Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_19P-19-2017.pdf
PDF · 71.16 KB
Case nature
Subarea
19P/19/2017
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci starostlivosti o maloletú Y. Š.Ú., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. T. H., Česká republika, dieťa rodičov: I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. C. S. XXXX/X, Ž. T. R. Z. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. R.J. T. H., Česká republika o nariadenie neodkladného opatrenia - dočasné zverenie maloletej od starostlivosti otca, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c k o n a ť v o v e c i .
Súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Žiar nad Hronom bolo dňa 31.03.2017 doručené podanie otca maloletej Y., ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti.
2. Z návrhu vyplýva, že maloletá je narodená mimo manželstva, otcom je navrhovateľ a matkou I. Š., T.. XX.XX.XXXX. Rodičia s maloletou naposledy spoločne bývali na adrese M. U. XXXX/XX, C. XX, Č.Y. M.. Maloletá sa narodila na území Českej republiky a má tam obvyklý pobyt. Otec sa toho času s maloletou zdržiava na území Slovenskej republiky, kde aj podal návrh na súd na dočasné zverenie do starostlivosti otca.
3. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem obvyklý pobyt už v súčasnosti štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posudzovaní otázky či má osoba obvyklý pobyt na území členského štátu musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Pre obvyklý pobyt je totiž typickým jeho objektívny charakter, teda podstatné je, kde sa osoba zdržiava fakticky. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy aj jeho vek. Cieľom pri aplikácií tohto kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie, je aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“.
4. Vzhľadom na predmetné skutočnosti súd skúmal, či má právomoc konať v predmetnej veci.
5. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
6. Podľa čl. 2 ods. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
7. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa čl. 3 písm. d) Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa č. 17 nariadenia č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
11. Podľa § 161 ods. C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Predmetom tohto konania je návrh na zverenie maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti otca a určenie výživného matke maloletej. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jednému z rodičov patrí v zmysle citovaného ustanovenia čl. 1 ods. 1 písm. b) do pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003, a teda vychádzajúc z citovaného ustanovenia čl. 8 ods. 1 nariadenia, má súd za to, že právomoc prejednať predmetný návrh majú súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania. Právomoc českých súdov tiež vyplýva z čl. 3 písm. d) Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, podľa ktorého je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním. Aby súd mohol konať, musia byť splnené všetky podmienky konania, pričom existencia súdnej právomoci je jednou z procesných podmienok, ktorej splnenie skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Skutočnosť, že v danom prípade maloleté dieťa v čase začatia konania nemá svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát.
13. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa citovaného ustanovenia čl. 17 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.