Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-97-2023.pdf
PDF · 124.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/97/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres Prievidza, trvale bytom C. - D. E. XX XXX, F. C., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. júla 2023 pod sp. zn. 2T/105/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2024 v Trenčíne, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d), odsek 3 Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej A. B. z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres Prievidza, t. č. na slobode, podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 28. decembra 2021 pod č. k. 2Pv 6/21/3307-37, doručenej okresnému súdu dňa 29. decembra 2021, pre trestný čin prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
ako osoba konajúca za podnikateľský subjekt Castle, s.r.o. so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 48 141 348 v úmysle znížiť daňovú povinnosť spoločnosti Castle, s. r. o. na dani z príjmu právnickej osoby, v mesiaci december 2018 v kancelárii spoločnosti CIB, a. s., G. H. X, I., okres Prievidza, predložila účtovníčke spoločnosti k vypracovaniu daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 neoprávnene k zaúčtovaniu fiktívnu faktúru č. 27/ 2018 zo dňa 17.12.2018 od dodávateľa Victory center, n. o., za vypracovanie podnikateľského zámeru na DSS v celkovej sume -12.000,- Eur napriek tomu, že vedela, že podnikateľský zámer na DSS neziskovou organizáciou Victory center, n. o. pre Castle, s. r. o. vypracovaný nebol a ani nemal byť, ktorú faktúru účtovníčka na základe jej pokynu zaúčtovala na ťarchu nákladov spoločnosti a takto vypracované daňové priznanie s určením si vlastnej daňovej povinnosti vo výške -376,65,- Eur bolo dňa 28.6.2019 elektronicky podané Daňovému úradu Bratislava, čím došlo k skráteniu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 vo výške -2.520.- Eur,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, zo dňa 03. júla 2023 pod sp. zn. 2T/105/2021 bola obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú, na podklade podanej
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza podľa § 234 odsek 1 Tr. poriadku zo dňa 28. decembra 2021 pod č. k. 2Pv 6/21/3307-37, doručenej okresnému súdu dňa 29. decembra 2023, zo spáchania trestného činu prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
ako osoba konajúca za podnikateľský subjekt Castle, s.r.o. so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 48 141 348 v úmysle znížiť daňovú povinnosť spoločnosti Castle, s.r.o. na dani z príjmu právnickej osoby, v mesiaci december 2018 v kancelárii spoločnosti CIB, a. s., G. H. X, I., okres Prievidza, predložila účtovníčke spoločnosti k vypracovaniu daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 neoprávnene k zaúčtovaniu fiktívnu faktúru č. 27/ 2018 zo dňa 17.12.2018 od dodávateľa Victory center, n.o., za vypracovanie podnikateľského zámeru na DSS v celkovej sume -12.000,- Eur napriek tomu, že vedela, že podnikateľský zámer na DSS neziskovou organizáciou Victory center n.o. pre Castle, s. r. o. vypracovaný nebol a ani nemal byť, ktorú faktúru účtovníčka na základe jej pokynu zaúčtovala na ťarchu nákladov spoločnosti a takto vypracované daňové priznanie s určením si vlastnej daňovej povinnosti vo výške -376,65,- Eur bolo dňa 28.6.2019 elektronicky podané Daňovému úradu Bratislava, čím došlo k skráteniu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 vo výške -2.520.- Eur,
Za tento trestný čin bol obžalovaná odsúdená nasledovne :
Podľa § 276 odsek 1, § 38 odsek 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 2, § 38 odsek 2 Tr. zákona jej bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu a výkonu prokúry v oboch spoločnostiach alebo družstve, vykonávať podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene na 15 (pätnásť) mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní (na ktorom bol osobne prítomný jej zvolený obhajca i intervenujúca a dozorová prokurátorka ), napadla odvolaním v celom rozsahu, t. j. proti všetkým jeho výrokom prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaná. Svoje odvolanie obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu odôvodnila písomne podaním zo dňa 20. septembra 2023 v ktorom doslovne uviedla, že :
