Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/490/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: SKKS, k. s., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 XXX XXX, správca úpadcu: Y. s.r.o. v konkurze, so sídlom E. XX, XXX XX Y., F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: F.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Q. XXX/X, XXX XX Y., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 54.500,- eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 11.12.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 54.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 31.07.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.07.2012 Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 29R/2/2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Y. s.r.o. v konkurze a do funkcie správcu ustanovil obchodnú spoločnosť N., k.s. (ďalej len „správca“ alebo „žalobca“). K. č. X zo dňa XX.XX.XXXX doručenou žalobcovi dňa XX.XX.XXXX, si žalovaná v konkurznom konaní na majetok úpadcu prihlásila prednostnú pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške XXX.XXX,- eur pod por. č. 1. M. právny dôvod vzniku pohľadávky žalovaná v prihláške uviedla neuhradenú odmenu a hotové výdavky za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu podľa článku V. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi úpadcom a žalovanou ako reštrukturalizačným správcom, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala pre úpadcu vykonávať funkciu reštrukturalizačného správcu (ďalej len „zmluva“). L. odmena za výkon funkcie správcu bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,- eur bez O., pričom odmena podľa zmluvy bola uhradená čiastočne vo výške XX.XXX,- eur. Q. bola podľa zmluvy splatná v nasledovných termínoch: a) suma vo výške X.XXX,- eur bez O. splatná dňa XX.XX.XXXX, b) suma vo výške XX.XX.XXXX, c) suma vo výške X.XXX,- eur bez O. splatná dňa XX.XX.XXXX, d) suma vo výške X.XXX,- eur bez O. splatná dňa XX.XX.XXXX, e) suma vo výške X.XXX,- eur bez O. splatná dňa XX.XX.XXXX, f) suma vo výške X.XXX,- eur bez O. splatná dňa XX.XX.XXXX a g) suma vo výške XXX.XXX,- eur do XX dní odo dňa konania prvej schôdze veriteľov. O. XX.XX.XXXX žalovaná faktúrou č. XXXXXXX fakturovala úpadcovi 1. splátku odmeny vo výške X.XXX,- eur (X.XXX,- eur + O.). O. XX.XX.XXXX žalovaná faktúrou č. XXXXXXX fakturovala úpadcovi 2. splátku odmeny vo výške X.XXX,- eur (X.XXX,- eur + O.). O. XX.XX.XXXX žalovaná faktúrou č. XXXXXXX fakturovala úpadcovi 3. splátku odmeny vo výške X.XXX,- eur (X.XXX,- eur + O.). O. XX.XX.XXXX žalovaná faktúrou č. XXXXXXX fakturovala úpadcovi 4. a 5. splátku odmeny vo výške XX.XXX,- eur (XX.XXX,- eur + O.). O. XX.XX.XXXX žalovaná faktúrou č. XXXXXXX fakturovala úpadcovi 6. splátku odmeny vo výške X.XXX,- eur (X.XXX,- eur +

O.). P. na sumu XXX.XXX,- eur + O. predstavujúcu 7. splátku odmeny žalovaná úpadcovi neuhradila. O. XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovanú písomným podaním výzva na úhradu škody na zaplatenie XX.XXX,- eur prestavujúcej škodu spôsobenú žalovanou úpadcovi, a to v lehote XX dní od doručenia výzvy. I. na úhradu škody bola žalovanej doručená dňa XX.XX.XXXX. L. v uvedenej lehote sumu XX.XXX,- eur neuhradila. O. XX.XX.XXXX žalovaná doručila žalobcovi odpoveď na výzvu na úhradu škody v ktorej uviedla, že uplatnená pohľadávka je umelo vykonštruovaná bez akéhokoľvek právneho základu. L. plnenie nenastalo z dôvodu, že pohľadávka nebola zistená a ani uhradená. Až splnením týchto dvoch podmienok by nastalo zdaniteľné plnenie tak, ako je to dohodnuté v uzatvorenej zmluve. O. XX.XX.XXXX bolo v Q. vestníku č. XXX/XXXX zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o peňažnú pohľadávku úpadcu voči žalovanej. V čase uzavretia zmluvy bola žalovaná platcom O. (je ním doposiaľ). V čase uzavretia zmluvy bol úpadca platcom O. (je ním doposiaľ). Z údajov vyplývajúcich z prihlášky vyplýva, že žalovaná úpadcovi službu poskytla riadne a včas, nárok na odmenu vo výške XXX.XXX,- eur (+ O.) žalovanej vznikol a túto pohľadávku voči úpadcovi žalovaná eviduje v účtovníctve, čo žalovaná výslovnej vyhlásila v prihláške pohľadávky do konkurzu. O. dodania služby žalovanej vznikla daňová povinnosť podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „L.). L. bola žalovaná povinná podľa § 71 ods. X L. pre úpadcu ako zdaniteľnú osobu vyhotoviť faktúru. I. na skutočnosť, že žalovaná uvedenú faktúru úpadcovi v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami nevystavila, nemohol si úpadca v dôsledku zavineného konania žalovanej uplatniť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 in fine L. v spojení s § 51 in fine L., čím úpadcovi vznikla škoda v celkovej výške XX.XXX,- eur (uvedená suma predstavuje O. zo sumy XXX.XXX,- eur). L. si nesplnila svoju povinnosť nahradiť škodu spôsobenú úpadcovi jej zavineným konaním v lehote určenej žalobcom, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. X Q. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Q. zákonníka a to vo výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

