Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-95-2016.pdf
PDF · 93.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Orange Slovensko,a.s.,Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: J. K., r.č. XXXXXX/ XXXX, X.. V. XX, XXX XX T. Q. X, o zaplatenie 453,46 Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 453,46 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých a vyfakturovaných služieb, k čomu sa zaviazal v zmluve o pripojení, preto mu vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody tak, ako sa k tomu v zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazal. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha nároku na zaplatenie škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané mobilné telefóny, telekomunikačné zariadenia G. C. X A. U. X.X XG vo výške 177,83 Eur a Y. C. XX B. vo výške 282,33 Eur. Žalobca má za to, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu XX.X.XXXX, v ktorom uviedol, že so žalobou súhlasí a vzhľadom na jeho finančnú situáciu nie je v jeho možnostiach uvedený dlh uhradiť naraz, preto žiada, aby mu súd povolil dlh splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne počnúc augustom 2016 až do úplného splatenia dlhu. 3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou tunajšiemu súdu XX.X.XXXX, zmluvou o poskytovaní verených služieb zo dňa XX.X.XXXX č. S. XXXXXXX, dodatkom k zmluve č. S. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou č. S. XXXXXXX, dodatkom k zmluve č. S. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa XX.X.XXXX, všeobecnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci: 4. Dňa XX.X.XXXX doručil žalobca žalobu, ktorou žiadal o žalovaného zaplatenie sumy 453,46 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobca nárok na zmluvnú pokutu ako paušalizovanej náhrady škody odvodzuje od skutočnosti, že žalovanému odpredal mobilné telefóny,telekomunikačné zariadenia G. C. X A. U. X.X XG vo výške 177,83 Eur a Y. C. XX B. vo výške 282,33 Eur. Suma vo výške 460,16 Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Zo zmlúv jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta - paušalizovaná náhrada škody, má tvoriť refundáciu prípadnej straty na kúpnej cene telefónov ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov, ktoré boli odpredané žalovanému a zľavnenou cenou, ktorú žalovaný za telefón zaplatil. Vyššie uvedené
skutočnosti súd zistil zo zmlúv č. S. XXXXXXX, dodatkom k zmluve č. S. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou č. S. XXXXXXX, dodatkom k zmluve č. S. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. 5. Zo žaloby žalobcu vyplynulo, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 193,30 Eur vyfakturovaných v období 03/2014-04/2014. 6. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa XX.X. XXXX oznámil žalobcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilná telefóny a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. 7. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody vo výške 453,46 Eur s tým odôvodnením, že ustanovenia Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilné telefóny, bola v inom súdnom konaní označená ako neprijateľná zmluvná podmienka (rozsudok T. E. G., č. k. XCo/XX/XXXX), a v súlade s ust. § 53a OZ, je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. 8. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané mobilné telefóny, telekomunikačné zariadenia G.O. C. X A. U. X.X XG vo výške 177,83 Eur a Y. C. XX B. vo výške 282,33 Eur. Žalobca má za to, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilné telefóny za cenu zvýhodnenej oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. 9. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru: 10. Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 11. Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify a účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. b/ cit. zákona. 12. Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa ust. § 53 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/ ďalej len " neprijateľná podmienka" /. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 15. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 16. Podľa § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a/ je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a poručovanie zmluvnej slobody. 17. Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.Podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného
výrobku alebo na prevzatie inej služby,2. Podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 18. Podľa čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. 19. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 20. Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 21. Predmetnou žalobou sa domáhal žalobca voči žalovanému nie zaplatenia zmluvnej pokuty, ale náhrady škody vo výške 453,46 Eur spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného spočívalo v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení v zmysle ktorého sa zaviazal, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a že po túto dobu bude využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne v dodatku k zmluve sa zaviazal , že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by vzniklo žalobcovi právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v zmluve, alebo v dodatku k zmluve. Skutočnosť, že žalovaný porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, a to platiť riadne a včas za poskytnuté služby, žalobca preukázal, nakoľko žalovaný cenu poskytnutých služieb žalobcovi uhradil až v dodatočnej lehote po doručení pokusu o pokonávku. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, podľa jeho tvrdenia, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a cenou akciovou. Škoda predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, pretože mobilné telefóny sa stali v zmysle dodatku vlastníctvom žalovaného. 22. Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody, vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je: 1./ protiprávny úkon, 2./ spôsobenie škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4./ zavinenie. 23. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 24. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku (doba platnosti a ukončenia zmluvy, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. 25. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 26. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy č. S., č. S. XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú z dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
27. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza 28. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 29. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj O. XX/XXXX, s. 151). 30. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (O. XX/XXXX, s 153). 31. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (O. XX/XXXX, s 152). 32. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a jeho akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb žalovaným podľa počtu mesiacov využívania v rámci zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode, by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným . Inú, ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilných telefónov súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovaného za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdŕžal dojednanú kúpnu cenu 2,- Eurá. 33. S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a to príčinná súvislosť. 34. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu žalobcu na náhradu škody vo výške 453,46 Eur spolu s príslušenstvom, po tom, čo zistil, že žalobca ničím nepreukázal odôvodnenosť stanovenia náhrady škody zmluvnej pokuty na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 OSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení CSP a nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.