„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza som bola uznaná za vinú zo spáchania prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona v trestnej veci sp. zn. 1T33/2018 vyhláseným dňa 03.07.2023 za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov. Súčasne mi bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu a výkon prokúry v oboch spoločnostiach, alebo družstve, vykonávať podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Proti uvedenému rozsudku podal obhajca na hlavnom pojednávaní odvolanie do všetkých výrokov, ktoré písomne odôvodňujem. Súd v napadnutom rozsudku ustálil skutkový stav na základe znaleckého posudku J. K. F. č. 9/2022, výpovedí svedkov L. C., M. N. G., J. J. H., A. D. a N. O. P.. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd sa nezaoberal námietkou obžalovanej týkajúcej sa porušenia práva na obhajobu, neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov, odignoroval listinné dôkazy a námietky predložené obžalovanou týkajúce sa hodnovernosti svedkov, a to aj napriek tomu, že predmetné listinné dôkazy boli oboznámené. Žiadnym spôsobom sa súd nevenoval motívu spáchania skutku. V konečnom dôsledku o formálnosti rozhodnutia svedčí aj skutočnosť, že obžalovanej spoločnosti Castle, s.r.o. bol uložený peňažný trest v sume 1.500,- € napriek tomu, že súd mal nepochybne vedomosť, že táto spoločnosť je predĺžená a od roku 2019 nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a teda je viac ako pravdepodobné, že uložený peňažný trest nebude uhradený. Dňa 29.11.2021 v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu požiadal obhajca obžalovanej vyšetrovateľa PZ o nahliadnutie do zaistenej účtovnej evidencie spoločnosti Castle, s.r.o., ktorá ako bola ako dôkaz v trestnom konaní podrobená znaleckému skúmaniu. Oznámením vyšetrovateľa PZ zo dňa 30.11.2021 bolo obhajcovi obžalovanej nahliadnutie do účtovnej evidencie odmietnuté. Teda pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu nebolo obhajcovi umožnené oboznámiť sa so
všetkými zabezpečenými dôkazmi v trestnom konaní, čo je možné považovať za porušenie práva na obhajobu. Obhajca vzniesol námietku porušenia práva na obhajobu na začiatku hlavného pojednávania a opätovne na túto skutočnosť upozornil aj v rámci záverečnej reči. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd sa touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal a ponechal ju úplne bez povšimnutia. Trestné konanie bolo začaté na základe trestného oznámenia spoločnosti MB One s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je svedok L. C., teda na základe oznámenia menovaného svedka. Svedok p. C. prestavuje osobu, ktorú sa bez akýchkoľvek pochybností dovoľujem nazvať podvodníkom. Svedčia o tom mnohé skutočnosti a to ako v iných veciach, ale ja v tejto prejednávanej trestnej veci. Ako príklad je možné uviesť jeho trestné oznámenie na odcudzenie motorového vozidla AUDI Q3 osobou Aksu Ferah v Nemecku, kde sa následne zistilo, že p. C. menovanému za spoločnosť MB One s.r.o. podpísal splnomocnenie na použitie motorového vozidla do zahraničia a vybavenia colných formalít. Rovnako klamal keď uviedol, že v mene spoločnosti Castle, s.r.o. nevykonával žiadnu sprostredkovateľskú činnosť v oblasti sprostredkovanie finančných služieb, čo napríklad vyvracia predložený dodatok k Zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 15.05.2018. Taktiež nie je pravdou, že by spoločnosť Castle, s.r.o. mala len jeden účet ako uvádza p. C.. Jeden účet č. 1314479004 bol v Q. C. zriadený 10.4.2015 a druhý účet č. 1314479012 bol zriadený v Q. C. dňa 24.7.2017 pričom v oboch prípadoch bol disponentom výlučne p. C.. Záverom k osobe p. C. je potrebné taktiež poukázať aj na jeho vyjadrenie v prejednávanej trestnej veci (uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku), že niekedy v roku 2018 zistil, že na účte spoločnosti chýbajú peniaze za nájom bytu jeho manželky na základe tejto skutočnosti bolo podané trestné oznámenie, ktoré bolo zastavené. Prečo bolo trestné konanie