Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-105-2013.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne Ľ. C., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX T., občianky SR, zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanej A. Q., nar.XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, K. - D., občianke SR, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Ľ.V. C., nar. XX. XX. XXXX a žalovanej A. Q., nar. XX. XX. XXXX k nehnuteľnostiam vedených na Okresnom úrade Zvolen - katastrálnom odbore na LV č. XXX pre obec K., kat. úz. D., ako rodinný dom súp. č. XXX, postaveného na parc. č. CKN XXX a pozemkové nehnuteľnosti - parc. č. XXX o výmere 579 m2, zast. plochy a nádvoria a parc. č. CKN XXX o výmere 559 m2 záhrady. Súd p r i k a z u j e označené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej A. Q., nar. XX. XX. XXXX. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.200,- Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodným návrhom zo dňa 10. 05. 2013 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na Okresnom úrade T. - Katastrálnom odbore na LV č. XXX, pre obec K., kat. úz. D., ako rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. CKN XXX a pozemkovým nehnuteľnostiam - parc. č. XXX o výmere 579 m2, zast. plochy a nádvoria a parc. č. CKN XXX o výmere 559 m2 záhrady.
2. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu dňa 22. 09. 2014 rozsudkom tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom označené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s následnou povinnosťou vyplatiť žalobkyňu z titulu náhrady jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 40.200,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala odvolanie, o ktorom následne súd druhej inštancie rozhodol uznesením 14Co/1541/2014-175 dňa 29. 02. 2016 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V závere krajský súd uviedol, že v prípade ak je odvolaním napadnutý rozsudok o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva len v časti týkajúcej sa spôsobu vysporiadania (o ktorý prípad v tomto konaní išlo), nemôže rozsudok nadobudnúť právoplatnosť ani v časti, v ktorej sa podielové spoluvlastníctvo zrušuje, pretože ide o závislé výroky. Z týchto dôvodov, hoci žalovaná odvolaním nenapádala rozsudok súdu v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, súd druhej inštancie rozsudok zrušil v celom rozsahu.
3. Súd druhej inštancie vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojné vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. V zmysle vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciu podielového spoluvlastníctva. S prihliadnutím na uvedené sa vyporiadanie potom vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten - ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, prípadne iným spôsobom; vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať len na základe návrhu účastníka v zmysle § 79 ods. 1 OSP (ide o procesný poriadok účinný v čase rozhodovania tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu), alebo vzájomného návrhu v zmysle § 97 ods. 1 a § 98 OSP. Súd druhej inštancie poukazuje aj na to, že už v predzrušujúcom konaní dňa 09. 07. 2013 žalovaná vypovedala, že do domu investovala 1.000.000,- Sk zo svojich finančných prostriedkov, pričom súd prvej inštancie tomuto tvrdeniu žalovanej nevenoval pozornosť. S poukazom na uvedené v závere súd uvádza, že vyporiadanie „v širšom zmysle“ zahŕňa otázky tzv. investície do spoločnej veci, ktoré boli vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov. Popri štandardnom nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strany sporu niekedy v konaní poukazujú na finančné aspekty v priebehu podielového spoluvlastníctva, najmä z pohľadu finančných prostriedkov investovaných do spoločnej veci tak, ako tomu bolo aj v predmetnej veci. Takáto argumentácia spoluvlastníka je zvyčajne z toho dôvodu, že tento takýmto spôsobom argumentuje preto, aby podporil svoje procesné stanovisko, na základe ktorého požaduje prikázanie veci do svojho výlučného vlastníctva, tvrdenú pohľadávku navrhuje započítať proti uvažovanému vyporiadaniu podielu, alebo požaduje zaplatenie určitej sumy. V prípade, ak pri uplatnení príslušného tvrdenia spoluvlastníka nie je zrejmé, o ktorý z uvedených prípadov sa má konať, hoci jednoznačne vymedzenie príslušného nároku je potrebné pre jeho posúdenie súdom postupovať v zmysle § 43 ods. 1 OSP (v tom čase platný procesný poriadok), sudca alebo ním poverený zamestnanec súdu je povinný uznesením vyzvať účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá mu je určená a ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Súd druhej inštancie zdôrazňuje, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pri tvrdenej investície žalovanej do dotknutej nehnuteľnosti náležite túto stranu sporu poučiť a zistiť, či sa domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva v „širšom zmysle“, ak áno, bol prvostupňový súd povinný postupovať tak, aby následne bolo možné jednoznačne ustáliť, či predmetom konania je vyporiadanie v užšom slova zmysle alebo v širšom slova zmysle.