X.Žalovanému bola žaloba s prílohami a poučením riadne doručená dňa XX.XX.XXXX, žalovaný sa k nej vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, nakoľko žalobcovi žiadnu škodu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní nespôsobil. L. uplatnený nárok je absolútne scestný, bez právneho základu. L. nepreukázal splnenie základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorými sú porušenie povinnosti, príčinná súvislosť, vznik škody a zavinenie. L. ďalej nepreukázal, že by mu mal vzniknúť nárok na odpočet O. a ani to, že by mu vznikla nejaká škoda zavinením žalovaného.

X.Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

4. L. na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. S. uviedol, že úpadca je podnikateľom a rovnako je podnikateľským subjektom aj žalovaný. K. vzťah medzi úpadcom a žalovaným vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti. I. k tomu, že právny vzťah vznikol medzi dvoma podnikateľmi, otázka premlčania a plynutia premlčacej doby sa bude posudzovať podľa ustanovení Q. zákonník. Q. zákonník je vo vzťahu k Q. zákonníku lex specialis a keďže tento obsahuje kompletnú úpravu premlčania, bude sa aplikovať výlučne . K. doba v obchodnom zákonníku je štvorročná, čo znamená, že od vzniku škody do jej uplatnenia v súdnom konaní k jej uplynutiu nedošlo. L. nikdy netvrdil, že k poskytnutiu služby zo strany žalovanej nedošlo, tvrdí len, že tento právny úkon je neúčinný vo vzťahu ku konkurzným veriteľom. K. na rozpor v tvrdeniach žalovaného, keď na jednej strane tvrdí, že k poskytnutiu žiadneho plnenia nedošlo, na druhej strane namieta premlčanie a poukazuje na možnosť uplatnenia nároku pred uplynutím premlčacej doby.

5. L. v záverečnej reči uviedol, že má za to, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný a to na základe skutočností popísaných v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným, žalobca zotrváva na správnosti právneho posúdenia, tak ako ho uviedol vo svojom vyjadrení z XX.XX.XXXX majúc za to, že otázka premlčania sa spravuje ustanoveniami Q. zákonníka a nárok žalobcu, tak nie je premlčaný, keďže od vzniku škodovej udalosti do času uplatnenia nároku súdnou cestou neuplynula zákonom stanovená premlčacia lehota. I v prípade, ak by bolo premlčanie uplatneného nároku posudzované podľa všeobecných ustanovení Q. zákonníka, ani v takom prípade by nárok žalobcu nebol premlčaný a to z dôvodu márneho neuplynutia objektívnej a ani subjektívnej premlčacej lehoty. K. škodová udalosť, tak ako to má na mysli § 106 Q. zákonníka je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon, ale aj vznik samotne škody. Ak by sa totiž začiatok plynutia

objektívnej lehoty počítal len od okamihu protiprávneho konania, mohlo by sa stať, že lehota by uplynula skôr, ako by samotná škoda mohla vzniknúť. I. škody v žiadnom prípade nemožno spájať s časom porušenia povinnosti žalovanej vystaviť faktúru za dodanú službu, ako na to poukazuje žalovaná, keďže by išlo o zamieňanie príčiny a následku. K. vzniku škody je porušenie povinnosti, avšak následok spočívajúci vo vzniku škody nastáva až následne neskôr a to nezriedka aj s dlhším časovým oneskorením. K vzniku škody uplatnenej touto žalobou, došlo až vtedy, keď žalovaný vyhlásil, že žiadnu faktúru nevystaví, čo vyplýva až z podania žalovaného z XX.XX.XXXX, až vtedy sa stalo zrejmým, že úpadca spoločnosť Y. si nebude môcť odpočet O. z dodanej služby uplatniť. L. týmto poukazuje na § 51 ods. X L. o O., v zmysle ktorého i v prípade, ak platiteľ nemá doklad, faktúru, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane predmetný daňový doklad (faktúru). L. aj v konaní sp. zn. XXCbi/XX/XXXX opakovane zdôrazňoval , že službu riadne a včas poskytol a že o pohľadávke voči úpadcovi riadne účtuje vo svojom účtovníctve, až v oznámení z XX.XX.XXXX uviedol, že zdaniteľné plnenie nastane, až keď bude pohľadávka zistená a uhradená, čím poprel všetky tvrdenia, ktoré uvádzal okrem iného aj v konaní sp. zn. XXCbi/XX/XXXX. L. má za to, že i v prípade, ak by sa nárok posudzoval podľa predpisov Q. práva, tento premlčaný byť nemôže.