zastavené už však neuviedol, pretože v konečnom dôsledku bolo zistené, že klamal vlastnej manželke a tieto finančné prostriedky si sám prevádzal na svoj súkromný účet. Uvedené skutočnosti potvrdzujú listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené a nachádzajú sa v prílohovej obálke čl. 444 a 503. V rámci predmetnej trestnej veci svedok uviedol, že predkladal všetky doklady spoločnosti účtovníčke nakoľko obžalovaná nesedela v tej budove ako účtovníčka, ale faktúru č. 27/2018 predložila účtovníčke obžalovaná. Na otázku prokurátora, či vie niečo uviesť k dobropisu k uvedenej faktúre uviedol, že nevie, ale v rámci prípravného konania v rámci výsluchu dňa 05.10.2021 uviedol, že v účtovníctve sa dobropis nachádzal. Taktiež klamal, keď uviedol, že obžalovaná ešte v roku 2019 konala za spoločnosť Castle, s.r.o., pretože bola konateľkou podľa obchodného registra, čo opätovne nie je pravdou nakoľko spoločnosť už nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a účtovnú závierku a daňové priznanie bolo výlučne v kompetencii p. C.. Rovnako p. C. klamal na hlavnom pojednávaní v prípade otázky, či v súvislosti s účtovnou závierkou boli vykonané valné zhromaždenia na čo odpovedal, že takým spôsobom akým sa vykonávajú všetky, napíšu sa doklady, podpíšu sa. Ani v jednom prípade počas fungovania spoločnosti nedošlo k zvolaniu valného zhromaždenia, nikdy nedošlo k schváleniu účtovnej závierky valným zhromaždením, všetky účtovné závierky ako aj daňové priznania realizoval výlučne p. C. bez účasti obžalovanej ako spoločníčky. Túto skutočnosť bolo možné preveriť jednoduchým spôsobom prostredníctvom listinného dôkazu účtovnej evidencie spoločnosti. Svedkyňa J. H. predstavuje spriaznenú osobu s p. C.. Obaja už dlhší čas spolupracujú, okrem vedenia účtovníctva pre spol. Castle, s.r.o. J. H. viedla aj účtovníctvo spoločnosti p. C. L. F., s.r.o.. Súčasne obaja mali kancelárie v rovnakom objekte na adrese G. H. X, I.. A možno mať teda pochybnosti o jej svedeckej výpovedi. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam s odkazom na už uvedený vzťah medzi p. C. a J. H. poukazujem na to, že neboli sa schopní v úvodzovkách títo dvaja ani dohodnúť, aby z ich výpovedí nevyplynuli určité rozpory a nejasnosti. N. C. tvrdil, že účtovné doklady nosil J. H. on, ale J. H. uviedla, že účtovné doklady nosila výlučne obžalovaná. N. C. tvrdil, že účtovníctvo prevzal od konateľa spoločnosti CIB on za prítomnosti J. H., ale J. H. uviedla, že účtovníctvo prevzala manželka p. C., ale ona účtovníctvo neodovzdávala. Rovnako vyplývajú nejasnosti aj z tvrdení J. H.. Ako mohla informovať obžalovanú o daňovej povinnosti, keď nemohla ešte vedieť v mesiaci december aká bude jej výška a to z logického dôvodu – nemala ešte k dispozícii všetky účtovné doklady ako napríklad faktúry za dodávané služby ako vedenie účtovníctva, dodávku energií, nájomné, mzdy, odvody, odmeny za sprostredkovanie, výpis z účtu na december ktorý banka vydáva až v mesiaci január a podobne. Taktiež je potrebné poukázať na to, že v mnohých prípadoch si nepamätá, či bol pri niektorých stretnutiach s obžalovanou prítomný aj p. C., či p. C. odosielal účtovné závierky na základe ústnej dohody s obžalovanou, ale na druhej strane bez akýchkoľvek pochybností tvrdí, že faktúru č. 27/2018 doniesla obžalovaná. V súvislosti s manipuláciou s dokladmi spoločnosti Castle, s.r.o., či už účtovnými alebo inými je potrebné poznamenať, že obžalovaná nemala dôvod tieto nosiť účtovníčke nakoľko kanceláriu v objekte nachádzajúcom sa v obci Koš mal p. C. a ako vyplýva z vyjadrenia p. D., doklady sa v kancelárii spoločnosti od všetkých maklérov dávali na stôl, kde si ich p. C. preberal a nosil účtovníčke. Vo vzťahu k výpovedi R. P. považujem za nedôveryhodného svedka nakoľko ide o osobu ktorá má na základe obchodných vzťahov voči spoločnosti obžalovanej
