, v jednej polovici rovným dielom každý. Dedičským rozhodnutím štátneho notárstva Bratislava IV zo dňa 22.08.1991, právoplatného 26.09.1991, vedeným pod sp. zn. D 666/90, nadobudla E. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, po zosnulom E. S., zomr. XX.XX.XXXX, pozemky v jednej polovici, vl. č. XXXX, parc. č. XXXX k. ú. W.Á. T. vo výmere 5.755 m2. Vlastníctvo k uvedeným pozemkom E. S. previedla darovacou zmluvou zo dňa 04.03.1992 na žalobcu v 1. rade (Alexander Raninec) a žalobcu v 5. rade (Ján Raninec) v jednej polovici rovným dielom, teda každému 1 z celkovej výmery, čo zodpovedá 2.877,05 m2. Pretože náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti žalobcom nikto neposkytol, reálne by mali byť vlastníkmi. Pozemkový úrad však vzhľadom k vlastníckym dokladom (na LV č. XXXX pre k. ú. W. T. sú žalobcovia zapísaní ako vlastníci) v konaní o reštitúciu nechce pokračovať, pretože z jeho hľadiska žalobcovia už sú vlastníkmi nehnuteľnosti. List Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy z 20.01.2011 však vlastníctvo žalobcov spochybnilo. Naliehavý právny záujem je u žalobcov v tom, že napriek jednoznačným dokladom o vlastníctve Magistrát vlastníctvo žalobcov popiera a Pozemkový úrad Bratislava o veci nechce rozhodnúť, lebo podľa dokladov z katastra nehnuteľností vlastníkmi sú žalobcovia. Investing, investorsko - inžinierska organizácia S. X T., ktorá pre Národný výbor Hlavného mesta SR Bratislava realizovala ako investor inžiniersku činnosť nadobúdala vykúpené, resp. vyvlastnené pozemky určené na výstavbu do vlastníctva Československého štátu. Až na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa situácia zmenila a s účinnosťou citovaného zákona sa nehnuteľnosti do vlastníctva obcí dostali, hoci žalobcovia ich vlastníctvo neuznávajú. Porušením povinnosti štátnych orgánov sa žalobcovia dostali do situácie, kedy štátne orgány resp. obecné orgány napriek porušeniu ich základných povinností si uplatňujú svoje vlastnícke právo.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že pozemok registra „L.“ parc. č. XXXX k.ú. W. T., v súčasnosti evidovaný na LV č. XXXX, bol pôvodne zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX vo výmere 1 katastrálneho jutra, ktorý po prepočte na m2 predstavuje 5.755 m2. Jeho pôvodnými vlastníkmi v zmysle uvedeného zápisu boli T. S. a E. S., každý v spoluvlastníckom podiele 1. Vyvlastňovacím rozhodnutím zo dňa 19.03.1975, právoplatným 18.09.1975, Obvodný národný výbor v Bratislave, odbor výstavby a územného plánovania, ako stavebný úrad I. stupňa, vyvlastnil T. S. a E. S. každému v spoluvlastníckom podiele 1, časť uvedeného pozemku vo výmere 2.325 m2. Podľa rozhodnutia bol pozemok vyvlastnený v prospech Československého štátu v správe Investingu, T., R. XX, za účelom výstavby krematória. Náhrada za vyvlastnený pozemok bola určená sumou 0,40 Kčs za 1 m2, pričom celková suma za vyvlastnenú nehnuteľnosť predstavovala 930,- Kčs. Podľa čl. 4 tohto rozhodnutia bol vyvlastniteľ povinný poskytnúť túto náhradu vyvlastneným ihneď po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zmysle poučenia v rozhodnutí bolo možné sa proti rozhodnutiu odvolať na odbor územného plánovania a architektúry NVB do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pozemok parc. č. XXXX bol vykúpený na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/XX. Podľa jeho písomnej časti bol pozemok parc. č. XXXX vykúpený diel 15 vo výmere 2.035 m2 a diel 16 vo výmere 290 m2. V súčasnosti sa jedná o časti pozemkov registra „B.“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X k.ú. W.Á. T.. Z priloženého finančného poukazu, ako aj z priloženého znaleckého posudku je zrejmé, že T. S. a E. S. bola poukázaná náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 930,- Kčs, t.z. každému osobitne bolo poukázaných 465,- Kčs. Výška náhrady bola stanovená na základe znaleckého posudku zo dňa 30.06.1971 vyhotoveného v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi znalcom z odboru stavebníctva R. H.. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam bol pozemok zapísaný na list vlastníctva č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcov ako pozemok registra „L.“. Dňa 29.11.2004 si žalobcovia na Pozemkovom úrade uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k tomuto pozemku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Počas reštitučného konania požiadal Pozemkový úrad Hlavné mesto SR Bratislavu o vyjadrenie sa k danému konaniu. Vo vyjadrení Hlavné mesto SR Bratislava trvalo na svojom vlastníckom práve k časti daného pozemku a za účelom jeho majetkovoprávneho usporiadania a odstránenia dvojitého vlastníctva požiadalo Pozemkový úrad o ukončenie reštitučného konania a vydanie rozhodnutia. Dňa 20.01.2011 vyzval žalovaný žalobcov na uzavretie mimosúdnej dohody, v ktorej by žalobcovia uznali vlastnícke právo žalovaného k časti daného pozemku. Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, bol vyvlastnený za účelom výstavby krematória. V samotnom vyvlastňovacom rozhodnutí sa píše, že výstavba krematória patrila medzi úlohy stanovené štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. V zmysle ustanovenia § 18 stavebného zákona č. 87/1958 Zb. platného a účinného v čase právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo možné pozemok vyvlastniť len vtedy, ak účel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť inak a ak nebolo možné uzavrieť dohodu. Z archívneho materiálu k tomuto pozemku nachádzajúceho sa na Magistráte Hlavného mesta SR Bratislava je možné vyvodiť záver, že pred samotným vyvlastnením boli pôvodní vlastníci niekoľkokrát vyzývaní na uzavretie dohody, ale z dôvodu ich nesúhlasu s cenou