6. K. zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia. S. uviedol, že bez ohľadu na ďalšie dôvody okrem samotnej skutočnosti, že nebol dôvod na vystavenie faktúry žalovaným, namietol zároveň premlčanie uplatneného nároku. L. tvrdená povinnosť vystaviť faktúru mala nastať na prelome mesiacov júl, august XXXX, kedy nastali okolnosti, ktoré u dlžníka bránili v pokračovaní reštrukturalizácie, ktoré boli hraničným momentom ukončenia reštrukturalizácie. K. na § 71 zákona o O., v zmysle, ktorého je povinnosť dodávateľa služby vystaviť faktúru do XX dní od dodania služby. K. vyhlásení konkurzu je správca povinný vyhotoviť tzv. predkonkurzné daňové priznanie o O. a to z obchodov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, preto má za to, že pri príprave tohto predkonkurzného daňového priznania si mohol žalobca prvýkrát teoreticky uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý tvrdí, že mu vznikol, preto od uvedeného momentu júla, augusta XXXX, pričom nemá presnú informáciu, kedy uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v obchodnom vestníku, začala plynúť premlčacia doba, pričom táto uplynula v subjektívnej lehote v roku XXXX, v objektívnej v roku XXXX v mesiaci júl, august. J. však žaloba bola podaná až v decembri XXXX bola podaná v zmysle § 106 Q. zákonníka, po uplynutí premlčacej doby, preto namietol premlčanie práva. L. namietol aj tú okolnosť, že žalobca sa domáha vystavenia faktúry z obchodu, ktorý sám považuje za neúčinný, takýto postoj žalobcu považuje za rozpoltený a uplatnený nárok vzhľadom aj k vyjadreniu samotného žalobcu neobstojí. L. si uplatňuje právo, ktoré je komplexne upravené v Q. zákonníku, preto aj úpravu premlčacej doby je potrebné aplikovať v zmysle Q. zákonníka. Q. zákonník upravuje premlčaciu dobu v súvislosti s porušením obchodno-právneho záväzku, táto škoda má základ v porušení právneho predpisu.

7. K. zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava skôr uplatnených námietok premlčania na ostatnom pojednávaní. Q. začiatku plynutia premlčacej lehoty je objektívnou kategóriou. Je to vyjadrené aj tým, že zákonodarca formuloval právo uplatniť od vtedy, kedy sa prvýkrát mohlo uplatniť a nie vtedy, kedy ho mohol uplatniť určitý subjekt. Y. vyjadrenie ohľadom toho, že škoda vznikla až XX.XX.XXXX odporuje vlastnej výzve, ktorú žalobca adresoval XX.XX.XXXX, čiže už nielen vtedy, ale aj dávno predtým sa toto právo mohlo vymáhať v zmysle objektívneho posúdenia jeho vzniku. J. ani samotná škoda nevznikla, avšak vzhľadom na túto námietku k tejto stránke sporu nebude vyjadrovať. L. navrhol ako nedôvodnú zamietnuť a úspešnej strane priznať XXX% náhradu trov konania.

8. L. dňa XX.XX.XXXX doručil súdu vyjadrenie k námietke premlčania vznesenej v konaní počas prvého pojednávania zo strany žalovaného. J. zo zodpovednosti za škodu sú vždy nárokmi zo záväzkového vzťahu. K. skutočnosťou, ktorá je dôvodom vzniku tohto záväzku (záväzku nahradiť škodu), je v tomto prípade spôsobenie škody následkom porušenia právnej povinnosti. Je pritom právne bez významu, či primárna právna povinnosť, ktorá bola porušená a porušenie ktoré je jedným z predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu (s výnimkou tzv. objektívnej zodpovednosti za škodu), vyplýva zo zákona, zo zmluvy prípadne z jednostranného právneho úkonu. L. vzťahom medzi podnikateľmi v zmysle § 26X ods. 1 Q. zákonníka a rovnako tak medzi podnikateľmi a subjektom verejného práva v zmysle § X61 ods. 2 Q. zákonníka, sú nielen vzťahu zo zmlúv ale aj zo spôsobenej škody prípadne z bezdôvodného obohatenia, pokiaľ spĺňajú predpoklady, že sa týkajú podnikateľskej činnosti podnikateľov resp. že sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky subjektom verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. I. uvedený právny názor sa ustáli nie len v slovenskej

