Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-726-2015.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/726/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinovač.25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 21.9.2012, doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda 27.9.2012 domáhal, aby rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu pod sp. zn. EX4064/2010, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere) dlžníkom: V. V., W.. XX.X.XXXX, a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody 1.804,41 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 360,88 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vrátene trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil porušením ústavného práva na súdnu ochranu, nakoľko mu nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite, pretože konanie o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie začalo 9.4.2010 a exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 9.5.2012 (omeškanie viac ako 761 dní); porušením princípov právneho štátu - najmä princípu legality, a teda, že exekučný súd prekročil mieru možného rozhodovania, opätovne posúdil nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté a existenciou rozhodnutia exekučného súdu bola vytvorená prekážka rozhodnutej veci. Žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Žalobca v žalobe cituje znenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinných v období od 1.2.2002 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011. V argumentácii žalobca ďalej uviedol, že vec prejednávaná exekučným súdom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Ďalej, podľa žalobcu sa exekučný súd postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu a tým prekročil mieru rozhodovania. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „ZoRK“), nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným zo zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 ZoRK a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa žalobcu je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Žalobca uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že ak by došlo k rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, mohol by efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv a uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť v spoločnosti, vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva k spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov, k nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy a realizácia základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 360,88 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona o ZZŠ a písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca za dôkazy označil exekučný spis (exekučný súd, ohľadne EX4064/2010) a sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 25.5.2012 (exekučný súd, Spr. 873/2012). 2. Okresný súd Dunajská Streda, uznesením č.k. 7C/182/2012-8 z 9.10.2012 vec (7C/325/2012) spojil na spoločné konanie s inými konaniami, ktoré inicioval žalobca z toho istého titulu, t.j. nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, do jedného konania vedeného pod sp. zn. 7C/182/2012. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd“), uznesením č.k. 26C/38/2013-96 z 21.9.2015 vylúčil veci spojené Okresným súdom Dunajská Streda na samostatné konanie. Veci, ktorá je predmetom tohto sporu bola pridelená sp.zn. 5C/726/2015. 3. K žalobe z 21.9.2012 sa vyjadril žalovaný v podaní z 27.3.2013, kde navrhol žalobu zamietnuť. V zhrnutí žalovaný namieta nasledovné: Zo žaloby nie je jasný titul nároku na náhradu škody - jednak žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia v zákonnej lehote a tiež namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej, všeobecný súd nie je podľa žalovaného oprávnený
posudzovať prieťahy. K porušeniu princípu legality - vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Pätnásťdňová lehota podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa podľa žalovaného nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Ďalej žalobca nepreukázal existenciu škody, nakoľko žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul. Ak došlo k škode na strane žalobcu, tak iba jeho vlastnou nečinnosťou. Nárok v časti nemajetkovej ujmy je v rozpore s dobrými mravmi, lebo práve činnosť žalobcu podnietila diskusiu a zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov. Žalovaný priložil aj list Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť (JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360), ktorý je adresovaný stálemu predstaviteľovi pri Európskej únii. Európska komisia sa dozvedela o praktikách žalobcu kvôli prejudiciálnemu konaniu, ktoré inicioval Krajský súd Prešov (vec C/76/10), kde sa konštatujú viaceré možné porušenia práv spotrebiteľov v SR. Dňa 23.4.2012 žalobca doručil žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Podľa žalovaného, neboli splnené základné podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ZZŠ“). Žalovaný odkázal na úpravu v ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ. Z uvedených ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný má zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Žalovaný preto, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona vo ZZŠ, nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Zákon o ZZŠ ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ohľadne „nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote“, žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 16/2002, ktorá konštatuje že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vzhľadom na povahu úkonu a zákonom ustanovenú lehotu a lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Ohľadne „rozhodnutia o poverenie exekútora po pätnásťdňovej lehote“, žalovaný uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, a to že 15- dňová lehota na vydanie poverenia vo veci exekúcie sa neuplatní v prípade ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a teda o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žalovaný opäť poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. I. Ú 16/ 2002. Konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ohľadne „zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po pätnásťdňovej lehote“, žalovaný má za to, že akýkoľvek postup súdu ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona o ZZŠ. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto v predmetnom prípade vylúčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na základe ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej v rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, ako mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaný poukazuje tiež na skutočnosť, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
povolenia k existencii prieťahov v konaní. Ohľadne „existencie prieťahov v konaní“, žalovaný poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch, je možné vychádzať len z výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorá má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona o ZZŠ, Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9 Co/285/2011. K uplatnenej materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. K nemajetkovej ujme uviedol, že žalovaný nemal za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, nakoľko pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Nie je tiež možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhradu škody v zmysle zákona o ZZŠ, žalovaný považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním z 7.6.2013, doručené súdu 21.6.2013. Žalobca vytkol žalovanému len všeobecnosť vyjadrenia, t.j., že nebolo adresné k uplatnenému nároku. K argumentu, že nie je jasný titul uplatneného nároku, žalovaný špecifikuje, že uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobca ďalej opísal konkrétne kroky, ktoré mal učiniť, aby docielil posun v exekučnom konaní. K námietke, že pätnásťdňová lehota sa nevzťahuje na zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia v exekučnom konaní, žalobca odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.9.2010, sp. zn. III. ÚS 201/2010, z ktorého vyplýva, že tomu tak nie je. K predčasnosti podania žaloby žalobca uvádza, že z dôvodovej správy k zákonu o ZZŠ vyplýva, že neuplynutie lehoty nebráni podaniu žaloby pred uplynutím šiestich mesiacov. Žalovaný dal vypracovať znalecký posudok a žiadal aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz. Žalobca ďalej poukázal na závery Súdneho dvora EÚ, kedy exekučný súd porušil správny úradný postup aj tým, že neumožnil stranám sa k veci vyjadriť, vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že exekučný súd mal upozorniť spotrebiteľa a počkať na to, aby tento dal najavo, či zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, a to aj bez toho, aby o svojom zámere upozornil oprávneného a umožnil sa mu vo veci vyjadriť. Podľa žalobcu, ochrana spotrebiteľa nie je a nemôže byť akceptovateľným ospravedlnením pre porušovanie práv účastníkov exekučného konania. Žalobca zotrval na svojich nárokoch a žiadal súd, aby podľa toho rozhodol. 4. Súd nariadil pojednávanie na 3.4.2017, na ktoré sa nedostavili strany, ani ich právni zástupcovia, pričom svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti. Žalobca požiadal o možnosť vyjadrenia sa, a teda o odročenie pojednávania iba v prípade, že by z ostatných okolností vyplývala podstatná zmena z tvrdení zo strany žalovaného. Žalovaný uviedol, že očakáva, že súd rozhodne v súlade s prebiehajúcou rozhodujúcou praxou. Na pojednávaní súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom žaloby z 21.9.2012, z vyjadrenia žalovaného z 27.3.2013 a 7.6.2013, so Znaleckým posudkom EU v Bratislave č. 1/2014, ktorý sa nachádza na súde pod spisovou značkou Spr. 529/2014, s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 12Er/574/2010 a zistil tento skutkový stav:
6. Z exekučného spisu Okresného súdu Dunajská Streda (sp. zn. 12Er/574/2010) súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie je datovaný 9.4.2010 na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého v Bratislave. Podaním z 13.5.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu proti žalovanému na vymoženie istiny 371,76 Eur, spolu s príslušenstvom, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. 15928/09, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s. 22.10.2009, právoplatný 9.11.2009 a vykonateľný 12.11.2009. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia tak, že na vymoženie 166,63 Eur + trovy konania a trovy exekúcie vydal poverenie dňa 29.9.2010 a uznesením č.k. 12Er/574/2010-16, z 29.9.2010 návrh exekútora vo zvyšku zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.10.2010. 7. Zo znaleckého posudku EU v Bratislave vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy nasledovne: žaloby NZP a NP v spolu 30,76 Eur, žaloby ZE spolu 31,68 Eur. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o ZZŠ, štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom o ZZŠ za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti zákona o ZZŠ, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 citovaného ust., uvedenej zodpovednosti sa nemožno zbaviť. 