navrhovanou za vyvlastnené pozemky k uzavretiu dohody nedošlo. Podľa § 21 stavebného zákona, ak vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca nezačal užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie vykonalo v určenej lehote, najneskoršie však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, mohlo sa na žiadosť vyvlastneného, alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť. Žiadosť musela byť podaná najneskôr do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt. Nakoľko však k takémuto zrušeniu rozhodnutia nedošlo, ostáva vyvlastňovacie rozhodnutie naďalej platné a vyvoláva právne účinky, ktoré sú v ňom uvedené. Možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho orgánu bola zakotvená v § 135 vtedy platného Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak išlo o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobudlo sa vlastníctvo dňom určeným v rozhodnutí, ak určený nebol, dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Dňa 06.12.2012 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa domáhal určenia, že výlučným vlastníkom novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/XX k. ú. W. T. o výmere 2.325 m2, druh pozemku: ostatná plocha, odčleneného geometrickým plánom č. XXX-E., úradne overeným 17.10.2012 pod č. 2093/12, z pozemku registra „L.“ parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, je Hlavné mesto SR Bratislava. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodnil tým, že dňa 09.08.2012 bola žalovanému doručená zo strany Okresného súdu Bratislava IV žaloba na určenie vlastníctva sp. zn. 5C 35/2012, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú výlučnými vlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. XXXX o výmere 5.755 m2, druh pozemku: orná pôda, k.ú. W.U. T.. K uvedenej žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 13.09.2012, kde spochybnil vlastnícke právo žalobcov, nakoľko vyvlastňovacím rozhodnutím zo dňa 19.08.1975, právoplatným 18.09.1975, nadobudol žalovaný časť pozemku o veľkosti 2.325 m2, zakreslený na katastrálnej mape ako časť pozemkov registra „B.“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ X k.ú. W. T.. Za účelom podania vzájomnej žaloby bol vypracovaný nový geometrický plán č. XXX-E., úlohou ktorého bolo obnoviť časti pôvodného pozemku parc. č. XXXX. Predmetný geometrický plán bol úradne overený 17.10.2012 pod č. XXXX/XX. Podľa nového geometrického plánu bol z pozemku registra „L.“ parc. č. XXXX odčlenený novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 2.325 m2. Novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 2.325 m2 je identický s vyvlastnenou časťou pozemku parc. č. XXXX podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/XX. Ako dôkaz, že náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola právnym predchodcom žalobcov T. S. a E. S. poskytnutá, bol k listu zo dňa 13.09.2012 priložený finančný poukaz zo dňa 19.09.1975 a znalecký posudok zo dňa 30.06.1971. Podľa vyjadrenia žalobcov podkladom pre zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo uznesenie Obvodného súdu Bratislava 4 zo dňa 26.10.1995, právoplatné 29.11.1995, vedené pod sp. zn. D 1414/93, Dnot 312/93 a darovacia zmluva zo dňa 04.03.1992. Uznesenie Obvodného súdu Bratislava 4 bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod položkou zmien č. 402/96 a darovacia zmluva položkou výkazu zmien č. 2/1993. Je preto nepochopiteľné konanie žalobcov, ktorí si v roku 2004 uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k vyvlastnenej časti pozemku na Pozemkovom úrade napriek skutočnosti, že už v roku 1996 boli všetci žalobcovia spolu zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX ako výluční vlastníci pozemku registra „L.“ parc. č. XXXX v celosti. Žalovaný mal za to, že k takémuto konaniu žalobcov mohla viesť len ich právna neistota, ktorá spočívala v ich vedomosti, že sporná časť pozemku bola v roku 1975 právoplatne vyvlastnená, a preto jej vlastníkom má byť v zmysle platných právnych predpisov Hlavné mesto SR Bratislava. Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, bol vyvlastnený za účelom výstavby krematória. V samotnom vyvlastňovacom rozhodnutí sa píše, že výstavba krematória patrila medzi úlohy stanovené štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, a preto za týmto účelom mohol byť sporný pozemok vyvlastnený. V zmysle platných právnych predpisov bolo možné pozemok vyvlastniť len vtedy, ak účel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť inak a ak nebolo možné uzavrieť dohodu. Z archívneho materiálu nachádzajúceho sa na Magistráte Hlavného mesta SR Bratislava je zrejmé, že pred samotným vyvlastnením boli pôvodní vlastníci niekoľkokrát vyzývaní na uzavretie dohody, ale z dôvodu ich nesúhlasu s cenou navrhovanou za vyvlastnené pozemky k uzavretiu dohody nedošlo. Podľa § 21 stavebného zákona, ak vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca nezačal užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie vykonalo v určenej lehote, najneskoršie však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, mohlo sa na žiadosť vyvlastneného, alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť. Žiadosť musela byť podaná najneskôr do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt. Nakoľko však k takémuto zrušeniu rozhodnutia nedošlo, ostáva vyvlastňovacie rozhodnutie naďalej platné a vyvoláva právne účinky, ktoré sú v ňom uvedené. Možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho orgánu bola zakotvená v § 135 vtedy platného Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak išlo o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobudlo sa vlastníctvo

