Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-132-2012.pdf
PDF · 137.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom na Mlynských Nivách č. 48 v Bratislave IČO: 44 703 015, zastúpený splnomocnencom AK HERCEG s.r.o. so sídlom na Košickej ul. č. 56 v Bratislave, proti žalovanej 1/ H. X., B. XX.X.XXXX, X. B. C. T. Č.. XXX/XX P. R. a žalovanému 2/ L. T., B. XX.X.XXXX, X. P. Š. - U., P. XXX, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom na Fedinovej ul. č. 9 v Bratislave o zaplatenie 3942,53€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ súd p r i z n á v a oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Spotrebiteľskému združeniu OSA súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 1.3.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 942,53 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 359,30 eur od 27.10.2010 do zaplatenia a trovy konania ( na súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia). 2. Žalovaná 1/ dala k veci písomné i ústne vyjadrenie, že so žalobou súhlasí. Navrhla povinnosť platiť žalobcovi rozdeliť medzi oboch žalovaných rovnakou čiastkou z dôvodu že so žalovaným 2/ je rozvedená. Navrhla, aby jej súd povolil splácať po 20,-eur mesačne. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie riadne a včas predvolaný sa bez ospravedlnenia nedostavil. O odročenie pojednávania nepožiadal. 4. S prihliadnutím na ustanovenie § 180 C.s.p., súd konal bez prítomnosti žalovaného 2/. 5. Dňa 14.8.2012 Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 (ďalej len „SZ OSA“) oznámilo súdu vstup tohto združenia do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. V oznámení SZ OSA s poukazom na ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov uviedlo, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Činnosť SZ OSA spočíva okrem iného, v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, odcitujúc ustanovenia § 93 ods. 3 a 4 O.s.p., § 3 ods. 5 a § 25 ods. 1, obe zákona o ochrane spotrebiteľa. K žalobe, zaslanej na jeho žiadosť vyjadrenie nedalo. 6. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní uzavreli dňa 16.12.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ( v skratke SLSP a.s.) so sídlom na Tomášikovej ul. č. 48 v Bratislave zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky SLSP a.s., účinné od 1.8.2002 a sadzobník poplatkov.
Podľa zmluvy sa so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom žalovaní oboznámili. Úver SLSP a.s. poskytla žalovaným vo výške 2.323,57-eur (70.000,-Sk) a žalovaní sa ho zaviazali splácať pravidelne mesačne po 53,24-eur (1604,-Sk). Prvým dňom splatnosti bolo 20.1.2006, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.11.2010. Splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci. V čl. I. Zmluvy je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky. Poplatok za poskytnutie úveru bol 46,47-eur, splatný v deň podpisu zmluvy. Strany dohodli poplatok za správu úveru 1,66-eur (50,- Sk) mesačne. Dohodnutá výška úroku bola 11,10% ročne, SLSP a.s. ju bola podľa všeobecných obchodných podmienok oprávnená meniť. Zmena bola účinná rozhodnutím SLSP a.s. a zverejnením. Strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov 6,52% ročne, menila sa v prípade, ak došlo k zmene úrokovej sadzby, poplatkov alebo pri omeškaní žalovanými. V žalobe je uvedené, že podľa zmluvy a všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v uvedenom poradí. Žalovaní nedodržiavali riadne podmienky splácania úveru a dostali sa so splácaním do omeškania. SLSP a.s. ich na to upozorňovala a vyzývala na úhradu splatných