súdnej praxi, ale aj v judikatúre českej právnej provincie (napr. rozsudok J. súdu ČR z XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX). Je pravdou, že Q. zákonník upravuje náhradu škody len za porušenie povinností zo záväzkových vzťahov upravených v Q. zákonníku (§ 373 až XXX v spojení s § 261 a XXX Q. zákonník) a osobitne upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených Q. zákonníkom ( § 757 Q. zákonníka) kedy sa ustanovenia § 373 a nasl. Q. zákonníka použijú obdobne. I. úprava zodpovednosti za škodu v dôsledku porušenia právnej povinnosti subjektom spadajúcim do osobnej pôsobnosti Q. zákonníka pritom v Q. zákonníku absentuje, a to na rozdiel od úpravy v Q. zákonníku, kde je právna úprava zodpovednosti za škodu upravená generálne tak pre prípade porušenia záväzkovej ako aj mimozáväzkovej právnej povinnosti. L. však osobitne akcentuje skutočnosť, že obchodným záväzkovým vzťahom je každý právny vzťah spĺňajúci hypotézu právnej normy § XX1 ods. 1, 2 a 6 Q. zákonníka. I. uvedené právne vzťahy medzi stranami sporu sa bez ďalšieho spravujú ustanoveniami Q. zákonníka. X. v prípade, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Q. zákonníka sa riešia podľa predpisov občianskeho práva (§ 1 ods. X Q. zákonníka). M. ustanovení Q. zákonníka je prakticky vylúčená inter alia v prípade premlčania, keďže tento právny inštitút je v Q. zákonníku upravený vyčerpávajúcim spôsobom. Ak záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu vznikol medzi podnikateľmi a pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, pôjde o obchodný záväzkový vzťah. K. tohto vzťahu ako vzťahu obchodného sa nemení len z dôvodu, že predpoklady zodpovednosti za škodu sa spravujú výlučne ustanoveniami Q. zákonníka. Je právne neudržateľný taký právny názor, ktorý by vyššie uvedený právny vzťah považoval za občianskoprávny výlučne z dôvodu, že v Q. zákonníku nie sú upravené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zákonnej povinnosti neupravenej Q. zákonníkom (v tomto prípade porušením zákonných povinností podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty), a preto len z toho dôvodu by sa mal s poukazom na § 1 odsek X Q. zákonníka aplikovať, Q. zákonník. Na strane druhej, skutočnosť, že v danej veci sa aplikujú ustanovenia konkrétnej skutkovej podstaty zodpovednosti za škodu podľa Q. zákonníka, v žiadnom prípade neznamená vylúčenie ustanovení Q. zákonníka o premlčaní (príp. o rozsahu škody) (k tomu por. napr. Q., O.: K. v obchodnom práve, G., T. H., B., s. 12X).

9. L. sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX v rámci ktorého uviedol že žalobca sa snaží akýmsi utilitárnym a partikulárnym spôsobom brániť už vyslovenej námietky premlčania ale so svojim názorom na otázku premlčania zostáva viac menej osamotene. L. presadzovaná interpretácia totiž nemá oporu v aplikačnej praxi a ani v systematickom výklade vzťahu špeciálneho k všeobecnému, ktorý platí aj pre vzťah Q. zákonníka k Q. zákonníku. J. súd N. republiky totiž v obdobnej právnej veci o náhradu škody a ušlého zisku pod sp. zn. XMCdo/XX/XXXX rozhodnutím z XX.XX.XXXX zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a v odôvodnení sa stotožnil so správnou aplikáciou ustanovení právnych predpisov o premlčaní nároku podľa ustálenia krajským súdom. O. zamietnutia mimoriadneho dovolania bolo teda správne posúdenie premlčania, ktoré najvyšší súd vyhodnotil v zhodnom kontexte ako bolo tu namietané zo strany žalovanej. V judikovanom prípade nedošlo k porušeniu povinností založených Q. zákonníkom, a preto naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti bolo treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorými sú ustanovenia Q. zákonníka a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenej námietky premlčania. K. na posúdenie prípadného premlčania nároku na náhradu škody podľa uvedeného zákona je tiež treba aplikovať ustanovenia Q. zákonníka o premlčaní. S. sa následne obdobne k tejto otázke vyslovil aj B. súd N. republiky vo svojom relatívne novom náleze z XX.XX.XXXX č. II. ÚS XXX/XXXX ktorým akceptoval za ústavne konformný výklad, ktorý aplikoval najvyšší súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí. N. otázka premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej porušením zákona o verejnom obstarávaní (pozn.: tu zákon o O., zákona o správcoch) sa potom rovnako ako právny základ nároku posudzuje podľa pravidiel Q. zákonníka. K. síce poukázal na svoje skoršie rozhodnutie ohľadom premlčiavania bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov podľa ustanovení Q. zákonníka, ibaže na rozdiel od tamojšieho právneho záveru, tu ešte pristupuje obmedzenie § 757 Q. zákonníka, a aj z toho dôvodu vyvodzuje, že aplikáciu obchodnoprávneho režimu premlčania nie je možné pripustiť na prípady porušenia iných predpisov, ako je Q. zákonníka. J. nebolo sporu so žalobcom o tom, že prípadný zodpovednostný vzťah vzniknutý z porušenia zákona o správcoch resp. zákona o O. by bol občianskoprávnej povahy, nakoľko tým sám priamo operuje v samotnej žalobe, a preto vo svetle uvedeného je potom námietka premlčania uplatnená žalovanou na ostatnom pojednávaní dôvodná, a preto je nutné žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanej úplnú náhradu trov konania.