dňom určeným v rozhodnutí, ak určený nebol, dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tvrdenie žalobcov „Pretože náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti odporca navrhovateľom neposkytol, reálne by mali byť vlastníkmi“ žalovaný namietal, pretože nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Skutočnosť, že by za vyvlastnené nehnuteľnosti nebola poskytnutá žiadna náhrada, čo v tomto prípade žalobcovia nepreukázali (vzhľadom na predložený platobný poukaz), nezakladá neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Navyše ide o rozhodnutie v správnom konaní, kde pre napadnutie takéhoto rozhodnutia v zmysle právnych predpisov už uplynuli všetky lehoty. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby súd v tomto konaní rozhodol, či toto rozhodnutie vady má alebo nemá. V súvislosti s povinnosťou žalovaného dať si vyvlastňovacie rozhodnutie zaregistrovať do katastra nehnuteľností žalovaný uviedol, že intabulačný princíp bol opätovne zavedený do nášho právneho poriadku až 01.01.1993, a to novou právnou úpravou evidovania nehnuteľností a právnych vzťahov k nim. Žalovaný sa v rámci decentralizácie štátnej správy stal vlastníkom veľkého množstva pozemkov len na základe právnych listín. Nakoľko ide o veľké množstvo listín, k ich registrácii dochádza len postupne, často až v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Naliehavý právny záujem preukazoval žalovaný tým, že sporná nehnuteľnosť je v súčasnosti vedená na LV č. XXXX pre žalobcov, pričom žalovaný disponuje relevantnou právnou listinou preukazujúcou vlastnícky vzťah k časti spornej nehnuteľnosti. Zápisom na LV č. XXXX dochádza k zneisteniu právneho postavenia žalovaného ako perfektného vlastníka k spornej nehnuteľnosti.

4. Podaním doručeným súdu 02.12.2014 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že spoločnosť G. s.r.o. vyhotovila 09.04.2014, na základe objednávky žalobcov, geometrický plán č. 11/2014. Pri jeho zápise sa zistilo, že žalovaný nikdy nepožiadal katastrálny úrad o zápis svojho domnelého vlastníctva na list vlastníctva. Dôvodom bola asi tá skutočnosť, že vyvlastňovacie konanie sa nikdy neskončilo, pretože náhrada určená vo vyvlastňovacom konaní nebola nikdy vyplatená. Doklad (list O. z 19.09.1975), ktorým žalovaný chcel dokázať vyplatenie náhrady, je iba interný (vnútropodnikový) list a obsahuje výzvu učtárni O. na realizovanie poukazu na finančnú náhradu. Finančný poukaz nebol podľa názoru žalobcov nikdy vystavený, pretože žalobcovia nikdy žiadnu náhradu za vyvlastnený pozemok neodstali. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby súd konanie zastavil.

5. Podaním doručeným súdu 28.04.2015 žalovaný navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby a zároveň vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcov (hoci na to súdom nebol vyzvaný). Dôvodom nesúhlasného stanoviska je skutočnosť, že zápisom geometrického plánu č. 11/2014 do operátu katastra nehnuteľností sa pozemok, ktorý je predmetom tohto konania eviduje v operáte katastra ako pozemok registra „B.“ parc. č. XXXX/XX a na LV č. XXXX je zapísaný do výlučného vlastníctva žalobcov. Týmto zápisom dochádza k zneisteniu postavenia žalovaného, ktorý vo vzájomnej žalobe preukazuje svoje vlastníctvo k časti pozemku registra „L.“ parc. č. XXXX. Na záver žalovaný uviedol, že predmetná sporná vec by mala byť z dôvodu hospodárnosti vyriešená v tomto súdnom konaní za účasti žalobcov, nakoľko práve oni toto konanie vyvolali.

6. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2015 súd uznesením pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby tak, že „určuje sa, že výlučným vlastníkom pozemku registra „B.“ parcela XXXX/XX, k.ú. W. T. o výmere 2.325 m2, druh pozemku - ostatné plochy, zapísaný na LV č. XXXX, je Hlavné mesto SR Bratislava“.

7. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení účinnom ku dňu späťvzatia žaloby navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

8. Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

9. Podľa § 96 ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

10. Podľa § 118 ods. 1 OSP po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

11. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia vzali žalobu späť a o tomto späťvzatí žaloby súd v priebehu konania nerozhodol, bolo potrebné o ňom rozhodnúť v rozsudku súdu vo veci samej. Žalobcovia vzali žalobu späť podaním doručeným súdu 02.12.2014. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 28.04.2015 vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcov, hoci ho súd na to nevyzýval. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 súd konanie nezastaví v dôsledku späťvzatia žaloby v prípade, ak s tým žalovaný z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo pojednávanie.

16. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu 06.07.2015 uviedol, že na pojednávaní konanom 10.06.2015 mu bolo oznámené, že nakoľko doposiaľ nedošlo vo vzťahu k žalobe k začatiu prerokúvania v merite veci, nie je potrebný súhlas žalovaného k späťvzatiu žaloby. Žalovaný namietal, že vo veci žaloby na určenie vlastníctva bolo otvorených viacero pojednávaní, pričom poukázal na dve zápisnice, a to zo dňa 10.04.2014 a 15.04.2015. V rámci občianskeho súdneho konania prebiehajúceho podľa procesného predpisu účinného do 30.06.2016, pojednávanie sa začínalo až prednesom žaloby a následných vyjadrení k žalobe. Pokiaľ žalovaný poukazoval na predchádzajúce pojednávania, kde malo údajne dôjsť k otvoreniu pojednávania, súd považuje za potrebné uviesť, že od podania žaloby žalobcov na určenie vlastníckeho práva dňa 22.03.2012, bolo vykonané pojednávanie dňa 10.04.2013, na ktorom súd nabádal strany sporu na mimosúdnu dohodu a zároveň upozornil právneho zástupcu žalobcu na nedostatky v petite žaloby. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd uložil právnemu zástupcovi žalobcov upraviť petit žaloby v lehote 20 dní spolu s predložením listinných dôkazov. Následne pojednávanie bolo vytýčené na 27.11.2013, toto bolo odročené na termín 12.02.2014 z dôvodu žiadosti strán o poskytnutie časového priestoru na mimosúdne riešenie sporu. Termín 12.02.2014 bol zrušený z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne a vo veci súd stanovil termín pojednávania na 07.03.2014. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcov požiadal súd, aby sa nezaoberal ním predloženou špecifikáciou petitu zo dňa 17.06.2013, nakoľko je potrebné vo veci vypracovať nový geometrický plán. Súd preto pojednávanie odročil na neurčito a uložil žalobcom lehotu 3 mesiace na predloženie nového geometrického plánu. Medzitým podaním zo dňa 02.12.2014, doručeným súdu 02.12.2014, žalobcovia vzali žalobu späť. Je teda zrejmé, že do dňa, kedy žalobcovia doručili súdu späťvzatie žaloby, súd nezačal vo veci žaloby žalobcov na určenie vlastníckeho práva zo dňa 16.03.2012 pojednávať. Rovnako tomu nebolo ani na pojednávaní dňa 15.04.2015, na ktorom sa súd zaoberal vzájomnou žalobou zo strany žalovaného a potrebou úpravy petitu tejto vzájomnej žaloby. Pokiaľ žalovaný namietal, že v rámci predchádzajúcich pojednávaní súd používal formuláciu „po otvorení pojednávania sa konštatuje“, resp. „po začatí pojednávania sa konštatuje“ a z uvedeného vyvodzoval, že došlo k začatiu pojednávania vo veci, súd opäť poukazuje na to, že pojednávanie v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku začínalo až prednesom žaloby. Nesprávne formulácie zo strany súdu na začiatku pojednávaní nemožno spájať s účinkami prednesu žaloby, a teda nie je možné prijať záver, že by v priebehu vyššie uvedených pojednávaní došlo k začatiu pojednávania tak, ako to mal na mysli

Občiansky súdny poriadok. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia vzali žalobu späť ešte pred začatím pojednávania, nakoľko k začatiu pojednávania, a teda prednesu vzájomnej žaloby došlo až na pojednávaní konanom 10.06.2015, pričom k prednesu samotnej žaloby zo strany žalobcov ani nedošlo. Na uvedenom pojednávaní boli v rámci výsluchov následne vypočutí aj prítomní žalobcovia. Vzhľadom na uvedené súd konanie o žalobe žalobcov zo dňa 16.03.2012 zastavil.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovia, ktorí späťvzatím žaloby procesne zavinili zastavenie konania, by boli povinní nahradiť trovy konania žalovanému. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

18. Uznesením zo dňa 30.12.2016, č.k. 5C 35/2012-210, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi E. Š. a O.. D. Š.O. ako právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni v 2. rade L. Š..

19. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobu v 1. rade, pôvodnej žalobkyne v 2. rade (L. Š.), žalobcom v 4. rade, žalobcom v 5. rade a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: výpis z LV č.XXXX, výpis z pozemkovej knihy vložka XXXX na čl.22, rozhodnutie Obvodného národného výboru v Bratislave IV o vyvlastnení zo dňa 19.08.1975, finančný poukaz zo dňa 19.09.1975, znalecký posudok zo dňa 30.06.1971, odpis geometrického plánu č. XXX- XXXX-XXX/XX, snímku z katastrálnej mapy na čl.28, výzvu na mimosúdnu dohodu zo dňa 20.01.2011, geometrický plán zo dňa 10.10.2012 vyhotovený O.. H. U., rozhodnutie štátneho notárstva Bratislava IV zo dňa 22.08.1991 sp.zn. D 666/90, uznesenie Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.1995 sp.zn. D 1414/93, Dnot 312/93, darovaciu zmluvu zo dňa 04.03.1992, geometrický plán zo dňa 09.04.2014 vyhotovený spoločnosťou Geometrák, s.r.o., fotokópiu z GOOGLE EARTH, fotokópiu grafickej časti GP č.915-1402-200/67, fotokópiu grafickej časti GP č.XXX-E., odpoveď Ministerstva financií SR na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 04.04.2016, list Generálneho investora Bratislavy zo dňa 11.04.2016 spolu s prílohou - kópiou z archívnej evidenčnej knihy spoločnosti Investing, obsah spisového materiálu Obvodného pozemkového úradu Bratislava, uznesenie Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981, osvedčenie o dedičstve zo dňa 30.03.2016 sp.zn. 30D 1835/2015, Dnot 95/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

20. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že pôvodnými vlastníkmi parcely č. XXXX o výmere 5.755 m2 na LV č. XXXX boli T. S. a E. S., každý v 1. Po T. S. na základe dedičského konania sa vlastníkmi stali pôvodná žalobkyňa v 2. rade (L. Š.) a žalobca v 4. rade T. S. v 1. Po E. S. prešli vlastnícke práva na E. S. a táto následne previedla vlastnícke práva darovacou zmluvou zo dňa 04.03.1992 na žalobcu v 1. rade I. S. a žalobcu v 5. rade D. S., každému 1. Pôvodným vlastníkom Bohumírovi a E. S. bola vyvlastnené každému polovica, resp. spolu pozemok vo výške 2.352 m2. Otec žalobcu v 1. rade z toho ochorel, že nedostal žiadnu finančnú čiastku za vyvlastnený pozemok. Nie je povinný to preukazovať, či dostali rodičia finančnú čiastku. Žalovaný by mal preukázať, že rodičia žalobcu v 1. rade podpísali doklad, že dostali financie za vyvlastnený pozemok. Žalobca v 1. rade nevedel uviesť, či sa pozemok po vyvlastnení užíval, bol ešte dieťa, nesledoval to tak. Nevedel uviesť ani či rodičia dali odvolanie voči rozhodnutiu o vyvlastnení pozemku. Skutočnosť bola taká, že pozemky užívalo JRD, neskôr tam boli vysadené ovocné sady. Všetci štyria súrodenci sa stretli, nakoľko vedeli o rozhodnutí o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti, a dohodli sa, že budú žiadať jej vrátenie. Boli toho názoru, že pozemky im vrátia, nakoľko nikto ich neužíva a už vôbec nie na to, na čo bol pozemok vyvlastnený - výstavbu krematória. Prebiehali dedičské konania, kde sa zistilo, že sporná nehnuteľnosť je stále zapísaná na pôvodných vlastníkov, preto bola aj prejednaná v rámci dedičského konania. Keď požiadali Pozemkový úrad o vrátenie nehnuteľnosti, ten ich odkázal na súd, vzhľadom k tomu, že v tom čase boli zapísaní žalobcovia v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti. Žalovaný mal informácie, že sa žalobcovia v rámci reštitúcie domáhajú vrátenia nehnuteľnosti na Pozemkovom úrade, vtedy začal reagovať listom, kde Pozemkovému úradu oznámil, že žalovaný je vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX vo výmere 2.325 m2, a preto ich Pozemkový úrad odkázal na súd. Žalovaný mal záujem vlastnícky spor riešiť mimosúdnou cestou tak, že sa stane majiteľom nehnuteľnosti bez odplaty. Žalobcovia s tým nesúhlasili. Otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v čase prededenia neriešili. Je pravda, že pozemky boli prededené, ale podľa názoru žalobcu v 1. rade to bolo z dôvodu, že v katastri nebol vyznačený iný vlastník. Keby bol Investing vyznačil v katastri zmenu vlastníka, toto by sa nestalo.

21. Z výsluchu pôvodnej žalobkyne v 2. rade, žalobcu v 4. rade a žalobcu v 5. rade súd zistil, že títo sa v plnom rozsahu pridržali výpovede žalobcu v 1. rade a nemali záujem viac k veci dodať.

22. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 14.03.2012 pre k. ú. W. T. súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva boli ako podieloví spoluvlastníci parcely registra „L.“ parc. č. XXXX vo výmere 5.755 m2 zapísaní D. S., nar. XX.XX.XXXX, I. S., nar. XX.XX.XXXX titulom nadobudnutia S. XXX/XX-R. X/XX a L. Š., nar. XX.XX.XXXX, T. S., nar. XX.XX.XXXX titulom nadobudnutia C. XXXX/XX-R. XXX/XX, každý v 1.

23. Z výpisu z pozemkovej knihy, vložka XXXX na čl. 22 súd zistil, že pôvodnými vlastníkmi parcely č. XXXX - roľa vo výmere 1 katastrálny jutár boli T. S. a E. S., každý v 1 titulom dedenia zo dňa 16.09.1942, č. D. I. 109/42-8, čd. 8985/42.

24. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru v Bratislave IV o vyvlastnení zo dňa 19.08.1975 súd zistil, že dňa 19.08.1975 Odbor výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava IV, ako stavebný úrad I. stupňa a vyvlastňovací orgán, rozhodol o žiadosti O., Bratislava, R. XX o vyvlastnení nehnuteľnosti parc. č. XXXX k. ú. W. T. tak, že vyvlastnil časť nehnuteľnosti parc. č. XXXX vo výmere 2.325 m2 zapísanú vo vl. č. X230 pozemkovej knihy pre k.ú. W. T. vlastnícky patriacu T. S. v 1 a E. S. v 1 za účelom výstavby krematória v prospech Čsl. štátu v správe O., T., R. XX. F. za vyvlastnenú časť nehnuteľnosti určil sumou 0,40 Kčs za 1 m2 pozemku. Celková suma za vyvlastnenú časť činila 930,- Kčs. Podľa uvedeného rozhodnutia náhradu za vyvlastnený pozemok mal vyvlastniteľ poskytnúť vyvlastneným ihneď po právoplatnosti rozhodnutia v čiastkach podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.09.1975.

25. Z finančného poukazu zo dňa 19.09.1975 súd zistil, že spoločnosť Investing, investorsko-inžinierska organizácia Hl. mesta SSR Bratislavy so sídlom R. XX, T. vystavila dňa 19.09.1975 finančný poukaz na uhradenie sumy 930,- Kčs v hotovosti pre T. S. v 1, teda v sume 465,- Kčs a E. S. v 1, teda v sume 465,- Kčs za vyvlastnené nehnuteľnosti potrebné pre výstavbu krematória v zmysle právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava IV zo dňa 19.08.1975, číslo výst. 421/121/1974. V spodnej časti finančného poukazu sa uvádza: „na vedomie: O. - učtáreň na realizovanie poukazu“.

26. Zo znaleckého posudku zo dňa 30.6.1971 súd zistil, že znalec R. Prokop určil cenu pozemku za účelom jeho výkupu pre stavbu krematória v zmysle vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií č. 47/69 Zb. tak, že pozemok do výmery 1.500 m2 bol v hodnote 6 Kčs za 1 m2 a zbytok nad výmeru 1.500 m2 po 0,40 Kčs za 1 m2. Celková cena nehnuteľnosti bola vypočítaná na sumu 9.330,- Kčs.

27. Z odpisu geometrického plánu č. 915-1402-200/67 súd zistil, že z pozemku parc. 7309 o výmere 5.755 m2 bol odčlenený diel 15 vo výmere 2.035 m2 a diel 16 vo výmere 290 m2.

28. Z výzvy na mimosúdnu dohodu zo dňa 20.1.2011 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcov na mimosúdne usporiadanie dvojitého vlastníctva k časti pozemku parc. č. XXXX.

29. Z geometrického plánu zo dňa 10.10.2012 na obnovenie časti pôvodného pozemku parc. č. XXXX, vyhotovenom O.. H. U., súd zistil, že podľa tohto geometrického plánu bol z pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXXX odčlenený novovytvorený pozemok parc. č. 3221/12 o výmere 2.325 m2, ktorý zodpovedá vyvlastnenej časti pozemku v zmysle rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava IV zo dňa 19.08.1975.

30. Z rozhodnutia štátneho notárstva Bratislava IV zo dňa 22.08.1991 sp. zn. D 666/90 súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi E. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sa vysporiadala nehnuteľnosť vo vl. č. XXXX, k.ú. W. T., parc. č. XXXX - roľa, vo vlastníctve poručiteľa v 1 tak, že túto nadobudla E. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX s povinnosťou vyplatiť v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia I. S., nar. XX.XX.XXXX, D. S., nar. XX.XX.XXXX, E. S., nar. XX.XX.XXXX, T. V., nar. XX.XX.XXXX, H. S. nar. XX.XX.XXXX, I. S., nar. XX.XX.XXXX, sumu po 18.388,- Kčs. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.09.1991.

31. Z uznesenia Obvodného súdu Bratislava 4 zo dňa 26.10.1995, sp. zn. D 1414/93, Dnot 312/93, súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi T. S., zomr. XX.XX.XXXX, súd rozhodol tak, že poľnohospodárske pozemky vl. č. XXXX, k. ú. W. T., parc. č. XXXX, lúka, vo výmere 5.755 m2 (výkup na krematórium 2.325 m2) v 1 rovnakým dielom nadobudli L. R., nar. XX.XX.XXXX a T. S., nar. XX.XX.XXXX.

32. Z darovacej zmluvy zo dňa 04.03.1992 súd zistil, že E. S., rod. E. darovala D. S., nar. XX.XX.XXXX a I. S., nar. XX.XX.XXXX svoj podiel (1/2) pozemku parc. č. XXXX zapísaného vo vl. č. XXXX, k.ú. W. T. vo výmere 2.877,5 m2, ktorý nadobudla na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava IV zo dňa 22.08.1991, sp. zn. D 666/90, po nebohom E. S..

33. Z geometrického plánu zo dňa 09.04.2014 na obnovenie pôvodnej parcely č. 7309 (nové parcely č. 3221/14, 15, 17, 3872/128), určenie vlastníckych práv k parc. č. XXXX/X, 387 a oddelenie parc. č. XXXX/ XX vyhotoveného spoločnosťou G., s.r.o. súd zistil, že podľa právneho stavu aj stavu podľa registra CKN ako vlastníci vyššie uvedených parciel boli vedení žalobcovia.