nesplatený záväzok. Súčasne ide o osobu, ktorá má množstvo záväzkov aj voči iným osobám, je proti jej osobe vedených množstvo exekučných konaní a ako už bolo v tejto veci predložených množstvo listín a argumentované v rámci konania o väzbe v mnohých prípadoch má snahu kriminalizovať svojich veriteľov a takýmto spôsobom sa ich zbaviť resp. eliminovať ich snahy. Na mieste je možné tvrdiť, že táto svedkyňa klamala. V súdnom spise doložených prepisov SMS komunikácie zo dňa 15.6., 1.7., 27.8.2022 vyplývajú správy R. P. o údajných bankových presunoch ktoré mali smerovať k odkúpeniu objektu vo vlastníctve spoločnosti obžalovanej. A už z SMS komunikácie zo dňa 30.8.2022, kedy už bolo jasné, že ide zo strany R. P. o klamstvá a boli získané ďalšie informácie o jej dlhoch oznamuje SMS dňa 30.8.2023 v čase 17:59 že ide na políciu, ale ako vyplýva z trestného oznámenia toto bolo podané na OR PZ odbor kriminálnej polície v Prievidzi dňa 30.8.2023 v čase 16:30 až 18:00 teda išlo zo strany pani doktorky o zastrašovanie a v konečnom dôsledku toto trestné oznámenie bolo odmietnuté. Snaha kriminalizovať obžalovanú a aj p. D. pokračuje o čom svedčí ďalšie podané trestné oznámenie na obe uvedené osoby. Na hlavnom pojednávaní po predložení jej osobou podpísaného vyhlásenia vyhlásila, že toto podpísala pod nátlakom. Akým nátlakom keď ako vyplýva z SMS správ zo dňa 6.6.2022 (12:19 Si ok? odpoveď 19:53 Zavolám neskôr. 19:54 Ok ale budeš mi pravidelne aspoň písať ze si ok. Fakt ma drbne od stresu aby sa ti niečo nestalo.. ak sa mi niečo stane , tak to pripis na ucet tomu drbnutemu súdu), teda v deň konania hlavného pojednávania prejavovala priateľský záujem o osobu obžalovanej. Rovnako aj doručenie tohto vyhlásenia mailom na súd bolo uskutočnené v čase pred 09:00 hod. keď sa obžalovaná nachádzala už v budove súdu. Zastávam názor, že bolo nevyhnutné sa venovať aj motívu spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného. Ako sám p. C. uvádza on vstúpil do spoločnosti Castle, s.r.o. s kapitálom a obžalovaná vykonávala realitnú činnosť. Obžalovaná napriek tomu, že bola v postavení spoločníka a konateľa bola v spoločnosti de facto ako zamestnanec, o čom svedčí aj skutočnosť, že bola evidovaná ako zamestnanec na hlavný pracovný pomer s mesačnou mzdou, teda nemala žiadny záujme na hospodárení a ekonomickej kondícii spoločnosti, nikdy nebola prostredníctvom valného zhromaždenia účastná na schvaľovaní účtovnej závierky tak, ako to vyžaduje právna úprava týkajúca sa postupu schvaľovania účtovnej závierky v spoločnosti, ani na jednej účtovnej závierke sa nenachádza jej podpis o čom svedčí aj skutočnosť, že podľa výpisu zo zbierky listín bolo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky za rok 2018 doručené dňa 14.9.2019, kedy už účtovnú evidenciu mal v moci výlučne p. C. a spolu s obžalovanou nekomunikovali, nikdy nebola oboznámená s podávaným daňovým priznaním, nedisponovala respektíve nemala prístup na bankový účet (len v prípade, že p. C. jej dal bankomatovú kartu, aby vybrala finančné prostriedky alebo niečo zaplatila) Taktiež je potrebné uviesť, že spoločnosť Castle, s.r.o. podľa údajov z finstav.sk mala celkovú zadlženosť 78,20 %, záväzok voči sociálnej poisťovni a spoločnosť p. C. L. F., s.r.o. mala celkovú zadlženosť 67,15 % a záväzky voči finančnej správe, všeobecnej zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni. Výlučne p. C. vykonával úhrady odvodov a daní, výlučne on sám ako už bolo uvedené podával daňové priznania, výlučne on sám schvaľoval účtovné závierky. p. C. výlučne sám schválil účtovnú závierku za rok 2018, sám podal daňové priznanie, sám uhradil daň za rok 2018 v sume 376,65 €. Teda vyvstáva otázka kto mal záujme na úhrade čo najnižšej daňovej povinnosti. Ak zoberieme do úvahy zadlženosť uvedených spoločností, ich záväzky, vstup p. C. s kapitálom do spoločnosti Castle, s.r.o. je možné tvrdiť, že jediný kto mal záujem na úhrade, čo najnižšej daňovej povinnosti a teda motív na spáchanie predmetného trestného činu bol p. C. a to o to viac, že p. C. uviedol, že o faktúre nič nevedel, nepoznal organizáciu Victory Center, n.o. a napriek tomu ju bez ďalšieho zahrnul do účtovnej závierky a daňového priznania. Bez povšimnutia zostala existencia dobropisu č. 1/2019, s jeho existenciou sa nevysporiadal v prípravnom konaní vyšetrovateľ, ale ani prokurátor pri podaní obžaloby. Je otázne, keď svedkyňa J. H. tvrdí, že faktúru č. 27/2018 jej doniesla obžalovaná, akým spôsobom sa dobropis dostal do dokladov účtovnej