Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/100/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcov: 1. E. M., nar. XX. XX. XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX W., 2. J. J., nar. 1. 2. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX W., obaja zast. advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovanej O.. L. A., nar. XX. 1. XXXX, bytom M. M. U. XXXX/XX, XXX XX W., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 960 01 Zvolen o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e že výpoveď z nájmu bytu č. XX, vo vchode č. XX, na IV. poschodí, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre Z. úrad W., katastrálny odbor, pre okres W., obec W., katastrálne územie W. pod A „majetková podstata“ stavby súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX bytový dom F., pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX a XXXX; pod B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ B.-XX na J. bytové družstvo W., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX ; pod C „ťarchy“ záložné právo zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov bytom ul. F. XXXX a záložná zmluva pre pohľadávku J., a.s. T. úver na byty v bytovom dome s.č. XXXX na ul. F. or. č. XX byt č. XX, ostatné neuvádzame, zo dňa XX. 2. XXXX, doručená žalobcom X a X dňa XX. 2. 2016 je n e p l a t n á .

II. Súd p r i z n á v a žalobcom 1, 2 náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 25. 4. 2016 domáhali určenia, že výpoveď z nájmu bytu č. XX vo vchode č. XX na IV. poschodí, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre Z. úrad W., katastrálny odbor W., pre okres W., obec W. a kat. úz. W. pod A „majetková podstata“ stavby súp. číslo XXXX na parc. č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, bytový dom ul F., pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je evidovaná na LV č. XXXX a XXXX; pod B „ vlastníci a iné oprávnené osoby“ B-XX na J. bytové družstvo W., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX; pod C „ťarchy“ záložné právo zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov bytov F. XXXX a záložná zmluva pre pohľadávku J., a.s. T. úver na byty v bytovom dome s. č. XXXX na ul. F. or. č. XX byt č. XX, ostatné neuvádzame zo dňa 27. 2. 2016, doručené žalobcovi 1 a 2 dňa 27. 2. 2016 je neplatná. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaná je členkou SBD Zvolen a súčasne ako členka družstva je nájomníčkou žalovaného bytu. Tento byt užívajú žalobcovia na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000, uzatvorenej na dobu neurčitú. Dňa 27. 2. 2016 bol žalobcom 1, 2 doručený list, označený ako ukončenie nájmu zo dňa 27. 2. 2016, podľa ktorého žalovaná ako prenajímateľka so žalobcami 1, 2 ukončila zmluvu o prenájme bytu uzavretú v zmysle zákona o krátkodobom prenájme bytov zo dňa 14. 5. 2014 a následného dodatku č. 1 zo dňa 14. 5. 2015. Túto zmluvu o prenájme bytu mali uzatvoriť žalobcovia 1 a 2 ako nájomcovia a žalovaná ako prenajímateľka dňa 14. 5. 2014. Uvedená zmluva nie je datovaná a podpísaná oboma nájomcami ako žalobcami 1, 2.

Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, tento zákon upravuje, že sa nevzťahuje na nájomné pomery v bytoch, obstaraných podľa osobitných predpisov, na nájomné pomery v služobných bytoch, bytoch osobitného určenia, v bytoch, nachádzajúcich sa v domoch osobitného určenia podľa osobitného predpisu, družstevných bytoch, bytoch vo vlastníctve obcí, vyšších územných celkov a vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava, mesta Košice a mestských častí. Z tohto teda je nepochybné, že zmluva o prenájme bytu okrem vyššie uvedených výhrad nemôže byť platná, keď zákon č. 98/2014 Z.z. vylučuje z úpravy nájomných pomerov družstevné byty. Samotná zmluva o prenájme bytu vykazuje ďalší rad nedostatkov z dôvodu, že podľa § 3 ods. 3 písm. d) a f) Zákona o krátkodobom nájme bytu musí obsahovať najmä opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenie bytu ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy a vyhlásenia nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa osobitného zákona. žalobcovia 1, 2 tiež poukázali na tú skutočnosť, že žalovaná ako prenajímateľka si nesplnila svoju povinnosť podľa § 49 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ani splnenie registračnej povinnosti žalobcom 1 a 2 ako nájomcom podľa § 3 ods. 5 nepreukázala. Podľa článku 47 ods. 1 prvá a druhá veta Stanov bytového družstva - podnájom bytu, prenajatý byt alebo jeho časť možno prenechať inému do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia s písomným súhlasom predsedu. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie povinnosti podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušil svoje povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Žalovaná ako prenajímateľka nepožiadala predsedu Stavebného bytového družstva Zvolen o vydanie písomného súhlasu s prenechaním bytu do podnájmu a aj z tohto dôvodu nemôže byť zmluva o prenájme bytu platná podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov. V zmysle ods. 6 vyššie citovaného ustanovenia neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu , ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