34. Z odpovede Ministerstva financií Slovenskej republiky na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 04.04.2016 súd zistil, že v roku 1975 mala organizácia O. - O.-inžinierska organizácia NV hl. mesta J. T. pri vedení účtovníctva a vypracovaní účtovných dokladov postupovať v zmysle zákona č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno - ekonomických informácií a Vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 154/1971 Z. o účtovníctve. Z týchto právnych predpisov nie je v súčasnosti jednoznačne zrozumiteľné, akú funkciu mal finančný poukaz a nie je možné posúdiť, či na základe tohto dokladu prišlo alebo neprišlo k vyplateniu.

35. Z listu Generálneho investora Bratislavy zo dňa 11.04.2016 spolu s prílohou - kópiou z archívnej evidenčnej knihy spoločnosti Investing súd zistil, že Investing - Investorsko-inžinierska organizácia NV hl. mesta SSR Bratislavy dňa 19.09.1975 vydala finančný poukaz č. EÚ 034/9332/197/5 Dr Ma, ktorým E. S. a T. S. oznámila poukázanie finančnej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť v celkovej výške 930,- Kčs. V internej archívnej knihe O. za rok 1975 - iné investície, pod položkou č. 573 sa nachádza zápis: S. T., č. fak. EÚ 9332 suma 930,- Kčs, vystavená dňa 19.09., došla dňa 23.09., poznámka 25.09.1975 (písal sa deň zaplatenia).

36. Z obsahu spisového materiálu Obvodného pozemkového úradu T. súd zistil, že dňa 29.11.2004 podali žalobcovia na Obvodný pozemkový úrad žiadosť na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Rozhodnutím zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 399/10/5915/2011/ ALU, Obvodný pozemkový úrad v Bratislave prerušil konanie vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. W. T. PK vložka XXXX, parc. č. XXXX, nakoľko sa vyskytla predbežná otázka v oblasti duplicity vlastníctva a Obvodný pozemkový úrad vyzval žiadateľov, aby predložili kópiu žaloby o určenie vlastníctva doručenej na príslušný Krajský súd alebo kópiu dohody vlastníkov riešenej na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu v katastrálnom konaní.

37. Z uznesenia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981 súd zistil, že národný výbor zrušil ku dňu 31.12.1981 rozpočtovú organizáciu O. - O.-inžiniersku organizáciu a zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu s názvom R. hlavného mesta SSR Bratislavy, inžiniersko - investorskú organizáciu Národného výboru hl. mesta SSR Bratislavy s účinnosťou od 01.01.1982.

38. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 30D 1835/2015, Dnot 95/2015, súd zistil že dedičmi po pôvodnej žalobkyni L. R., zomr. XX.XX.XXXX, sú E. R., nar. XX.XX.XXXX a O.. D. R., nar. XX.XX.XXXX.

39. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

40. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.1983 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom..

42. Podľa § 135 Občianskeho zákonníka ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

43. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.

44. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.

45. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

46. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ak nezačal vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie vykonalo, v určenej lehote, najneskoršie však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, môže sa na žiadosť vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť. Žiadosť treba podať najneskoršie do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt. O žiadosti rozhodne orgán, ktorý vydal v prvej stolici rozhodnutie o vyvlastnení.

47. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

48. Predpokladom úspešnosti žaloby (resp. v tomto prípade vzájomnej žaloby) o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c) naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu (v tomto prípade žalovaného) alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho (v tomto prípade žalovaného) právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu (v tomto prípade žalovaného). Pre žalobcu (v tomto prípade žalovaného) to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba, resp. vzájomná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu (v tomto prípade žalovaného), lebo nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby (vzájomnej žaloby), súd žalobu (vzájomnú žalobu) zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu jej vecnej opodstatnenosti.

49. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (resp. vzájomnej žaloby) v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná vzájomná je vhodný (účinný a správne

zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalovaného, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu (v tomto prípade žalovaného) ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

50. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda v danom prípade žalovaného). Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať zo skutočností, že žalobca (v tomto prípade žalovaný) má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

51. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalovaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva k pozemku registra „B.“ parcelné číslo XXXX/XX, k. ú. W. T. o výmere 2.325 m2, druh pozemku - ostatné plochy, zapísaného na LV č. XXXX osvedčil, nakoľko rozhodnutím vo veci samej sa odstráni neistý právny stav medzi žalobcami a žalovaným, keďže žalobcovia sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W. T., hoci žalovaný disponuje listinou, z ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

52. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodnými vlastníkmi pozemku registra „L.“ parc. č. XXXX k.ú. W. T. pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX vo výmere 1 katastrálneho jutra (5.755 m2) boli právni predchodcovia žalobcov T. S. a E. S., každý v jednej polovici. Vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodný národný výbor v Bratislave IV, odbor výstavby a územného plánovania dňa 19.08.197,5 ako stavebný úrad I. stupňa a vyvlastňovací orgán, rozhodol o žiadosti spoločnosti Investing, Bratislava, Vajnorská 51 o vyvlastnení nehnuteľnosti parc. č. XXXX k. ú. W. T. tak, že vyvlastnil časť nehnuteľnosti parc. č. XXXX vo výmere 2.325 m2 zapísanú vo vl. č. XXXX pozemkovej knihy pre k.ú. W. T. vlastnícky patriacu T. S. v 1 a E. S. v 1 za účelom výstavby krematória v prospech Čsl. štátu v správe Investingu, T., R. XX. Náhradu za vyvlastnenú časť nehnuteľnosti určil sumou 0,40 Kčs za 1 m2 pozemku, pričom vychádzal zo znaleckého posudku R. H.. Celková suma za vyvlastnenú časť predstavovala 930,- Kčs. Podľa uvedeného rozhodnutia náhradu za vyvlastnený pozemok mal vyvlastniteľ poskytnúť vyvlastneným ihneď po právoplatnosti rozhodnutia v čiastkach podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.09.1975.

