Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-13-2012.pdf
PDF · 139.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/13/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom na Karadžičovej č. 8 v Bratislave, IČO: 35 831, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Karadžičovej ul. č. 8 v Bratislave proti žalovanej E. C., Z. X.XX.XXXX, B. V. O. Z. A. R.. Č.. XX o zaplatenie 233,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o 146,27 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 31.01.2009 do zaplatenia zamieta.
II. Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 25,12 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 10.11.2011 žalobu o zaplatenie 233,80 eur s 10% úrokom z omeškania od 31.1.2009 do zaplatenia. Žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Tatra banka, a.s. poskytla žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte a to na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaná na účte nezabezpečila dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov, právnych predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia bodu 2.5.1 VOP Tatra banky, a.s. k zmluve o bežnom účte zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanej na ťarchu jej účtu, čím sa účet žalovanej dostal do nepovoleného prečerpania. Žalovaná do 30.1.2009 nevyrovnala v poskytnutej lehote do 30.1.2009 nepovolené čerpanie peňažných prostriedkov, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zároveň zrušil účet. Dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu, pričom po postúpení pohľadávky ju žalovaná neuhradila ani sčasti. Žalobca k úrokom z omeškania uviedol, že ich uplatňuje podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Za deň vzniku omeškania považuje deň nasledujúci po dni prečerpania povolených peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy 200 eur.
3. Žalobca podaniami zo dňa 12.12.2011 a zo dňa 31.5.2012 doplnil žalobu. Uviedol úverový rámec povoleného prečerpania na bežnom účte v sume 200 eur. Zo strany žalovanej došlo k čerpaniu poskytnutého úverového rámca dňa 28.1.2009. Suma 233,80 eur sa rovná výške nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej, t.j. rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte žalovanej a zahŕňa aj poplatky za vedenie účtu a balíka služieb, úroky k povolenému prečerpaniu. Debetné obraty žalovanej boli vo výške 150 933,80 Sk a kreditné obraty vo výške 145 563,16 Sk. Žalovanej bol poskytnutý balík služieb Tatra dynamic, ktorého suma predstavovala 79 Sk mesačne, pričom jej bola účtovaná iba výška 49 Sk resp. 59 Sk mesačne. Poplatky boli účtované žalovanej podľa sadzobníka poplatkov v zmysle bodu 2.3.6 VOP. V podaní doručenom súdu dňa 13.2.2014 žalobca uviedol, že žalovanej bol dňa 28.1.2009 poskytnutý úverový rámec 200 eur. Výška úrokovej sadzby pre povolené prečerpania bola stanovená právnym predchodcom žalobcu a oznamovaná zverejnením v jeho priestoroch.
4. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu.
5. Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
6. Súd prvý krát o veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/13/2012-90 dňa 4.6.2014, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 87,53-eur s 10% úrokom z omeškania ročne od 5.3.2012 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Pre rozhodnutím súd vykonal dokazovanie Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 1.3.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. účinnými od 1.6.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. účinnými od 15.4.2006, Obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk účinnými od 1.9.2006, Obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. k povolenému prečerpaniu na bežnom účte v EUR bez uvedenia účinnosti, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 a k nej patriacou prílohou, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009, výpisom z bankovej knihy, výzvou súdu na špecifikáciu pohľadávky, doplnením návrhu navrhovateľom, výpisom z účtu odporkyne, sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a.s.- časť poplatky za služby pre fyzické osoby, výsluchom žalovanej, takto zistil nasledovný skutkový stav veci:
- Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 spolu s prílohou mal súd preukázané, že dňa 14.12.2009 spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila voči postupníkovi - žalobcovi pohľadávku voči žalovanej uplatňovanú na zaplatenie v tomto konaní,
- Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 1.3.2007 obsahuje údaje o žalovanej. Jej predmetom je otvorenie a vedenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného balíka služieb, balík služieb bol zvolený TatraDynamic s tým, že obsah balíka služieb je uvedený v Obchodných podmienkach balíkov služieb, žalovaná nezvolila poistenie, k poskytnutiu povoleného prečerpania na účte je uvedené, že tento je poskytnutý v zmysle obchodných podmienok balíkov služieb,
- Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 oznamovala banka žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu a súčasne oznamovala, že odstúpila od zmluvy, zároveň dňa 14.12.2009 zrušila účet, pričom deň zrušenia účtu považovala za zánik zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Doručenka o prevzatí oznámenia žalovanou súdu predložená nebola,
- z výpisu z bankovej knihy vyplývalo, že dátum poskytnutia povoleného prečerpania je 28.1.2009, výška posledného platného rámca je 200 eur, dátum zrušenia posledného platného rámca a súčasne dátum vzniku omeškania je 30.1.2009. Uvedený výpis slúži pre informačné účely,
- z dvoch súdu predložených Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., účinných od 1.6.2007 a druhých účinných od 15.4.2006 súd vychádzal z VOP účinných od 15.4.2006. Podľa bodu 2.5.3 má banka právo účtovať klientovi za sumu, o ktorú je účet v nepovolenom prečerpaní, úroky z nepovoleného prečerpania stanovené bankou a to odo dňa kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu,
- Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk mali uvedenú účinnosť od 1.9.2006. Bol v nich uvedený balík TatraDynamic, v cene balíka je zahrnuté vedenie bežného účtu v Sk bez minimálneho zostatku, výpis z účtu 1 x mesačne, ročný poplatok za 1 debetnú kartu bez poistenia, 15 krát automatizovaná účtovaná položka mesačne, neobmedzené množstvo platieb kartou, poskytnutie povoleného prečerpania na účte, elektronické služby a SPS správ,
- Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. k povolenému prečrpaniu na bežnom účte v EUR bez uvedenia účinnosti obsahovali podmienky pri poskytovaní povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa článku II. bod A je čerpanie povoleného prečerpania dlžník oprávnený realizovať po jeho poskytnutí až do výšky bankou schváleného úverového rámca. Podľa bodu 2 je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úroky z nepovoleného prečerpania. Podľa bodu B 1. výška základnej úrokovej sadzby pre povolené prečerpania je stanovená veriteľom a oznamovaná zverejnením v jeho priestoroch a podľa bodu 5 a 6 úroky z nepovoleného prečerpania sú stanovené veriteľom a oznamované zverejnením v jeho priestoroch a počítané odo dňa, kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu a zo sumy, o ktorú je účet v nepovolenom prečerpaní a splatné mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.
7. Súd dňa 10.4.2012 a dňa 5.2.2014 vyzval žalobcu, aby špecifikoval čiastku 233,80 eur a uviedol aká sadzba sa pri úroku použila, z akej sumy a za aké obdobie. Žalobca výzve súdu nevyhovel, hoci tvrdil, že suma 233,80 eur tvorí rozdiel debetných a kreditných položiek a uvedené preukazuje výpis z účtu žalovanej a súd zistil, že rozdiel debetných položiek (aj s úrokmi a poplatkami) a kreditných položiek tvorí sumu 178,27 eur a nie sumu tak ako tvrdil žalobca.
8. V sadzobníku poplatkov Tatra banky, a.s. časť poplatky za služby pre fyzické osoby je uvedené, že balík TatraDynamic je spoplatnený sumou 79 Sk mesačne.
9. Z Výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 12.3.2007 do 31.12.2008 vyplynulo, že žalovaná vykonala výbery z bankomatu vo výške 4 872,87 eur (146 800 Sk), ďalej vykonala 14 trvalých príkazov vo výške 46,47 eur (1 400 Sk), spolu tak čerpala sumu okrem poplatkov 4 919,34 eur. Podľa výpisu boli žalovanej ďalej účtované poplatky za balík služieb vo výške 40,43 eur (1 218 Sk), úroky vo výške 31,53 eur (949,96 Sk) a ďalšie poplatky za zrušenie trvalého príkazu 1 euro, poplatok za vydanie náhradnej PIN 3,32 eur a poplatky za transakcie spolu v sume 13,14 eur (396 Sk). Na účet došli žalovanej finančné prostriedky vo výške 4 831,81 eur (145 563 Sk). Bez poplatkov zostávala nesplatená čerpaná suma 87,53 eur.
10. Pred vydaním prvého rozsudku z výsluchu žalovanej bolo potvrdené, že s bankou mala uzavretú zmluvu o bežnom účte. V právnom vzťahu nevystupovala ako podnikateľka. Podľa výpovede žalovanej zmluvu o povolenom prečerpaní podpísala, ale rozporovala, žeby jej banka dňa 28.1.2009 poskytla úverový rámec vo výške 200 eur (6 025,20 Sk), jednalo sa iba o úverový rámec 5 000 Sk. Banka jej oznámila, že z jej platu u zamestnávateľa jej nevychádza viacej ako 5 000 Sk. Nepamätala si, čo dostala výzvu, aby vyrovnala debet ani či dostala odstúpenie od zmluvy.
