Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-246-2016.pdf
PDF · 75.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/246/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX A. N., o 600,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 600,00 eur a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 600,00 eur od 01.10.2015 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 29.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 600,- eur, pričom požadoval príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 600,00 eur od 1.10.2015 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že s VÚB a.s. Bratislava uzavrel dňa 1.8.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka s príslušenstvom a právami s ňou spojenými voči žalovanému, ktorá vznikla na základe nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného, ktorý mal žalovaný vedený vo VÚB a.s. Bratislava. Uviedol, že žalovaný sa dostal do povoleného prečerpania na svojom účte vo výške 600,- eur, pričom táto pohľadávka sa stala splatnou výpoveďou zmluvy o bežnom účte, ktorá bola žalovanému doručená 20.7.2015, pričom účinky tejto výpovede nastali dňa 30.9.2015, t.j. koncom druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede žalovanému. Uviedol, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením sumy 600,- eur s príslušenstvom od 1.10.2015. Uviedol, že príslušenstvo žiada priznať podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. K žalobe žalobca pripojil uvedenú zmluvu o bežnom účte, výpoveď zmluvy o bežnom účte, zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 11.10.2010, výpis z bankovej knihy žalovaného, všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. pre depozitné produkty, výpoveď zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.7.2015, zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky.
2. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6C/246/2016 zo dňa 19.10.2016, ktorý bol uznesením súdu zo dňa 3.11.2016 zrušený, keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Žalovanému bola žaloba oznámená na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, keďže žalovaný žalobu na adrese evidovanú v registri obyvateľov SR neprevzal. Na pojednávaní dňa 4.4.2017 sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal odročenie pojednávania. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd preto podľa § 180 C.S.P. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
4. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a z postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5. Súd na základe uvedených skutočností mal za to, že nárok uplatnený žalobcom je oprávnený, keďže svoj nárok si uplatňuje na základe vyššie uvedených skutočností, t.j. zmluvy o bežnom účte. Vzhľadom na to, že žalovaný poskytnutý úver v sume 600,- eur, ktorý mu bol poskytnutý ako povolené prečerpanie na účte, ktorý mal vedený vo VÚB a.s. Bratislava doposiaľ s úrokmi z omeškania nevrátil, vznikla mu povinnosť uvedenú sumu s príslušenstvom vrátiť a keďže tak neučinil, žalobca bol nútený domáhať sa vrátenia uvedenej sumy súdnou cestou, pričom uvedená suma s príslušenstvom bola podľa § 524 Občianskeho zákonníka postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 489 a § 491 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel.
6. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvom pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku dlhu predstavovala 0,5 % a teda úrok z omeškania predstavuje 8,5 %.Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
7. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.