evidencie, keď jeho existenciu potvrdila J. H. ako aj p. C. a v konečnom dôsledku jeho existenciu potvrdila aj znalkyňa. Faktúra a dobropis predstavujú bežnú účtovnú operáciu, dobropis predstavuje opravnú faktúru. V konkrétnej prejednávanej veci na základe konania p. C. síce došlo k zníženiu daňovej povinnosti za rok 2018, ale v prípade, že by si p. C. ako jediný konateľ spoločnosti Castle, s.r.o. v roku 2020, nakoľko obžalovaná bola konateľkou spoločnosti od 6.5.2015 do 13.2.2020, splnil povinnosť a podal by daňové priznanie za rok 2019 so zaúčtovaním dobropisu došlo by k navýšeniu daňovej povinnosti a nedošlo by ku kráteniu dane. Prečo tak neurobil a nesplnil si povinnosť je otázne a táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom vyriešená a možno sa opätovne domnievať, či toto nekonanie zo strany p. C. súvisí s kondíciou vyššie uvedených spoločností a motívom. Obžalovaná nemala žiadny záujme na ekonomickej činnosti, resp. finančnej kondícii spoločnosti Castle, s.r.o., mala svoje vlastné obchodné aktivity. K rokovaniam týkajúceho sa vypracovania podnikateľského zámeru na DSS došlo, čo potvrdila svedkyňa R. P. a tento podnikateľský zámer mal byť vypracovaný pre spoločnosť Rocca Investments, a.s., ktorá bola a je vlastníkom objektu v ktorom mala byť DSS zriadená, teda nebol dôvod
konať zo strany mojej klientky za spoločnosť Castle, s.r.o.. Po tom, čo bolo zistené, že faktúra č. 27/2018 je adresovaná odberateľovi Castle, s.r.o. zavolala p. D., ktorý konal v mene R. P., na vydanie dobropisu č. 1/2019, ktorý de facto faktúru č. 27/2018 stornoval. Oba dokumenty boli odložené v euroobale na jej stole v kancelárii spoločnosti v objekte Domus v Prievidzi. Nie je jasné akým spôsobom sa uvedené účtovné doklady dostali do rúk účtovníčky Ing. Chudej nakoľko obžalovaná nemal žiadny dôvod tieto doklady predkladať účtovníčke J. H.. Dovoľujem si navrhnúť, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo veci sp. zn. 2T/105/2021 vyhlásený dňa 03.07.2023 a tento zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby predmetnú vec znovu prejednal a rozhodol.“
Dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sa k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovanej do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa vykonalo za splnenia všetkých procesných podmienok, t. j. v prítomnosti obžalovanej i jej zvoleného obhajcu, v rámci konečného návrhu uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovanej ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť. Uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný, keď sa už okresný súd dostatočne vysporiadal aj s obhajobnými námietkami obžalovanej, ktoré obžalovaná zopakovala aj v rámci odvolacích námietok, ako aj s dôveryhodnosťou svedkov, a to aj vo vzťahu k rozsahu dokazovania. potrebného pre rozhodnutie vo vzťahu k obžalovanej.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na ich písomné odôvodnenie ich odvolania, na ktorom aj naďalej zotrváva. Osobitne zdôraznil, že obžalovaná nemala žiaden prístup k účtovným dokladom za inkriminované obdobie, ani už nebola konateľkou v čase podávania daňového priznania v roku 2019. Toto bolo v kompetencii konateľa C., ktorý mal aj súčasne vedomosť o dobropise k predmetnej faktúre, čo sám potvrdil v rámci svojej svedeckej výpovede a napriek tomu predmetnú faktúru do daňového priznania zaúčtoval, hoci mal o nej relevantné pochybnosti. Zdôraznil, že už v prípravnom konaní obhajobe nebolo umožnené nahliadnuť do celého účtovníctva, ktoré bolo v trestnom konaní ako dôkaz zaistené a toto sa mu nepodarilo ani v konaní pred súdom. Záverom navrhol, aby odvolací krajský súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa ona žalovaného skutku dopustila.