XX. N. vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. nevykonal oboznamovanie čítaním ani oboznamovaním obsahu:

uznesenie Q. súdu Y. sp. zn. XXR/X/XXXX, prihláška pohľadávky k sp. zn. XXR/X/XXXX, vyhlásenie o evidovaní pohľadávok v účtovníctve, zmluva z XX.XX.XXXX, výzva na úhradu škody z XX.XX.XXXX, odpoveď zo XX.XX.XXXX, výpis z Q. vestníka č. XXX/XXXX, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. K. § 204 C.s.p. na pojednávaní súd oboznámil obsah: výpis z obchodného registra na úpadcu z XX.XX.XXXX, výpis z registra správcov, výpis z obchodného registra na úpadcu z XX.XX.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného z XX.XX.XXXX, zo spisu Q. súdu Y. sp. zn. XXCbi/XX/XXXX: žaloba, žiadosť o vydanie potvrdenia, prihláška pohľadávky, email z XX.XX.XXXX, oznámenie o popretí pohľadávky, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky XX, uznesenie Q. súdu Y. č. k. XXCbi/XX/ XXXX-XX, vyjadrenie žalovaného v 1. rade, vyjadrenie žalovaného v 2. rade, zmluva z XX.XX.XXXX, zápisnica o pojednávaní z XX.XX.XXXX, vecná a časová špecifikácia úkonov správcovskej činnosti, vyjadrenie žalobcu, prihláška pohľadávky s prílohami, zápisnica o pojednávaní z XX.XX.XXXX, zápisnica o pojednávaní z XX.XX.XXXX, uznesenie Q. súdu Y. XXR/X/XXXX, uznesenie Q. súdu Y. XXR/X/XXXX- XXX, cenová ponuka - Z.. Q., cenová ponuka Z.. G., cenová ponuka Z.. A., zápisnica o pojednávaní z XX.XX.XXXX, otázky žalobcu pre znalca, otázky žalovaného pre znalca, návrh na zmenu účastníka, zmluva o postúpení pohľadávok, uznesenie sp. zn. XXCbi/XX/XXXX, vyjadrenie znalca, vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie žalobcu, uznesenie Q. súdu Y. č. k. XXCbi/XX/XXXX-XXX, späťvzatie žaloby, súhlas žalovaného v 2. rade so späťvzatím žaloby, vyjadrenie žalovaného v 1. rade k späťvzatiu žaloby, uznesenie Q. súdu Y. č. k. XXCbi/XX/XXXX-XXX, odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu, vyjadrenie žalovaného v 1. rade k odvolaniu, uznesenie H. súdu v Y. č. k. XXCoKr/XX/ XXXX-XXX.

XX. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

XX.X K. § X odsek 1 Q. zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

XX.X K. § 1 odsek X Q. zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku X sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

XX.X K. § 26X odsek 1 Q. zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

XX.X K. § X61 odsek 2 Q. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

XX.X K. § 373 odsek X Q. zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

XX.X K. § 757 Q. zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

XX.X K. § 420 odsek X Q. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

XX.X K. § 19 odsek X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do XX.XX.XXXX (ďalej len „L.“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

XX.X K. § 7X odsek 1 L. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. K. je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. K. vyhotoví faktúru najneskôr do XX dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a

zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do XX dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. K. nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až XX.