záväzkov. SLSP vznikla pohľadávka voči žalovaným vo výške 3942,53-eur, pozostávajúca z istiny úveru po splatnosti vo výške 3359,30-eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok od prvého dňa omeškania do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 a vo výške 583,23-eur. Pohľadávka je takto uvedená vo výpise bankovej knihy SLSP pod č. 119, preukazuje výšku postúpenej pohľadávky. Na postupcu - banku sa vzťahuje zákon o bankách a dohliada na ňu NBS, čo neplatí pri nebankových spoločnostiach. Výpis, je generovaný BIS, ktorý odsúhlasila NBS a podľa žalobcu daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených, sú podkladom pre účtovníctvo a podľa týchto argumentov je výpis z bankovej knihy považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. K zmluve o postúpení pohľadávky z 21.10.2010 je uvedené, že ju uzatvorili SLSP a.s. a spoločnosť Havel, Holásek & Partner s.r.o. v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva má číslo XXXX/XXXX/ CE a v prílohe č. 1 k nej je pod číslom 119 uvedená aj pohľadávka voči žalovaným. Podľa žaloby na základe uvedeného prešla pohľadávka s účinnosťou od 26.10.2010 na Havel, Holásek & Partner s.r.o., vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. SLSP a.s. udelila súhlas poslednej uvedenej spoločnosti na postúpenie na tretí subjekt. Postúpenie pohľadávky oznamovala žalovaným SLSP a.s. listom z 12.11.2010. Havel, Holásek & Partneri s.r.o. postúpil ďalej pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.12.2010 s účinnosťou v tento deň na žalobcu. V prílohe č. 1 je pod č. 119 uvedená aj pohľadávka voči žalovaným. V žalobe je uvedené, že k žalobe priložené Oznámenia o postúpení pohľadávky, vyhotovené SLSP a.s. a Oznámenia o postúpení pohľadávok zo spoločnosti Havel, Holásek & Partner s.r.o. na žalobcu dostatočne preukazujú aktívnu legitimáciu žalobcu v súdnom konaní. V žalobe sa v súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní odvolával žalobca na judikát Najvyššieho súdu SR R 119/2003, odcitujúc z neho právnu vetu: Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Pri úroku z omeškania žalobca odcitoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a u výšky úroku z omeškania § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z istiny 3359,30- eur navrhol od 27.10.2010 priznať mu úrok z omeškania 9% ročne od 27.10.2010 do zaplatenia. 7. Podaním, súdu doručeným 11.4.2012 žalobca navrhol konať o úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 359,30-eur nie od 27.10.2010, ale rozhodovať o ňom odo dňa 21.11.2010 z dôvodu, že v zmluve o splátkovom úvere je konečná splatnosť úveru uvedená až dňom 20.11.2010. Preto požadoval priznať úrok z omeškania od 21.11.2010. 8. Súd uznesením č.k. 3C/132/2012-72 zo dňa 3.11.2014 konanie čiastočne zastavil a to o úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 942,53 eur od 27.10.2010 do 20.11.2010. Uznesenie je právoplatné. 9. Žalobca podaním z 2.4.2012 doplnil, že úrok z omeškania SLSP a.s. počítala žalovaným vo výške 26,40% ročne. Žalobcovia uhradili celkom sumu 738,63-eur a poslednú úhradu vykonali 14.2.2007 vo výške 53,24-eur. Do omeškania sa žalovaní prvý krát dostali 21.1.2006, neuhradili hneď prvú splátku 1604,-Sk riadne a včas. 10. Po čiastočnom zastavení konania o žalobe žalobca, zastúpený na pojednávaní splnomocnencom, požadoval zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie istiny 3 942,53 eur, zo sumy 3 359,30 9 % úrok z omeškania od 21.11.2010 do zaplatenia a po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej požadoval žalobca po žalovaných zaplatiť náhradu trov konania.
11. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s., Sadzobníkom poplatkov SLSP a.s., výpismi z účtu na meno žalovanej 1/, Zmluvami o postúpení pohľadávok, Oznámeniami o postúpení pohľadávok a kópiami doručeniek, výsluchom žalovanej 1/ a zistil tento skutkový stav veci: 12. Zmluvou o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej v texte iba zmluva o úvere) mal súd spolu s výpoveďou žalovanej 1/ preukázané, že ju zmluvné strany, t.j. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej v texte rozsudku aj banka) , vystupujúca na strane veriteľa a žalovaní, vystupujúci na strane dlžníkov vlastnoručne podpísali. V zmluve sú uvedené všetky údaje, ktoré opísal žalobca v žalobe u zmluvy o splátkovom úvere a súd v ustanovení bodu 6. rozsudku. Úver bol poskytnutý ako spotrebný, bez účelu. Podľa výpovede žalovanej z prostriedkov, poskytnutých bankou žalovaní zakúpili automobil. Podľa zmluvy o úvere splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca, splácalo sa inkasným spôsob z konkrétneho čísla účtu dlžníka. Dlžník mal povinnosť splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa zmluvy o úvere sa strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v zmluve, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Bod 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok ( v skratke v rozsudku VOP) sa dopĺňa o písmeno s) v znení, ak si dlžník nesplní povinnosti uvedené v článku III bod 11. zmluvy. Pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru podľa zmluvy o úvere tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom (pohľadávka z úveru). Dlžník sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami v periodicite a k termínu dohodnutému v zmluve o úvere. Súhlasil s vykonávaním inkasa aj v prípade omeškania so splácaním pohľadávky vo výške, s ktorou je v omeškaní. Má povinnosť zaplatiť podľa § 499 Obchodného zákonníka poplatok za poskytnutie úveru, ten je podľa zmluvy vo výške 1400,- Sk, splatný v deň podpisu zmluvy o úvere. Dlžník má povinnosť v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Súhlasí s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v uvedenom poradí. Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky z úveru. 13. Z výpisov z účtu na meno žalovanej 1/ súd zistil, že žalovaní pre svoje ekonomické využitie získali nie 70.000,-Sk, ale iba 68.600,-Sk, pretože banka dňa 16.12.2005 ešte predtým, ako žalovaní bezhotovostne v ten istý deň 16.12.2005 čerpali úver, im odrátala spracovateľský poplatok vo výške 1400,-Sk. Z výpisu z účtu súd zistil, že žalovaní uhradili celkom 692,16-eur a z nesplatenej istiny zostalo nezaplatených 1584,94-eur. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Súd preskúmal zmluvu o splátkovom úvere, na ktorú ako na zmluvu o úvere poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovaným a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere , pretože je v nej uvedené, kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaných vrátiť ich a zaplatiť veriteľovi úrok. Z výpisu z účtu žalovanej bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovaným peňažné prostriedky, splnil záväzok, z dôvodu, že sa žalovaní zaviazali podľa zmluvy o úvere zaplatiť aj úrok, sú má za to, že zmluva o úvere medzi bankou a žalovanými vznikla platne. Nebolo sporu o tom, že žalovaní finančné prostriedky aj vyčerpali. Zmluva o splátkovom úvere je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, predpísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.6.2006, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Finančné prostriedky z úveru použili na zakúpenie automobilu pre súkromné potreby rodiny.
16. Súd ďalej pri rozhodnutí o žalobe vychádzal z toho, že vznikla platne zmluva a s istou podľa uvedeného v bode 13. a 15. rozsudku existovala pohľadávka z platne uzavretej zmluvy o úvere medzi bankou a žalovanými vo výške 1584,-eur, ktorá predstavuje bankou poskytnuté finančné prostriedky žalovaným a žalovanými nesplatenými .
17. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, podpísanej 21.10.2010 súd zistil, že jej stranami boli Slovenská sporiteľňa a.s. na strane postupcu a spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o, Mlynské Nivy 49 , Bratislava na strane postupníka. Podľa zmluvy je v nej deklarované, že postupca je banka a postupník obchodná spoločnosť, zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. V článku II sa uvádza, že pohľadávka je každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktorá vznikla z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, pod písm. a) je uvedené, že ide o pohľadávky postupcu zo zmlúv o úvere, vrátane príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe č. 1. 18. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. 20. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom spoločnosť, ktorá bankou nebola. 21. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. 22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 23. V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že prvým veriteľom žalovaných, ktorý postupoval pohľadávku bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou po zistení, že existuje peňažná pohľadávka, či sa stal alebo nestal žalobca veriteľom žalovaných a či je alebo nie je žalobca v konaní o žalobe aktívne legitimovanou stranou. Tu súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/328/2015 z 20.4.2016, ktorým odvolací súd potvrdil ( aj keď z iného právneho dôvodu) rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3C/69/2013 z 13.4.2015, a to v súvislosti so splnením predpokladov postupiteľnosti pohľadávky banky, určených v zákone o bankách, konkrétne ustanovení uvedenom v predchádzajúcom bode rozsudku. Podľa rozhodnutia má súd skúmať nielen aktívnu legitimáciu postupníka v konaní, ale aj skutočnosť, či nie je postúpenie v rozpore s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré by mohlo mať za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, na ktorú súd prihliada aj bez námietky. V uvedených súvislostiach súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/508/2015 zo 7.9.2016 k veci OS Skalica sp. zn. 7C/42/2014 z 5.5.2015. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., nebankového subjektu, ktorý v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky od banky: Rozhodované odvolacím súdom bolo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred
splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. 24. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 22. a 23. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovaných, súd považoval skutočnosť, že predchádzajúcim postupcom pred podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávok z 1.12.2010, kde bol postupcom HAVEL & HOLÁSEK s.r.o, Mlynské Nivy 49, Bratislava a postupoval pohľadávku na žalobcu bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky z 21.10.2010, týkajúcej sa záväzku žalovaných je zrejmé, že banka považovala žalovaných za dlžníka, ktorí sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože podľa banky neplnili žalovaní splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz napríklad vo forme výzvy banky, ktorým by mal za preukázané, že banka (veriteľ) pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaných na zaplatenie ich záväzku. Žalobca uviedol, že nedisponuje žiadnou takouto výzvou banky. 25. V zmysle zmluvy o úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovanými, bolo dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovaných v splátkach, ktorých výška bola dohodnutá. 26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 27. Súd, posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky, je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ide v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je, teda aj na postupníka HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., aj so splatnosťou pohľadávky banky. 28. Súd je toho názoru, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu ( v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7), kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanými po doručení jej výzvy žalovaným (dlžníkom) , za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovanými, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere, pokiaľ to zákon pripúšťa, alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovanými. 29. Podľa § 273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. 30. Právo banky (veriteľa) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bola uvedené bankou iba v jej VOP, v bode 7.6.1 ako prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, po a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo po b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní mala banka právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient mal bol povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Súd nepovažuje VOP za platnú súčasť zmluvy o úvere, pretože VOP používajú bežne v praxi podnikatelia a ako súd zdôvodnil, žalovaní v úverovom
vzťahu ako podnikatelia nevystupovali. VOP sú určitým dokumentom banky, podnikateľa, do ktorého sa premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Súd je toho názoru, že VOP sa nestali ďalším obsahom zmluvy o úvere uzavretej so žalovanými, t.j. neurčujú práva a povinnosti zmluvných strán. V konaní nebolo dokázané, že banka ako veriteľ žalovaných mala právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a ani právo požadovať zaplatiť po žalovaných pre ich omeškanie, ktoré podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok trvalo po dobu 1339 dní. 31. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. V zmysle ustanovenia predchádzajúceho bodu rozsudku, nebolo žalobcom ani dokázané, že pre omeškanie žalovaných došlo k odstúpeniu banky od zmluvy o úvere po predchádzajúcej výzve veriteľa na zaplatenie. 33. Pokiaľ je dohodnuté plnenie v splátkach, stávajú sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý dlh. Dlžník je povinný pri dohode o splátkach splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Iba ak bolo v dohode účastníkov zmluvy určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky alebo zvyšku nezaplatenej pohľadávky, veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Banka ale takéto právo ako veriteľ nenadobudla, pretože ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka nie je premietnuté do zmluvy o úvere. 34. Za splatnú postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v konaní bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi plniť pred postúpením pohľadávky. Banka by aj v prípade dohody so žalovaným o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mohla podľa zákona o bankách postúpiť inému subjektu ako banke, teda aj nebankovému subjektu, ktorý sa zaoberá správou a vymáhaním pohľadávky iba časť pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Pri postúpení celej pohľadávky bankou, keďže žalobca požadoval priznať aj úroky ako peňažnú pohľadávku titulom ich postúpenia ako príslušenstva pohľadávky ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), požadoval priznať aj poplatky, ktoré ani nie sú príslušenstvom pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia, banka pri postúpení celej pohľadávky konala v rozpore s ustanovením, citovaným v bode 21., lebo ku dňu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky nebola táto celá splatná. Banka preto konala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ nedoručila výzvu dlžníkom za podmienok ustanovených v tomto zákone, postúpila nesplatnú pohľadávku bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť alebo nezanikol úverový vzťah výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver, žeby úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými sa mohli stať pred postúpením iba jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v omeškaní. Právny úkon banky ohľadom postúpenia pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý nemohol vyvolať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na postupníka HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. a tento postupník z neplatného právneho úkonu nemohol nadobudnúť pohľadávku voči žalovaným a voči žalovaným ako dlžníkom je neúčinná. 35. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 36. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka (bod 35 rozsudku). V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Zmena v osobe veriteľa (banky) zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanými je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovaných ako spotrebiteľov a klientov banky, garantovaného im zákonom o bankách v povinnostiach banky voči spotrebiteľom, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovaných, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči spotrebiteľom. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako je to požadované zákonom o bankách. Postúpením pohľadávky na subjekt, postupníka, ktorý bankou nie je, došlo podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka k zmene obsahu práv dlžníka. Postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona.
