Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-329-2016.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/329/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky S. H., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., T. XX, zast. JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Komenského 10E a manžela C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., T. XX, zast. JUDr. Jurajom Žembom, advokátom so sídlom Brezno, ČSA 5, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky S. H., rod. I., nar. XX. XX. XXXX a manžela C. H., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 10. 09. 1994 v Banskej Bystrici, zapísané Obvodným úradom Banská Bystrica v knihe manželstiev Matričného obvodu Banská Bystrica vo zväzku 31, ročník XXXX, na strane 278, pod poradovým číslom 288 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Q. H., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletý Q. H. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Q. H. výživným vo výške 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 03. 11. 2016 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že na jej strane došlo k úplnému citovému odcudzeniu a straty dôvery k manželovi, ako životnému partnerovi. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že niet žiadnej šance na obnovu manželského spolužitia. Ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel, nie je naplnená jeho biologická, ekonomická, výchovná, ani ochranná funkcia. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že prvé nezhody v ňom sa začali objavovať po narodení ich dcéry. V tom čase manžel nechodil z práce rovno domov, trávil čas v inej spoločnosti, ktorú jej nikdy konkrétne nešpecifikoval. S odstupom času mala od známych informácie, že sa stretáva s inou ženou. Nezhody v manželstve začali vyvrchoľovať asi po 5 rokoch od uzavretia manželstva tým, že manžel svoju prácu vykonával ako živnostník, začal pracovať cez víkendy a s rodinou trávil málo času. V tom čase mali oddelené domácnosti. V čase, keď mala ich dcéra 5 rokov,
sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom tento stav trval trištvrte roka. Počas tohto obdobia nadviazala krátku známosť s iným mužom. Krízu v ich manželstve sa im podarilo prekonať a postupne medzi nimi došlo k obnoveniu manželského spolužitia. S manželom sa po tomto období pokúšali o druhé dieťa. V tom čase opäť nadviazal známosť s inou ženou, ktorá skončila. Aj túto krízu sa im podarilo prekonať a postupne došlo medzi nimi k obnoveniu manželského spolužitia. Veľké sklamanie zažila pred 2 rokmi, keď zistila, že manžel má opäť mimomanželský vzťah. Zároveň na čas po rozvode manželstva žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 12. 12. 2016, s rozvodom manželstva nesúhlasil z dôvodu, že žijú v štandardnom manželskom vzťahu a spolu vedú rodinu, domácnosť. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu. Ich manželstvo nepovažuje za hlboko, trvalo a nenapraviteľne rozvrátené. Navrhovateľku stále miluje a chce, aby aj naďalej zostali manželmi. V priebehu konania zmenil svoje stanovisko a s rozvodom manželstva súhlasil a pripojil sa k vyjadreniu svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že manželstvo účastníkov konania je tak narušené a rozvrátené, že nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a pripojil sa k dôvodom rozvratu manželstva uvedených navrhovateľkou v návrhu.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Účastníci konania uzatvárali manželstvo z dôvodu tehotenstva navrhovateľky ako veľmi mladí a nezrelí, v dôsledku čoho neboli schopní riešiť problémy, ktoré bežne v manželstve sú. Obaja svoju nespokojnosť v manželstve riešili nadviazaním mimomanželského vzťahu, čo malo za následok postupnú stratu dôvery, úcty, rešpektu, citovej náklonnosti, na ktorých je založený každý partnerský vzťah. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich, či už plnoletého alebo maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje postupné citové odcudzenie sa.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Opatrovník maloletého uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. V prípade rozvodu manželstva odporúčal súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletého, neodporuje zákonu.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Otec v súčasnosti absolvuje týždenné školenie mimo trvalého bydliska a preto s maloletým trávi čas počas víkendov, kedy majú spoločný program. Matka podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletého zvláda, maloletý ju rešpektuje, nemá s ním žiadne výchovné problémy. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne postarané, nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Sociálnym šetrením v starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý v súčasnej domácnosti rodičov má vytvorené podmienky pre svoj všestranný vývoj. Maloletý podľa zhodného vyjadrenia rodičov, má dobrý vzťah k ním obom, žiadneho z nich neodmieta. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, je plne v záujme maloletého, neodporuje zákonu.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku odôvodnených potrieb maloletého, možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 7 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy, v ktorej sa stravuje za stravné mesačne vo výške 20-25 Eur a režijný poplatok za školskú jedáleň 4 Eur. Maloletý navštevuje školský klub za mesačný poplatok 10 Eur. V rámci školy má maloletý 1 krúžok a to loptičku, za ročný poplatok 1 Eur. Mimo školy je maloletý členom prípravky hokejového klubu HC05, do ktorého sa uhrádza mesačný poplatok 10 Eur a ročný poplatok za vypožičanie výstroje 15 Eur. Maloletému sa však dokupuje hokejová výbava ako korčule, prilba, štucne, suspenzor, na sezónu v hodnote 300-400 Eur. Maloletý je vedený v alergologicko- imunologickej ambulancii, v ktorej sú mu počas sezóny predpisované lieky za doplatok 60 až 80 Eur na sezónu. Otec maloletého dňa 01. 11. 2016 nastúpil do výkonu služby na funkciu čakateľ junior úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde za mesiac november 2016, ktorý mal súd ku dňu rozhodovania súdu k dispozícii, dosiahol príjem vo výške 546,20 Eur. Matka maloletého je zamestnaná v obchodnej spoločnosti V. Slovensko a.s., kde dosahuje príjem vo výške M. Eur. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru, ktorá je študentkou vysokej školy. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil.
12. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody o neupravení styku otca s maloletým súd postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
14. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, súd postupoval podľa § 221 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.