XX.XX K. § X00 odsek 1 Q. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

XX.XX K. § 100 odsek X Q. zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Y. nie je dotknuté ustanovenie § 105. L. práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

XX.XX K. § 101 Q. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

XX.XX K. § X06 odsek 1 Q. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

XX.XX K. § 106 odsek X Q. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

XX.XX K. § 470 odsek X zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

XX. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: N. na predmetnú vec aplikoval po XX.XX.XXXX C.s.p., vzhľadom na § 470 ods. X C.s.p. N. posudzoval charakter uplatneného nároku, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu t. zn. Q. zákonníka alebo Q. zákonníka, na uvedený právny vzťah. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným, ktorý odôvodnil spôsobením škody porušením zákonnej povinnosti zo strany žalovaného a to nevystavením faktúry, napriek tomu, že L., uvedenú povinnosť žalovanému ukladal. L. si teda uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu porušenia povinnosti uloženej osobitným predpisom a to L.. L. tvrdil, že nekonaním žalovaného vznikol medzi stranami sporu záväzkový vzťah a to z titulu nároku na náhradu škody, spôsobenej práve porušením predmetnej povinnosti. L. v konaní vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na uplynutie premlčacej doby, ako subjektívnej tak objektívnej, v zmysle Q. zákonníka. L. sa bránil tým, že v uvedenom prípade je potrebné aplikovať na uvedený zodpovednostný právny vzťah v otázke premlčania ustanovenia Q. zákonníka, nakoľko subjekty tohto právneho vzťahu sú podnikatelia a tento nárok vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti.

XX. N. pri určení príslušného právneho predpisu, ktorý je potrebné aplikovať na uvedený spor, vychádzal z definície náhrady škody podľa § 373 Q. zákonníka, v zmysle ktorej kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. V zmysle uvedeného vymedzenia je v obchodnom práve v režime Q. zákonníka upravená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku, a to z obchodného záväzku s vymedzením záväzku v zmysle § 261 a XXX Q. zákonníka. K. vzťah medzi úpadcom a žalovaným porušením ktorého žalobca tvrdil vznik škody však nespadá pod tento režim. L. tvrdil porušenie L., teda mimozmluvnej povinnosti, ktorej porušením tvrdil že vznikla škoda. Q. zákonník rozširuje záväzkovú zodpovednosť aj na porušenie inej právnej povinnosti, a to v zmysle § 757 Q. zákonníka. M. aj toto rozšírenie má svoje limitujúce kritérium a to také, že musí ísť o porušenie povinnosti stanovenej Q. zákonníkom. K. v prípade, keď dôjde k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z iného právneho predpisu, platí úprava tohto právneho predpisu. V prípade, keď takýto predpis neexistuje, platí ustanovenie § 420 a nasledujúce Q. zákonníka. Na uvedené porušenie zákonnej povinnosti v zmysle L. je potrebné nahliadať ako na deliktuálny právny vzťah, na ktorý sa budú v celom jeho rozsahu vzťahovať ustanovenia Q. zákonníka. N. v tejto súvislosti poukazuje aj na názor J. súdu SR vo veci sp. zn. XMCdo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odobrený aj rozhodnutím B. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nezistil, z pohľadu odôvodnenia a vecného rozhodnutia, rozhodnutie veci ústavne nekonformným spôsobom. V rámci vyššie uvedeného rozhodnutia, J. súd

SR uviedol, že „v danom prípade nedošlo k porušeniu povinností uložených Q. zákonníkom, naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Q. zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania“, pričom súd sa s týmto názorom stotožnil. N. má za to, že existencia § 757 Q. zákonníka, v aktuálnom znení limituje použitie Q. zákonníka iba na vymedzený okruh právnych vzťahov. I. k aktuálnej právnej úprave, súd má za to, že uplatnený nárok vrátane otázky premlčania je potrebné posudzovať podľa ustanovení Q. zákonníka.

XX. L. tvrdil porušenie povinnosti žalovaným, a to nevystavenie faktúry, ktorého porušením mu vznikla škoda. Y. povinnosť mal žalovaný v zmysle § 71 L. pri každom dodaní služby. L. sa zaviazal poskytnúť úpadcovi službu v podobe činností reštrukturalizačného správcu, ktorú začal vykonávať podpisom zmluvy dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť vystaviť úpadcovi faktúru. L. vystavoval faktúry s postupným poskytovaním služby, pričom v súlade s článkom II. sa činnosť žalovaného pre úpadcu skončila vyhlásením konkurzu, ktorý bol vyhlásený dňa XX.XX.XXXX, s účinkami dňa XX.XX.XXXX. L. vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania. V prípade nároku na náhradu škody Q. zákonník obsahuje kombináciu subjektívnej i objektívnej premlčacej doby, počas ktorej sa musí nárok uplatniť. N. premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť od vtedy, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna premlčacia doba je trojročná (v prípade škody spôsobenej úmyselne desaťročná). V uvedenom prípade žalobca tvrdil vznik škody tým, že žalovaný nevystavil faktúru, v dôsledku čoho, úpadca nemohol uplatniť voči správcovi dani odpočet dane, čím mu mala vzniknúť škoda. K. doba, či už objektívna, či subjektívna začína plynúť najskôr od momentu vzniku škody resp. pri ušlom zisku, momentom kedy k ušlému zisku došlo.

