Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-499-2015.pdf
PDF · 125.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/499/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, (č.j. XXXX/hmm/XXXX) proti žalovaným: v 1. rade U. O., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, P. U., občan SR, v 2. rade R. O., nar. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, P. U., občan SR, v 3. rade C. L., nar. X.X.XXXX, L. XXX/XX, P. U., občan SR, v 4. rade U. L., nar. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, P. U., občan SR, v konaní zast. Mgr. Petra Lendvayová, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod reg. č. 908233 AK JUDr. Ján Boškovič Odborárske námestie 4, 811 07 Bratislava o zaplatenie 18.131,06 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu voči žalovaným v 1.až 4.rade z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania žalovaných v 1.až 4.rade ich právnej zástupkyni v plnej výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca návrhom zo dňa 18.11.2015 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovaným v rade 1. až 4. vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 18.131,06 eur, riadny úrok 211,68 eur do 14.5.2014 riadny úrok vo výške 6% p.a. z istiny vo výške 18.131,06 eur odo dňa 15.05.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5% p.a. z istiny vo výške 18.131,06 eur odo dňa 15.05.2014 do zaplatenia a trovy konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/ XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 19.916,35 eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými 1), 2), 3) a 4) úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie N. v sume 19.916,35 eur, pri úrokovej sadzbe 5,99% p.a. žalovaní 1), 2), 3) a 4) sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačným splátkami, pričom uvedená suma je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci. Keďže žalovaní 1),2), 3) a 4) poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť žalobcom upozornený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1), 2), 3) a 4) nerešpektovali ani ďalšiu písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 30.09.2009 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 19.557,93 eur. Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu.
2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 9.12.2015 platobný rozkaz pod č.k. 5Cb 499/2015, proti ktorému v zákonnej lehote podali žalovaní odpor s odôvodnením, v ktorom vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu.
3. K podanému odporu podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na príslušné ustanovenia obchodného zákonníka, ktoré sa majú prednostne aplikovať na predmetný právny vzťah. Poukázal i na ust. § 506 Obz, podľa ktorého zo strany žalobcu listom zo dňa 30.9.2009 došlo iba k žiadosti o okamžité splatenie úveru a nie ku kroku eliminácie zmluvy vo forme odstúpenia od zmluvy, preto vznesená námietka premlčania žalovanými je bezpredmetná, nakoľko v čase podania návrhu dlh nebol premlčaný.
4. K písomnému vyjadreniu podala právna zástupkyňa žalovaným v rade 1. až 4. podanie dňa 30.1.2017, v ktorom poukazujúc na zák.č. 258/2001 Z.z. ako i na príslušné ust. Občianskeho zákonníka považovala predmetný záväzkový vzťah za občianskoprávny, nakoľko v postavení žalovaných ide o spotrebiteľov a v postavení žalobcu o dodávateľa. Ďalej uviedla, že v žalobe zo dňa 11.11.2015 žalobca uvádza, že 30.09.2009 vyzvali žalovaných k okamžitému splateniu celého zostatku úveru. Túto skutočnosť doložil podkladom o výzve. Začiatok premlčacej lehoty začal plynúť od 01.10.2009. Premlčacia lehota uplynula dňa 01.10.2012. žalobca žalobu podal na súd až 18.11.2015 teda po uplynutí premlčacej lehoty. Preto právo žalobcu zaniklo dňom 01.10.2012. Neuplatnením práva v 3 ročnej premlčacej lehote jeho právo zaniklo dovolaním sa nášho premlčania.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9.2.2017, ktorého sa zúčastnili žalobca a právna zástupkyňa žalovaných. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiavam písomne podaného návrhu ako i všetkých doterajších písomných vyjadrení a po vykonanom dokazovaní navrhujem návrhu v plnom rozsahu vyhovieť. V prvom rade k náležitostiam zmluvy namietnutých zo strany žalovaných, žalobca poukazujúc na §2 predmetného zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch hypotekárny úver, čo je v predmetnom prípade je vylúčený zo spôsobilosti zákona, teda sa nejedná o spotrebiteľský úver, vrátane nasl. novely. Poukazuje na rozhodnutia súdov SR z obsahu ktorých vyplýva, že i keď sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa príslušných ustanovení OZ nemožno výlučne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ale je potrebné vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, najmä premlčanie ako i spôsob platenia úveru (najprv na úroky a až následne na istinu). V ďalšej časti týkajúcej sa pretrhnutia resp. obnovenia premlčacej lehoty dôsledkom vykonaných platieb dlžníkov poukazuje práve na ustanovenie § 407 Obchodného zákonníka z ktorého vyplýva, že plnením zo strany dlžníkov sa má za to, že istinu v celosti uznali a začala plynúť nová 4ročná premlčacia lehota. Podporne poukazuje na predložené žiadosti zo strany dlžníkov o splátkový kalendár na ktoré reagoval žalobca a na povolenie splácania v splátkach. Žalovaní na základe takto odsúhlaseného splátkového kalendára aj plnili a má sa za to, že došlo k uznaniu nároku žalobcu zo strany žalovaných, dôsledkom čoho vzniká nová 4ročná premlčacia lehota. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1. až 4. uviedla, že v prvom rade je toho názoru, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa príslušných ustanovení občianskeho zákonníka, preto na súdený prípad je potrebné aplikovať predpisy občianskeho a nie obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiada žalovaných o okamžité splatenie celého zostatku úveru a to od 30.9.2009 žalovaní majú za to, že premlčacia lehota a to všeobecná trojročná začala plynúť nasledujúcim dňom od 1.10.2009 a skončila dňa 1.10.2012, kým žalobca žalobu podal na súd až 18.11.2015. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením, že by malo dôjsť dôsledkom čiastočného plnenia resp. žiadosti o splátkový kalendár k pretrhnutiu resp. obnoveniu premlčaniu premlčacej lehoty (4 ročnej) tak, ako to tvrdí žalobca, nakoľko na predmetný prípad je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka, ktorý takúto lehotu nepozná. Poukazujúc na rozhodovaciu prax súdov SR zastáva názor, že na spotrebiteľské zmluvy sa musia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka to na všetky vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že i uznanie dlhu na ktorý sa odvoláva žalobca je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré rieši § 558 Občianskeho zákonníka. Zákonnými náležitosťami uznania dlhu sú písomná forma, vymedzenie strán, uznanie dlhu čo do výšky i základu, teda špecifikácia dlhu a prísľub dlžníka, že dlh zaplatí. V danom prípade žalobcom predložené listinné dôkazy vykonané žalovanými uvedené náležitosti nemajú, preto na ne nie je možné ani prihliadať. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že že podanými žiadosťami žalovaných v 1.a 2.rade došlo k zmene splatnosti ich záväzku a to zo dňa 30.9.2009 čo vyhlásil žalobca ako okamžitú splatnosť na ďalšie termíny. Tak isto zastáva názor, že podanými žiadosťami o splátkový kalendár žalovaní v 1.a 2.rade nárok žalobcu čo do výšky i základu uznali, čím došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty či už podľa Obchodného zákonníka, kde v zmysle uznávacieho prejavu začala plynúť nová 4 ročná lehota, alebo podľa Občianskeho zákonníka 10 ročná lehota. Poukázal tiež na článok 2. Vyjadrenia týkajúce sa zmeny obsahu vzájomných práv a povinností podľa § 43 a až 44 OZ čo v danom prípade boli