4. S poukazom na zhora citované uznesenie odvolacieho súdu, súd dňa 09. 06. 2016 vyzval žalovanú (za účinnosti ešte pôvodného procesného poriadku - OSP), aby v lehote 15 dní doplnila a opravila svoje písomné podanie doručené súdu dňa 07. 11. 2014 tak, že opätovne súdu doručí riadny návrh so všetkými náležitosťami v zmysle § 42 ods. 3 OSP, § 79 ods. 1, 2 OSP a § 97 OSP, ktorý bude doplnený o presné vymedzenie nároku - finančnej čiastky, ktorý si žalovaná vzájomným návrhom uplatňuje voči žalobkyni z titulu širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako právo na vydanie neoprávneného prospechu vo výške zhodnotenia podielov spoluvlastníkov v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, doplniť výrok vzájomného nároku, aby bol presný, zrozumiteľný a vykonateľný a aby bolo z neho zrejmé, ako žiada aby súd o jeho nároku rozhodol, doplniť navrhované súdne rozhodnutie o výrok ako žiada, aby súd rozhodol o trovách konania, prípadne súdu doplniť jej návrh o listinné dôkazy, na ktoré poukazuje a ktoré preukazuje jej tvrdenia.
5. Žalovaná dňa 23. 06. 2016 doručila odpoveď na výzvu súdu, pričom nesplnila všetky súdom uložené povinnosti vo vzťahu k oprave a doplneniu jej pôvodného písomného návrhu. Opäť sa len vecne vyjadrila k celkovej genéze vzťahov počas obdobia trvania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, opäť poukazovala na znalecký posudok znalkyni P.. B. C., ktorý však súdu opäť nedoručila. S poukazom na záver poučenia výzvy súdu na odstránenie vád a doplnenia návrhu, súd uznesením zo dňa 28. 06. 2016 odmietol vzájomný návrh žalovanej, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť spolu s potvrdzujúcim uznesením súdu druhej inštancie 14Co/493/2016 - 211 zo dňa 18. 01. 2017. Následne súd vo veci vytýčil termín pojednávania, kde postupoval už podľa nových procesných pravidiel tak, ako tieto vyplývajú z obsahu nového procesného kódexu a to zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 181 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
7. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
8. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
9. Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
10. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
11. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
12. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
13. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
14. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
15. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, ako aj priebeh pojednávania dňa 03. 04. 2017 možno konštatovať, že tak splnomocnený zástupca žalobkyne, ako aj žalovaná sama na výzvu súdu vykonali vlastné prednesy vo veci samej. Potom súd určil ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné.
16. Následne súd opätovne vyzval sporové strany, či chcú doplniť svoje prednesy, resp. či majú nejaké návrhy v danej veci alebo nie. Ani jedna zo strán nepredložila súdu konkrétny návrh. Na základe uvedeného potom súd rozhodol na základe prednesov sporových strán s tým, že dokazovanie nevykonal/nedoplnil, pretože ani jedna sporová strana nenavrhla vykonať konkrétny dôkaz na preukázanie alebo popretie svojich tvrdení. Súd preto rozhodoval len na základe prednesov sporových strán a dôkazných listín, ktoré boli oboznamované v predzrušujúcom konaní a obom sporovým stranám boli dobre známe. V tomto prípade súd nevykonával ani dôkazy čítaním či oboznámením listín, pretože nové listiny ako dôkazy súdu nepredložila ani jedna sporová strana, pôvodné listinné dôkazy boli známe obom sporovým stranám, pretože v prípade ak v rámci dokazovania bola doručená súdu dôkazná listina, súd jeden rovnopis tejto listiny vždy doručoval protistrane.
17. Vzhľadom na zhora uvedené, súd opätovne rozhodol tak, ako súd prvej inštancie rozhodol v predzrušujúcom konaní s tým že vychádzal z tých dôkazných listín, ktoré boli známe súdu už v tomto období.
18. V závere je potrebné poukázať na to, že v zmysle novej platnej procesnej úpravy bol zásadne „obmedzený“ zásah štátu/súdu do priebehu dokazovania. Zákonodarca naopak zveril návrhy dôkazných prostriedkov a vykonanie konkrétnych dôkazov sporovým stranám, ktoré musia byť v civilnom konaní bdelé a omnoho viac aktívne, ako to bolo za účinnosti predchádzajúceho procesného poriadku (OSP).
Výnimku tvoria konania, v ktorých súd rozhoduje o veciach maloletých detí, o nárokoch vzniknutých z pracovno-právnych vzťahov a v spotrebiteľských sporoch.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).