Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-17-2016.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XX, XXX XX T., proti žalovanému: R. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XX, XXX XX T., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 5.12.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu z dôvodu podnikateľskej činnosti manžela, a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX W. Y. W. U. U. Š. Y.Ľ. evidované v knihe manželstiev vo zväzku II. ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslo X. Ďalej uviedla, že žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť od 27.3.1997. Podniká v oblasti obchodnej činnosti. Ona nemá oprávnenie na podnikateľskú činnosť. K žalobe pripojila kópiu sobášneho listu a internetový výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov spoločnosti X., L.. L. C..I.., L. L. F. XX, XXX XX T., K.: XXXXXXXX zapísanej do obchodného registra 27.3.1997, podľa ktorého je žalovaný od 27.3.1997 spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.2.2017, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu uznáva a navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite žaloby.
4. Na základe výzvy, aby sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, a uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s upozornením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22.2.2017 súdu oznámila, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
5. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
6. Podľa § 185 ods. 2 posledná veta CSP iné dôkazy súd bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
8. Keďže v danom prípade je predmet konania vymedzený tvrdeniami a dôkazmi žalobkyne uvedenými v žalobe, v tejto súvislosti ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pričom podľa § 140 ods. 2 CSP prípadná podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe je zmenou žaloby, a podľa § 143 ods. 1 CSP zároveň platí, že súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, súd vec s poukazom na ust. § 177 ods. 2 CSP a zásadu hospodárnosti prejednal bez nariadenia pojednávania a rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov a vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré protistrana výslovne nepoprela, a považujú sa preto za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
9. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
10. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
11. Predpokladom na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka je teda, že jeden z manželov (žalovaný) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. V danom prípade však tento obligatórny predpoklad preukázaný a riadne ani tvrdený nebol, keď žalobkyňa vlastne tvrdila a výpisom z obchodného registra preukázala len to, že žalovaný je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, jeho riadne oprávnenie na podnikanie však v konaní preukázané nebolo.
12. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“) totiž podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
13. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
14. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, podnikaním je podľa obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.
15. Podľa § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov (napr. neoprávnené podnikanie).
16. V danom prípade je podnikateľom spoločnosť X., spol. s r.o. zapísaná v obchodnom registri, a len zo skutočnosti, že žalovaný je jej spoločníkom a konateľom nevyplýva, že by aj žalovaný mal samostatné
oprávnenie na podnikateľskú činnosť, resp. že by aj žalovaný bol podnikateľom. Vo vlastnom mene podnikateľ podniká (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného (napr. v mene spoločnosti s ručením obmedzeným), ale pod vlastným menom, a jeho konanie zaväzuje jeho samého. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná (zástupca, alebo štatutárny orgán - napr. konateľ), musí konať v mene podnikateľa.
17. Podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.
18. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
19. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
20. Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje (spravidla) primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, a ako vyplýva z ust. § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka zariadenie záležitosti môže (ale nemusí) byť aj predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, a teda aj výkon funkcie konateľa a spoločníka (pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti) môže (ale nemusí) byť aj predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V danom prípade však nebolo preukázané, že by výkon funkcie konateľa či spoločníka bol predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného (žalobkyňa uviedla že „podniká v oblasti obchodnej činnosti“), najmä však že by žalovaný mal podnikateľské oprávnenie na výkon tejto činnosti.
21. Pre úplnosť i s poukazom na ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v konaní nebolo tvrdené a zistené ani, že by žalovaný bol podnikateľom, t.j. osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, alebo osobou, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, prípadne fyzickou osobou, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitných predpisov. Vo vzťahu k zápisu údajov žalovaného ako konateľa a spoločníka spoločnosti ELZIN, spol. s r.o v obchodnom registri súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom nie je osoba, o ktorej je v obchodnom registri akákoľvek zmienka (údaj pri zapísanej osobe, napr. o tom, že určitá osoba je spoločníkom a konateľom zapísanej osoby), ale len osoba zapísaná do obchodného registra podľa tohto zákona.
22. Podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka do obchodného registra sa zapisujú a) obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, b) odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon, c) fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa tohto zákona a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon (ďalej len "zapísaná osoba").
23. Bez ohľadu na to však tak, ako už bolo uvedené vyššie, základným predpokladom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný získal konkrétne oprávnenie na podnikateľskú činnosť tak ako to vyžaduje ust. § 148a Ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol.
24. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.