9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ZZŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ZZŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 11. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 1.1.2013, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 12. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia na Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci k bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 13. Podľa § 9 ods. 4 zákona o ZZŠ, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ZZŠ, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, takto zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 15. Podľa § 16 ods. 1 zákona o ZZŠ, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 16. Podľa § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia k neskôr. 17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ZZŠ, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. 18. Podľa § 17 ods. 2 zákona o ZZŠ, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 19. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 20. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 21. Podľa § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 22. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 23. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 24. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona o ZZŠ je osobitnou objektívnou zodpovednosťou. Zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, pričom pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne a pri splnení všetkých podmienok naraz sa takejto zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Medzi tri základné predpoklady patrí: 1/ nesprávny úradný postup, 2/vznik a existencia škody, 3/príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. 25. Žalobca uplatnil nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote a to tak ako to predpokladá zákon o ZZŠ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 126/2009 z 30.6.2010, nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V prvom rade súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu ohľadne postupu exekučného súdu nezodpovedajú skutočnostiam zisteným z exekučného spisu. Žalobca v žalobe uvádza, že exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia 9.5.2012. V skutočnosti však exekučný súd vydal poverenie 29.9.2010 na časť uplatneného nároku a zamietol návrh vo zvyšku toho istého dňa. Žalobca uvádza v žalobe viaceré nesprávne údaje. Súd má za to, že pri uplatnení svojho nároku nepristupoval dôkladne a to čo vytkol žalovanému vo vzťahu k jeho vyjadreniu („všeobecnosť“), sa rovnako podľa súdu vzťahuje aj na žalobcu. V súlade so súdnou praxou (napr. I. ÚS 41/02) je možné pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona o ZZŠ až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. V opačnom prípade by dochádzalo k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tiež, nedodržanie lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 471/2012). Žalobca ďalej namietol postup súdu v tom, že tento neumožnil stranám sa k veci vyjadriť, vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nie je kompetentný rozhodovať o veci samej a uplatniť proces, ktorý sa aplikuje k takémuto rozhodovaniu (t.j. nemôže vykonať dokazovanie v rozsahu
aký sa predpokladá na rozhodovanie vo veci samej). Exekučný súd v zmysle zákona návrh exekútora na vydanie povolenia na vykonanie exekúcie preskúma (teda vec neprejednáva, ani nerozhoduje) z pohľadu súladu návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a v prípade, že zistí nesúlad, takýto návrh zamietne. Súd je povinný chrániť spotrebiteľa z úradnej povinnosti, preto námietka žalobcu v tom, že exekučný súd sa mal dotazovať spotrebiteľa či uplatňuje súdom avizovanú neprijateľnosť podmienky, súd vyhodnotil ako bezpredmetnú. Súd má za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu. 26. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi vo vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca by však musel najprv preukázať, že by mu súd priznal bez akýchkoľvek pochybností požadované nároky od dlžníka v sume, ktoré ich požaduje, čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže (dlžník by mohol byť insolventný, po smrti a pod.). Žalobca by musel preukázať, že pohľadávka je nevymožiteľná z dôvodu pochybenia exekučného súdu. Teda, že nebyť nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo by k vymoženiu pohľadávky. Nároky, ktoré si žalobca uplatňuje je možné považovať teda len za hypotetické. Určenie výšky škody nie je dôkaz o vzniknutej škode. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd pred všeobecným súdom, ktorý by ex offo prihliadol na právne predpisu ohľadne ochrany spotrebiteľa. Súd sa uplatnenou výškou škody nezaoberal, keďže mal zato, že k vzniku škody ani nedošlo. Ak nedošlo k škode, nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi škodou a konaním exekučného súdu. Žalobca tiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Subjektívny pocit ujmy (pocit frustrácie, pocit nespravodlivosti) nie je postačujúcim dôvodom pri priznanie takejto satisfakcie. 27. Súd na záver uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcu v tom, že súd mal o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť po zákonom stanovenej lehote, resp. vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. 28. Súd na základe uvedeného zamietol žalobu v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však súd nemal za preukázané, že by žalovanému v konaní nejaké trovy vznikli, alebo že by mu nejaké vyplývali zo spisu, prípadne, že by si žalovaný nejaké uplatnil, súd mu ich náhradu preto nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).