akceptované stranami konania. Žalovaní celkovo podali v 5 prípadoch žiadosť o umožnenie platenia dlhu v splátkach a na odklad realizácie záložného práva žalobcu formou dobrovoľnej dražby. Tu treba poznamenať, že dôsledkom porušenia povinnosti žalovanými žalobca ktorý mal prednostné záložné právo na domovú nehnuteľnosť žalovaných začal realizovať záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Na jednotlivé žiadosti žalovaných žalobca vyšiel v ústrety žalovaným tak, že pozastavil výkon realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby za obdobie, kým žalovaní plnili podmienky stanovené v odpovediach žalobcu na žiadosti žalovaných tj. počas dodržania platobnej disciplíny žalovaných voči žalobcovi žalobca výkon dobrovoľnej dražby pozastavil. Zastáva názor, že umožnenie splatenia dlhu žalobcom žalovaným došlo k zmene splatnosti dlhu. Splatnosť celkového nedoplatku žalovaných ustálil po liste žalovaných zo dňa 14.4.2014 v ktorom oznámili, že neuhradením splátky došlo k zosplatneniu celkového dlhu dňom 28.2.2014. Žalobca je tohto názoru, že týmto dňom sa stal splatným celý dlh žalovaných a od nasledujúceho dňa po splatnosti možno počítať počiatok plynutia premlčacej lehoty. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalobca doteraz nevyvrátil tvrdenie žalovaných týkajúce sa právneho posúdenia predmetného zmluvného vzťahu na základe občianskeho zákonníka v spojitosti so spotrebiteľským právom. Žalobca nepreukázal, že by došlo zákonným spôsobom ( §516 OZ) k zmene obsahu záväzku čo ako novácia zmluvy sa vykonáva dodatkom pri zachovaní ďalších náležitostí , ku ktorému však doteraz nedošlo. Súhlas so splátkovým kalendárom nie je zmena obsahu zmluvy a žalovaní ani nepristúpili k zmene obsahu záväzku, Samotným uznaním dlhu žalovaní (§558 OZ), občiansky zákonník má jasné podmienky platného uznania záväzku dlžníkom, ktoré náležitosti v písomnej žiadosti nesplnil. K samotnému premlčaniu poukázala na § 565 OZ žalobca spoplatnil dlh žalovaných vyhlásením okamžitej splatnosti dňom 30.9.2009. Podľa §100 a § 101 OZ začiatok premlčacej lehoty je nasledujúci deň kedy prvý krát mohol veriteľ svoj nárok žalobou si uplatniť na súde a v danom prípade sa jedná o všeobecnú 3 ročnú lehotu a nasledujúcim dňom po splatnosti je deň 1.10.2009 , kedy žalobca si mohol uplatniť nárok žalobou na súde čo však v premlčacej lehote nesplnil. Svojvoľné stanovenia začiatku plynutia premlčacej lehoty žalobcom nemá oporu v záväzkovom vzťahu ani v zákone. Nedošlo k zmene obsahu záväzkov, nakoľko medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu žiadneho dodatku a neboli splnené ani ďalšie zákonné podmienky, nakoľko z korešpondencie nevyplývalo (žiadosti žalovaných v 1.a 2.rade a súhlas zo žiadosťami žalovaných ) či zostal v platnosti pôvodný záväzok a lebo popri pôvodnom vznikol nový alebo starý záväzok bol nahradený novým záväzkom. Samotné pnenie žalovaných vyplývalo z ich obavy pri realizácii záložného práva. Okrem výsluch zástupcov strán konania , súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi : Zmluva č.l. 4 - 10, výpis z OR na žalobcu č.l. 11, VOP č.l. 14 - 21, poverenie č.l. 23, výzva pred žiadosťou č.l. 24 - 25, žalovanej č.l. 26 - 27, žalovanému 3 č.l. 28, žiadosť o okamžité splatenie s doručenkou žalovanému v 1.rade v 2.rade, v 3. rade, č.l. 30, 32, 31, rozsudok 41 Cob 540/2014 č.l. 50 - 55, rozsudok 3Obdo 56 - 60, uznesenie 16 Co 61 - 63, požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov č.l. 64 - 65, oznámenie o výplate č .l 66 - 67, začiatok splácania č.l. 68, žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 18.12.2012 č.l. 69, vyjadrenie k žiadosti č.l. 70 - 71, žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 29.6.2012 č.l. 72, vyjadrenie č.l. 73, žiadosť o stanovenie výšky splátky zo dňa 11.10.2013 č.l. 74, vyjadrenie k žiadosti č.l. 75, vyjadrenie zo dňa 2.11.2010, odpoveď na vyjadrenie zo dňa 29.7.2010, potvrdenie o platbách č.l. 145, žiadosť o prehodnotenie splátky č.l. 146, individuálna žiadosť č.l. 147, žiadosť o stanovenie splátky zo dňa 11.10.2013 č.l. 148, zo dňa 27.7.2012 č.l. 149, zo dňa 29.6.2012 č.l. 150, vyjadrenie k žiadosti č.l. 161 - 162, žiadosť č.l. 163, vyjadrenie č.l. 164, žiadosť č.l. 165 - 166, vyjadrenie č.l. 167, žiadosť č.l. 168 , vyjadrenie č.l. 169, žiadosť č.l. 170, vyjadrenie č.l. 171, potvrdenie č.l. 172, výzva na úhradu č.l. 173 zo dňa, rozsudok 15C 1/2016 OS Komárno. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
6. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 19.916,35 eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými 1), 2), 3) a 4) úverovú zmluvu k č.účtuXXXXXXXX/XXXX a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie N. v sume 19.916,35 EUR, pri úrokovej sadzbe 5,99 % p.a. Žalovaní 1), 2), 3) a 4) sa zaviazali počas celej doby splácania medziúveru mesačne platiť splátku vo výške 0,7% z cieľovej sumy, t.j. vo výške 4.200 Sk, ktorá podľa zmluvných dojednaní bola použitá nasledujúcim spôsobom: 0,2% z cieľovej sumy ako vklad na sporiteľský účet na dosporenie do 40% z cieľovej sumy a 0,5%, z cieľovej sumy na medziúverový účet na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru. Po pridelení cieľovej sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver sa poberateľ Úveru zaväzuje mesačne platiť splátku stavebného úveru minimálne vo výške 0,70% z cieľovej sumy, t.j. 4.200.- Sk a celý úver splatiť v súlade s VOP najneskôr do 9,16 roka od pridelenia cieľovej sumy. Žalovaní 1),2), 3) a 4) poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť žalobcom upozornený. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní 1), 2), 3) a 4) nerešpektovali ani ďalšiu písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 30.09.2009 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 19.557,93 eur. Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Na zabezpečenie úveru žalobca so žalovanými v rade 1. a 2.rade uzatvoril záložnú zmluvu na nehnuteľnosť vedenej na LV č. XXXX. Žalovaní v rade 1. a 2.rade požiadali listom zo dňa 29.07.2010 o zrušenie výkonu záložného práva a o možnosť vysporiadať záväzok postupne formou pravidelných mesačných splátok. Na návrh žalovaných reagoval žalobca listom zo dňa 02.11.2010. v ktorom určil možnosť vysporiadať záväzok postupne formou pravidelných mesačných splátok vo výške 200.- eur mesačne od 11/2010. Žalovaní dodržiavali nové podmienky splatnosti úveru do 06/2011 kedy sa opäť omeškali s úhradou záväzku. Žalovaní v rade 1. a 2 požiadali listom zo dňa 29.06.2012 o zrušenie výkonu záložného práva a o možnosť vysporiadať záväzok postupne formou pravidelných mesačných splátok s tým, že doplatia zameškaných 9 splátok po 200,- eur v zmysle splátkového kalendára zo dňa 29.07.2010. Listom zo dňa 27.07.2012 žalovaní žalobcovi oznámili, že v zmysle dohody uhradili zameškané splátky vo výške 1.250,- eur a žiadajú o nové pravidelné mesačné splátky. So žalovanými boli listom zo dňa 31.07.2012 dohodnuté pravidelné mesačné splátky vo výške 400,- eur mesačne. Žalovaní dodržiavali nové podmienky splatnosti úveru do 12/2012 kedy sa skončila platnosť tohto splátkového kalendára. Žalovaní v rade 1. a 2.rade požiadali listom zo dňa 18.12.2012 o ďalšiu možnosť vysporiadať záväzok postupne formou pravidelných mesačných splátok. So žalovanými boli listom zo dňa 22.01.2013 dohodnuté pravidelné mesačné splátky. Žalovaní dodržiavali nové podmienky splatnosti úveru do 08/2013 kedy sa skončila platnosť tohto splátkového kalendára. Žalovaní v rade 1. a 2.rade požiadali listom zo dňa 11.10.2013 o ďalšiu možnosť vysporiadať záväzok postupne formou pravidelných mesačných splátok. So žalovanými boli listom zo dňa 14.10.2013 dohodnuté pravidelné mesačné splátky. Žalovaní dodržiavali nové podmienky splatnosti úveru do 01/2014 kedy sa žalovaní omeškali s úhradou záväzku. Žalovaní v rade 1. a 2.rade požiadali listom zo dňa 14.04.2014 o ďalšiu možnosť vysporiadať záväzok postupne formou pravidelných mesačných splátok, žalovaným bolo listom zo dňa 14.05.2014 oznámené, že neuhradením splátky za 02/2014 došlo k zosplatneniu celej dlžnej sumy a od 28.02.2014 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie zostatku záväzku na príslušnom súde. Žalobca návrh na súd podal dňa 18.11.2015.
