Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2T-59-2015.pdf
PDF · 155 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného U. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 03.apríla 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný: U. L., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., P. XXX/X,
sa uznáva vinným, že:
dňa 22.08.2014 v čase o 19.15 hod. v Nitre na ulici Fraňa Mojtu pri zadnom vstupe do budovy Západoslovenskej energetiky napadol poškodeného T. W. tým spôsobom, že ho chytil rukou za tričko pod krkom, ktoré mu roztrhol a pravou rukou zovretou v päsť poškodeného opakovane udrel do ľavej strany tváre do oblasti oka a ucha, pričom mu poškodil okuliare, na čo sa poškodený začal brániť a to tak, že obvineného odsotil rukami od seba, čím poškodenému T. W. spôsobil pomliaždeniny v spánkovej oblasti hlavy a ľavej ušnice s drobnou tržnou ranou a prederavenie blanky bubienka ľavého ucha štrbinovitého tvaru s dobou liečenia v trvaní maximálne 35 dní
teda:
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti s tým, že napadol iného,
tým spáchal:
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 70,75 eur a poškodenému T. W., narodenému XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX M. škodu vo výške 2.307,20 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného T. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X , XXX XX M. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pv 607/14/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 19.06.2015, na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti obžalovanému U. L. pre trestný čin, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Potrebné dokazovanie súd vykonal výsluchom obžalovaného U. L., výsluchom svedka poškodeného T. W., výsluchom svedkov F. W., J. W., A. S., prečítaním výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne L.. T. Y., prečítaním znaleckého posudku znalca L.. L. G., oboznámením pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sd/283/2005 a oboznámením listinných dôkazov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav a uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby.
Obžalovaný U. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. S poškodeným sa v deň konfliktu stretol v meste náhodne, v prítomnosti kamaráta, svedka A. S.. Poškodeného poznal z videnia, z mesta. Uviedol, že zhruba rok pred konfliktom poškodenému z auta zakričal, že ho pozdravuje ich spoločný známy L. L.. Následne keď sa s poškodeným v meste stretol, poškodený na neho kričal vulgárne slová, nezmysly, vyhrážky, odtlačil kočík, ktorý tlačil, rozbehol sa proti nemu a chytili sa, vykrikovali po sebe, mixovali sa, držali sa za tričká, až pokiaľ ich nerozdelil svedok S. s tým, či sú blázni, čo robia, a že poškodený tam má decko a aby odišiel. Obžalovaný uviedol, že poškodeného nahnevalo, že vtedy na neho kričal, že ho pozdravuje L. L., pretože s ním mal poškodený nejaký konflikt, čoho sa týkal nevedel, ani ho to nezaujímalo. Od konfliktu na ulici N. L. poškodeného nestretol, iba na polícii, nie je s ním v kontakte, pretože pracuje dlhodobo v zahraničí. Ku skutku uviedol, že to bola len strkanica, nebol si vedomý žiadneho fyzického napadnutia, držal ho s pravou rukou, ľavú má od úrazu, ktorý sa mu stal v roku 2003 nefunkčnú. Po incidente s poškodeným, sa tam so svedkom S. ešte asi pol hodinu rozprával. V konaní poškodeného vidí finančný zámer, aj keď to on popiera, pričom tento chce od neho 12.000,-euro. Obžalovaný uviedol, že bol v minulosti trestne stíhaný za používanie cudzieho motorového vozidla a za ublíženie na zdraví. V roku 2003 utrpel úraz ľavého lakťa, zápästia, od tej doby má ľavú ruku nefunkčnú, nemôže hýbať ani zápästím, žiadal aj o invalidný dôchodok, ktorý mu nedali, pravú ruku má funkčnú. Nevšimol si, či mal poškodený nejaké zranenia na tvári keď prišiel za ním, lebo to prebehlo rýchlo. Neudrel ho do oka ani do ucha, iba sa mixovali a počas celého incidentu tam bol S., ktorý do toho vstúpil po pár sekundách. Poškodený po incidente išiel smerom k obchodnému centru Mlyny, tlačil kočík s dieťaťom. Nevedel sa vyjadriť k zraneniam, ktoré si dal poškodený po incidente ošetriť, nevedel si to vysvetliť. O zdravotnom stave poškodeného nemal žiadne informácie.
Svedok - poškodený T. W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď niesol svoju vnučku do Mlynov po ulici Fraňa Mojtu popri elektrárňach, stretol sa s obžalovaným za prítomnosti svedka S., odsunul kočík a išiel sa k obžalovanému opýtať, prečo na neho vykrikoval, že ho pozdravuje L., načo ho obžalovaný chytil ľavou rukou za tričko a pravou rukou ho začal udierať do spánkovej časti hlavy, nevedel koľko krát ho udrel, roztrhol mu tričko, rozbil okuliare, potom sa k ním rozbehol S. s tým, že tam má malú vnučku a rozdelil ich. A. S. chytil a pridržal obžalovaného a keď odchádzal, tak obžalovaný začal ešte po ňom vykrikovať, že je udavač, aby si pojebal mater, a že keď má málo, tak ho ešte rozjebe, vytrhol sa S. z rúk a rozbehol sa ešte za ním, ale viac ho neudrel, len vykrikoval. Vnučku zaniesol k dcére a na naliehanie manželky išiel k lekárovi na ošetrenie. Na pohotovosti lekár zistil, že má prasknutý
ušný bubienok, šumelo mu v ušiach, mal roztrhnutý ušný lalok a ľavú časť spánku mal udretú, liečil sa 55 dní. Obžalovaného poznal z mesta. V čase keď utrpel zranenia bol živnostník, mal agentúru na vymáhanie mimosúdnych pohľadávok, robotu vtedy nemohol vykonávať, nakoľko bol práceneschopný. S obžalovaným sa nešiel biť, on ho napadol prvý, chcel sa s ním pohádať, ale nie biť. Nikdy v minulosti s obžalovaným konflikt nemal, v minulosti robil box, hrával hokej, neutrpel pri nich žiadne zranenia, nerobil to na profesionálnej úrovni. Posledný krát bol na vyšetrení s uchom na konci práceneschopnosti, ešte mal ísť na injekčnú liečbu do nemocnice, ale už nešiel. V minulosti bol trestaný, za zavlečenie do cudziny, obchodovanie so ženami a za podvod. Uplatnil si náhradu škody vo výške 12.355,20 eur z titulu bolestného.
Svedkyňa F. W., manželka poškodeného na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra, a keď prišla zo služby domov videla, že manžel má opuch ľavej strany tváre, povedal jej, že mal incident s obžalovaným. Naliehala na manžela, aby išli na pohotovosť, išli na úrazovú chirurgiu, kde bol vyšetrený a robili mu snímky hlavy. Doktor ho poslal na krčno-nosno-ušné oddelenie, kde ho vyšetrili. S manželom chodila na kontroly, na krčno-nosno-ušné oddelenie, skoro každý týždeň, nejakých 6 týždňov. Mal viditeľný opuch, zlomené okuliare, bol z toho rozrušený, mal bolesti tváre. Povedal jej, že mal s L. verbálny konflikt niekoľko mesiacov pred tým skutkom a po mesiacoch sa stretli. Iné znaky násilia poškodený okrem tváre nemal, zo zranení spozorovala len opuch nadočnice, na jeho ľavej strane tváre a pod okom. Na obvyklom spôsobe života bol manžel obmedzený tak, že sa sťažoval, že ho bolí ucho a keď sa sprchoval tak si doň dával vatu, aby mu tam nezatiekla voda, fyzicky iné problémy nemal. Povedal jej, že okuliare sa mu zlomili pri tom incidente. Nespozorovala žiadne tržné rany. Pred incidentom manžel nemal žiadne poruchy sluchu, mal problémy s vysokým tlakom, nosil okuliare na čítanie a bol operovaný na oči ešte ako dieťa, žiadne iné operácie, poruchy ani zranenia nemal.
Svedkyňa J. W., dcéra poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň jej otec priniesol plačúcu dcéru, a povedal jej, že ho napadol nejaký pán a mal niečo s uchom, držal si ho, podal jej malú a odišiel. Nepovedal jej kto ho napadol, ani v akej súvislosti, až doma jej povedal, že ho napadol obžalovaný, otec bol červený a držal si jednu stranu tváre, bol opuchnutý. Nerozprávali sa o tom čo sa udialo, riešilo sa to až potom, vedela, že otec chodil po lekároch. Čo sa týka vonkajších znakov násilia nevedela či otec nemal aj roztrhnuté tričko, ale to si už presne nepamätala. Uviedla, že po tom útoku otec začal zle počuť na jedno ucho a mal s tým problém, ako sa to doriešilo nevedela, bol stále doma, chodil po lekároch a po vyšetreniach, vozievala ho na Chrenovú k lekárovi, aj do nemocnice, trvalo to 2-3 týždne po tom incidente. Nepoznala obžalovaného a ani A. S.. Jej dcéra vtedy ešte nevedela veľmi rozprávať, ale povedala, že ujo bil dedka, alebo udrel dedka.
Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a poškodený sa stretli za jeho prítomnosti na ulici, poškodený W. sa priblížil aj s kočiarom a dieťaťom, a keď bol cca 4-5 metrov od nich, nechal kočiar na chodníku a rozbehol sa k obžalovanému, kde sa títo dvaja chytili pod krk a chvíľu sa mixovali, držali jeden druhého, nedošlo ani k pádu na zem, niečo si vykričali. Po roztržke zobral poškodený kočiar a pokračoval v ceste ďalej, to bolo všetko. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k zraneniu žiadneho z nich, nikto tam nekrvácal, konflikt videl zo vzdialenosti 3 metrov. On na nich zakričal, že čo robia, či sú normálni, pustili sa a poškodený išiel ďalej smerom ku Mlynom. Obžalovaný tam zostal, chvíľu sa ešte rozprávali a potom išli preč. Chytili sa vzájomne, jeden utekal oproti druhému, a celý konflikt trval asi minútu. Poškodenému spadli okuliare. Celý incident sa zbehol rýchlo, bol z toho v šoku, bola to chvíľková záležitosť a ani by ho nenapadlo, že sa budú biť na ulici. To, či videl obžalovaného ako udrel poškodeného do oblasti ucha, alebo niekde inde nemohol potvrdiť, ani vyvrátiť. Podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku bola na návrh obhajcu postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď P.E.B. z prípravného konania zo dňa 19.12.2014 z čl. 47-posledná otázka na strane 5 zápisnice. K rozporu svedok uviedol, že on úder nevidel, tak ako to uviedol v zápisnici z prípravného konania, nevidel ani úder zo strany poškodeného smerom k obžalovanému. V čase keď sa mixovali úder nevidel. Myslí si, že okuliare poškodenému spadli asi pri tom mixovaní.
Podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané návrhy poškodených spoločností a uplatnené nároky Všeobecnej zdravotnej poisťovne (čl. 38-40) a poškodeného T. W. zo dňa 08.06.2015 (čl. 35-37, 328) na náhradu škody. Poškodený T. W. si uplatnil náhradu škody vo výške 12.355,20 Eur (720 bodov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila nárok
na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému a za náklady konania vo výške 70,75 eur.
Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď splnomocnenca poškodeného Mgr. T. Y. zo dňa 20.01.2015 (čl. 38-41), ktorý uviedol, že pracuje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajskej pobočke Nitra a bol poverený zastupovať spoločnosť pred orgánmi činnými v trestnom konaní. K veci uviedol, že dňa 22.08.2014 v súvislosti s konaním obžalovaného došlo k spôsobeniu ujmy na zdraví ich poistenca, poškodeného T. W., na následky ktorej bol liečený v zdravotníckych zariadeniach a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť, čím Všeobecnej zdravotnej poisťovni vznikla majetková škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a nákladoch konania v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči ich poistencovi v celkovej sume 70,75 eur.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 58/2014 a doplnok k znaleckému posudku znalca L.. L. G., z odboru otorinolaringológia (ORL), (audiológia a foniatria), vypracovaný na poškodeného T. W.. Zo záverov znaleckého posudku (čl. 67-81) vyplynulo, že poškodený utrpel pomliaždeninu a opuch spánkovej oblasti hlavy a ľavej ušnice s krvnou podliatinou a menšou povrchovou kožnou ranou vonkajšieho okraja ušnice, na jej vonkajšom zadnom okraji bola prítomná menšia tržná ranka. K dĺžke vystavenej práceneschopnosti znalec uviedol, že predmetné zranenia boli dočasnými poraneniami, ktoré sa zhoja za dobu 5 dní, pričom počas tejto doby zvyčajne zmizne opuch a aj bolestivosť. Krvné podliatiny sa môžu vstrebávať dlhšie, aj 10-14 dní, avšak tieto nepodmieňujú predlžovanie práceneschopnosti. Išlo o dočasné a ľahké poranenie, ktoré sa zhojilo za dobu 5 dní, teda v prípade poškodeného by podľa znalca postačovala doba práceneschopnosti v trvaní do 5 dní. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života znalec uviedol, že poškodený pre bolesti súvisiace s vyššie uvedeným poranením užíval lieky od bolesti a masť od opuchu, ktoré mal predpísané od 25.08.2014. Doba obmedzenia bola zhodná s dobou liečby v trvaní 5 dní, z estetického hľadiska nebol obmedzovaný. K štrbinovitému prederaveniu blanky bubienka ľavého ucha lokalizovaného v zadných kvadrantoch znalec uviedol, že ošetrujúci lekár poškodenému indikoval konzervatívnu liečbu nevyžadujúcu hospitalizáciu. K akútnej poúrazovej poruche sluchu vľavo uviedol, že sa jednalo o subjektívny údaj o zhoršenom sluchu uvádzaný pacientom. K dĺžke vystavenej práceneschopnosti znalec uviedol, že sa jednalo o traumatické poranenie, ktoré sa zvyčajne ošetruje prekrytím defektu protézkou, ktorá sa odstraňuje po 14-21 dňoch, aby sa posúdilo či sa prederavenie už nezhojilo. Menšie prederavenia ošetrené týmto spôsobom majú tendenciu sa zhojiť za dobu 7-35 dní. U poškodeného došlo ku zaceleniu blanky bubienka za dobu približne do 53 dní /od 22.08.2014 do 13.10.2014/. Z medicínskeho hľadiska bola liečba predĺžená, pričom k jej predlžovaniu môže dôjsť aj pri úsilnejšom vyfukovaní nosa pacientom, kedy dochádza ku zvyšovaniu stredoušného tlaku. K obmedzeniu obvyklého spôsobu života znalec uviedol, že poškodený bol obmedzovaný medikamentóznou liečbou a to najskôr antibiotikami, ktoré užíval 7 dní, potom od 16.09.2014 do 14.10.2014 užíval lieky na zlepšenie sluchu, bol tiež obmedzovaný hygienickými odporúčaniami, po dobu 3 až 4 dní bol obmedzovaný akútnymi bolesťami poraneného ucha a závratom, musel podstúpiť viaceré lekárske vyšetrenia a RTG vyšetrenie hlavy. Poškodený mal dočasne jednostranne zhoršený sluch na poranenom ľavom uchu podľa Fowlera 76,2 % pričom celková porucha sluchu bola podľa Fowlera 13,57 %, jednalo sa o ľahkú nedoslýchavosť. Doba obmedzenia bola v trvaní od ich vzniku t.j. 22.08.2014 do poslednej ORL kontroly dňa 13.10.2014, t.j. 53 dní. Podľa vyjadrenia nebol však poškodený obmedzovaný takým spôsobom, že by si vyžadoval pomoc inej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb. Znalec uviedol, že v prvotnej lekárskej správe z 22.08.2014 sa uvádzalo, že poškodený mal po napadnutí točenie hlavy, horšie počul na ľavé ucho a mal bolesti hlavy, pričom tieto príznaky zvyčajne vymiznú za dobu 2-3 dní bez potrebnej medicínskej liečby, neskôr sa už tieto ťažkosti neuvádzali. Dĺžka práceneschopnosti v takýchto prípadoch je krátkodobá a viaže sa na akútne vzniknuté ťažkosti bezprostredne po vzniku poranení ucha. Teda vzhľadom na poranenie zmyslového orgánu sluchu vľavo by bola práceneschopnosť krátkodobá a to v trvaní do 4 dní. Dĺžka práceneschopnosti vystavená praktickým lekárom v trvaní od 25.08.2014 do 14.10.2014 teda 51 dní bola neprimerane predlžovanou, vzhľadom ku závažnosti diagnostikovaných poranení poškodeného. K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že zranenia poškodeného boli spôsobené mechanickým násilím pevného predmetu, ktorý mal za následok vznik pomliaždeniny a následne aj v dôsledku kinetickej energie pevného predmetu došlo ku vzniku povrchového poranenia kože vonkajšieho okraja ušnice, charakterizovaného ako menšia tržná ranka. Nepriamym zraňujúcim mechanizmom, a to
kinetickou energiou pevného predmetu, ktorý svojou plochou uzatvoril vonkajší zvukovod mal za následok zvýšenie vztlaku, „poklopový mechanizmus“. V uzatvorenom priestore vonkajšieho zvukovodu následkom zvýšeného tlaku došlo ku prederaveniu tenkej blanky bubienka v jej zadnom kvadrante a následnému uvoľneniu vzdušného vztlaku do stredoušnej dutiny, týmto došlo ku vzniku dočasnej percepčnej poruchy sluchu vnútorného ucha. Charakter spôsobených zranení nasvedčuje tomu, že mohli vzniknúť kriminálnym násilím, a to viacerými údermi rukou (fackami) smerovanými do ľavej spánkovej oblasti hlavy poškodeného, mohlo sa jednať o dva údery rukou vykonané stredne silnou intenzitou. Poškodenému boli spôsobené dočasné, menej závažné poranenia spánkovej oblasti hlavy a priľahlej oblasti ľavej ušnice, ktoré označil za ľahké. Poranenie ľavého ucha bola z hľadiska závažnosti charakterizované ako stredne závažné s dočasným poškodeným celistvosti blanky bubienka a oslabenia sluchu. Nejednalo sa o ťažké poranenia s trvalými následkami. Napriek tomu, že údery rukou boli smerované do hlavy, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, nedošlo ku ich vážnemu poškodeniu, nakoľko tomu nezodpovedala intenzita vykonaných úderov. U poškodeného sa jednalo o menšie prederavenie, ktoré má tendenciu sa zhojiť skôr, a to od 7 do 35 dní, teda vzhľadom na charakter prederavenia blanky bubienka a potrebnej liečby do 35 dní by sa potom jednalo o stredne závažné poranenie zmyslového orgánu ľavého ucha. Znalec v závere znaleckého posudku navrhol aby bolo poškodenému vykonané kontrolné audiometrické vyšetrenie sluchu s výpočtom poruchy sluchu podľa Fowlera a tiež kontrolné tympanometrické vyšetrenie na posúdenie stavu blanky bubienka ľavého ucha, aby bolo možné určiť, či sa porucha sluchu poškodeného upravila do normálneho stavu, alebo či prípadnú pretrvávajúcu poruchu sluchu vľavo možno považovať za trvalý následok. V dodatku k znaleckému posudku (čl. 83-96) zo dňa 03.05.2015 znalec uviedol, že kontaktoval poškodeného, aby ho upovedomil o potrebnom znaleckom úkone (osobnom vyšetrení) a dohodol sa na termíne vyšetrenia, načo poškodený uviedol, že do Ružomberka nepríde, nakoľko nemá dostatok financií, načo mu bolo navrhnuté miesto vyšetrenia Levice a termín 30.04.2015, avšak ani toto poškodenému nevyhovovalo. Poškodený uviedol, že nepokladá za potrebné aby sa stretli, pokiaľ znalec doplní posudok a riadne sa vyjadrí k bolestivosti zranení a tiež k navrhovanej liečbe poškodeného sluchu vľavo. Znalec sa s vyšetrovateľom dohodol, že nakoľko poškodený netrval na osobnom vyšetrení, tak od neho bude upustené. Uviedol, že opäť konzultoval s ambulanciou praktického lekára, ktorá poškodeného v čase spáchania skutku liečila, lekárske správy poškodeného dňa 28.04.2015 o 8.30 hod. a zisťoval či bol poškodený v minulosti liečený na poruchu sluchu. Lekárka uviedla, že posledné záznamy má do 04.08.2014 a v jeho dokumentácii sa nenachádzali také lekárske správy, ktoré by nasvedčovali, že by v minulosti trpel alebo by sa liečil pre poškodený sluch. Lekárka mu v súvislosti so skutkom vystavila práceneschopnosť v trvaní od 25.08.2014 do 14.10.2014. Znalec uviedol, že analgetiká boli poškodenému L.. F. boli len odporúčané, nie predpisované, poškodený si kúpil v lekárni Ibalgin 400 mg, ktorý užíval 2-3 krát denne asi 7 dní, tieto lieky poškodený užíval počas celej doby liečby a to 53 dní, jednu tabletu za týždeň, keď mával bolesti ušnice. Z rozboru lekárskych správ znalec zistil, že poškodený sa na ušný šelest (tinitus) na ľavom uchu sťažoval po prvý krát 15.01.2015, teda takmer 5 mesiacov od uvedeného činu, čo bolo podľa názoru znalca dosť neskoro. Z medicínskeho hľadiska nebolo možné jednoznačne potvrdiť súvislosť tinitu vľavo, ktorý poškodený spomenul až na 133 deň od skutku. K zraneniu poškodeného, pomliaždenine v spánkovej oblasti hlavy a ľavej ušnice s opuchom a hematómom uviedol, že údaj poškodeného, že po dobu 7 dní užíval dva krát denne lieky od bolesti, bol adekvátny ku charakteru spôsobených poranení tváre, avšak údaj o občasných bolestiach ľavého ucha zo dňa 29.09.2014 považoval za menej opodstatnený z časového hľadiska, nakoľko 39. deň od predmetného skutku, kedy už poranenia mäkkých tkanív boli kompletne zhojenými a bolestivosť pokiaľ aj bola, neobmedzovala poškodeného vo vykonávaní bežných životných úkonov. K poraneniu, štrbinovitej perforácii v zadných kvadrantoch blanky bubienka uviedol, že toto poranenie si zvyčajne nevyžaduje liečbu dlhšiu ako 3-4 dni, poranenie zvyčajne býva bolestivým len prvých 24-48 hodín. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 58/2014 bolo dňa 15.01.2015 o 11.52 hod na jeho odporúčanie vykonané kontrolné audiometrické vyšetrenie sluchu poškodeného, z ktorého zistil, že u poškodeného došlo k zlepšeniu sluchu na oboch ušniciach, poškodenému sa sluch na poškodenom ľavom uchu zlepšil z 76 % na 33%, teda viac ako o 1, pričom došlo aj k zlepšeniu sluchu na zdravom pravom uchu a aj zníženiu celkovej straty sluchu z 13,57 % na 9,60 %, ale nie do pôvodného stavu, pričom poškodený potvrdil, že má stále zhoršený sluch na ľavom uchu následkom predmetného skutku. Poškodenému ORL lekár odporúčal vazoaktívnu infúznu liečbu, v súvislosti s ľahkou vnútroušnou nedoslýchavosťou na ľavom uchu a aj CT hlavy. Pri lekárom diagnostikovanej štrbinovitej perforácii v zadných kvadrantoch sa jednalo o malé prederavenie blanky bubienka, ktoré nemusí mať za následok závažnú poruchu sluchu, pretože bolo menším a efekt prenosu zvukovej vlny
cez blanku bubienka na sluchové kostičky nemusí byť závažnejším spôsobom zhoršený. Znalec teda uviedol, že diagnostikovaná porucha sluchu sa u poškodeného neupravila zacelením blanky bubienka, čo bolo potvrdené objektívnym vyšetrením a lekárskou správou z 13.10.2014, pričom aj po zacelení blanky bubienka pretrvávala vnútroušná porucha sluchu na ľavom uchu v úrovni ľahkej nedoslýchavosti. Znalec nevylúčil, že poškodený ešte pred uvedeným činnom z 22.08.2014 netrpel vnútroušnou poruchou sluchu na ľavom uchu, poškodený nemal pred skutkom vykonané vyšetrenie sluchu. Poškodený sa na vyšetrenie mozgu MRI nedostavil, preto nebolo možné sa k poruche sluchu vyjadriť. V lekárskych správach nebol záznam, že by bol poškodený hospitalizovaný v nemocnici. K tvrdeniam poškodeného, že od úrazu mu stále tečú hlieny z dutiny znalec uviedol, že z medicínskeho hľadiska bolo veľmi málo pravdepodobné, aby mu stanoveným mechanizmom boli spôsobené uvádzané ťažkosti. Charakter poranení diagnostikovaných v oblasti hlavy a stredného ucha vľavo u poškodeného zodpovedá skôr výpovedi poškodeného a to, že bol poškodený obžalovaným viackrát udretý rukou do oblasti oka a ucha.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy. Zo situačného nákresu poškodeného k incidentu (čl. 27-28) súd zistil, že poškodený zakreslil, kde ho mal obžalovaný napadnúť, teda pri Západoslovenských elektrárňach na ulici Fraňa Mojtu v Nitre, poškodený išiel po pravej strane cesty smerom k hlavnej ceste. Zo situačného nákresu obžalovaného (čl. 44, čl. 56-57) súd zistil, že obžalovaný na situačnom nákrese zobrazil kde sa nachádzal v čase skutku, pričom zakreslil, že v tom čase sa nachádzal s kamarátom na chodníku na ulici Fraňa Mojtu v Nitre, kde došlo k jeho stretu s poškodeným v priestore medzi stromom a zaparkovaným autom v čase, keď poškodený išiel smerom k hlavnej ceste. Zo situačného nákresu svedka S. (čl. 50) súd zistil, že skutok sa mal stať na chodníku, na ulici Fraňa Mojtu v Nitre, v priestoroch medzi stromom a zaparkovaným autom. Z lekárskej správy a nálezov (čl. 98-107) poškodeného T. W. vypracovanej dňa 10.10.2014 vo Fakultnej nemocnice Nitra súd zistil, že dňa 22.08.2014 bol poškodený vyšetrený na úrazovej chirurgii L.. T. A., pričom podľa správy utrpel pohmoždenie tváre a hlavy na ľavej strane, a pohmoždenie ľavého ucha s prasknutým ušným bubienkom, pričom podľa ošetrujúceho lekára mohli byť zranenia poškodeného spôsobené tupým násilím tak, ako uvádzal poškodený, teda cudzím zavinením, doudieraním na ulici Fraňa Mojtu v Nitre. Lekár v správe predpokladal dobu liečenia a dobu pracovnej neschopnosti od 22.08.2014 na tri až štyri týždne, zranenia poškodeného boli carakterizované ako stredne závažný úraz. Z lekárskych správ poškodeného (čl. 99-105) súd zistil, že dňa 22.08.2014 o 22.50 hod. bol poškodený vyšetrení na traumatológii Fakultnej nemocnice Nitra, s tým, že o 17.15 hod. bol napadnutý známym útočníkom, ktorý ho opakovane udieral do hlavy, vzhľadom načo pociťoval bolesti hlavy, točila sa mu hlava a horšie počul na ľavé ucho, poškodenému bola indikovaná liečba, vyšetrenia a kontroly. Dňa 22.08.2014 bol poškodený ošetrený o 23.18 hod. na ORL - ÚPS Fakultnej nemocnice Nitra. Zo zdravotnej dokumentácie poškodeného (čl. 106-107), vedenej u L.. W. a L.. L. súd zistil, že poškodený bol od 25.08.2014 pravidelne kontrolovaný, mal vystavenú PN od 22.08.2014. Z lekárskej správy (čl. 112) vypracovanej dňa 15.01.2015 súd zistil, že poškodený bol v dôsledku zranení, ktoré utrpel v auguste 2014 liečený pre traumat perf BB, so zhoršeným sluchom a tinnitusom vľavo, pričom u poškodeného došlo k strate sluchu o 1,8% vľavo a o 33% vpravo, binaurálna strata bola vo výške 9,6 %. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (čl. 108-110) vystavenej praktickým lekárom pre dospelých súd zistil, že poškodený bol dočasne práceneschopný od 25.08.2014 do 14.10.2014. Z uplatnenia nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (čl. 113) súd zistil, že poškodená spoločnosť si z titulu nákladov vynaložených na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému a nákladov konania uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom v celkovej výške 70,75 eur. Z výpisu z Obchodného registra a poverenia (čl. 114-118) súd zistil, že spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. dňa 01.07.2005. Predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti bol od 20.04.2012 I.. L. N., MPH, ktorý poveril Ing. L.. T. Y., zastupovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., v súdnych konaniach pred súdmi všetkých stupňov, pred prokuratúrou, pred orgánmi činným v trestnom konaní a v iných konaniach, a to až do odvolania. Z výpisu zo živnostenského registra T. W. (čl. 135) súd zistil, že poškodený podnikal od 01.01.2009 ako samostatne zárobkovo činná osoba pod obchodným menom T. W. - U.. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (čl. 142) vypracovaného ambulanciou praktického lekára pre dospelých súd zistil, že liečenie poškodeného trvalo od 22.08.2014
do 14.10.2014 s pracovnou neschopnosťou od 22.08.2014 do 14.10.2014 (predĺžená) s diagnózou pomliaždenia časti tváre, rana mihalnice, rana ušnice so zápalom, perforácia bubienka, otras s určením bolestného s celkovým počtom bodov 360 (tristošesťdesiat). Na základe stanovenej diagnózy, nedoslýchavosti stredne ťažkého stupňa a poranenia hlavy bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené na 360 bodov. Z písomnosti T. W. (čl. 171) súd zistil, že poškodený požiadal Okresný súd Nitra o priznanie nároku na náhradu škody s odôvodnením, že vyčíslenie bolestného jeho obvodnou lekárkou bolo konečné a on nemal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie 6% zo sumy odškodnenia v prospech štátu. Z lekárskeho posudku od ošetrujúceho lekára poškodeného MUDr. Veroniky Mikulovej (čl. 238-239, čl. 239-240) súd zistil, že lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09.01.2015 bol vypracovaný pre poistné účely a nie pre účely súdneho konania. Poškodený lekárku neinformoval o použití predmetného posudku v trestnom konaní pred súdom. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom MUDr. Miroslava Obtuloviča lekárka svoj posudok upravila a zaslala súdu. Z upraveného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplývalo, že celkový počet bodov hodnotenia bolestného bolo u poškodeného určených na 90 bodov a celkový počet bodov hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 bodov(nedoslýchavosti stredne ťažkého stupňa). Liečenie poškodeného trvalo od 22.08.2014 do 14.10.2014 s pracovnou neschopnosťou od 22.08.2014 do 14.10.2014 s diagnózou pomliaždenia časti tváre, rana ušnice so zápalom a perforáciou bubienka. Zo zdravotnej dokumentácie predloženej obžalovaným (čl. 205-210) vypracovanej neurologickou ambulanciou ku dňu 19.09.2003 súd zistil, že obžalovaný dňa 12.08.2003 utrpel úraz lakťa a zlomeninu zápästia. Po odstránení sadrovej dlahy nebol schopný hýbať prstami, rukou v zápästí a ani v lakti. Dňa 26.05.2004 bol obžalovaný odoslaný na konzultáciu do Bratislavy pre možnosti riešenia postavenia palca a 3-kĺbových prstov ľavej ruky.U obžalovaného bola konštatovaná obmedzená hybnosť prstov, s obmedzeným úchopom a nemožnosťou obžalovaného zovrieť dlaň. Zo správy Sociálnej poisťovni k invalidnému dôchodku U. L. (čl. 225-228) súd zistil, že obžalovaný dňa 21.10.2004 žiadal o invalidný dôchodok, pričom dňa 02.11.2004 bol posudkovým lekárom posúdený zdravotný stav obžalovaného s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, preto u obžalovaného invalidita nevznikla a invalidný dôchodok mu priznaný nebol. Z lekárskej správy posudkového lekára vyplývalo, že obžalovaný trpel stavom po úraze ľavej hornej končatiny, v zápästí a zlomeninou jabĺčka v ľavom kolene. Podľa posudkového lekára sa zranenia obžalovaného zhojili s poruchou funkcie ľavého lakťa, ľavého zápästia a ruky. Toto poškodenie zdravia však nebolo zhodnotené ako závažné. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23SD/283/2005, najmä z lekárskej správy, zápisnice o pojednávaní a z Rozsudku Krajského súdu v Nitre súd zistil, že obžalovaný v roku 2003 utrpel ľavej hornej končatiny a zlomeninu jabĺčka v ľavom kolene. Sociálna poisťovňa mu priznala mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20%, Posudkový lekár poškodenie obžalovaného posúdil ako poruchu funkcie ľavého lakťa, ľavého zápästia a ruky, ktoré však nebolo závažné, a čakalo ho ešte operačné liečenie. Obžalovaný sa dňa 28.12.2004 proti rozhodnutiu posudkového lekára Sociálnej poisťovne o nepriznaní invalidného dôchodku zo dňa 02.11.2004 odvolal s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa zhoršil, nebol schopný sústavnej pracovnej činnosti. Dňa 25.01.2005 bolo toto odvolania rozšírené o odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 23.11.2004, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného o invalidný dôchodok. Obžalovaný na pojednávaní na Krajskom súde v Nitre dňa 20.06.2005 zotrval na podanom odvolaní a zároveň sa vyjadril, že ľavú ruku mal nefunkčnú a kvôli tomuto zraneniu nebol schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sd/283/2005 zo dňa 20.06.2005 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie v Bratislave č. 740 807 6764 zo dňa 23.11.2004 potvrdené s odôvodnením, že obžalovaný nemal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.
K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné dôkazy. Z aktuálneho odpisu registra trestov (čl. 265) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, pričom v tomto prípade sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený (rok 1997) a v roku 2002 bolo proti nemu podmienečné zastavené trestné stíhanie, osvedčil sa v roku 2003, teda hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. Z aktuálneho výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (čl. 252-255) súd zistil, že obžalovaný bol od 19.03.2012 do 08.01.2017 štrnásťkrát priestupkovo prejednávaný, z toho deväťkrát za priestupky podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, trikrát za priestupky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch riešené Mestskou políciou Nitra blokovou pokutou a jedenkrát za priestupok podľa zákona č. 315/1996 Zb. premávke a pozemných
komunikáciách, riešené pokutou, teda sa dopustil viacerých dopravných priestupkov, ktoré však boli vyriešené v blokovom konaní a charakterovo nesúviseli s prejednávaným trestným činom. Zo Správy MV SR OR PZ a AVÍZO (čl. 250-251) vypracovanej na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný býva na adrese svojho trvalého pobytu, so susedmi vychádza dobre, nemali s ním žiadne konflikty a prostredníctvom systému AVIZO bolo zistené, že aktuálne nebol trestne stíhaný a nemal záznam v OTE. Z aktuálnej lustrácie v databáze súdov (čl. 243) súd zistil, že proti obžalovanému nie sú vedené žiadne súdne konania na Okresnom súde Nitra.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného U. L. za vinného zo žalovaného skutku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaných trestných činov a tieto spáchal zavinene obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona po stránke subjektívnej a objektívnej, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a napadnutím iného na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti.
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním (jedným skutkom) naplnil znaky dvoch skutkových podstát trestných činov s odlišným objektom a to skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a preto jeho konanie bolo posúdené ako jednočinný súbeh trestných činov.
Zdravie (optimálny funkčný stav živého organizmu) patrí medzi najvýznamnejšie zákonom chránené záujmy. Ustanovenie § 156 Trestného zákona chráni ktoréhokoľvek človeka (hmotný predmet útoku) pred protiprávnym konaním páchateľa (aktívnym alebo pasívnym), ktorým páchateľ zasahuje do jeho osobnej integrity v úmysle spôsobiť mu ublíženie na zdraví. Ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia (podmienky), ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (123 odsek 2 Trestného zákona). Z hľadiska praxe sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní (R 16/1986). Pri posudzovaní ublíženia na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jeho intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžadovalo a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc do toho i vyradenie z pracovného procesu.