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo uviedol jej obhajca v rámci práva na konečný návrh a navyše zdôraznila, že v konaní pred okresným súdom prokurátor jej obvinenie postavil výlučne na ničím nepodložených domnienkach, ktoré prezentovala účtovníčka a konateľ C., ktorý mal sám problémy pri svojom podnikaní, kedy bol aj odsúdený pre nevyplatenie mzdy, keď trestné oznámenie na jeho osobu podávala ona spolu s inými zamestnancami. Je toho názoru, že konateľ C. ako svedok vypovedal práve z tohto dôvodu. Účtovníčka a konateľ C. mali spoločnú kanceláriu, boli v úzkom kontakte a jedine konateľ C. okrem účtovníčky mal prístup k celému účtovníctvu. Čo je však podstatné je tá skutočnosť, že aj k peňažnému účtu spoločnosti a konateľ C. bol ako jediný oprávnený aj elektronicky komunikovať s finančnou správou. Ona takéto oprávnenie nemala a ani nemala žiaden motív k tomu, aby konala tak, ako je jej kladené za vinu podanou obžalobou. Práve účtovníčka vo svojej výpovedi klamala, pretože ak jej mala povedať v decembri 2018, že budú mať vysoký základ daňovej povinnosti, tak to nemá žiadnu logiku, pretože v tom čase to vedieť určite nemohla, pretože tieto skutočnosti je možné zistiť vždy až s väčším odstupom času.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 11. júna 2024, na podklade podaného odvolania obžalovanej, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 23. novembra 2023, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania, ktorým obžalovaná napadla všetky výroky prvostupňového okresného súdu, krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr. poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že odvolanie obžalovanej, ktoré je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je dôvodné v celom rozsahu.
Krajský súd v posudzovanom prípade bol na podklade podaného odvolania obžalovanej viazaný prieskumnou povinnosťou vo vzťahu k všetkým napadnutým výrokom rozsudku prvostupňového okresného súdu a takto zistil, že prvostupňový okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal všetky dostupné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku je dôvodný záver v tom, že neexistuje žiaden relevantný a už ďalší dostupný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Už úvodom vo vzťahu k preskúmavanému výroku o vine dospel krajský súd k nepochybnému záveru, že prvostupňový okresný súd zásadným spôsobom pri hodnotení pred ním vykonaných zákonných dôkazov pochybil, keď vyslovil svoj nepochybný záver o tom, že páchateľom žalovaného skutku je aj obžalovaná, ktorej potom uložil v rámci ukladania trestnoprávnych sankcií podmienečný trest odňatia slobody na 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého obžalovanej odložil na skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov a súčasne aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu a výkonu prokúry v oboch spoločnostiach, alebo družstve, vykonávať podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene na 15 (pätnásť) mesiacov tak, ako to vyplýva a je aj uvedené vo výrokovej časti citovaného a odvolaním obžalovanej napadnutého rozsudku prvostupňového okresného súdu.
Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou je povinný objasňovať skutočnosti, ktoré svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odvolací súd môže iba výnimočne vstupovať do hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom. Je tomu tak iba v prípadoch, ak sa prvostupňový súd zásadným spôsobom odchýli od zákonného hodnotenia dôkazov (§ 2 odsek 12 Tr. poriadku), prípadne ak jeho hodnotenie zjavne vybočuje aj z rámca logického uvažovania. Naproti tomu ak tomu tak nie je, teda ak prvostupňový okresný súd v súlade so zákonom hodnotí zákonným spôsobom vykonané dôkazy, pritom sú aj jeho úvahy a hodnotenie v rámci logického uvažovania, a odvolateľ sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, resp. má iné, svoje subjektívne predstavy o hodnotení vykonaných dôkazov, nejde o žiadne pochybenie, ktorá má viesť k zrušeniu napadnutých výrokov riadnym opravným prostriedkom.
V posudzovanom prípade v rámci svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku o vine odvolaním obžalovanej krajský súd ale zistil, že prvostupňový okresný súd sa dopustil viacero zásadných pochybení pri zákonnom hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré boli inak vykonané v súlade so zákonom a ktoré však jednoznačne spochybňujú nepochybnosť a presvedčivosť napadnutého výroku o vine obžalovanej a spôsobujú teda jeho zákonnú neakceptovateľnosť, najmä pokiaľ ide preukázanie toho, či žalovaný skutok, skutočne spáchala aj obžalovaná.
