Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-5-2016.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanému S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., Č. Q. W., W. XXX/XX, toho času bytom F., L. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie 1 023,72 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1 023,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 023,72 € od 3.7.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2006 úver vo výške 663,88 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 359,82 € za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v šiestich mesačných splátkach po 170,62 € počnúc ňom 28.5.2006. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sa žalobca so žalovaným dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovanému zaslal viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dňa 3.7.2006 sa jeho dlh stal splatným. Dňa 30.9.2006 podal trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Partizánskom vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Partizánke rozsudkom sp. zn. 1T/66/2008 zo 17.1.2012 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu
spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28.5.2012. Ku dňu vyhotovenia návrhu žalovaný neuhradil žiadnu platbu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 16.11.2016 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2006 považuje za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko úrok za poskytnutie úveru predstavuje 155,58% ročne, čo je neprimerane vysoká výška úroku. Taktiež vzniesol námietku premlčania. Keďže zmluvu o úvere treba považovať za absolútne neplatný právny úkon, neplatnosť nastáva od počiatku, na zmluvu o úvere sa hľadí, ako keby vôbec nebola uzatvorená. Ak na jej základe poskytol žalobca plnenie v sume 663,88 €, a to dňa 26.4.2006, tak svoje právo na úhradu poskytnutého úveru mohol prvýkrát uplatniť 27.4.2006. Aj keby sa v tejto súvislosti dalo uvažovať o desaťročnej premlčacej lehote, tak táto uplynula 27.4.2016, avšak žalobca podal žalobu na súde až 1.8.2016, teda po jej uplynutí.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pričom sporové strany, ako aj právny zástupca žalobcu sa ho nezúčastnili. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s tým, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti, ako i v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Žalovanému bolo predvolanie doručené riadne a včas, pojednávania sa zúčastnil jeho právny zástupca. Za tejto situácie súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 4.4.2017 v neprítomnosti sporových strán, ako aj právneho zástupcu žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žaloby, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/66/2008-274 zo 17.1.2012, výpisu z obchodného registra žalobcu, vyjadrenia žalovaného k žalobe, obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/66/2008 a zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.4.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 663,88 €, ktoré sa zaviazal žalobcovi splatiť spolu s poplatkom vo výške 359,82 €, t. j. celkovo sumu 1 023,72 € v šiestich mesačných splátkach po 170,62 € počnúc dňom 28.5.2006. Podľa tvrdenia žalobcu sa tento dlh stal splatným 3.7.2006. Dňa 19.10.2006 doručil žalobca Okresnej prokuratúre Topoľčany trestné oznámenie na žalovaného. Dňa 24.11.2006 začal vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a dňa 27.2.2007 bolo voči žalovanému vznesené obvinenie. Počas výsluchu pred vyšetrovateľom PZ dňa 31.5.2007 si žalobca ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 023,72 €. Okresný súd Partizánske rozsudkom č. k. 1T/66/2008-274 zo 17.1.2012, právoplatným a vykonateľným 28.5.2012, uznal žalovaného vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 24.4.2006 v Partizánskom písomnou žiadosťou o úver č. 3600379 Ž požiadal spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Račianska č. 42/A o úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €), pričom v žiadosti ako zamestnávateľa uviedol firmu Martin Jursa - FEMA Partizánske, Februárova 159 s čistou mesačnou mzdou 10.500,- Sk (348,54 €) a to aj napriek tomu, že vo firme Martin Jursa - FEMA nikdy nepracoval, po schválení žiadosti o úver uzatvoril dňa 26.4.2006 v Partizánskom so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Račianska č. 42/A zmluvu o úvere č. 3600337, na základe ktorej mu bol poskytnutý hotovostný úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €), tento sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 5.140,- Sk (170,62 €) po dobu 6 mesiacov, avšak doteraz nezaplatil ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Račianska č. 42/A, IČO: 35 807 598 škodu vo výške 20.000,- Sk (663,88 €). Žalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Žalobca ako poškodený bol týmto rozsudkom odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
5. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) v znení účinnom od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
7. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
8. Podľa 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, pretože nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Žalobca v žalobe jednoznačne neuviedol na základe akého právneho dôvodu si žalobou uplatňuje svoj nárok, t. j. či ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom alebo o nárok z nesplnenia záväzkov zo zmluvy o úvere. Súd preto vzhľadom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj na námietku premlčania vznesenú žalovaným, posúdil oba tieto nároky z hľadiska ich možného premlčania.
11. Za predpokladu, že žalobca žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, pri premlčaní práva je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek. Prvou zložkou je, kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť žalobou na súde. Tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Druhou zložkou je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, je desaťročná a táto začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby. Ak uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo jeho uplatnenie v trestnom konaní, treba pri vnesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či nárok na náhradu škody v trestnom konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne pokračoval, či mu bola prisúdená celá náhrada škody alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci plynutia premlčacej doby, respektíve bezprostredne po skončení trestného konania. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.
12. Žalobca dňa 19.10.2006 podal na žalovaného trestné oznámenie pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Najneskôr k tomuto dňu mal žalobca vedomosť, že došlo k vzniku škody, o tom, kto za škodu zodpovedá, ako aj o rozsahu škody do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť žalobou na súde alebo v rámci vyšetrovania v trestnom konaní. Keďže žalobca ako poškodený v trestnom konaní si včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, a
v konaní riadne pokračoval, plynutie premlčacej doby v priebehu trestného konania, t. j. od 24.11.2006 do 28.5.2012, sa zastavilo. V trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, a preto plynutie premlčacej doby pokračovalo po skončení trestného konania. Žalobca si tak mohol uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní hneď na druhý deň po skončení trestného konania, t. j. 29.5.2012. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 1.8.2016, je zrejmé, že žalobu podal až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je nárok žalobcu uplatnený ako nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom premlčaný. Otázkou márneho uplynutia objektívnej premlčacej doby sa súd už nezaoberal, keďže mal za preukázané uplynutie subjektívnej premlčacej doby.
13. Za predpokladu, že žalobca podanou žalobou uplatňuje nárok z dôvodu nesplnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako by bol nárok žalobcu premlčaný. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že celý dlh sa stal splatným 3.7.2006, žalobca si mohol nárok uplatniť žalobou na súde po prvýkrát 4.7.2006. Premlčacia doba tak márne uplynula 4.7.2009, keďže žalobca si uplatnil žalobou nárok na súde až 1.8.2016. Ak by súd ako predbežnú otázku posudzoval platnosť zmluvy o úvere a dospel by k záveru, že zmluva o úvere je neplatná a zmluvné strany by si museli navzájom vrátiť to, čo podľa zmluvy plnili / vydať bezdôvodné obohatenie/, aj tak by žalovaný nárok bol premlčaný z dôvodu zjavného uplynutia objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade by týmto dňom bol 26.4.2006. Objektívna premlčacia doba by tak začala plynúť 27.4.2006 a uplynula by 27.4.2009 (v prípade trojročnej premlčacej doby), resp. 27.4.2016 (v prípade desaťročnej premlčacej doby u úmyselného bezdôvodného obohatenia). Keďže žalobca podal žalobu na súde až 1.8.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby.
14. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 CSP. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.