XX. N. preto, aby mohol vôbec posúdiť vznesenú námietku premlčania skúmal, či vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, k škode, v uvedenom prípade k ušlému zisku (škoda v zmysle § 422) na základe skutkových okolností tvrdených žalobcom, došlo.

XX. L. si uplatnil podanou žalobou nárok na náhradu škody, a to s odôvodnením, že nárok mu vznikol porušením povinnosti žalovaného v zmysle § 420 odsek X Q. zákonníka, a to vystaviť úpadcovi faktúru za poskytnuté služby v zmysle § 7X odsek 1 L.. S. tvrdil, že nevystavením faktúry vznikla úpadcovi škoda, ktorá predstavuje sumu, ktorú ako O. nemohol si uplatniť formou odpočtu O.. K. uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnuté v konaní preukázať existenciu a vznik škody, protiprávnosť konania a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním. F. preukázaním všetkých uvedených predpokladov môže byť žalobca úspešný pri uplatnení nároku na náhradu škody. I. sa rozumie majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a je za ňu považovaná ako skutočná škoda, teda škoda o ktorú sa majetok zmenšil ale aj to, čo poškodenému v dôsledku škodovej udalosti ušlo teda ušlý zisk. L. tvrdil že nekonaním žalovaného nevystavením faktúry mu spôsobil škodu vo výške XX.XXX,- eur a to z dôvodu, že nemohol realizovať odpočet O.. I. metódou súd ustálil, že ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 422 Q. zákonníka, vzhľadom k skutkovým okolnostiam prípadu, môže ísť iba o ušlý zisk, nakoľko reálne sa majetok žalobcu konaním žalovaného nezmenšil teda žalobca v dôsledku žalovaného nevynaložil žiadne konkrétne prostriedky v konkrétny deň na konkrétny účel v priamej súvislosti s konaním žalovaného. L. realizácie odpočtu O. teda súd vyhodnotil ako možný ušlý zisk, teda to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku. W. zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

XX. N. vo vzťahu k uplatnenému nároku poukazuje na to, že žalobca podanou žalobou domáha rozhodnutia o povinnosti náhrady škody z dôvodu zmarenia odpočtu O., na druhej strane však uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny, vo vzťahu ktorej chcel O. odpočítať ako taký spochybnil. N. ho z pozície správcu a to z dôvodu možného odporovateľného právneho úkonu, z dôvodu, že pohľadávku, ktorá mala žalovanému vzniknúť, považuje za vzniknutú z právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, z dôvodu, že cena za predmetný právny úkon je podstatne vyššie ako obvyklá cena plnenia. Z uvedeného dôvodu, žalobca ako správca predmetnú pohľadávku v celom prihlásenom rozsahu poprel. V rámci vyjadrenia k určovacej žalobe zároveň uviedol, že dohodnutá odmena, odhliadnuc od toho, že ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, pričom považuje časť uhradenej odmeny vo výške XX.XXX,- eur za adekvátnu vykonanej činnosti žalovaného počas reštrukturalizácie. S. stranami nebolo sporné, že žalovaný podal určovaciu žalobu o určenie popretej pohľadávky, rovnako nebolo sporné, že toto konanie bolo zastavené a k určeniu popretej, tvrdenej pohľadávky žalovaného v

konkurze nedošlo, predmetná pohľadávka nebude v rámci konkurzu uspokojovaná. N. je zrejmé, že to že pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci konkurzu, nemusí automaticky znamenať jej neexistenciu, preto sa ďalej zaoberal samotným spôsobom a okolnosťami vzniku nároku. N. na pojednávaní vykonal dokazovanie zmluvou o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu uzatvorenou medzi úpadcom a žalovaným, pričom z uvedenej zmluvy zistil, že medzi stranami bola dohodnutá odmena za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu vo výške XXX.XXX,- eur. Z uvedenej odmeny bolo žalovanému vyplatené XX.XXX,- eur, zvyšok v rozsahu XXX.XXX,- eur vyplatené nebolo. I. odmeny správcu v reštrukturalizácii je vecou dohody zmluvných strán, avšak aj táto dohoda musí rešpektovať určité všeobecné základné princípy, a to ako poctivý obchodný styk, tak dobré mravy. O. mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). N. nemôže prehliadať konanie, ktoré uvedené princípy nerešpektuje, obchádza. N. má za to, že odmena dohodnutá vo výške XXX.XXX,- eur, v roku XXXX, (ale aj v súčasnom období) za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu, je neprimerane vysoká. E. situácia, hodnota poskytovaných služieb, podľa názoru súdu, aj samotná podstata uzatvorenej zmluvy, a to za účelom výkonu funkcie reštrukturalizačného správcu, teda osoby poverenej činnosťou za účelom ďalšieho fungovania spoločnosti t. č. úpadcu, teda celkovo všetky okolnosti prípadu, nasvedčujú tomu, že dojednanie výšky odmeny vo výške zmluvne dojednanej, minimálne v časti XXX.XXX,- eur, je v rozpore s ustanovením § 3 odsek X Q. zákonníka. V. predmetná výška odmeny, len pre samotnú výšku, (ak by aj súd nebral do úvahy, že žalovaný vykonával reálne funkciu reštrukturalizačného správca iba v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) je v rozpore s poctivým obchodným stykom.