37. Zmluva o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE uzavretá postupcom - bankou a postupníkom HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. je pre skutočnosti a závery, že banka postúpila nesplatnú, živú pohľadávku a v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.
38. Žalobca sa v konaní po žalovaných domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.12.2010 ich novým veriteľom. V konaní bolo zmluvou o úvere, výpismi z účtu žalovanej 1/ a Zmluvami o postúpení pohľadávok preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovaných mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto postupcu HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. veriteľom žalovaných. 39. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol ani súčasný žalobca z prvej neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako prvému veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní prv postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016, t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred prvým postúpením pohľadávky bankou banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na prvé postúpenie pohľadávky, banka neukončila záväzkový vzťah a úver pred postúpením pohľadávky nebol splatný, pohľadávka banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné v zmysle odôvodnenia v bode 36, je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a voči dlžníkovi neúčinné. 40. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom
splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávky má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere, že sa stal novým veriteľom žalovaných a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaných pohľadávku a žalovaným v zmysle ich povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu zamietol. 41. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia nezaoberal sa súd tým, či podľa písomného prejavu HAVEL, HOLÁSEK & Partneri s.r.o. z 3.1.20100 a 24.1.2011 došlo k zosplatneniu pohľadávky, ani účinkami doručenia oznámení bankou a postupcom HAVEL, HOLÁSEK & Partneri s.r.o. v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, pretože oznámenie postupcu žalovaným by malo právny význam podľa ustanovenia iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky, za bezpredmetné súd považoval skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupovali v zmluve o úvere žalovaní ako spotrebitelia, čo nebolo medzi stranami sporné, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 42. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. 43. Žalovaná 1/ požadovala, aby jej súd povolil dlh splácať v splátkach. Pokiaľ bola žalobca zmietnutá a žalobcovi nebolo priznané žiadne majetkové právo, nie je potrebné zaoberať sa dôvodmi, ktorými žalovaná žiadosť podoprela. Súd sa z dôvodu, že žalobcovi nepriznal nárok na peňažné plnenie nezaoberal ani tým, akým spôsobom majú plniť voči žalobcovi žalovaní po rozvode ich manželstva. 44. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalovaná strana bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 44 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 45, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 45.
47. Súd nepriznal Spotrebiteľskému združeniu OSA, ktoré malo v konaní do 30.6.2016 postavenie vedľajšieho účastníka, náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: spotrebiteľské združenie podaním zo dňa 14.8.2012, súdu oznámilo jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných za účelom ochrany ich práv ako spotrebiteľov, v ktorom odcitovalo ustanovenia § 93 ods. 1 a 4 O.s.p., ustanovenia § 3 ods. 4 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň žiadalo doručiť žalobu s prílohami na vyjadrenie, ku ktorej sa nevyjadrilo. Súd zastáva názor, že združeniu môže byť priznaná náhrada trov konania v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tej strane, na ochranu ktorej v konaní vystupovalo, a len v tom prípade, ak trovy konania sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.
48. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
49. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 251 C.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy konania sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.
50. Aj keď je vo veci naplnený stav, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaní úspešní, v súdenej veci strán dospel súd k záveru, že pokiaľ by aj spotrebiteľskému združeniu iba vstupom do konania vznikli trovy vynaložené spotrebiteľským združením, nie je možné iba ohlásenie vstupu do konania s odcitovaním ustanovení právnych predpisov považovať takéto trovy za účelne vynaložené. Konanie Spotrebiteľského združenia OSA nebolo účelným bránením práva žalovaných, na podporu ktorých vstúpilo do konania, trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, neboli vynaložené účelne, a preto žalobcovi nevznikla povinnosť podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy konania tomuto združeniu. Preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, trojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).