Okresný súd dostatočne dôsledne nepostupoval v intenciách § 2 odsek 12 Tr. poriadku pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo a v ich súvislostiach, nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto dospel k nesprávnemu a k chybnému záveru o vine obžalovanej. Okresný súd v napadnutom rozsudku nepostupoval ani v súlade s § 168 odsek 1 Tr. poriadku, keď sa nedostatočne vysporiadal s rozhodnými skutočnosťami, na ktoré v rámci svojej obhajoby obžalovaná poukazovala. Okresný súd za hlavné usvedčujúce dôkazy považoval svedecké výpovede svedkyne J. J. H. – účtovníčky spoločnosti Castle s.r.o. a L. C. – druhého konateľa spoločnosti. Krajský súd naproti záveru okresného súdu však ani jednu z uvedených svedeckých výpovedí nepovažoval za presvedčivú a uveriteľnú. Vo vzťahu k obom týmto svedeckým výpovediam zistil viaceré relevantné rozpory, a to či už vo vzťahu k skorším výpovediam z prípravného konania, alebo vo vzájomných súvislostiach. Svedkyňa J. H. si pri výpovedi na hlavnom pojednávaní nepamätala na niektoré základné veci vo vzťahu k účtovníctvu spoločnosti (napr. či robila účtovnú závierku za rok 2019 a 2018, či robila daňové priznanie spoločnosti za rok 2018), avšak na niektoré si však prekvapivo pamätala úplne presne, napríklad že práve fiktívnu faktúru č. 27/2018 dala zaúčtovať obžalovaná, a to po tom, čo spolu preberali účtovné výsledky spoločnosti, z ktorých malo vyplývať, že spoločnosť bude mať vysoký daňový základ. Práve táto časť výpovede tejto svedkyne však u krajského súdu vzbudila pochybnosti, nakoľko je málo pravdepodobné, že by svedkyňa ako účtovníčka spoločnosti pred ukončením zdaňovacieho obdobia vedela vyhodnotiť presný stav účtovníctva vo vzťahu k vzniku vysokého daňového základu
spoločnosti. Obdobne krajský súd ďalej poukazuje aj na vzájomné rozpory výpovede svedkyne J. H. a svedka C., keď svedkyňa si bez pochybností presne pamätá, že účtovné doklady jej dávala iba poškodená, čo je však v rozpore sa tým, čo uvádzal svedok C., ktorý vyslovene uviedol, že doklady tejto svedkyni odovzdával aj on. Výpoveď svedka C. je ďalej rozporná s jeho vlastnou skoršou výpoveďou v otázke jeho vedomosti o existencii dobropisu č. 1/2019, keď vedomosť o prítomnosti tejto listiny v účtovníctve v prípravnom konaní priznal a na hlavnom pojednávaní túto svoju vedomosť. Krajský súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že účtovníctvo bolo vedené najskôr svedkyňou J. H., ktorá pripravovala účtovnú závierku aj daňové priznanie spoločnosti za rok 2018. Následne v priebehu roku 2019 bolo, v zmysle svedeckých výpovedí, účtovníctvo spoločnosti odovzdané do dispozície konateľovi C., ktorý ho neskôr zaslal na daňový úrad. Je teda zrejmé, že obžalovaná s účtovníctvom spoločnosti v danom období sama preukázateľne skutočne tak, ako prezentovala obžalovaná, nemohla disponovať a vložiť tento dobropis do účtovníctva spoločnosti, pričom by tak nemohla urobiť bez vedomostí týchto svedkov. Túto listinu krajský súd pritom považoval za nesporne významnú pri posúdení otázky viny a svedčiacu v prospech obhajobných tvrdení obžalovanej, keď z ich obsahu vyplýva, že k vystaveniu faktúry č. 27/2018 nebol dôvod a túto skutočnosť bolo následne potrebné premietnuť pri vedení účtovníctva, keď daňové priznanie spoločnosti za rok 2018 bolo, po vypracovaní svedkyňou J. H., konateľom C. podávané až v mesiaci jún 2019. Pochybnosti, vo vzťahu k vyššie uvedeným svedeckým výpovediam, sú ďalej posilňované tiež svedeckou výpoveďou samotného konateľa C. v časti jeho výpovede, týkajúcej sa fiktívnej faktúry č.27/2018, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tejto faktúre sa dozvedel v priebehu mesiaca január 2019, pričom finančné prostriedky na peňažnom účte neboli. V súvislosti s uvedeným je následne nelogické, že žiadnym spôsobom nespochybnil zaúčtovanie danej faktúry, nezohľadnil ani v účtovníctve nachádzajúci sa dobropis a pritom to bol práve iba on sám, ktorý daňové priznanie spoločnosti v mesiaci jún 2019 za zdaňovacie obdobie roku 2018 podával. Pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí považoval za potrebné