2. Žalovaná uviedla, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že považuje žalobu za nedôvodnú, že ju žiada zamietnuť. Svojím vyjadrením uviedla, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby) po procesnej stránke spočíva v tom, že: a) účastníci majú právnu legitimáciu a za b) na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Pri určovacích žalobách je tak treba rozlišovať medzi naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení a vecnou legitimáciou k takémuto určení. Vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotno-právny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah je, alebo právo je, či nie je má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad úspešnosti určovacej žaloby, ktorým je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, vecná legitimácia nie je rozhodujúcim kritériom z hľadiska naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Tvrdila, že v danom prípade žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení v zmysle podaním žaloby. Pokiaľ by aj pripustil argumentáciu žalobcov o tom, že uzatvorená zmluva nemôže sa riadiť zákonom č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu potom pre daný nájomný vzťah platí ako príslušný právny predpis Občiansky zákonník a jeho ustanovenie § 685 a nasl. Nie je zrejmé, o čom píšu žalobcovia keď tvrdia, že zmluva o nájme nie je nimi podpísaná a datovaná, že v tomto prípade ale nie je tou najpodstatnejšou otázkou, podľa akého zákona, či zákonného ustanovenia sa zmluvný vzťah posudzuje, pretože nie je sporné, že bez ohľadu na čokoľvek žalobca oprávnenie užívať predmetný byt zanikol 15. 5. 2016 a teda od 16. 5. 2016 užíva žalobca byt neoprávnene. Prípadný úspech v tomto konaní by na strane žalobcov neprivodila lepšie právne postavenie v čase rozhodnutia súdu.

3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 4. 4. 2017. Právny zástupca žalobcov svojím podaním zo dňa 29. 3. 2017 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie vyššie uvedeného termínu pojednávania s termínom pojednávania OS Banská Bystrica vo veci 64Cb 157/2012, ktoré predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcov 1, 2 doručené už v januári 2017, žiadal ospravedlniť neprítomnosť žalobcov 1, 2 a

ich právneho zástupcu na vyššie uvedenom pojednávaní a odročenie tohto pojednávania na neskorší termín z dôvodu, že v konaní, vedenom pred OS Banská Bystrica sa jedná o reštančnú vec, na ktorej súd má na nariadenom pojednávaní vypočuť strany a znalca Ing. Lorenčík, ktorý podal vo veci znalecký posudok a žalobcovia 1, 2 sa chcú pojednávania osobne zúčastniť a trvajú na osobnom zastúpení zvoleným právnym zástupcom.

4. Podľa § 183 ods. 1, 2 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

5. V tomto prípade právny zástupca žalobcov - advokát požiadal o odročenie pojednávanie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktoré sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica s tým, že žalobcovia 1, 2 trvajú na osobnom zastúpení zvoleným právnym zástupcom. V zmysle § 183 ods. 2 prvá veta však od advokáta vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. Toto ustanovenie teda uvádza, že advokát súdu musí preukázať, že strana, ktorú zastupuje trvá na osobnom zastúpení. Právny zástupca žalobcov ako advokát síce súdu oznámil, že žalobcovia 1, 2 trvajú na osobnom zastúpení zvoleným právnym zástupcom, avšak túto skutočnosť nepreukázal. Z tohto dôvodu súd vo veci pojednávanie neodročil ale vo veci pojednával.

6. Súd z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a kat. úz. W. zistil, že vlastníkom bytu č. XX, vo vchode č. XX na IV. poschodí je J. s tým, že sa jedná o bytový dom na ulici F., súp. číslo XXXX na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Z fotokópie zmluvy o prenájme bytu zo dňa XX. 2. XXXX, ktorú do spisu pripojil právny zástupca žalobcov vyplýva, že mala byť uzatvorená zmluva o prenájme bytu v zmysle zákona o krátkodobom prenajímaní bytov medzi prenajímateľom O.. L. A., teda žalovanou a nájomcami E. M. a J. J., teda žalobcami na dobu určitú od 15. 5. 2014 do 15. 5. 2015 s možnosťou predĺženia v zmysle zákona o prenájme bytov, platného od 1. 5. 2014. Z tejto fotokópie potom vyplýva, že túto zmluvu ako prenajímateľ podpísala žalovaná, avšak nenachádzajú sa tam podpisy žalobcov.

7. Súd z fotokópie zmluvy o prenájme bytu zo dňa 16. 5. 2014 uzavreli v zmysle zákona o krátkodobom prenájme bytov medzi prenajímateľom žalovanou a nájomcami žalobcami na dobru určitú od 15. 5. 2014 do 15. 5. 2015 zistil, že túto podpísala tak prenajímateľka ako aj obaja nájomcovia.

8. Súd z fotokópie dodatku č. 1 k Zmluve o prenájme bytov zo dňa 14. 5. 2015 uzatvoreného medzi prenajímateľom žalovanou a nájomcami žalobcami zistil, že nájom sa predlžuje na dobu určitú od 15. 5. 2015 do 15. 5. 2016. Takisto aj dodatok č. 1 podpísala žalovaná ako prenajímateľka a žalobcovia ako nájomcovia.

9. Súd z ukončenia nájmu zo dňa 27. 2. 2016 zistil, že žalovaná ako prenajímateľka s nájomcami, žalobcami ukončila nájomnú zmluvu o prenájme bytu, uzatvorenú v zmysle zákona o krátkodobom prenájme bytov zo dňa 14. 5. 2014 a nasl. dodatku č. 1 zo dňa 14. 5. 2015 a to v zmysle odseku základnej zmluvy na „nájomné a preddavky za služby bod. č. 4“, pričom výpovedná lehota je dohodnutá 15 dní po doručení výpovede. Predmetom ukončenia nájmu je byt č. 67, ul. F. XXXX/XX. D. sa o trojizbový byt č. XX na IV. poschodí, blok XX, ul F. W.. K. nájmu odôvodnila:

- do bytu sa ide nasťahovať môj dospelý vnuk, ktorý pripravuje a bude realizovať aj rekonštrukciu celého bytu so súhlasom J.

- nájomcovia taktiež majú dlhodobo nedoplatky na nájomnom v zmysle zmluvy ako aj dodatku č.1

- v zmysle dodatku č. 1 bod 1 nájomné a preddavky za služby do dnešného dňa nebola uhradená v plnej výške nájomná zábezpeka vo výške dvojmesačnej platby, ktorú mal nájomca uhradiť najneskôr do 30. 6. 2015 (460,- Eur, nebola realizovaná žiadna platba). Posledné oneskorené platby boli čiastka 255,- Eur, splatná 14. 12. 2015 bola uhradená 17. 2. 2016, čiastka 460, - Eur, splatná 14. 1. 2016 bola

uhradená 17. 2. 2016. Nebol dodržaný deň splatnosti v zmysle základnej zmluvy a dodatku č. 1, t.j. 14- ty deň príslušného kalendárneho mesiaca.