53. Na základe uvedeného rozhodnutia štátneho orgánu sa v zmysle § 135 vtedy platného Občianskeho zákonníka stala vlastníkom vyvlastnenej nehnuteľnosti - parcely registra E“ parc. č. 7309 k.ú. W. T. vo výmere 2.325 m2 spoločnosť O. - O.-inžinierska organizácia NV hl. mesta SSR Bratislavy. Následne spoločnosť Investing - Investorsko-inžinierska organizácia NV hl. mesta SSR Bratislavy dňa 19.09.1975 vydala finančný poukaz č. L. XXX/XXXX/XXX/X C. E., ktorým E. S. a T. S. oznámila poukázanie finančnej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť v celkovej výške 930,- Kčs. Pokiaľ žalobcovia v konaní namietali, že z uvedeného finančného poukazu nevyplýva, že by suma za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola skutočne vyplatená ich právnym predchodcom, súd považuje za potrebné poukázať na informáciu poskytnutú Generálnym investorom Bratislavy spolu s pripojeným dokladom z archívnej knihy spoločnosti Investing za rok 1975, z ktorých vyplýva, že na vyvlastnenú sumu 930,- Kčs bola vystavená faktúra č. L. XXXX dňa 19.09.1975 v prospech T. S., ktorá bola vyplatená dňa 25.09.1975. Súd preto námietky žalobcov v tomto smere vyhodnotil ako účelové, nakoľko mal za preukázané, že skutočne došlo k vyplateniu sumy za vyvlastnené pozemky právnym predchodcom žalobcov.

54. Skutočnosť, že žalovaný, resp. spoločnosť Investing si právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení nenechala zapísať do katastra nehnuteľností (vtedy Strediska evidencie nehnuteľností) nemá vplyv na platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia a právne účinky s ním spojené. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že v roku 1950 bol prijatý Občiansky zákonník 141/1950 Zb. (tzv. stredný), ktorým bol prelomený intabulačný princíp (vlastníctvo k pozemku sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy). V súlade s príslušnými ustanoveniami stredného Občianskeho zákonníka k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou spôsobilou na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva. Podobne

po prijatí zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodnutím štátneho orgánu nevyžadoval zápis rozhodnutia do evidencie nehnuteľností. Uvedený intabulačný princíp bol opätovne zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky až s účinnosťou ku dňu 01.01.1993. Žalovaný, resp. spoločnosť Investing preto nemala povinnosť zapísať rozhodnutie o vyvlastnení do evidencie nehnuteľností, nakoľko s takýmto zápisom sa ani nespájali konštitutívne účinky.

55. Pokiaľ žalobcovia v konaní namietali, že sporná parcela bola vyvlastnená za účelom výstavby Krematória (pričom samotné vyvlastňovacie rozhodnutie ani nespochybňovali), avšak na tento účel doposiaľ pozemok využitý nebol, súd poukazuje na ustanovenie § 21 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku (účinného v čase vyvlastnenia spornej nehnuteľnosti), podľa ktorého ak nezačal vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie vykonalo, v určenej lehote, najneskoršie však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, môže sa na žiadosť vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť. Žiadosť treba podať najneskoršie do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt. O žiadosti rozhodne orgán, ktorý vydal v prvej stolici rozhodnutie o vyvlastnení. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov mali možnosť po uplynutí dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, ak spoločnosť Investing, ktorá nehnuteľnosť vyvlastnila, ju nezačala využívať na účel uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, domáhať sa zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení. Právni predchodcovia žalobcov však túto možnosť nevyužili. Rozhodnutie o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti je preto právoplatné a právne účinky s ním spojené sú naďalej zachované.

56. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že nie je oprávnený zrušiť rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 19.08.1975. V prípade, ak žalobcovia mali záujem na zrušení tohto rozhodnutia, mohli sa domáhať zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia žalobou na krajský súd v konaní vo veciach týkajúcich sa správneho súdnictva.

57. Z uznesenia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy zo dňa 01.12.1981 je zrejmé, že národný výbor zrušil ku dňu 31.12.1981 rozpočtovú organizáciu Investing - Investorsko-inžiniersku organizáciu a zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu s názvom Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy, inžiniersko - investorskú organizáciu Nádosného výboru hl. mesta SSR Bratislavy s účinnosťou od 01.01.1982. Následne prijatím zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v zmysle jeho ustanovenia § 2 ods. 5, podľa ktorého nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, prešlo vlastnícke právo k pozemku registra „L.“ parc. č. XXXX k.ú. W. T. pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX vo výmere 2.325 m2 na žalovaného.

58. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti časti pôvodnej parcely č. XXXX pozemku registra „L.“ k.ú. W. T., v súčasnosti pozemku registra „B.“ parcelné číslo XXXX/XX, k. ú. W. T. o výmere 2.325 m2, druh pozemku - ostatné plochy, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres T. O., obec T. - m.č. W.Á. T., k. ú. W. T., je Hlavné mesto SR Bratislava, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .