Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-120-2016.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/120/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne S. Z., rod. H., nar. X.XX.XXXX, bytom N.. hrdinov XXX/XX, XXX XX N., občan SR zastúpená JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, proti žalovanému S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom N.. hrdinov XXX/XX, XXX XX N., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Zrušuje právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. 37 na 7. poschodí bytového domu na ulici Sovietskych hrdinov s. č. 432/34, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva.
II. Určuje, že byt bude naďalej užívať ako nájomca žalobkyňa.
III. Žalovaný je povinný vypratať byt a vyprataný ho odovzdať žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady.
IV. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 23.9.2016 požadovala zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 20.11.1993. Pochádzajú z neho dve dospelé deti, syn Milan a dcéra Lenka. Rozsudkom Okresného súdu Svidník, č. k. 4C/100/2016-14 zo dňa 2.8.2016 bolo manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2016. Rozhodnutím primátora Mesta Svidník z 22.8.2014, č. j.: 1823/5946/12 o uzatvorení nájomnej zmluvy bol im pridelený nájomný byt č. 37 na 7. poschodí bytového domu na ulici Sov. hrdinov 432/34 vo Svidníku, pozostávajúci z dvoch obytných miestností, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC s celkovou plochou 44,61 m2. Zmluvu o nájme uzatvorili dňa 1.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že im vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi ( teraz spoločný nájom bytu manželmi ). Tento byt spoločne užívajú, hoci sú rozvedení a o ďalšom nájme tohto bytu sa nedohodli. O nájme bytu sa nemôžu dohodnúť a medzi nimi dochádza k neustálym konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývajú na ňu, ale aj na ich deti, hlavne dcéru Lenku, ktorá je študentkou 3. ročníka na Prešovskej univerzite. Táto musela z bytu odísť, lebo ju žalovaný z bytu vyhnal a toho času býva u svojej babky. Syn Milan pracuje, ale domov nechodí, nakoľko sa s ním žalovaný neustále háda. Dopúšťa sa fyzického násilia a psychického násilia nielen voči žalobkyni, ale aj voči deťom. Žalovaný nikde nepracuje už asi 7 - 8 rokov, neustále požíva alkoholické nápoje a jeho sklony k násilnostiam a agresivite stále pretrvávajú. Neprispieva ani na náhradu za byt ( 250,- eur mesačne ), resp. domácnosť, všetky tieto náklady uhrádza výlučne žalobkyňa, aj keď momentálne býva u svojej matky kvôli agresivite žalovaného.
3. Predmetom konania bolo zrušenie práva spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. 37 na 7. poschodí bytového domu s. č. 34 vo Svidníku, na ulici Sov. hrdinov 432/34, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to: zmluva o nájme bytu zo dňa 1.10.2014, rozhodnutie primátora mesta o uzatvorení nájomnej zmluvy zo dňa 22.8.2014, vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.12.2016, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 9.1.2017, stanovisko Mesta Svidník zo dňa 13.3.2017, pripojený spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4C/100/2016, spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/120/2015 a zistil tento skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 4C/100/2016 zo dňa 2.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2016 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že vzťahy účastníkov sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní účel a ani nemožno očakávať jeho plnenie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že prvé problémy nastali v rokoch 1999 až 2000, kedy navrhovateľka zistila, že odporca je násilníckej povahy. Problémy začali vznikať neskôr z dôvodu nedôstojného správania sa odporcu k navrhovateľke. Odporca pripustil nevhodné správanie v tom, že navrhovateľku nahlásil zamestnávateľovi, taktiež počas konania mal nevhodné výroky na adresu navrhovateľky a bol súdom upovedomený na slušné správanie a dôstojnosť vo vzťahu k navrhovateľke.
6. Z rozhodnutia primátora Mesta Svidník súd zistil, žalobkyni bolo oznámené, že na základe žrebovania bytov zo dňa 19.8.2014 je potrebné uzatvoriť so správcom bytov nájomnú zmluvu na dobu určitú 3 roky v lehote 15 dní.
7. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.10.2014 na čl. 5 spisu súd zistil, že žalobkyňa ako nájomkyňa a jej manžel a Mesto Svidník ako prenajímateľ uzatvorili nájomnú zmluvu k predmetnému bytu na dobu určitú do 30.9.2017 s dohodnutou výškou nájomného 111,25 eura mesačne a spolu nájomné a zálohové preddavky činia 212,65 eura mesačne.
8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.12.2016 na čl. 17 spisu súd zistil, že tento si podal žiadosť o garsónku, preto žiada súd o pozhovenie zrušenia práva spoločného nájmu bytu, kým mu Mestský úrad vo Svidníku nepridelí nájomný byt.
9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2017 zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch.
10. Mesto Svidník, v stanovisku prenajímateľa zo dňa 13.3.2017 na čl. 26 spis uviedlo, že k predmetnému bytu neeviduje žiaden dlh a nájomnú zmluvu podpísala žalobkyňa. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, navrhlo prikloniť sa k tomu nájomcovi, ktorý pravidelne tieto platby uhrádza, či prejavuje záujem práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy.
11. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 3.4.2017 uviedla, že nájom bytu získala na základe žiadosti, ktorú si podala na Meste Svidník. Za byt zaplatila akontáciu vo výške 668,- eur a stále platí aj nájomné a žalovaný jej ničím neprispieva. Prechodne musela aj s deťmi odísť z bytu pre správanie žalovaného, ktorý neustále pil, bral jej peniaze, na nič neprispieval, stále kričal, nadával a fyzicky ju napádal. Dcéra, ktorá študuje na vysokej škole nemá vytvorené podmienky na štúdium, pretože ju vyhodil z bytu.
12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
13. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
14. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca
15. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
16. Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
19. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporovým stranám vznikol na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy spoločný nájom bytu manželmi. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené a bývalí manželia sa nedohodli o ďalšom nájme bytu. Za uvedenej situácie boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie práva spoločného nájmu bytu /prvý výrok/.
21. Pri určení, kto bude byt naďalej užívať ako nájomca / druhý výrok / považoval súd za podstatné zohľadniť, kto sa pričinil o uzavretie nájomnej zmluvy a kto si plnil povinnosť platiť nájomné a za služby spojené s užívaním bytu, keďže strany sporu už v súčasnosti maloleté deti nemajú a uvedené vyplýva aj zo stanoviska prenajímateľa. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že o nájom bytu sa zaslúžila ona podaním žiadosti o pridelenie bytu a uzavretím nájomnej zmluvy a za byt platby zabezpečovala sama. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel, súd ich považoval za nesporné. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že byt bude naďalej užívať ako nájomca žalobkyňa.
22. Ustanovenie § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka nedovoľuje súdu rozhodnúť v predmetnej veci bez rozhodnutia o bytovej náhrade / viazané výroky /, preto súd tretím výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť vypratať byt a vyprataný ho odovzdať žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade, teda o tom, že žalovanému bytová náhrada nepatrí, súd aplikoval ustanovenie § 712a ods. 8 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Z vykonaného dokazovania ( rozsudok o rozvode manželstva ), ako aj z tvrdení žalobkyne v tomto konaní, ktoré žalovaný nepoprel súd zistil, že žalovaný sa dopúšťal voči žalobkyni a deťom fyzického a psychického násilia.
23. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnom konaní súd nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že rozhodnutie v predmetnej veci je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla podať žalobu, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom. Naviac, žalovanému môžu vzniknúť náklady spojené s vyprataním a odovzdaním predmetného bytu.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).