- k dnešnému dňu, t.j. 26. 2. 2016 nájomcovia dlžia na nájomnom celkovo 475, Eur v nasledovnom členení - nebol dodržaný deň splatnosti v zmysle základnej zmluvy a dodatku č. 1, t.j. 14-ty deň príslušného kalendárneho mesiaca, nájomcovia dlžia celkovo 460,- Eur - nájomná zábezpeka, 475,- Eur základné nájomné v zmysle zmluvy. Výpovedná lehota v zmysle základnej zmluvy a dodatku č. 1 je dohodnutá na 15 dní. Na základe toho určili konečný termín vypratania bytu s odovzdaním kľúčov 30. 4. 2016 . súčasne žiadala odovzdať byt v technickom stave ako bol prevzatý. Tiež upozornila, že nesplnením ukončenia nájmu bude riešiť podaním žaloby na vypratanie bytu a úhrady finančnej pohľadávky, cez Slovenskú arbitrážnu komoru tak, ako bolo dohodnuté v základnej zmluve o prenájme bytu. Rozsudok arbitrážnej komory dá na exekučné vymáhanie v plnom rozsahu žaloby. Na tomto ukončení nájmu sa nachádza podpis prenajímateľky, teda žalovanej a pri nájomcoch je uvedené, že odmietol prevziať.

10. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že pre žaloby o určenie (ne)existencie právnej skutočnosti

- v takom prípade nejde o určovaciu žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 137 ods. 1 písm. c) ale o žalobu inú v zmysle ustanovenie § 137 ods. 1 písm. c) neuvedenú, ktorá prichádza v zásade do úvahy len vtedy, ak to zákon vyslovene pripúšťa. Spoločné pre tieto žaloby je, že nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, pretože tento vyplýva priamo z právneho predpisu. Takýmito žalobami sú:

- žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré zákon vyslovene pripúšťa ako a. žaloba o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka,

- iné žaloby, ktoré zákon vyslovene pripúšťa, napríklad návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru. Pre tieto žaloby je spoločné, že nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, pretože žalobca podáva žalobu v dôsledku odkazu príslušného orgánu na základe zákonného zmocnenia. Túto prax potvrdilo rozhodnutie NS SR, ktorý v rozsudku 2Cdo 137/2003 skonštatoval, že u žalôb o neplatnosť výpovede z nájmu bytu netreba preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu. V rovnakom duchu je aj stanovisko NS SR, publikované v periodiku zo súdnej praxe 78/04 z.6, podľa ktorého určovacou žalobou nie sú žaloby na určenie právnej skutočnosti , pri ktorých naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu ako je to aj v prípade ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka - netreba osobitne preukazovať podľa § 80 písm. c) O.s.p. Ďalej poukázal na zhodnú rozhodujúcu prax tunajšieho súdu, ktorý napríklad v rozsudku zo dňa 19. 5. 2015, v konaní, vedenom pod spisovou značkou 17C 129/2009 na strane 12 v prvom odstavci uviedol, že pri „žalobách o určení neplatnosti výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, pretože tento vyplýva priamo z právneho predpisu“. Žalobca sa rovnako nestotožnil s tvrdením žalovanej, podľa ktorého žalobcom oprávnenie užívať prenajatý byt zaniklo 15. 5. 2016 a teda že od 16. 5. 2016 užívajú byt žalobcovia neoprávnene, pretože žalobcovia užívajú byt na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000, uzatvorenej na dobu neurčitú.

11. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o prenájme bytu zo dňa 16. 5. 2014 s tým, že zo zmluvy o prenájme bytu, ktorú do spisu pripojil právny zástupca žalovanej vyplýva, že túto zmluvu podpísala tak žalovaná ako prenajímateľka, ako aj žalobcovia ako nájomcovia. Zmluva mala byť uzatvorená v zmysle zákona o krátkodobom prenájme bytov, platného od 1. 5. 2014. Súd mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili aj dodatok č. 1 k Zmluve o prenájme bytu zo dňa 14. 5. 2015 s tým, že tento dodatok je podpísaný tak prenajímateľkou, teda žalovanou ako aj žalobcami, ako nájomcami na základe ktorého sa doba nájmu predĺžila na dobu určitú od 15. 5. 2015 do 15. 5. 2016. Pokiaľ právny zástupca žalobcov súdu predložil fotokópiu zmluvy o prenájme bytu na obdobie 15. 5. 2015 , na ktorej sa nenachádza podpis nájomcov, toto samo o sebe neznamená, že uvedená zmluva nebola podpísaná nájomcami, keďže právny zástupca žalovanej predložil zmluvu o prenájme bytu, na ktorej sa nachádzajú aj podpisy žalobcov. Tento listinný dôkaz, ktorý predložil právny zástupca žalovanej zo strany žalobcov nebol spochybnený. Nakoľko právny zástupca žalovanej namietal, že nie je preukázaný v danej veci v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) naliehavý právny záujem, súd sa touto skutočnosťou vo veci zaoberal. Súd tu poukazujem na uvedené ustanovenie § 137 ods. 1 písm. c) s tým, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je ak

je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd poukazuje najmä na tú časť uvedeného ustanovenia, kde sa uvádza, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukázať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

14. Súd v tejto súvislosti teda poukazuje na to, že nie je tu potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, pretože toto vyplýva priamo z osobitného predpisu a to z § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších zmien a doplnkov, tento zákon upravuje právne vzťahy, súvisiace s krátkodobým nájmom bytu. Tento zákon sa nevzťahuje na nájomné pomery v bytoch obstaraných podľa osobitných predpisov, na nájomné pomery v služobných bytoch, v bytoch osobitného určenia, v bytoch nachádzajúcich sa v domoch osobitného určenia podľa osobitného predpisu, v družstevných bytoch, v bytoch vo vlastníctve obcí, vyšších územných celkov a vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, mesta Košice a ich mestských častí.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o prenájme bytu zo dňa 16. 5. 2014 a to na základe zákona o krátkodobom prenájme bytu, platného od 1. 5. 2014 na žalovaný byt za obdobie od 15. 5. 2014 do 15. 5. 2015. Následne uzatvorili aj dodatok č. 1 k tejto zmluve o prenájme bytu a to na obdobie od 15. 5. 2015 do 15. 5. 2016. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, kde sa uvádza, že tento zákon sa nevzťahuje na nájomné pomery v družstevných bytoch. Z vykonaného dokazovania tiež je preukázané, že žalovaný byt patrí SBD Zvolen. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Nakoľko strany sporu medzi sebou uzatvorili Zmluvu o prenájme bytu podľa zákona o krátkodobom prenájme bytov, pričom v tomto zákone je priamo uvedené, že tento zákon sa nevzťahuje na družstevné byty a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže odporuje zákonu. Nakoľko podľa názoru súdu samotná zmluva o prenájme bytu zo dňa 14. 5. 2014 je neplatná je teda neplatný aj dodatok č. 1 a z toho potom vyplýva, že neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila žalovaná a to výpoveď z nájmu tohto bytu zo dňa 27. 2. 2016. Nie je totiž možné platne vypovedať nájom bytu na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o nájme bytu. 18. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko v konaní mali plný úspech žalobcovia, súd im priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 19. Pokiaľ právny zástupca žalovanej žiadal aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, že sú tu dané dôvody, hodné osobitného zreteľa súd v tomto prípade takéto dôvody, hodné osobitného zreteľa nezistil s tým, že na takéto ani len nepoukázal právny zástupca žalovanej. Súd poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o klasickú sporovú vec, kde sú v plnej miere úspešní žalobcovia a naopak žalovaná je neúspešná v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p). V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).