Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-13-2016.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8Csp/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: František V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 195,36 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 195,36 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65,8%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.07.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 195,36 Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 195,36 Eur od 25.09.2015 do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 05.09.2014 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. 7936614001 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej zriadil a viedol účet žalovaného. Žalovaný sa oboznámil s obchodnými podmienkami žalobcu a VOP, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa zmluvy bola banka (žalobca) oprávnená za poskytnutie produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 3.8 VOP mal žalovaný povinnosť mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadujúcich transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný porušil uvedenú zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal, a preto mu žalobca účet zatvoril. Pred zatvorením účtu vykonal žalobca dňa 24.09.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Nejedná sa o úhradu zo strany žalovaného. Pri nepovolenom prečerpaní musel žalovaný v zmysle bodu 3.12 VOP nepovolené prečerpanie vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu (žalovaný) povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Úrok je v súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb v tomto prípade 28% ročne (p.a.) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk dňa 28.01.2017.
4. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 195,36 Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.03.2017 o 10.15 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 23.03.2017 od 12.00 hod..
7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Z obsahu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 05.09.2014 súd zistil, že touto zmluvou sa žalobca (banka) zaviazal zriadiť a viesť žalovanému (klientovi) osobný účet, vydať mu platobnú kartu Maestro s denným limitom 1.000,- eur, poskytovať služby elektronického bankovníctva a zriadiť službu SMS notifikácia k účtu. Podľa článku IV. bod 2 Zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je žalobca oprávnený zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy. Podľa článku IV. bod 4 majiteľ účtu (žalovaný) vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou Zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva neobsahovala ustanovenie, podľa ktorého by sa žalovaný mohol dostať do debetu (t.j. povolené prečerpanie).
9. Z výpisu z účtu za obdobie 01.09.2015 - 24.09.2015 súd zistil, že k 31.08.2015 mal žalovaný na účte debetný zostatok - 190,82 Eur, pričom v priebehu uvedeného obdobia mu boli pripočítané ďalšie debetné položky a to dňa 11.09.2015 - 1,50 Eur za poplatok za zrušenie trvalého príkazu a 24.09.2015 - 3,04 Eur za úroky. Dňa 24.09.2015 došlo k účtovnému prevodu celkového dlhu vo výške 195,36 Eur.
10. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
18. Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
19. Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
20. Podľa § 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
21. Podľa § 369 ods. 1 až 3 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca (banka) uzavrel so žalovaným (klientom) zmluvu, na základe ktorej zriadil a viedol účet žalovaného, žalobca bol oprávnený účtovať na ťarchu účtu poplatky za poskytovanie produktov a služieb, pričom zmluvne nebola dojednaná možnosť povoleného prečerpania (povoleného debetu). Žalovaný tak v prípade, že sa dostane do debetu, mal povinnosť tento debet vyrovnať. Z výpisu z účtu (viď odsek 9 tohto odôvodnenia) je zrejmé, že žalovaný sa k 24.09.2015 (kedy došlo k účtovnému prevodu a následne k zatvoreniu účtu zo strany žalobcu) dostal do debetu vo výške 195,36 Eur. Skutočnosť, že nepovolené prečerpanie dosiahlo v uvedenom období túto výšku, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, hoci tak urobiť mohol (žaloba mu bola riadne doručená do vlastných rúk aj s výzvou na vyjadrenie sa k nej, v ktorom mal uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu). Výšku debetu (dlhu) tak súd považoval za nespornú, a preto súd žalobe v časti istiny vyhovel (výrok I).
26. Súd ale nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok vo výške 28% ročne (p.a.), pretože ho považoval za neprijateľný. Z obsahu Zmluvy nie je zrejmé, že by sa žalobca so žalovaným na takomto úroku dohodli, pričom pre platnosť takéhoto zmluvného dojednania nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky a cenník, ktorý je jednostranne stanovený žalobcom (dodávateľom). V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi pojmami „úrok“ a „úrok z omeškania“. Kým pod pojmom „úrok“ je možné chápať príjem (dôchodok) z kapitálu, alebo tiež cenu za poskytnutie finančných prostriedkov, „úrok z omeškania“ je peňažná sankcia za omeškanie dlžníka. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol finančné plnenie, za ktoré by mohol od žalovaného požadovať platenie úrokov (ako odplaty za takéto finančné plnenie), avšak aj keby to preukázal, z obsahu zmluvy nevyplýva, že by bol úrok medzi ním a žalovaným zmluvne dojednaný. Vychádzajúc z charakteru uplatňovaného nároku (nakoľko žalobca uviedol a vyplýva to aj z predloženého Cenníka žalobcu, že úrok je uplatňovaný pri nepovolenom prečerpaní účtu) má ísť o sankciu uloženú žalovanému za to, že v rozpore so zmluvou prečerpal účet
- dostal sa do nepovoleného debetu a tento debet neuhradil bez zbytočného odkladu v zmysle bodu 3.12 VOP (t.j. dostal sa do omeškania). Pri omeškaní dlžníka má ale veriteľ zákonný nárok na úroky z omeškania, pričom tento nárok je v prípade, že dlžníkom je spotrebiteľ, zákonom (cit. § 369 ods. 3 ObZ) limitovaný na úroveň stanovenú podľa predpisov občianskeho práva, t.j. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca by tak vzhľadom na skutočnosť, že záväzkový vzťah vnikol po 31.01.2013 a k omeškaniu malo dôjsť od 25.09.2015, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, mohol mať nárok na úrok z omeškania (v prípade, že by si ho uplatnil) vo výške 5,05% ročne, avšak žalobca si namiesto toho uplatňuje sankciu vo výške viac ako 5-násobku tohto limitu stanoveného zákonom a to bez zmluvného základu v jednostranne (v cenníku) stanovenej výške. Nakoniec súdu neušlo pozornosti ani to, že uplatneným úrokom sa má úročiť aj debet, ktorý vznikol pripísaním úrokov (z výpisu z účtu je zrejmé, že k 24.09.2015 boli na ťarchu účtu žalobcu pripísané úroky - 3,04 Eur, ktoré následne tvoria súčasť istiny), čím si žalobca uplatňuje úroky z úrokov.
27. Z uvedených dôvodov súd uplatnený nárok na úrok vo výške 28% ročne vyhodnotil ako neprijateľný, spôsobujúci hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), a preto v tejto časti súd žalobu zamietol (výrok II). Pre úplnosť súd poznamenáva, že tento nárok nebolo možné priznať v rozsahu zákonných úrokov z omeškania, pretože žalobca si úroky z omeškania neuplatnil (uplatnil si úrok vyplývajúci z cenníka). Navyše nároky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nie je možné moderovať.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu istiny 195,36 Eur a neúspešný v rozsahu uplatneného úroku, ktorý po kvantifikovaní ku dňu podania žaloby 20.07.2016 predstavuje sumu 40,31 Eur (28% ročne zo sumy 195,36 Eur od 25.09.2015 do 20.07.2016). Žalobcov úspech v spore tak predstavuje 82,9% k 17,1% úspechu žalovaného. Preto žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,8%, čo je rozdiel jeho úspechu a neúspechu (82,9% mínus 17,1%), o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.