Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. M., nar. X.X.XXXX a H. M., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, deti matky D. X., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX W., O. XX, zast. JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, Bardejov a otca F. M., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX W. - T. D., J.. X. XX, zast. JUDr. Janka Martonová, advokátka, Slovenská 5, Bardejov, o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka maloletých svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2017 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 1P 62/2014 - 59 vo výroku o výživnom pre maloletú X. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne a na maloletú H. zo sumy vo výške 70 Eur mesačne na mesačnú sumu vo výške 40 Eur. Svoj návrh odôvodnila zníženým príjmom. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, pretože je v jej schopnostiach prispievať maloletým určenou sumou. Otec maloletých s návrhom nesúhlasil.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, výsluchom maloletých X. Y. H., spisom 1P 62/2014, ostatným spisovým materiálom.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P 62/2014 - 59 zo dňa 9.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2014, súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril obe maloleté do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej X. mesačnou sumou vo výške 80 Eur a maloletej H. mesačnou sumou vo výške 70 Eur a upravil styk matky s maloletými. Matka bola v danom čase zamestnaná v spoločnosti TrimLeader a.s. s mesačným príjmom od 450 - 560 Eur, mala úvery v Slovenskej sporiteľni vo výške 12.800 Eur, ktorý splácala mesačne po 189,68 Eur a v Poštovej banke vo výške 1.000 Eur, ktorý splácala mesačne po 39 Eur. Hrubá mzda otca maloletých bola v roku 2013 vo výške 340 Eur mesačne. Rozvod manželstva bol spôsobený nadviazaním mimomanželského vzťahu zo strany matky maloletých a jej nezáujmom o rodinu, ktorý vyústil do jej odchodu zo spoločnej domácnosti, ale aj tým, že manžel sa o manželku dostatočne nezaujímal.

4. V súčasnosti žije matka maloletých v spoločnej domácnosti s manželom. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pracuje na dohodu a zarába 2,33 eur na hodinu v spoločnosti GOLLO, s.r.o.. Je zdravá a má ukončené odborné vzdelanie bez maturity, vlastní vodičské oprávnenie, cudzie jazyky neovláda. Jej priemerný mesačný príjem spolu s nadčasmi predstavuje 200,- eur. Pracuje ako základ 10 hodín týždenne, čo je 40 hodín mesačne a pritom pracuje aj nadčasy. Iný príjem nemá.