11. Súd rozhodol rozsudkom na základe právneho posúdenia veci s odkazom na ustanovenia § 708 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka, § 710 Obchodného zákonníka, § 497 Obch. zák., § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, posúdiac, že ide o právny vzťah, keď vystupovala žalovaná na strane spotrebiteľa ďalej podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2007 (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o bežnom účte), ďalej ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a ) až i) posledného uvedeného zákona, § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch písm. a) až e), § 4 ods. 4 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Právne súd posúdil vec aj podľa ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007, § 52 ods. 2, 3 OZ, § 53 ods. 1 a 3, § 53 ods. 4 OZ. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že žaloba bola podaná dôvodne iba sčasti, za nesporné súd považoval, že žalovaná vystupuje v konaní ako spotrebiteľ a že preto bolo potrebné na vzťah žalobcu so žalovanou použiť ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd žalobu sčasti zamietol zdôvodniac, že žalobca neniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno a jeho nárok na zaplatenie 233,80-eur nebol dostatočne podložený dôkazmi, nedokázal, že banka poskytla žalovanej úverový rámec vo výške 200,-eur, rozporná v konaní zostala výška povoleného prečerpania a preto súd vychádzal z predloženého výpisu z účtu za obdobie od 12.3.2007 do 31.12.2008, z ktorého zistil, že žalovaná bez poplatkov a úrokov prečerpala finančné prostriedky vo výške 4 919,34 eur, na účet jej prišli finančné prostriedky vo výške 4 831,81 eur, bez poplatkov a úrokov zostala nesplatená čerpaná suma 87,53 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal žalovanú a vo zvyšku žalobu zamietol. Z dôvodu omeškania žalovanej ju súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej výšky istiny, nie odo dňa 31.1.2009 tak, ako žiadal žalobca, ale od 5.3.2012 do zaplatenia, nakoľko žalobca súdu nepredložil dôkaz ( napr. doručenku o prevzatí) k tomu, že oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne doručené. Úrok z omeškania súd preto priznal od doručenia žaloby žalovanej súdom, kedy sa žalovaná dozvedela o tom, že žalobca má voči nej splatný dlh. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní ( vtedy účinný § 142 ods. 2 O.s.p., úspešnejšou bola žalovaná).
12. Rozsudok v časti zaväzujúcej žalovanú na zaplatenie sumy 87,53-eur s 10% úrokom z omeškania ročne od 5.3.2012 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť 25.7.2014.
13. Proti rozsudku podal odvolanie v zamietajúcej časti žalobca. Navrhol buď zmeniť rozsudok v odvolacom konaní a priznať mu istinu 146,27-eur s úrokom z omeškania od 5.3.2012 alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolávajúc sa na výpis z bankovej knihy banky, v ktorom je vyznačená suma povoleného prečerpania 200,-eur a na dôkaz, za ktorý označil položkovitý výpis z účtu, považujúc ho za nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom pôvodne išlo o pohľadávku banky a výpis je výstupom z bankového informačného systému. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, súd žalobcovi nesprávne nepriznal úroky a poplatky s poukazom na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo zákon sa na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu nevzťahuje. Výška žalovanej sumy je mínus 233,80-eur a je rozdielom medzi kreditnými a debetnými obratmi.
14. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/364/2014 119 zo dňa 23.11.2015rozsudok zrušil. Prisvedčil žalobcovi, že z pod právnej úpravy je vylúčený prípad, tak ako uviedol žalobca v odvolaní a súd nesprávne podradil vzťah z prejednávanej veci pod ZoSÚ, čo zapríčinilo i neúplnosť skutkových zistení, potrebných pre rozhodnutie o príslušných čiastkových požiadavkách žalobcu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia ohľadom zamietnutia časti žaloby. Nariadené bolo doplniť dokazovanie v naznačenom smere. 15. Súd v zmysle § 297 C.s.p., účinného od 1.7.2017 nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 16. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 28.3.2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán. 17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil.
19. V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán, napriek tomu že súd nebol k tomu zaviazaný rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, súd poukazujúc na inú judikatúru súdov, napríklad aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu, ktorý taktiež nadobudol pohľadávku jej odkúpením od banky tak, ako aj žalobca a odvolanie tohto iného žalobcu smerovalo proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, tiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/328//2015 - 161 z 20.4.2016, rozhodované v ňom bolo o spore účastníkov konania na strane žalobcu proti žalovanému, spotrebiteľovi a na tom právnom základe, že žalobca žaloval o zaplatenie postúpenej pohľadávky bankou, v ktorých je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odvolací súd sa zaoberal aj dopadom postúpenia pohľadávky bankou na dlžníka v zmysle ustanovenia § 525 OZ, posudzoval, či banka konala v súlade alebo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. V druhom rozhodnutí súd dospel aj k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady stanovené zákonom o bankách na postúpenie pohľadávky. Odvolací súd v rozhodnutiach uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. Súd po zrušení rozsudku napriek tomu, že mu nebolo nariadené odvolacím súdom skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, vzhľadom na uvedenú judikatúru pristúpil k zisťovaniu, či žalobcovi svedčí alebo nesvedčí aktívna legitimácia v tej časti žaloby, ktorá zostala nerozhodnutá.
20. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovanej od veriteľa, ktorým bola banka. 21. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. 22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 24. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 25. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 26. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (účinný do 30.4.2007) 27. Žalobca poukazoval žalobca na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanej na poskytnutie povoleného prečerpania bankou žalovanej a na to, že na strane žalovanej došlo k prečerpaniu úverového rámca. Súd je toho názoru, že pokiaľ došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte, čo vo výpovedi potvrdila aj žalovaná, sporná zostala výška úverového rámca, banka bola veriteľom žalovanej, ktorej poskytla finančné prostriedky na požiadanie žalovanej a žalovanej vznikla povinnosť ich vrátiť a zaplatiť úrok, a to v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. 28. Každá zmluva je záväzkovoprávnym vzťahom, vznikajú záväzky. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.
29. Podľa žalobcu banke - veriteľovi vzniklo právo na vrátenie sumy 233,80-eur odstúpením od zmluvy o bežnom účte. Žalovaná podľa jej výpovede nevystupovala v zmluve o bežnom účte ako podnikateľ, v čase jej uzavretia bola zamestnaná, tak je vyznačené aj na zmluve o bežnom účte, v ktorej sa uvedené, že súčasťou zmluvy je povolené prečerpanie. Súd je toho názoru, že pokiaľ došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte, v tom sa strany, zhodli, nezhodli sa na výške úverového rámca, banka bola veriteľom žalovanej, ktorej poskytla finančné prostriedky žalovanej a žalovanej vznikla povinnosť ich vrátiť a zaplatiť úrok, a to v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( súd má za to, že medzi bankou a žalovanou išlo o občianskoprávny vzťah, keď nevystupovala v žiadnej zmluve ako podnikateľ a právny vzťah sa spravuje napriek tomu, že tak zmluva o úvere ako aj zmluva o bežnom účte sú podľa Obchodného zákonníka absolútnymi obchodmi spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/ 1992 Zb., platného aj v čase, kedy mala vzniknúť zmluva, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva, z ktorej mala žalovaná plniť je formulárovou zmluvou, ktorú pripravovala banka a predkladala ju žalovanej za dodávateľom služby stanovených zmluvných podmienok, pre predtlač zmluvných podmienok žalovaná obsah zmluvy nemohla ovplyvniť, mohla zmluvu buď ako celok prijať alebo odmietnuť.) ide u odstúpenia od zmluvy o jednostranným právnym úkon účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zmluvu zrušiť a je potrebné, aby sa druhá strana o odstúpení od zmluvy a prejave vôle druhej strany dozvedela alebo aby sa dostalo aspoň do dispozičnej sféry adresáta, v procesnom postavení v súdnom konaní žalovanej. Následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od samého počiatku ( ex tunc) a v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo. Účastníci zrušenej zmluvy si majú vrátiť to, čo si už predtým plnili. Žalobca podľa jeho podania zo 4.2.2014 považoval za odstúpenie od zmluvy o bežnom účte oznámenie banky adresovanej žalovanej bankou vyhotovené 14.12.2009, nadpísané ako Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky na žalobcu. Súd posúdil oznámenie podľa obsahu a dospel k záveru, že banka v ňom neprejavila vôľu odstúpiť od zmluvy, ale iba oznamovala, že postúpila zmluvou svoju pohľadávku z účtu XXXXXXXXX na žalobcu, čo má iný právny význam ako zrušenie zmluvy odstúpením. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní uvádzal, že banka týmto prejavom vypovedala zmluvu so žalovanou, ani tomu nemožno prisvedčiť, pretože na rozdiel od odstúpenia pokiaľ by mala zaniknúť zmluva uzavretá so žalovanou výpoveďou, musela by uplynúť výpovedná doba a až jej uplynutím by zmluva zanikla, t.j. zanikli by práva a povinnosti zmluvných strán. Banka považovala za ukončenie zmluvného vzťahu postúpenie pohľadávky na žalobcu. Zo žiadneho z dôkazov nevyplynulo, žeby zmluva uzavretá medzi bankou a žalovanou zanikla. Na základe uvedeného o obsahu oznámenia a nemá ani právny význam zaoberať sa tým, či sa oznámenie, ktoré malo podľa žalobcu vyvolať zánik zmluvy dostalo alebo nedostalo aspoň do dispozičnej sféry žalovanej. Oznámenie skôr zodpovedná povinnosti postupcu v zmysle § 526 ods. 1 OZ 30. Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanej jej postúpením od banky. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
31. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo 14.12.2009 bola postupcom banka, postupníkom žalobca, ten je nebankovým subjektom. Podľa tejto zmluvy postupovali sa splatné peňažné pohľadávky, špecifikované v prílohe č. 1 k dátumu podpisu zmluvy. Pohľadávka je peňažný záväzok dlžníka voči postupcovi vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy podľa bodu 1.2. písm. b) -- išlo o zmluvy o bežnom účte alebo 1.2. písm. c) - išlo o zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, s ktorými je dlžník v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo zmluvy. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od banky. O existencii zmluvy o postúpení nebolo pochybností. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávku banka postupovala zmluvou, v písomnej forme, požadovanej zákonom.
32. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). 33. Žalobca sa v konaní po žalovanej domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovanej. V konaní bolo zmluvou uzavretou medzi bankou a žalovanou a Zmluvou o postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy. Zmluva je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy ( či o úvere alebo o bežnom účte) majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanej mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovanej. 34. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 22, 28., 30. a 32. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovanej, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Podľa časti zmluvy o postúpení pohľadávky ( viď bod 31. rozsudku), týkajúcej sa aj záväzku žalovanej je zrejmé, že banka považovala žalovanú za dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože mala byť dlžníkom, ktorý bol nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz napríklad vo forme výzvy banky, ktorým by mal za preukázané, že banka (veriteľ) pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovanú na zaplatenie jej záväzku. 35. Súd, posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky, je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ide v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je so splatnosťou pohľadávky banky. 36. Súd je toho názoru, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanej (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri neplnení jeho peňažných záväzkov. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať záväzok po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách ( v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7), kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.). V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať záväzky zo zmlúv uzavretých so žalovanou po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách , vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok. 37. Súd vyzval žalobcu, nech v zmysle v čase výzvy platného ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O.s.p splní dôkaznú povinnosť a predloží alebo označí dôkazy, že banka podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávky banka pred postúpením pohľadávky ukončila právny vzťah so žalovanou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazu, že banka vyzvala žalovanú v zmysle ustanovenia. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazu, svedčiacom o ukončení zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením s upozornením, že ich sú spája s aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní o žalobe. 38. Žalobca výzve súdu v uloženej lehote nevyhovel. 39. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 40. Žalobca sa v konaní po žalovanej domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovanej. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy. Ďalej súd riešil, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka ( bod 43. rozsudku) sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámiť postúpenie dlžníkovi. 41. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka (bod 44. rozsudku). V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovanej ako klienta banky, garantovaného mu zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovanej, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako je to požadované zákonom o bankách. Postúpením pohľadávky na subjekt, na veriteľa, ktorý bankou nie je, došlo podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka k zmene obsahu práv dlžníka. Postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt (žalobcu) bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. 42. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení o tom, že nadobudla pohľadávku uplatnenú na zaplatenie voči žalovanej v súlade so zákonom, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, banka neukončila záväzkový vzťah a pred postúpením pohľadávky nesplnila povinnosť vyzvať žalobkyňu na splnenie záväzku. Pohľadávka banky preto nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné v zmysle odôvodnenia v bode 43, je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a voči dlžníkovi (žalovanej) neúčinné.
43. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu, nedokázanie, že sa stal novým veriteľom žalovanej a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovanej pohľadávku a žalovanej v zmysle jej povinností ako dlžníka zo zmluvy nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. 44. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia, nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, inak, ako je uvedené v bode 29. rozsudku, pretože oznámenie by malo právny význam podľa § 526 OZ iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Právny význam pre vec strán nemá ani hodnotiť dôkazy predložené žalobcom, a to Obchodné podmienky banky a všeobecné obchodné podmienky banky, keď nie sú splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky na žalobcu a ani vzhľadom na objektívnu neprípustnosť postúpenia pohľadávky. Z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky, za bezpredmetné súd považoval skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupovala v zmluve o úvere žalovaná na strane spotrebiteľa, čo nebolo medzi stranami sporné, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 45. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ide úrok z omeškania, a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. 46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Ani jedna strana nebola v konaní celkom úspešnou. O náhrade trov celého konania, tak v prvej inštancii ako aj odvolacieho konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 46, o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 47. Úspech žalobcu bol 37,44% ( žaloval sumu 233,80-eur, priznaných mu bolo 87,53-eur), úspech žalovanej bol 62,56%, čistý úspech žalovanej v spore je 25,12% ( 62,56%-37,44%). O výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 47.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).