Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1Csp/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08, právne zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: U. T., nar. XX.XX.XXXX, U. G. XX, XXX XX U. G., o zaplatenie 139,13 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

(1.) Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 139,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 139,13 € do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z titulu nároku na náhradu škody. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 17.02.2011 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb č. A5516838 (ďalej len ,,zmluva"), na základe ktorej žalovanej vypožičal SIM kartu, pričom táto žalovanej umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Za týmto účelom bolo žalovanej žalobcom priradené účastnícke telefónne číslo. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky a Dodatok k zmluve. Zároveň bol po uzavretí zmluvy žalovanej poskytnutý mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) za cenu, ktorá je oproti trhovej cene zvýhodnená, pričom sa tento zaviazal v zmysle Dodatku používať spolu s telekomunikačnými službami poskytnutými žalobcom a platiť za ne po dobu viazanosti. Žalovaná následne počas zmluve dohodnutej doby viazanosti nevyužívala telekomunikačné služby. Týmto konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda jednak z toho dôvodu, že mobilný telefón (komunikačné zariadenie) mu bolo predávané za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v zmluve v zmysle Dodatku; túto škodu žalobca vypočítal tak, že po odpočítaní predajnej ceny z nej odrátal cenu trhovú, pričom zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a to v celkovej uplatňovanej hodnote vo výške 139,13 €.

(2.) Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

(3.) Súd vo veci v zmysle § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP") vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko mal za to, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,00 €.

(4.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o pripojení č. A5516838 zo dňa 17.02.2011 č.l. 3, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A55168838 zo dňa 03.09.2014 č.l. 4, Prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve zo dňa 02.07.2014 č.l. 8, Pokusom o pokonávku zo dňa

23.04.2015 č.l. 11, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., č.l. 15 a zistil nasledovný skutkový stav:

(5.) Dňa 17.02.2011 uzatvorili žalobca so žalovanou Zmluvu o pripojení č. A5516838 (ďalej len ,,zmluva"), pričom táto bola uzatvorená podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súčasťou zmluvy je aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ,,Dodatok") uzatvorený dňa 03.09.2014, ako aj Všeobecné obchodné podmienky. V zmysle bodu 1.2 Dodatku je medzi žalobcom a žalovanou dohodnuté, že žalovanej je mobilný telefón predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 5 bode 1.2 Dodatku, výška ktorej sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a cenou poskytnutou v zmysle Dodatku. V zmysle bodu 2.3 Dodatku sa žalovaná zaviazala užívať služby poskytované žalobcom v zmysle ustanovení tohto Dodatku počas ustanovenej doby viazanosti, pričom nedodržanie tejto zmluvnej povinnosti má byť sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 159,00 €. Právo žalobcu požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne žalobcovi vtedy, ak žalovaná ako účastník tohto zmluvného vzťahu a) poruší povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby alebo povinnosť včas a riadne uhradiť iný svoj peňažný záväzok alebo platbu voči žalovanej ako podniku, alebo b) ak žalovaná ako účastník počas doby viazanosti dojednanej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku.

(6.) Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

(7.) Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

(8.) Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa") spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania a povolania. Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo osoba konajúca v jej mene alebo účet. Súd má aj v súvislosti s vyššie uvedeným za to, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom, na ktorého bude potrebné aplikovať ustanovenia OZ, ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa"), za účelom poskytnutia adekvátnej ochrany subjektu, ktorým je spotrebiteľ (v tomto prípade žalovaná).

(9.) Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(10.) Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná v celku.

(11.) Súd má za to, že predpokladom k tomu, aby mohol byť uplatnený nárok na náhradu škody priznaný v konaní pred súdom, je potrebné kumulatívne naplnenie nasledujúcich skutočností podmieňujúcich vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti: i) protiprávny úkon, ii) spôsobenie škody, iii) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, iv) zavinenie škodcu. Prvé tri predpoklady sú pritom objektívnej a skutkovej povahy; pri podmienke zavinenia je potrebné jej preukázanie žalobcom. Dôkazné

bremeno teda zaťažuje žalobcu; konkrétne je nutné nad dôvodnú pochybnosť dokázať, že vnútorný, subjektívny vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu bol daný. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a zároveň platiť včas a riadne cenu za poskytnuté služby; nešpecifikuje však konkrétne, ktorú z týchto povinností žalovaná porušila. Z dokazovania nie je pritom zrejmé, že došlo k porušeniu povinnosti platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, nakoľko okrem Pokusu o pokonávku zo dňa 23.04.2015 č.l. 11 spisu v spisovej dokumentácii absentujú listinné dôkazy, ktoré by preukázali tvrdenia žalobcu, že došlo k porušeniu týchto povinností (napr. predložené faktúry a pod.).

(12.) Pokiaľ ide o ďalšie predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, najmä pokiaľ ide o kategóriu škody ako takej, o škode možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd sa teda zaoberal otázkou existencie škody ako takejto právnej kategórie a zároveň skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu; takisto riešil skutočnosť, či existuje príčinná súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti žalovanou.

(13.) Žalobca špecifikuje škodu takým spôsobom, že táto má predstavovať rozdiel medzi predajnou a ,,akciovou" cenou predmetného mobilného telefónu. Mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) bol žalovanej predaný tak, že poskytnutie zľavy z kúpnej ceny nebolo zo strany žalobcu tak v zmluve, ani v Dodatku či všeobecných obchodných podmienkach viazané na akúkoľvek právne významnú podmienku, ktorá by mala vo vzťahu ku kúpnej cene rozväzovací charakter. Jediná forma sankcie pre prípad porušenia povinnosti žalovanou bola zmluvná pokuta dohodnutá v zmysle príslušného ustanovenia Dodatku citovaného vyššie. Povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi predajnou a ,,akciovou" cenou nevyplýva z Dodatku ani všeobecných obchodných podmienok; rovnako ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením vyššie citovaných povinností žalovanej (aj napriek tomu, že toto porušenie nebolo vzhľadom na absenciu dôkazov predložených žalobcom preukázané); je totiž následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho vôľovej autonómie a zmluvnej slobody. To, akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, nemá na tieto závery žiaden právne významný vplyv a táto skutočnosť je pri právnom posúdení veci právne bezvýznamná. Jediným možným následkom porušenia povinnosti žalobcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie očakávaného zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu však nie je takýmto následkom.

(14.) Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

(15.) Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .