Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/347/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou P.. Y. M. v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35697270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave 821 02, Dr. Vl. Clementisa 10 proti žalovanému: Ing:P. F., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., právne zastúpený: U.. F. S., advokátom, so sídlom v A., Q. tr.XX o zaplatenie sumy XXX,XX eur istiny s príslušenstvom takto

rozhodol:

N. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur, spolu s X,X% úrokom z omeškania ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

N. m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu XX%.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 4.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 893,36 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania, nakoľko žalovaný žalobcovi riadne a včas neuhradil cenu žalobcom poskytovaných služieb.

2.Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, o termíne pojednávania bol riadne upovedomený, preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

3.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný prevzal od žalobcu zariadenie na prístup k internetu a prevzal aj mobilný telefón avšak nie taký ako sa uvádza v žalobe, I PHONE APPLE, ale prevzal telefón NOKIA X 1. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 128 eur titulom zmluvnej pokuty. Podľa ich názoru však žalobca dal žalovanému zariadenie na prístup k internetu len do prenájmu a zmluvná pokuta bola neprimeranou podmienkou zmluvy preto takéto ustanovenie o zmluvnej pokute nemôže platiť. Ďalej žalovaná sumy pozostáva zo sumy 471 eur, kde žalobca v žalobe túto sumu odôvodňuje jednak ako zmluvnú pokutu a jednak ako náhradu škody, teda nie je zrejmé akým titulom sa jej domáha a bolo by potrebné odstrániť rozpor keď žalovaný tvrdí, že mobilný telefón I PHONE APPLE od žalobcu neprevzal, ale prevzal telefón NOKIA. Žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi len tú časť žalovanej sumy ktorá bola neuhradená za poskytnuté služby teda vo výške 294,30 eur. Navrhujú, aby súd zamietol žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 128 eur, ako aj v časti sumu 471, eur nakoľko poukazujem na rozpor s § 53 OZ. Žalovaný platil za poskytnuté zariadenie nájom. Zo žaloby nevyplýva ako malo dôjsť k porušeniu zmluvného záväzku, kedy a akým spôsobom, teda žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a tento nárok považujú za neprimeranú spotrebiteľskú podmienku. Čo

sa týka sumy 471 eur, žalobca podľa nich nevie ani čoho sa chce domáhať, či zmluvnej pokuty alebo škody. A keďže súdy v iných veciach vyslovili neplatnosť zmluvnej pokuty, žalobca sa snaží meniť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, pričom podľa ich názoru je žalobca viazaný kúpnou cenou, ktorá bola dojednaná v dodatku a za ktorú sa rozhodol žalovanému telefón predať a to, že mení právnu kvalifikáciu je v rozpore s § 53 OZ. Čo sa týka žalovanej sumy vo výške 294,36 eur v tejto časti sa jedná o žalobcom poskytnuté a zo strany žalovaného neuhradené služby. V tejto časti rozhodnutie ponechávajú na rozhodnutie súdu.