7. Podľa § 261 ods.6 písm. d Obchodného zákonníka: Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
8. Podľa § 387 Obchodného zákonníka Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
9. Podľa § 392 Obchodného zákonníka (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
10. Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
11. Podľa § 407 Obchodného zákonníka (1) Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. (2) Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. (3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
(4) Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
12.Podľa §497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13.Podľa §2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
14.Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15.Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16.Podľa § 1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
17.Podľa § 23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
18.Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.
19.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22.Podľa §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23.Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24.Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25.Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
27. Podľa § 516 Občianskeho zákonníka (1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. (2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. (3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola.
28. Podľa § 570 Občianskeho zákonníka (1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
29. Súd v prvom rade sa zaoberal otázkou použitia právneho predpisu .V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Je potrebné tiež uviesť, že ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa garantuje najmä zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01.07.2007 zrušil predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom je úprava práv spotrebiteľov a povinností výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Naproti tomu súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa náleží Občianskemu zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v dôsledku prijatia zák. č. 150/2004 Z.z. počínajúc dňom 01. 04. 2004, kedy bola prvá časť Občianskeho zákonníka doplnená V. Hlavou, ktorá v ust. § 52 - § 60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 OZ platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami
sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne zák. č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 OZ tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť s tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov. Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne, v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č. 568/2007 Z.z. v novom ods. 2 § 52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ust. § 52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j OZ zaviedol nepravú spätnosť pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej správe, ktorá len konštatuje, že „zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust. § 53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým, že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01. 05. 2014 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015). Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora popísaných hľadísk súd dospel k záveru, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného zákonníka je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž zmluvou typovou, uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontrakcii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán konania je dôvodné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie tak samotnej úverovej zmluvy, ako i ďalšie právne inštitúty z toho vyplývajúce. 30. Nakoľko žalovaný dňom 30.9.2009 vyhlásil okamžité splatenie úveru z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaných , a žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania, súd skúmal , či nárok žalobcu je premlčaný alebo došlo po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru k zmene lehoty splatnosti dôsledkom uznania dlhu alebo dohodou vo forme splátkového kalendára. Na posúdenie otázky uznania dlhu súd vychádzal z toho, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho
zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Vychádzajúc z predložených žiadostí žalovaných v rade 1. a 2.rade zo dňa 29.7.2010 , 29.6.2012 , 18.12.2012 , 11.10.2013 a 14.4.2014 súd mal za preukázané, že predmetné žiadosti o splátkový kalendár nespĺňajú podmienky ust.§ 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyššie označené právne úkony neobsahujú podstatné náležitosti inštitútu uznania dlhu, nakoľko chýba podstatná náležitosť a to zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, presne určená výška pohľadávky a napokon aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Predmetnými právnymi úkonmi žalovaný v rade 1 a 2.rade žiadali žalobcu o pozastavenie realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a o umožnenie splatenia zosplatneného dlhu v splátkach formou splátkového kalendára. Z právnych úkonov žalobcu, ktorými povolil za stanovených podmienok splatiť dlh v splátkach žalovaným, ani z právnych úkonov žalovaných o pozastavenie realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a o umožnenie splatenia dlhu v splátkach formou splátkového kalendára nevyplýva, že by došlo k zmene obsahu pôvodného záväzku ale len dojednali harmonogram úhrady vzniknutého dlhu. Súd v tejto časti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 23 Cdo 4035/2007, v ktorom rozsudku súd v obdobnej veci vyslovil vyššie popísaný právny názor. Nakoľko k zmene pôvodného záväzku medzi stranami nedošlo, a žalobca dňom 30.9.2009 vyhlásil okamžité splatenie úveru z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaných, súd považoval za začiatok plynutia premlčacej lehoty nasledujúci deň po vyhlásení splatnosti t.j. od 1.10.2009 začala žalobcovi bežať 3-ročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ na uplatnenie jeho práva na súde a táto uplynula dňom 1.10. 2012. Žalobca si však svoje právo preukázateľne uplatnil na súde až návrhom došlým súdu prvého stupňa dňa 18. 11. 2015 a teda po uplynutí premlčacej doby, z ktorého dôvodu došlo k premlčaniu jeho práva a žalovaní sa tak premlčania úspešne dovolali. Z vyššie uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu zamietol.
31.Podľa § 255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.
32.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.