Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csr-2-2016.pdf
PDF · 109.83 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu F. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. Č.. XXX/XXB, XXX XX V., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter zo dňa 21.6.2016 spisová značka RK-PC-459/16-MK.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 30.9.2016 sa žalobca domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude zrušený rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter dňa 21.6.2016 sp. zn. RK-PC-459/16- MK. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že napriek neplatnej rozhodcovskej zmluve, žalovaný voči žalobcovi podal návrh, o ktorom rozhodca rozhodcovského súdu rozhodol rozhodcovským rozsudkom a žalobcu zaviazal na úhradu sumy 1.127,33 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca poukázal na to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko zmluvné dojednanie právomoci rozhodcovského súdu je v rozpore s ustanovením § 53 ObčZ a súčasne rozhodca žalobcu zaviazal na úhradu nároku v rozpore so zákonom. Podaním doručeným dňa 29.11.2016 žalobca rozšíril podaný návr a žiadal, aby súd zrušil tiež rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter dňa 21.6.2016 sp. zn. RK-PC-357/16-MK z rovnakých dôvodov. Oba rozsudky boli žalobcovi doručené dňa 14.7.2016.
2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou, je samostatným dokumentom a jej uzavretie nie je podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca mal právo sa svojich práv domáhať v konaní pred všeobecným súdom. Podľa žalovaného sa vzťah strán sporu riadi Obchodným zákonníkom a rozhodca rozhodol v súlade so zákonom.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 27.1.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500039604, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 780,- eur. Tento mal žalobca splatiť formou pravidelných 42 mesačných splátok po 41,79 eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 70,01% ročne, predpokladanej RPMN 70,01% a priemernej RPMN 45,94% ročne. Pri podpise úverovej zmluvy strany súčasne uzavreli tiež rozhodcovskú zmluvu č. 8500039604, v zmysle ktorej mali byť akékoľvek spory, nezrovnalosti a nároky strán riešiť všeobecné súdy, resp. rozhodcovské súdy. Žalobca z dohodnutého rozsahu záväzku uhradil sumu 627,85 eur. Keďže žalobca porušil zmluvné podmienky, žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť záväzku a podal žalobu rozhodcovskému súdu. Dňa 21.6.2016 bol Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter vydaný rozsudok sp. zn. RK- PC-459/16-MK, ktorým bol žalobca zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.127,33 eur, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Rozhodca v konaní konštatoval, že v prípade uzavretej zmluvy sa jedná o absolútny obchod a nezistil porušenie predpisov o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy a rozporu s ustanovením § 53 ObčZ. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 14.7.2016, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 30.9.2016.
5. Dňa 31.7.2013 strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500029214, v zmysle ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Tento mal žalobca splatiť formou pravidelných 48 mesačných splátok po 77,05 eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 70,01% ročne, predpokladanej RPMN 70,01% a priemernej RPMN 48,52% ročne. Pri podpise úverovej zmluvy strany súčasne uzavreli tiež rozhodcovskú zmluvu č. 8500029214, v zmysle ktorej mali byť akékoľvek spory, nezrovnalosti a nároky strán riešiť všeobecné súdy, resp. rozhodcovské súdy. Žalobca z dohodnutého rozsahu záväzku uhradil sumu 1.541,21 eur. Keďže žalobca porušil zmluvné podmienky, žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť záväzku a podal žalobu rozhodcovskému súdu. Dňa 21.6.2016 bol Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter vydaný rozsudok sp. zn. RK- PC-357/16-MK, ktorým bol žalobca zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.157,19 eur, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Rozhodca v konaní konštatoval, že v prípade uzavretej zmluvy sa jedná o absolútny obchod a nezistil porušenie predpisov o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy a rozporu s ustanovením § 53 ObčZ. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 14.7.2016, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 29.11.2016 rozšírením žaloby.
6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou, je samostatným dokumentom a jej uzavretie nie je podmienkou poskytnutia úveru. Poukázal na možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy, ktorú žalobca nevyužil a tiež na možnosť riadne v konaní pred rozhodcom vystupovať. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca mal právo sa svojich práv domáhať v konaní pred všeobecným súdom. Podľa žalovaného sa vzťah strán sporu riadi Obchodným zákonníkom a rozhodca rozhodol v súlade so zákonom.
7. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
18. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
19. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
20. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda
aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
21. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
22. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
23. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
24. Nepochybne zmluvy uzavreté medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Po preskúmaní obsahu pripojených rozhodcovských spisov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-357/16-MK a sp. zn. RK-PC-459/16-MK mal súd za to, že žalovaným predložené listiny sú typickým formulárovým typom, v ktorých žalobca ako spotrebiteľ nemá v podstate žiadne možnosti ich obsah ovplyvniť.
26. Súd má ďalej za to, že dohodnuté sadzby úrokov sú neprimerane vysoké, sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V tomto smere súd poukazuje na existujúcu judikatúru, z ktorej možno konštatovať, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)
27. V danom prípade pri uzatváraní úverovej zmluvy a nadväzujúcej rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalobca bol informovaný a rozumie podstate rozhodcovského konania, nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalovaného, vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Rozhodcovská zmluva vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorá v totožnom znení bola opakovane uznaná nekalou, ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou. Žalovaný nepreukázal, že žalobcu upovedomil o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanému ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním.
28. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
29. Podľa § 28 cit zákona stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
30. Podľa § 45 ods. 1 cit zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Podľa § 45 ods. 3 cit zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
32. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a aj nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože rozhodcovský rozsudok možno napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010).
33. Tieto zásady v prípade žalobcu však dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy). Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Civilný sporový poriadok (obdobne napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
34. Podľa čl. 16 C.s.p. súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
35. Pokiaľ teda rozhodcovský súd má povinnosť postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, je zrejmé, že v prejednávanej veci zákonnú povinnosť nesplnil, nakoľko nezohľadnil použitie nekalých zmluvných podmienok. Platnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodca neposúdil v súlade s predpísanou ochranou spotrebiteľa.
36. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter dňa 21.6.2016 sp. zn. RK-PC-459/16-MK, vyššie uvedené kritériá neakceptoval, teda napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu je takýto postup neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi - navrhovateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
37. Podľa § 47 ods. 1 cit zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
38. Čo sa týka rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter dňa 21.6.2016 sp. zn. RK-PC-357/16-MK, v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko bola žaloba o zrušenie podaná po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej ust. § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.