XX. Ak preto odmena vo výške XXX.XXX,- eur je v rozpore s dobrými mravmi, pre tento rozpor, je uvedené dojednanie v tejto časti odmeny neplatné a žalovanému pre neplatnosť dojednania ani na túto odmenu nevznikol nárok. V. ak by súd predmetné dojednanie nevyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, nárok na odmenu vo výške XXX.XXX,- eur vzhľadom k výške odmeny, druhu a účelu zmluvného vzťahu, možno jednoznačne považovať za nárok v rozpore s poctivým obchodným stykom a z uvedeného dôvodu, by takýto nárok žalovanému nemohol byť priznaný vzhľadom na § 265 Q. zákonníka. Ak preto nevznikol žalovanému nárok na vyplatenie odmeny v uvedenej výške, pre neplatnosť takého dojednania resp. nemá na predmetnú odmenu nárok z dôvodu rozporu nároku s poctivým obchodným stykom, nebol žalovaný ani povinný vystavovať na uvedenú výšku odmenu faktúru. J. na tom nemení ani subjektívny pocit správnosti predmetnej odmeny, ktorý sa prejavil účtovaním odmeny v účtovníctve žalovaného ani prihlásením predmetnej odmeny ako pohľadávky do konkurzu. I. k neplatnosti predmetného dojednania resp. rozporu s poctivým obchodným stykom, súd má za to, že úpadcovi nevznikol v dohodnutom rozsahu záväzok a zároveň nevznikla žalovanému ani povinnosť vystaviť predmetnú faktúru v časti odmeny XXX.XXX,- eur, preto ani nemohla vzniknúť úpadcovi nevystavením faktúry žiadna škoda. I. k tomu, že vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu nemal preukázaný vznik škody (ušlého zisku), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak nemal preukázaný vznik škody, ako nedôvodná bola potom vznesená aj námietka premlčania, preto ak žalobcovi nevznikla škoda, nezačala plynúť ani premlčacia doba. I. k tomu, že súd mal z predložených listinných dôkazov za to, že skutkový stav vo veci je na rozhodnutie vo veci dostatočne zistený, k jeho zmene ani k zmene rozhodnutiu by nedošlo vykonaním výsluchov žalovaného ani bývalého konateľa úpadcu, súd predmetné dôkazy nevykonal. Z rovnakých dôvodov nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to daňové priznania z O. s účtovnou závierkou od siedmeho do dvanásteho mesiaca XXXX, daňové priznanie za rok XXXX.

XX. K nemožnosti realizácie odpočtu O. súd na úplnosť považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 5X odsek X L., ak platiteľ nemá doklad podľa odsek 1 písm. a) /teda faktúru/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom doklad dostane, bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia v zákone. Q. na zdaňovacie obdobie sa týka iba odpočítania dane podľa § 5X ods. 1 písm. b/ L. (pri odpočítaní dane uvedenej v záznamoch podľa § 70). L. poukazoval v konaní na to, že škoda mu vznikla tým, že žalovaný porušil § 7X odsek 1 L., nakoľko nevystavil žalobcovi faktúru. M. ak žalobca tvrdí, že nemohol vykonať odpočet O. pre nevystavenie faktúry v súlade s § 71 L., potom bolo na žalobcovi, aby vystavenie faktúry od žalovaného požadoval, a to prípadne aj súdnou cestou. Ak preto žalobca by mal stále nárok na realizáciu odpočtu, podľa názoru súdu nemožno hovoriť o tom, že v súvislosti s nepredložením dokladu už žalobcovi vznikla škoda. L., v prípade ak by nárok žalovaného nebol v rozpore s dobrými mravmi resp. poctivým obchodným stykom, by mohol žiadať od žalovaného vydanie dokladu, faktúry za účelom realizácii odpočtu. Ak preto možnosť odpočtu pre žalobcu by stále trvala (za

predpokladu, že by nešlo o nárok v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom), podaná žaloba by bola podaná minimálne predčasne, a teda rovnako nedôvodne, pretože ak žalobca by mal možnosť odpočet uskutočniť, bolo by potom predčasné žiadať náhradu škody.

XX.X K. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX.X K. § X62 ods. X C.s.p o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX.X K. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p, XXX ods. X C.s.p., a to tak že, žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § X62 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.