Nehľadá si nejakú inú prácu, z ktorej by mala ďalší príjem, pretože jednak je stále na telefóne v pizzerii, môžu ju kedykoľvek stiahnuť aj na celý deň a zároveň sa pýtala v spoločnosti Makos, ale nevzali ju. Bola sa zaujímať aj v Tescu a v Kauflande, povedali jej, že sa ozvú, ale neozvali sa. V zahraničí si nezháňa prácu, pretože keď bola v ČR, tak zarábala tak málo, že po odrátaní všetkých výdavkov jej ostalo 200,- eur. Nesnažila sa o rekvalifikáciu, pretože o inú prácu, napr. opatrovateľky vôbec nemá záujem. Má dohodu so súčasným zamestnávateľom, že v júli dostane pracovnú zmluvu a je príjem sa zvýši na 3,- eur na hodinu. Matka maloletých bola od 8.6.2015 do 9.8.2015 evidovaná na úrade práce, od 10.8.2015 do 15.1.2016 bola zamestnaná v spoločnosti SK Expres s.r.o., neskôr od 18.1.2016 do 31.3.2016 v spoločnosti Viva Dron s.r.o., od 1.4.2016 do 30.4.2016 bola matka evidovaná na úrade práce, neskôr sa zamestnala v spoločnosti Leap s.r.o. od 1.5.2016 do 15.7.2016, v spoločnosti Mitall s.r.o. od 20.7.2016 do 31.12.2016 a od 1.1.2017 doteraz pracuje v spoločnosti Gollo s.r.o. Jej mesačné náklady činia: nájom 270,- eur, v čom už sú zarátané všetky náklady na bývanie, strava 100,- eur, oblečenie a obuv si nekupuje, hygiena 30,- eur, mobil 6,- eur na 3 mesiace, poistku nemá, záľuby nemá. Má 3 záväzky, všetky vznikli počas trvania manželstva s otcom maloletých. Voči SLSP zostáva 6.000,- eur, brali spotrebný úver, Poštová banka ostáva 730,- eur a Provident tiež okolo 700,- eur. Záväzok z Poštovej banky je výlučne jej. Čistý mesačný príjem manžela činí okolo 400,- eur. Matka sa s dievčatami poslednú dobu nestretáva, darčeky na sviatky im neposiela. Pre zanedbanie povinnej výživy už raz bola podmienečne odsúdená, v súčasnosti prebieha druhé trestné stíhanie pre rovnaký prečin. Dňa 27.3.2017 uzavrela matka ako dlžník zmluvu o pôžičke vo výške 1.000 Eur, ktoré sa zaviazala splácať po 200 Eur mesačne. Otec maloletých žije v spoločnej domácnosti s deťmi a s rodičmi. Vlastní auto a zarába 4,99 eur na hodinu, mesačný príjem tak činí okolo 700,- až 800,- eur. Iný príjem nemá. Pracuje ako živnostník v stavebníctve. Maloletá X. je zdravá, navštevuje 8. ročník ZŠ v Dlhej Lúke, stravuje sa iba doma. Mesačné náklady na stravu predstavujú okolo 150,- eur, pričom však on má takú dohodu s jeho rodičmi, že im prispieva na stravu pre všetkých sumou 150,- eur mesačne a oni z toho zabezpečujú a dokladajú zvyšok na stravovanie celej rodiny. Ďalšie mesačné náklady pre maloletú činia na oblečenie a obuv 50,- eur, na hygienu 25,- eur, na mobil maximálne 10,- eur, školské pomôcky 20,- eur. X. navštevuje tanečnú, kde sa platí 10,- eur ročne, navštevuje zároveň kuchársky a biologický krúžok, tam nie sú poplatky, ale nosia si vlastné potraviny. Náklady na ňu v roku 2014 boli nižšie, pretože maloletá odvtedy vyrástla. Aj vtedy navštevovala tanečný krúžok, ostatné krúžky nie. Otec deťom zvykne dávať vreckové. Teraz idú na tanečnú súťaž do Košíc, tak niekedy dá 10,- eur, niekedy 20,- eur. Mesačné náklady na maloletú H. predstavujú rovnakú sumu ako na X., kupuje sa jednej, kupuje sa zároveň aj druhej. Maloletá H. nenavštevuje tanečnú, ale navštevuje biologický a kuchársky krúžok. Okrem toho nemá iné krúžky. Rada číta. Otec jej dáva vreckové ako X.. Zdravotný stav maloletej H. je dobrý. Matka videla dievčatá naposledy pred 10 mesiacmi, možno rokom. Takmer vôbec nekomunikujú. Dva dni pred týmto pojednávaním matka poslala deťom SMS, ale sama im nevolá. Otec uviedol, že pri rozvode nechal svojej bývalej manželke auto, aby mohla navštevovať dievčatá, ale ona ho predala. Maloletá X. na svojom výsluchu dňa 4.4.2017 uviedla, že otca má veľmi rada, pretože sa o ňu stará. K mame necíti nič, stretávajú sa minimálne, tohto roku sa stretli iba dvakrát. Nepamätá si, kedy od mamy naposledy dostala darček, či už na Vianoce, narodeniny alebo meniny, nedáva jej vreckové. X. chodí na tanečnú, približne raz do mesiaca je nejaká súťaž, mama ešte nikdy nebola na jej vystúpení. Keď sa stretnú s mamou, stretnutia trvajú 15 minút. Súd dňa 4.4.2017 zároveň vypočul aj maloletú H., ktorá uviedla, že k otcovi má veľmi dobrý vzťah, otec sa o maloleté stará, správa sa k nim dobre, rieši s nimi veci, dáva im peniaze, keď niečo potrebujú. Vzťah s mamou nie je dobrý, mama sa podľa maloletej stará len keď jej niečo hrozí alebo sa blíži súdne pojednávanie a s maloletými sa kontaktuje minimálne, peniaze im nedáva, darčeky kupuje zriedkavo, nechodí na rodičovské združenia, ani s maloletými k lekárovi. Stretnutia s mamou trvajú niekedy 5, niekedy 15 minút, maloletým nie je dobre v jej prítomnosti.

5. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu matky na zníženie výživného nie je možné vyhovieť ani len čiastočne vo vzťahu k žiadnej z maloletých dievčat Sofie a Radoslavy a návrh preto súd v celom rozsahu zamietol. Matkine tvrdenia, že v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu súdom stanoveného výživného, je v rozpore s ustanovením druhej vety § 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda nemožno z toho vychádzať. Pomery maloletých sa zmenili tak že mesačné náklady na nich sú vyššie, než boli pred takmer troma rokmi pri poslednom určení výživného. Matka maloletých nemá v súčasnosti také zdravotné problémy, ktoré by jej objektívne bránili v schopnosti zamestnať sa nad rámec súčasného zamestnania, kde pracuje na dohodu v trvaní 10 hodín týždenne a zarobiť si na svoju výživu a výživu jej dvoch maloletých detí, o ktoré sa osobne nestará. Záväzky matky pre peňažné ústavy, ktoré jej poskytli úvery nie sú prednostné, naopak, je jej zákonnou povinnosťou uspokojiť v základných životných potrebách jej maloleté deti a tieto výdavky detí majú prednosť. Navyše tieto záväzky okrem pôžičky z 27.3.2017, vznikli pred začatím nielen tohto konania, ale aj konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, kde sa matke určilo výživné už so zohľadnením týchto záväzkov.

9. Matka je povinná zaobstarať si prostriedky pre výživu svojich maloletých detí a musí preto urobiť všetko, čo je v jej silách, pričom je zdravá, nie je teda jeden rozumný dôvod nepracovať vo vyššej miere než iba 10 hodní týždenne a nezarobiť si na potreby maloletých detí. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka súdu nepreukázala také objektívne okolnosti, ktoré by jej dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby maloletých detí sumou, ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u nej nie je nijakým spôsobom znížená, keďže opak nevyšiel najavo a ani ho nikto netvrdil.

10. Skutočnosť, že matka maloletých nie je ochotná zamestnať sa v zahraničí, alebo sa rekvalifikovať na inú prácu súd hodnotí ako subjektívny dôvod na strane matky, ktorá nie je ochotná zaobstarať si prácu, ktorá bude základom pre vyšší príjem a tým aj pre prostriedky na výživné pre jej dve maloleté deti, čo súd hodnotí ako svojvoľnú a ničím neodôvodnenú snahu matky vyhnúť sa získaniu primeraných prostriedkov pre výživné. To pred súdom ako argument nemôže obstáť a súd aj z týchto dôvodov nemal pre návrh matky na zníženie výživného v akejkoľvek výške žiadne pochopenie. Je na pováženie, že matka dokáže celý týždeň pracovať iba 10 hodín, pritom na internete, alebo v nákupných centrách, existujú množstvá pracovných ponúk, pre ktoré netreba špeciálnu kvalifikáciu, z ktorých si matka maloletých môže vyberať podľa vlastných požiadaviek. To by však nesmela svoje kritéria a požiadavky pre prácu stanoviť nezmyselne a nerozumne, čo vo svojom dôsledku môže znamenať, že žiadna ponuka jej nie je dobrá, pretože takéto jej správanie súdom nebude akceptovateľné nielen v súčasnosti, ale ani v budúcnosti. Je jej zákonnou povinnosťou prispievať na výživu svojim maloletým deťom, o ktoré sa navyše osobne nestará, pričom jej tvrdenia, že práve z tohto dôvodu má mať znížené výživné je priamo v rozpore s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výklad matky maloletých nie je správny, pretože účelom tohto zákonného ustanovenia je určenie vyššej hmotnej vyživovacej povinnosti tomu z rodičov maloletého dieťaťa, ktorý sa o dieťa osobne nestará, pretože osobná starostlivosť je postavená na roveň finančnému plneniu, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a starostlivosti o jej členov. Súd musí

na takýto modifikačný faktor ( rozsah osobnej starostlivosti o maloleté deti) prihliadať a priznať rovnováhu v zabezpečovaní všetkých potrieb maloletých deti obom rodičov. To znamená, že ak sa jeden z nich výlučne osobne stará o maloleté deti ( otec), ako tomu je v tomto prípade, musí druhý rodič ( matka), t.j. ten, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, vynaložiť viac finančných prostriedkov na také potreby maloletých detí, ktoré sa dajú finančne vyjadriť, aby sa celková starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti vyrovnala aspoň približne. Rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, by teda mal v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine prispievať menej financií na potreby dieťaťa, než druhý rodič. To, že otec maloletých sa na trhu práce viac snaží a má vyšší príjem nemôže byť dôvod preto, aby súd matke znížil výživné iba preto, že je zo subjektívnych dôvodov menej aktívna na trhu práce a zarába objektívne menej, než by mohla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.