Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-60-2016.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 , zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému V. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, R. S.Á., v konaní o zaplatenie 4 473,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 03. 2016 sa pôvodná žalobkyňa, obchodná spoločnosť M. Ú. A., a. s. voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 4 473,43 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 06. 07. 2004 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty M., a. s., na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť mu kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXX/XXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s úverovým rámcom vo výške 1 892,05 eura a dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami po 63,07 eura. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, pred odstúpením na vymáhanie žalobkyňa vystavila ku dňu 10. 02. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15. 02. 2016 vo výške 4 473,43 eura. Tento obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. V doplnení žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovanému bola poskytnutá pôžičková karta QUATRO PREMIUM, ktorá je typom revolvingového úveru. Žalovaný začal úverový rámec čerpať od 28. 07. 2004. Pri tomto druhu úveru nie je možné od počiatku určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 6, podľa ktorého ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny úveru vo výške 1 845,53 eura, poplatkov vo výške 182,95 eur, štandardného úroku vo výške 2 013,66 eura a sankčného úroku vo výške 431,29 eura. Žalovaný z úveru čerpal celkovo 8 971,90 eura, pričom v prospech účtu splatil sumu 11 671,53 eura. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť dlh v lehote splatnosti do 15. 02. 2016, žalobkyňa sa domáha aj zákonných úrokov z omeškania zo sumy 4 473,43 eur od 16. 02. 2016 do zaplatenia.
2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 01. 2017, sp. zn. 11C/60/2016 súd pripustil, aby na miesto pôvodnej žalobkyne do konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o.
3. Žalovaný, ktorému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručená do vlastných rúk 02. 09. 2016, sa k veci nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobkyne. Žalobkyňa sa z neúčasti včas ospravedlnila, pričom súhlasila s rozhodnutím aj v jej neprítomnosti. Rovnako sa z neúčasti ospravedlnil aj žalovaný, ktorý bol v čase pojednávania na pracovnej ceste v zahraničí. Uviedol, že po zaplatení výživného mu zostane len životné minimum. Má záujem na splatení dlhu, avšak momentálne nemá na to dostatok finančných prostriedkov.
5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobkyne Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ č. 0001354011 zo dňa 06. 07. 2004, na základe ktorej bol v prospech žalovaného schválený úverový rámce vo výške 57 000,- Sk a dohodnutá minimálna mesačná splátka vo výške 1 900,- Sk. Uvedené náležitosti zmluvy pritom nevyplývajú priamo z predloženej fotokópie zmluvy, ale z listiny nazvanej ako „Návratka“, podpísanej žalovaným dňa 22. 02. 2005 v Liptovskom Hrádku.
6. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila výpisy z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM za zúčtovacie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2016, z ktorých vyplýva výška dlhu žalovaného 4 473,43 eura, štandardná ročná úroková sadzba 23,76 % a štandardná splátka vo výške 63,07 eura. Z týchto výpisov súd zistil, že žalovanému boli okrem úrokov úveru a úrokov z omeškania účtované aj poplatky označené ako administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky vo výške po 33,19 eura, vyhotovenie a zaslanie výpisu vo výške po 0,63 eura, správa kartového účtu vo výške po 0,65 eura, znovu vydanie karty po expirácii vo výške 8,30 eura, znovu vytlačenie PIN vo výške 3,32 eura, výber z bankomatu vo výške 1,66 eura, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške po 33,19 eura a postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eura.
7. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
8. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
9. Podľa § 153 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. 10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='71/1986 Zb.'&ucin-k-dni='30. 6.2006'> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
11. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
12. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Zmluva, na základe ktorej si žalobkyňa uplatnila svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je úverom revolvingovým, žalobkyňa argumentovala, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusí byť údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 spomínaného zákona však vyplýva, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky ani poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny listinný dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol aj údaj o úrokovej sadzbe 23,76 % a údaje o akýchkoľvek poplatkoch, ktoré si voči žalovanému uplatňovala. Pokiaľ sa vo svojom podaní zo dňa 07. 09. 2016 (č. l. 41) odvolávala na Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s., a Cenník M., a. s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou SKK, a. s. ako aj na výpisy z kreditnej karty M., a. s., tieto listiny nie sú individuálnym dojednaním v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Naviac, ak zákon vyžaduje, aby bola výška úrokovej sadzby ako aj výška prípadných poplatkov uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nie je možné túto zákonnú povinnosť žalobkyne ako dodávateľa nahradiť listinami, ktoré sú vopred pripravené pre neurčitý počet potenciálnych spotrebiteľov. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že údaj aspoň o ročnej úrokovej sadzbe nie je uvedený ani v listine podpísanej žalovaným nazvanej ako „Návratka“, z ktorej vyplýva schválený úverový rámce a minimálna výška mesačnej splátky poskytnutého úveru.
14. Výzvou zo dňa 19. 08. 2016 súd vyzval žalobkyňu o uvedenie, kedy a v akej výške čerpal žalovaný úver, koľko celkovo uhradil do zosplatnenia úveru, aká časť úhrady bola zúčtovaná na istinu úveru a aká na príslušenstvo, pričom žalobkyňa mala zároveň uviesť, na základe akých dojednaní v zmluve si uplatňuje príslušenstvo pohľadávky. V žalobe totiž absentovali základné skutkové tvrdenia nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a to, v akej výške bol čerpaný úver, koľko z úveru žalovaný uhradil, akým spôsobom boli úhrady povinného zúčtované a z čoho pozostáva uplatnená pohľadávky. Odhliadnuc od ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, tieto skutočnosti nebolo možné zistiť ani z predložených listinných dôkazov. Pôvodná žalobkyňa súdu predložila len výpisy z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM za zúčtovacie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2016, pričom podľa tvrdení samej žalobkyne žalovaný začal čerpať revolvingový úver dňa 28. 07. 2004. Žalobkyňa skutkové tvrdenia doplnila len čiastočne, pričom v konaní zostala nepreukázaná výška zúčtovaných úrokov a poplatkov za obdobie od prvého čerpania žalovaného do 31. 12. 2008, v dôsledku čoho nebolo možné zistiť výšku všetkých zaplatených úrokov a poplatkov, na ktoré žalobkyni nevznikol nárok, nakoľko tieto neboli súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel, že celkovo čerpal úver vo výške 8 971,90 eura, pričom v prospech účtu splatil sumu 11 671,53 eura, súd na základe vyššie uvedených skutočnosti, potom ako žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku, žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa sa domáhala aj úrokov z omeškania zo sumy 4 473,43 eura, v ktorej sú už zahrnuté úroky z omeškania vyčíslené v sume 431,29 eura, čo je neprípustné.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný mal síce plný úspech v spore, avšak nakoľko mu v konaní z dôvodu jeho nečinnosti, nevznikli, nie je potrebné a súladné so zásadou hospodárnosti konania postupovať po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd zároveň zdôrazňuje to, že súdnym rozhodnutím nemôže byť priznaná výška nulových trov konania, ktorý postup by bol okrem neúčelnosti aj nehospodárny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.