Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3P-41-2016.pdf
PDF · 90.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O. X, XXX XX U., zastúpená PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, a otca - R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX U., zastúpený TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Záborského 19, 831 03 Bratislava, IČO: 36 799 254, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), v nasledovnom znení:
Maloletá sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú o b a j a r o d i č i a.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu a výchovu maloletej sumou vo výške 190,- Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 02.03.2016.
Zročné výživné na maloletú za obdobie od 02.03.2016 do 31.03.2017 spolu vo výške 1360,- Eur sa otec z a v ä z u j e splatiť v 13-tich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, s tým, že výška poslednej 13. splátky bude 160,- Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc výživným za mesiac apríl 2017, a to všetko pod stratou výhody splátok.
Otec má p r á v o stretávať sa s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatka od 15:00 hod. nepretržite do nedele do 16:00 hod., s výnimkou sviatkov a školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne. Otec si maloletú prevezme v školskom zariadení, po realizácii styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade, že maloletá v deň určený na začiatok styku školské zariadenie nenavštívi, otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky.
Počas sviatkov a školských prázdnin má otec právo stretávať sa s maloletou nasledovne:
- počas letných školských prázdnin každoročne vždy od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod., a od 01.08. od 09:00 hod. do 08.08. do 19:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 26.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod., a v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 29.12. do 16:00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku v čase od soboty predchádzajúcej školským prázdninám od 09:00 hod. do nedele nasledujúcej po jarných školských prázdninách do 15.00 hod.
Pred realizáciou styku počas sviatkov a školských prázdnin si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju po realizácii styku matke aj odovzdá.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I, dňa 02.03.2016 domáhal úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne: každý párny víkend v kalendárnom mesiaci od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., dva pracovné dni v týždni, v ktorom má otec právo styku s dieťaťom počas víkendu, a to v utorok a v stredu, v čase od 15.00 do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin, a to od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod., do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od 1. júla od 9.00 hod. do 15. júla do 18.00 hod. a v čase od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta do 18.00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23. decembra od 9.00 hod. do 25. decembra do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 25. decembra od 15.00 hod. do 2. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod., pričom rodičia sa pri odvoze a dovoze dieťaťa z miesta bydliska dieťaťa do miesta bydliska otca a späť pravidelne striedajú, a to nasledovne: otec si dieťa vyzdvihne v mieste jeho bydliska v čase upravujúcom začiatok práva styku a v mieste jeho bydliska ho odovzdá matke dieťaťa v čase upravujúcom koniec práva styku, na nasledujúce stretnutie s otcom dovezie matka maloleté dieťa do miesta bydliska otca v čase upravujúcom začiatok práva styku otca s dieťaťom a následne otec odovzdá dieťa matke v mieste bydliska otca v čase upravujúcom koniec práva styku. Otec zároveň navrhol, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej neboli a nie sú manželmi, rodičia spolu nežijú. Maloletá je na základe dohody rodičov v osobnej starostlivosti matky. Medzi matkou a otcom nedošlo k uzavretiu dohody o úprave styku otca s maloletou dcérou. Podľa vyjadrenia otca sa vyskytujú v tejto otázke medzi matkou a otcom nezhody ohľadom dohodnutia doby a termínov, počas ktorých má dcéra byť u otca. Otec chce s dcérou tráviť viac času a zároveň tráviť čas s dcérou plnohodnotne. Musí existovať presne vymedzená doba, počas ktorej bude mať otec právo tráviť čas s dcérou, aby otec mohol vopred naplánovať pre dcéru program (výlety, návšteva starej mamy maloletej a pod.).
3. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 28.06.2016, v ktorom navrhla uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorou by boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletej, vrátane vyživovacej povinnosti. Matka nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku otca s maloletou tak, ako to navrhol otec. Dôvodila tým, že maloleté dieťa má počas týždňa od pondelka do štvrtka mimoškolské aktivity, ktoré končia približne o 16.00 hod. a následne dieťa potrebuje čas na osobnú a duševnú hygienu, po ktorej sa dieťa pripravuje s matkou na nasledujúci školský deň. Navrhla, aby otec odovzdal dieťa matke vždy najneskôr do 17.00 hod. a počas jarných prázdnin, aby bolo dieťa matke odovzdané nie v posledný, ale vždy v predposledný deň jarných prázdnin o 17.00 hod. tak, aby malo dieťa posledný deň prázdnin na plnenie si školských úloh. Vo vzťahu k letným prázdninám matka navrhla, aby prázdniny dieťa netrávilo striedavo po dvoch týždňoch u jedného a následne u druhého rodiča, ale navrhla, aby bolo počas letných prázdnin vyčlenené mesačné obdobie, kedy bude maloleté dieťa tráviť doma. Matka preto žiadala, aby sa styk otca realizoval počas prvých dvoch a následne počas posledných dvoch týždňov počas letných prázdnin. Spôsob odovzdávania dieťaťa matka nepovažuje za praktický. Súčasne vo svojom vyjadrení zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila, a v súčasnosti ani nebráni, v styku s maloletým dieťaťom. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky matka súhlasila, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej bude tiež matka. Pokiaľ ide o výživné, navrhla, aby súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 200,- Eur mesačne.
4. Podaním, doručeným súdu dňa 28.10.2016, matka modifikovala svoj návrh v tom smere, že žiadala, aby súd zaviazal otca na platenie výživného v sume 290,- Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd priznal výživné na maloleté dieťa spätne na dobu odo dňa nástupu maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku (t.j. odo dňa 01.09.2014), a teda matka žiadala určiť výživné na maloleté dieťa spätne za obdobie od 01.09.2014. Na pojednávaní, konanom dňa 02.11.2016, matka uviedla, že na návrhu v časti určenia výživného pred podaním návrhu, t.j. od 01.09.2014, netrvá, žiadala určiť výživné odo dňa začatia konania, t.j. od 02.03.2016.
5. Na pojednávaní, konanom dňa 03.04.2017, právni zástupcovia oboch rodičov maloletej zhodne navrhli súdu schváliť dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
6. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa vo svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní uviedol, že súhlasí so schválením rodičovskej dohody, čo odôvodnila záujmom maloletého dieťaťa.
7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa ustanovenia § 217 ods. 1, prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Podľa ustanovenia § 221 CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
17. S poukazom na ustanovenie § 221 CSP, podľa ktorého písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, nakoľko bol rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov, resp. ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, súd uvádza, že rozsudok obsahuje stručné odôvodnenie, keďže súd považoval za potrebné uviesť podstatné skutočnosti týkajúce sa danej veci.
18. Súd poukazujúc na citované zákonné ustanovenia v danom prípade dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda je v súlade so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Z výpovede matky vyplynulo, že matka otcovi v styku s maloletou nebráni, avšak je potrebné upraviť styk otca s maloletou, aby bolo zachované právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú. Súd mal za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú, spoločne nehospodária a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletú. Vzhľadom na uvedené vznikol dôvod pre zverenie maloletej do starostlivosti jedného z rodičov - matky, pričom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa rodičia dohodli. Rodičia maloletého dieťaťa v priebehu súdneho konania dospeli k súhlasnému stanovisku aj pokiaľ ide o výšku výživného. Súd vzhľadom na uvedené, rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s odporúčaním kolízneho opatrovníka schválil.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie:
1. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (ust. § 122 CMP).
2. Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci, resp. ich právni zástupcovia sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči výroku o trovách konania, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.
4. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. (ust. § 38 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).
5. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ust. § 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (ust. § 376 ods. 2 CMP).