krajský súd ďalej prihliadnuť aj na zjavne antagonistický vzťah svedka konateľa C. s obžalovanou, ako aj skutočnosť, že svedkyňa J. H. ako účtovníčka spoločnosti, ktorá faktúru 27/2018 zaúčtovala a svedok C., ako druhý konateľ spoločnosti, ktorý sám rozhodné daňové priznanie spoločnosti za rok 2018 podával, čo mohlo byť vzhľadom na uvedené okolnosti byť motiváciou menovaných svedkov vypovedať tendenčne, s úmyslom usvedčiť obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti (keď za istých okolností by zo spáchania žalovanej trestnej činnosti mohli byť podozrivý práve oni). Okresný súd sa navyše dôsledne (takmer vôbec) nezaoberal ani otázkou motívu konania obžalovanej, keď motív obžalovanej spojený so znížením daňovej povinnosti spoločnosti je pochybný už aj vzhľadom na skutočnosť, že s finančnými prostriedkami spoločnosti vedenými na účtoch disponoval výlučne konateľ C. a nie obžalovaná, pričom uvedená pochybnosť spojená motívom obžalovanej napojenom na lepší hospodársky výsledok spoločnosti je ďalej spochybňovaná poznatkami o podanom trestnom oznámení zamestnancami tejto spoločnosti na konateľa C., pre podozrenie zo spáchania z jeho strany trestného činu, v dôsledku nevyplatenia splatnej mzdy.
Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine krajský súd v sumáre uvádza, že okresný súd nesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, pri ich správnom a zákonnom hodnotení, spolu s neopomenuteľnými zásadami, medzi ktoré prioritne patrí už uvádzaná zásada „in dubio pro reo“ dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ktoré navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku či už vôbec nevysvetlil alebo vysvetlil a odôvodnil nejasne, nezrozumiteľne, v sumáre nepreskúmateľne. Pri správnom a zákonnom procesnom postupe mal okresný súd totiž dospieť minimálne k záveru, že nebolo v relevantnom rozsahu nepochybne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preukázané, že to bola práve obžalovaná, ktorá spáchala skutok, pre ktorý je stíhaná. V posudzovanom prípade totiž oba priame usvedčujúce dôkazy – svedecké výpovede účtovníčky J. H. a konateľa C. trpia svojou nekonzistentnosťou už od prípravného konania, vykazujú dubiozity a relevantné rozpory, ktoré majú svoj podstatný význam pre náležité posúdenie pre záver o vierohodnosti nimi popísaného skutkového deja. Práve dôkazy, o ktoré okresný súd nekriticky oprel svoj nepochybný záver o vierohodnosti iba uvedených „usvedčujúcich“ dôkazov, tieto vzhľadom na uvedené dôvody netvoria ucelenú reťaz dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a podporujúcich, spolu s ďalšími dôkazmi listinného charakteru, z nich predovšetkým ide o dobropis, ktorý svojim obsahom a skutočnosťou, že sa nachádzal v účtovníctve spoločnosti, do ktorého nemala obžalovaná voľný prístup, nepodporuje bez rozumových pochybností záver okresného súdu o tom ,že žalovaný skutok skutočne spáchala obžalovaná, tak ako to popisujú títo svedkovia. Naopak, verzia obžalovanej, ktorú inak procesne nezaťažuje dôkazné bremeno vyvinenia sa, je podporená svedeckou výpoveďou svedkyne A. D., pričom tento dôkaz podporuje a dopĺňa obranu obžalovanej, a to aj vo vzťahu k skutkovým okolnostiam tak, ako ich popísala obžalovaná.
Odvolací súd v dôsledku vyššie uvedených dôvodov nemohol opomenúť platnú a v každom prípade záväznú zásadu „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“ (prezumpcia neviny vyplývajúca z výkladu ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku a garantovaná aj v rámci čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj platným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná) a túto potom v posudzovanej trestnej veci aj ex officio aplikovať.
Z týchto dôvodov potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku v celom rozsahu (výrok pod bodom I.) s tým, že obžalovanú (výrok pod bodom II.), na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku a podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby (tak ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e zo zákona prípustný už ďalší riadny opravný prostriedok - odvolanie.