Ustanovenie § 364 Trestného zákona chráni pokojné občianske spolužitie pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Trestného činu výtržníctva sa tak dopustí ten, kto sa slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt). Objektívna stránka spočíva v konaní, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí tak, že výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Z povahy chráneného záujmu je potrebné potom vyvodiť, že ak má byť určité správanie považované za výtržnosť, musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov.
V zmysle vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný U. L. po predchádzajúcom verbálnom kontakte s poškodeným T. W., kedy mu odkazoval „pozdrav od p. L.“, s ktorým mal poškodený v minulosti konflikt, pri ich vzájomnom náhodnom stretnutí na ulici Fraňa Mojtu v Nitre (miesto verejnosti prístupné) došlo medzi nimi k verbálno fyzickému konfliktu, kedy obžalovaný opakovane udrel poškodeného do ľavej strany tváre, do oblasti ľavého oka a ucha a spôsobil mu pomliaždeniny v spánkovej oblasti hlavy a ľavej ušnice s drobnou tržnou ranou a prederavenie blanky bubienka ľavého ucha štrbinovitého tvaru s dobou liečenia v trvaní maximálne 35 dní. Rozsah zranení a doba maximálneho liečenia týchto zranení, ktoré poškodený utrpel pri konflikte s obžalovaným mal súd preukázaný jednak lekárskymi správami a jednak znaleckým posudkom znalca MUDr. Miroslava Obtuloviča. Znalec sa v svojich záveroch vyjadril, že poškodený nebol v dôsledku zranení obmedzovaný takým spôsobom, že by si to vyžadovalo pomoc inej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb. K dĺžke vystavenej práceneschopnosti znalec uviedol, že predmetné zranenia (pomliaždeniny v spánkovej oblasti hlavy a ľavej ušnice s drobnou tržnou ranou) boli dočasnými poraneniami, ktoré sa zvyčajne zhoja za dobu 5 dní, pričom počas tejto doby zmizne opuch a aj bolestivosť. K štrbinovitému prederaveniu blanky bubienka ľavého ucha lokalizovaného v zadných kvadrantoch znalec uviedol, že menšie prederavenia bubienka majú tendenciu sa zhojiť za dobu od 7 do 35 dní. Z medicínskeho hľadiska bola teda liečba poškodeného v trvaní 51 dní neprimerane predlžovaná, vzhľadom k závažnosti diagnostikovaných poranení poškodeného. Zdravotné ťažkosti u poškodeného nenaplňovali svojou povahou znaky ťažkej ujmy na zdraví, aj napriek uvádzanej dobe liečenia a dobe práceneschopnosti, pretože táto doba je len orientačným kritériom na posúdenie intenzity a závažnosti poruchy zdravia alebo ochorenia (rozsudok NS SR sp. zn. 3Tz 13/1998). K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že zranenia poškodeného boli spôsobené mechanickým násilím pevného predmetu, ktorý mal za následok vznik pomliaždeniny a povrchového poranenia ušnice. Kinetickou energiou pevného predmetu, ktorý svojou plochou uzatvoril vonkajší zvukovod došlo k zvýšeniu vztlaku (poklopový mechanizmus) a prederaveniu tenkej blanky bubienka v jej zadnom kvadrante a ku vzniku dočasnej percepčnej poruchy sluchu vnútorného ucha. Charakter spôsobených zranení podľa znalca nasvedčuje tomu, že mohli vzniknúť viacerými údermi rukou (fackami) smerovanými do ľavej spánkovej oblasti hlavy poškodeného ( tak ako to uviedol poškodený) a mohlo sa jednať o dva údery rukou vykonané stredne silnou intenzitou. Poranenie ľavého ucha bolo z hľadiska závažnosti charakterizované ako stredne závažné s dočasným poškodením celistvosti blanky bubienka a oslabenia sluchu. Súd v danom prípade pri vyvodení právneho záveru, o tom, akú povahu mala ujma na zdraví vychádzal z tvrdenia poškodeného, zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca, ktorý potvrdil stredne závažné zranenie a obmedzenie obvyklého života u poškodeného počas doby maximálne 35 dní, preto súd ujmu na zdraví vyhodnotil ako ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.
Obžalovaný bol z protiprávneho konania priamo usvedčovaný poškodeným, znaleckým posudkom znalca MUDr. Miroslava Obtuloviča a nepriamo výpoveďami manželky a dcéry poškodeného ako aj listinnými dôkazmi. Svedok A. S. bol síce priamym svedkom konfliktu obžalovaného s poškodeným, ale tento nevedel potvrdiť ani vylúčiť fyzický atak obžalovaného voči poškodenému (údery), pretože aktéri konfliktu boli v pohybe a on bol od nich vzdialený cca 3 metre a iba ich „mixovanie“ rozdeľoval kvôli prítomnému dieťaťu.
V príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného došlo k ublíženiu na zdraví u poškodeného a v dôsledku toho aj ku vzniku škody jednak Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a jednak samotnému poškodenému, ktorí si nároky na náhradu škody uplatnili v prípravnom konaní. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si uplatnila nárok na náhradu škodu vo výške 70,75 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému a poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 12.355,20 eur za 720 bodov (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia).
Obžalovaný svoju vinu popieral, najmä fakt, že by spôsobil poškodenému ujmu na zdraví. Pripustil, že sa mixovali po tom, čo ho verbálne konfrontoval poškodený na ulici, bránil sa tiež tým, že nemohol poškodeného držať ľavou rukou, nakoľko má ľavú ruku nefunkčnú po úraze. Na podporu svojho tvrdenia doložil súdu lekárske potvrdenia z rokov 2003-2005, z ktorých síce vyplynulo, že obžalovaný skutočne utrpel úraz v roku 2003 s trvalými poškodeniami ľavej hornej končatiny, ale nie
v takom rozsahu, aby jeho ľavá ruka bola tak nefunkčná, že nemohol spôsobiť poškodenému ujmu na zdraví. Napokon vzájomné mixovanie obžalovaného a poškodeného potvrdil jednak sám obžalovaný a jednak svedok S., pričom mixovanie medzi aktérmi konfliktu by nebolo možné bez ich vzájomného uchopenia. Poškodený jednoznačne uviedol, že k útoku obžalovaného došlo pravou rukou na jeho ľavú stranu tváre a znalec potvrdil, že sa jednalo o údery strednej intenzity, ktoré boli spôsobilé spôsobiť zranenia poškodeného a mechanizmus ich vzniku korešpondoval s výpoveďou poškodeného. Zníženie hybnosti ľavej ruky obžalovaného nemalo zásadný vplyv na spôsobenie ujmy na zdraví u poškodeného, pretože k spôsobeniu ujmy na zdraví došlo pravou rukou obžalovaného. Na spôsobenie zranení poškodeného (mechanizmus zranenia) nepotreboval teda obžalovaný použiť ľavú ruku. Priame usvedčujúce dôkazy (výpoveď poškodeného a znalecký posudok) a nepriame dôkazy získané z výpovedí manželky a dcéry poškodeného logicky do seba zapadajú a vytvárajú reťaz usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému. Obranná verzia obžalovaného, že pri konflikte poškodeného neudrel je vyvrátená výpoveďou poškodeného aj znaleckým posudkom z oblasti zdravotníctvo a lekárskymi správami o ošetrení poškodeného.
Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu za svoje protiprávne konanie. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona (jednota vôle a vedomosti) a tento úmysel bol zrejmý z jeho aktívneho konania, kedy obžalovaný viedol útok strednej intenzity na nechránené citlivé časti tváre poškodeného a aj vzhľadom na spôsob ataku a fyzickú prevahu obžalovaného nemohli u neho nastať pochybnosti o možnom následku, teda mohol bezpečne vedieť a vnímať, že takto použité fyzické násilie spôsobí u poškodeného ujmu na zdraví. Zároveň obžalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu vedel, že k fyzickému útoku na poškodeného prišlo na mieste verejnosti prístupnom (frekventovaná ulica v krajskom meste), a že takým konaním mohol porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj zdravie a dôstojnosť poškodeného. Obžalovaný sa takýmto protiprávnym konaním dopustil trestných činov malej závažnosti, ktorá bola daná spôsobom vykonania, mierou zavinenia obžalovaného a rozsahom ujmy na zdraví.
Súd pri posudzovaní protiprávnosti konania obžalovaného vzal do úvahy všetky zabezpečené dôkazy aj skutočnosti, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona súd hodnotil intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, morálnu ujmu, následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne, vyhodnocoval závažnosť žalovaných trestných činov s prihliadnutím na uvedené kritéria. Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona) a ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestné činy.
Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, preto ho súd uznal za vinného skutkovo a právne podľa obžaloby prokuratúry.
Po zabezpečení listinných dôkazov k osobným pomerom obžalovaného, súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom zákone.
Obžalovaný U. L. bol v minulosti jedenkrát právoplatne odsúdený, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený a jedenkrát bolo trestné stíhanie voči nemu podmienečne zastavené. Súd obžalovanému po komplexnom vyhodnotení jeho osobných pomerov priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda že viedol riadny život a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom h), keďže protiprávnym konaním sa dopustil dvoch trestných činov. S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:1), súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest obžalovanému ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu uvedenej v § 41 odsek 1 Trestného zákona (jednočinný súbeh). Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy s rôznymi trestnými sadzbami, ukladal mu trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia z týchto dvoch posudzovaných
trestných činov prísnejšie trestného (§ 41 odsek 1 Trestného zákona), a to podľa ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona, pretože toto umožňovalo súdu uložiť obžalovanému trest odňatia slobody až na tri roky (kým ustanovenie § 156 odsek 1 Trestného zákona stanovovalo trestnú sadzbu vo výmere na 6 mesiacov až dva roky), s tým, že s poukazom na spodné hranice do úvahy prichádzajúcich trestných sadzieb nemohol ukladať trest odňatia slobody nižší ako 6 mesiacov. Súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj spôsobený následok, dospel k záveru, že účel trestu bude podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 6 mesiacov. Osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu, preto výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý a zabezpečí aj ochranu spoločnosti.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO 35 937 874 spôsobnú škodu vo výške 70,75 eur, ktorá vznikla v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému. Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností preukázaná.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenému T. W., spôsobenú škodu vo výške 2.307,20 eur, ktorá pozostávala z bolestného hodnoteného na 90 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnoteného na 50 bodov, teda spolu 140 bodov. Náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia súd vypočítal ako súčin počtu bodov a hodnoty bodu vo výške 16,48 eur ( 2% z priemernej mesačnej mzdy za rok (2014), ktorý predchádza roku kedy vznikla škoda). Bodové ohodnotenie bolo vyhotovené všeobecným lekárom poškodeného v lekárskom posudku (čl. 239-240). Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností preukázaná. Súd však podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ktorú si pôvodne uplatnil v celkovej výške 12.355,20 eur, pozostávajúcu z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia hodnoteného spolu na 720 bodov (po á 17,16 eur), na civilný proces. Dôvodmi vedúcimi súd k takémuto rozhodnutiu bola skutočnosť, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného bolo síce ohodnotené na základe prvotného lekárskeho posudku každé na 360 bodov, teda s určením celkového počtu 720 bodov avšak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po oboznámení sa ošetrujúcej lekárky poškodeného so znaleckým posudkom znalca MUDr. Obtuloviča (rozsah zranení), lekárka poškodeného svoj lekársky posudok upravila a zaslala súdu, pričom z opraveného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplývalo, že celkový počet bodov hodnotenia bolestného bol určený na 90 bodov a celkový počet bodov hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 bodov, teda nárok na náhradu škody mal súd preukázanú len v priznanej výške. Na priznanie zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody poškodenému súd teda nemal jednoznačný podklad a preto so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal súd poškodeného na civilné sporové konanie v súlade s ustanovením podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, keďže pôvodne uplatnený nárok na náhradu škody bol poškodenému priznaný len sčasti.
Vzhľadom na všetky podrobne uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu súd o vine a treste obžalovaného a o nárokoch na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.