4.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom uzatvoril dve zmluvy o pripojení. Na základe jednej mu bolo poskytnuté zariadenie HUAWEI ECHO LIFE HG 8240 na využívanie služieb internetu a na základe druhej zmluvy mu bol poskytnutý telefón NOKIA. On si neprečítal dodatok a zmluvu, keď telefón preberal a nevedel, že v dodatku je uvedené zariadenie I PHONE APPLE, keďže on preberal Nokiu. Za služby žalobcovi nezaplatil asi preto, lebo nemal peniaze.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a jeho právneho zástupcu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi: so žalobou, s kúpnou cenou mobilného telefónu, so zmluvami o poskytovaní verejných služieb, s dodatkami k zmluve, s potvrdením o predajnej hodnote zariadenia, s pokusom o pokonávku, s faktúrami, s výpisom zo živnostenského registra, s VPP, so správami o lustrácii, s vyjadrením žalobcu, s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6.Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 11.2.2013 Zmluvu o pripojení č. A6802530, ktorej súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky a v rovnaký deň uzatvorili dodatok k tejto zmluve, pri uzavretí ktorého dal žalobca žalovanému do nájmu telekomunikačné zariadenie D-Link DIR300 a Huawey Echilife HG8240, pričom v dodatku bola pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednaná zmluvná pokuta vo výške 370 eur, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje sumu 128 eur. Dňa 22.3.2013 uzatvorili zmluvu o pripojení č. A6886000, súčasťou ktorej boli VZP a dňa 5.4.2013 uzatvorili Dodatok k tejto zmluve, v zmysle ktorého mal žalobca odpredať žalovanému telefón Apple iPhone 5 16GB Black v hodnote 209 eur, ktorého skutočná predajná cena mala byť 680 eur a pre prípad porušenia zmluvných povinností bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 471 eur, ktorú sumu si žalobca v tomto konaní uplatňoval titulom náhrady škody. Žalovaný neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby v období od apríla 2013 do júna 2013 vystavené na sumu 305,37 eur a z neuhradených služieb si žalobca v tomto konaní uplatňoval sumu 294,36 eur. Spolu si teda uplatňoval sumu 893,36 eur, ktorá pozostávala z neuhradených služieb vo výške 294,36 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 128 eur a zo škody vo výške 471 eur. Listom zo dňa 8.8.2013 označeným ako Pokus o pokonávku žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dĺžnej sumy v lehote do 22.8.2013, žalovaný však dlžnu sumu žalobcovi neuhradil, preto sa žalobca obrátil so žalobou na súd, kde si okrem žalovanej sumy 893,36 eur uplatňoval aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.

7.Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8.Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

9.Podľa § 43 ods. 2 písm. a) cit. zák., podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

10.Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zák. b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

11.Podľa § 43 ods.13 cit. zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14.Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15.Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17.Podľa § 54 ods. 1,2 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18.Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

19.Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21.Podľa § 544 ods. 1. Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23.Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

24.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27.Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.

28.I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac, ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29.Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute.

30.Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúkal žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške, bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...).

31.Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

32.Súd zdôrazňuje, že nepopiera význam zmluvnej pokuty, ale musí sa jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa, ani zníženú sumu zmluvnej pokuty (128 eur) nebolo možné priznať a to nielen na základe toho, že celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v Dodatku (370 eur) bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V časti zmluvnej pokuty potom súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodne podanú a v tejto časti žalobu zamietol

33.Žalobca si uplatňoval sumu 471 eur titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť preto, lebo telekomunikačné zariadenie v hodnote 680 eur odpredal žalovanému za sumu 209 eur a rozdiel vo výške 471 eur považoval za jemu vzniknutú škodu. Tu je potrebné uviesť, že poskytnutie zľavy z kúpnej ceny zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného bola medzi stranami sporu dohodnutá zmluvná pokuta. Zľava z kúpnej ceny zariadenia totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s neplatením žalovaného za poskytované služby a týmto jeho konaním nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny zariadenia. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe slobodnej a vážnej vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve. Keďže žalobca si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného dojednal v zmluve zmluvnú pokutu (ktorá bola niekoľkými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku zmluvy a teda za neplatnú a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi priznať, čo si zavinil žalobca sám, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve žalobca), nie je možné právny nárok žalobcu pretvoriť na iný právny nárok a to na škodu, pričom ani nebolo preukázané, že nejaká škoda v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného žalobcovi vznikla a navyše žalovaný spochybnil aj samotný typ zariadenia, ktorý mu mal byť v súvislosti s dodatkom odpredaný. Z tohto dôvodu súd považoval žalobu žalobcu v časti sumy 471 eur za nedôvodne podanú a v tejto časti žalobu zamietol.

34.Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba z hľadiska nároku na úhradu poplatkov za poskytnuté služby, teda v časti sumy 294,36 eur, ako aj v časti úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods.1,2 a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa 23.8.2013, ktorým dňom sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, keď v Pokuse o zmier bol vyzvaný zo strany žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 22.8.2013. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

35.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a keďže žalobca sa domáhal sumy 893,36 eur= 100% a súd mu priznal sumu 294,36 eur = 32%, potom od úspechu žalobcu je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 68%, potom celkový úspech je na strane žalovaného v rozsahu 36%.

36.O výške náhrady trov konania vydá samostatné uznesenie súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.