Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-98-2017.pdf
PDF · 126.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-10Er/98/2017
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 36613843, proti povinnému: I. Q., nar. XX.X.XXXX, XXX XX J. XX, o vymoženie 1261,11 eur s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 20092/16, takto
rozhodol:
Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01.12.2016, podanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, doručenú Okresnému súdu Topoľčany dňa 24.01.2017, z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.01.2017 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 1261,11 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1180,77 eur od 17.11.2014 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, trov predchádzajúceho rozhodcovského konania vo výške 84,67 eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní 167,52 eur a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený aj návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 1.12.2016, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 09251/15 zo dňa 16.3.2016. Na základe uznesenia súdu zo dňa 2.2.2017 predložil oprávnený súdu zmluvu o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenú medzi spoločnosťou VÚB, a.s., Bratislava a povinným, č. 5749001161107 zo dňa 16.11.2017, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Dotazník k dohode o uznaní záväzku zo dňa 10.7.2013, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2659132 zo dňa 10.07.2013, Rozhodcovskú zmluvu č. 2659132 zo dňa 10.07.2013, Výzvu na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.7.2015, Oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 3.11.2015, doručenku , pokusom o zmier zo dňa 3.11.2015, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2012.
2. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. SRSAspA 09251/15 zo dňa 16.3.2016, vydaný Mgr. Petrom Senovským, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácie pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971, ktorý bol vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.005749001161107 zo dňa 16.11.2007 medzi spoločnosťou VÚB, a.s., Bratislava, a povinným ako dlžníkom. Poskytnutie úveru bolo bezúčelové v sume 43 000 Sk s lehotou splatnosti 48 mesiacov, mesačná splátka po 779,92 Sk, dátum konečnej splatnosti úveru dňa 16.11.2014. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu istiny vo výške 1261,11 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1180,77 eur od 17.11.2014 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, trov predchádzajúceho rozhodcovského konania vo výške 84,67 eur, trov právneho
zastúpenia v rozhodcovskom konaní 167,52 eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2016 a vykonateľnosť dňa 20.10.2016.
3. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len " EP"), účinného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
4. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
5. Podľa § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
6. Podľa § 44 ods. 4 EP, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
7. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.
8. Podľa § 39 zákona č. 40/1967 Zb. Občiansky zákonník, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len " Občiansky zákonník), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Súd mal zistené, že podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul- rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil k preskúmaniu súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, ďalej k preskúmaniu, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 EP.
16. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 09251/15 zo dňa 16.3.2016 bol vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.005749001161107 zo dňa 16.11.2007 medzi spoločnosťou VÚB, a.s., Bratislava, a povinným ako dlžníkom. Poskytnutie úveru bolo bezúčelové v sume 43 000 Sk s lehotou splatnosti 48 mesiacov, mesačná splátka po 779,92 Sk, dátum konečnej splatnosti úveru bol určený dňa 16.11.2014. RPMN za úver bola stanovená vo výške 15,61 % a celková výška úveru spolu s úrokmi a poplatkom za uzatvorenie zmluvy predstavovala sumu 2286,16 eur (68 873,10,- Sk). Bod 5 zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uvádza, že banka uzavretím zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Článok IX. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že "všetky spory, ktoré by v budúcnosti vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk".
17. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy/ rozhodcovskej doložky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
18. Právny rámec vzťahu medzi spoločnosťou VÚB, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vytvára Zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 16.11.2007 (Zmluva). Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že spoločnosť VÚB a.s., uzatvárala predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo nakoniec vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra, kde predmetom podnikania ( okrem iných) je poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu súd považuje oprávneného za dodávateľa. Povinný pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. súd nemal preukázané, že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu považuje povinného za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi spoločnosťou VÚB, a.s. a povinným, založený na základe predloženej Zmluvy, je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné tento vzťah posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
19. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch , uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.7.2013, pričom rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok.
20. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 16.11.2007 a Rozhodcovskú zmluvu č. 2659132 zo dňa 10.07.2013 uzavretú medzi oprávneným a povinným.
21. Z bodu 2.1. rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36577928 (ďalej ako "Stály rozhodcovský súd" v príslušnom gramatickom tvare). Následne z bodu 3.1 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Bod. 3.2. rozhodcovskej zmluvy upravuje, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu a bod 3.3. upravuje, že zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.
22. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje aj na uvedený prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy o úvere, ale predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
23. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek bodu 2. a 3. Rozhodcovskej zmluvy považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere povinná vôbec pristúpila. Súd považuje jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd ma za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany. Súd poukazuje i na skutočnosť, že oprávnený zdanlivo vyzval povinného na označenie stáleho rozhodcovského súdu, a to listom zo dňa 13.7.2015, pričom v tomto liste poukazoval na rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.07.2013, ktorá je absolútne neplatná.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd Rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 10.07.2013 vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
25. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho či je predložený rozhodcovský rozsudok vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti ( teda záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.
26. Súd sa zaoberal aj ustanovením bodu 3.3. Rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane. Súd je toho názoru, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ ( povinný) núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).
27. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
31. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
35. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
36. Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené, premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť10 ročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
37. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch, ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
38. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že uznanie práva podľa §110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, právna úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník - povinný o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, avšak aj tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany povinného došlo k písomnému uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a to podpísaním Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.07.2013. Uznanie dlhu povinným v predmetnej dohody má tie účinky, že nastupuje nová 10 - ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný povinným bol v tom čase už premlčaný alebo nie, a či povinný mal vedomosť o tom, že dlh bol v čase uznania premlčaný. Právnym dôsledkom uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania, čo má vplyv na dôkaznú povinnosť účastníka konania a nie na premlčanie. Uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka prechádza dôkazné bremeno z veriteľa - oprávneného na dlžníka - povinného, ktorý musí v prípade sporu preukázať, že dlh nevznikol, alebo že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom a veriteľ - oprávnený má posilnenú procesnú pozíciu v tom, že nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. V prípade písomného uznania dlhu dlžníkom
- povinným čo dôvodu a výšky, začne plynúť nová 10- ročná premlčacia doba, a to aj vtedy, ak pôvodná premlčacia doba už v čase uznania dlhu uplynula. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri tom nevyžaduje vedomosť dlžníka o tom, že dlh, ktorého uznanie sa týka je premlčaný. Nová desaťročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 11.07.2013 a uplynie dňom 10.07.2023, pričom návrh na začatie rozhodcovského konania bol rozhodcovskému súdu doručený dňa 06.04.2016 teda v novej desaťročnej premlčacej lehote.
39. Vyššie uvedené skutočnosti by platili, ak by sa súd nemusel zaoberať platnosťou Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.07.2013 z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou VÚB a.s. a povinným bola dňa 16.11.2007 uzatvorená Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012 postúpená na oprávneného. Oprávnený podal na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava návrh o zaplatenie sumy 1261,11 eur s príslušenstvom, ktorý bol
stálemu súdu doručený dňa 18.12.2015. Oprávnený si svoj nárok voči povinnému uplatnil na stálom súde po viac ako 8 rokoch. V záujme ochrany spotrebiteľa súd prihliadol na premlčanie s poukazom na § 5b zák. č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Oprávnený v konaní predložil Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.7.2013. Predmetná pohľadávka pozostávala zo sumy 1180,77 eura - istina, zo sumy 80,34 eura - ostatné príslušenstvo, zo sumy 150 eura - náklady inkasného konania, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1180,77 eur od 23.11.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky Súd však posudzoval platnosť uznania dlhu s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa a formulár - Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v splátkach považoval za uzatvorenú v rozpore s ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. a dobrými mravmi s poukazom na § 3 OZ, pretože sa jedná o tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné, a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinného ako dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2.1 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.
40. Je nesporné, že povinný sa ocitá v nerovnom postavení s oprávneným, u ktorého je lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, a tak možnosť vopred pripraviť jednostranne formulárovo napísanú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Na základe uvedeného súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považuje za neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Súd preto prihliadol ex offo na premlčania s poukazom na § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., pričom premlčacia doba, ako to vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie inštitútu premlčania má za následok zánik nároku a teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Takto pred formulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári dohody absolútne neplatné. Návrh na uzatvorenie formulára, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádzal od spotrebiteľa. Oprávnený ho spotrebiteľom predkladá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom oslovené osoby nerozumejú. V mnohých prípadoch dlžný spotrebiteľ po podpise dohody žiadne jej vyhotovenie ani nedostane a stretáva sa s ním až v priebehu konania. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k pred formulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje.
41. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku od spotrebiteľa. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí dopadať aj na dohodu. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.
42. Na záver súd poukazuje na to, že nakoľko pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, súd preto v tomto štádiu exekúcie rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany písomne ( § 44 ods. 2 EP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.