Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/674/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, v konaní zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. M.Benku 6, Bratislava, proti žalovanej : G. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, E., o zaplatenie 1.456,94 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.038,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 12.6.2014 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,62 %.

odôvodnenie:

1/Žalobca sa žalobou došlou súdu 25.11.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 1.456,94 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.456,94 Eur od 12.6.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 87,-Eur a z trov právneho zastúpenia 191,42 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.11.2013 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 1.100,-Eur, za úrok vo výške 220,-Eur, pričom si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 198,-Eur. Zmluvnou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.518,-Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 150,15 Eur (istinu vo výške 73,26%, úrok vo výške 13,55%, servisný poplatok vo výške 13,19% z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti žalovaná potvrdila podpisom zmluvy. Do podania žaloby na úvere uhradila 61,06 Eur, pričom posledná platba vo výške 45,06 Eur bola uhradená dňa 27.5.2014. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas, oznámil jej stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.3.2014 upozornil ju na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a oznámil jej, že celý dlh sa stal platným ku dňu 11.6.2014. Po zosplatnení záväzku zo Zmluvy o úvere neeviduje žiadnu úhradu od žalovanej. Jej dlžoba ku dňu vyhotovenia žaloby činí 1.456,94 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej výške 1.518,-Eur a čiastkou vo výške 61,06 Eur, ktorá bola žalovanou uhradená. Popri samotnom plnení uplatňuje si voči nej aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne od 12.6.2014 do zaplatenia.

2/ Súd podľa § 180 súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovanej, ktorá doručenie predvolania mala riadne

vykázané, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadala, ani nepodala písomné vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 29.11.2013, výzvou žalobcu k úhrade dlžnej sumy z 27.3.2014 spolu s dôkazom o jej podaní na poštovú prepravu a výkazom splátok žalovanej. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Strany sporu uzatvorili dňa 29.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.100,-Eur za servisný poplatok vo výške 198,- Eur. Úver vrátane poplatku sa žalovaná zaviazala uhradiť riadne a včas v 13-ich mesačných splátkach, a to: prvé 3 splátky vo výške po 5,50 Eur a ďalších 10 mesiacov po 150,15 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky tvoriace prílohu zmluvy s ktorými žalovaná súhlasila a potvrdila svojim podpisom na zmluve. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) dohodli 67,70%, a priemernú hodnotu RPMN 45,94%. Žalovaná si povinnosť riadne splácať úver neplnila. Podľa výkazu žalobcu dostala sa do omeškania už so štvrtou splátkou, splatnou 9.4.2014, na ktoré zaplatila iba časť vo výške 44,56 Eur. Úver ďalej vôbec nesplácala. Od 9.12.2013 úhrnom zaplatila na úvere 61,06 Eur. Pre porušenie zmluvných povinností žalobca listom zo dňa 27.3.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 1.456,94 Eur najneskôr do 11.6.2014. Výzva bola podaná na poštovú prepravu 28.3.2014.Tvrdenie žalobcu, že z úveru poskytnutej žalovanej v sume 1.100,-Eur bola do rozhodovania o žalobe uhradená suma 61,06 Eur, žalovanou spochybnené nebolo.

5/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať, aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .

6/ Podľa § 53 ods. 1,2,3 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 7/ Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9/ Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10/Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.

11/ Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) .

12/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

13/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

14/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na posudzovanú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 1.100,- Eur, žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe na úvere zaplatila 61,06 Eur, preto súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 1.038,94 Eur (1.100,- Eur - 61,06 Eur = 1.038,94 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol.

15/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania od 12.6.2014.

16/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Zákona č.509/91 Zb.. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87(1995 Z.z.).

17/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.2.2013) je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18/ Podľa oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 27.3.2014 pohľadávka žalobcu bola splatná 11.6.2014. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 12.6.2014 sa dostala žalovaná do omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%, čiže žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 12.6.2014 do zaplatenia.

19/ Podľa § 255 ods. 1,2 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 71,31%- ný úspech, žalovaná 28,69%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 42,62% (71,31% - 28,69% = 42,62%).O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa § 262 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).