Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-2195-2022.pdf
PDF · 81.97 KB
Case nature
Subarea
15Ek/2195/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., práv. zast.: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 811 874, proti povinnému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., o vymoženie 2.000,- Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314 pod zn. 359EX 3676/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314 trovy exekúcie vo výške 72,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 29. 07. 2022 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 2.000,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/1492/2011 zo dňa 23. 07. 2012 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 11. 10. 2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314, ktorý ju vedie pod zn. 359EX 3676/23.
3. Povinný podal dňa 20. 02. 2024 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že oprávnenému bola dňa 11. 03. 2024 doručená výzva na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doposiaľ sa oprávnený k návrhu povinného nevyjadril. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v roku 2020 bol oddlžený a z uvedeného dôvodu sa nemôže viesť nová exekúcia.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) ak tento zákon neustanovuje inak, (§166b, § 166c) len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
10. Podľa § 166c ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
12. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že na účely oddlžovacieho konkurzu a splátkového kalendára je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok. V posudzovanom prípade je relevantná práve tretia skupina pohľadávok. Predmetnú skupinu tvoria v oddlžovacom konaní tzv. nedotknuté pohľadávky. Ide o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. Vzhľadom na funkciu týchto pohľadávok zákon zachováva ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení. Novela však umožňuje veriteľovi v konkurze prihlásiť si nedotknutú pohľadávku prihláškou, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby (v dôsledku podania prihlášky) a na možnosť pomerného uspokojenia v rozvrhu výťažku. Neprihlásenie pohľadávky prihláškou nemá za dôsledok jej nevymáhateľnosť. Pohľadávka je v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu a rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Nedotknutou pohľadávkou sa stáva každá pohľadávka fyzickej osoby, ktorú je možné prihlásiť v konkurze prihláškou a ktorá nebola prihlásená z toho dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu (tzv. „neavizovaná pohľadávka“). Pre príslušenstvo tejto pohľadávky platia obmedzenia stanovené v § 166 ods. 1 písm. a) a b). Veriteľ je upovedomený vtedy, keď písomné oznámenie správcu sa dostane do sféry dispozície veriteľa, aj pokiaľ by zásielku neprevzal. Nedotknutou pohľadávkou sa nestáva tá pohľadávka, ktorú veriteľ nadobudol prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia.
13. Nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR je zadefinovaná v zákone jasne, pričom táto jej definícia nepripúšťa rôzne výklady. Jedná sa o pohľadávku veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz. Zákon tu neupravuje žiadne výnimky ani okolnosti, za ktorých by aj táto pohľadávka mohla byť predsa len oddlžením dotknutá.
14. Keďže pohľadávka v predmetnej exekúcii má znaky pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR (oprávneným je fyzická osoba, ktorá pohľadávku nenadobudla postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia), súd dopytoval správcu či vyhlásenie konkurzu bolo oprávnenému oznámené, v nadväznosti na čo správca súdnemu exekútorovi oznámil, že v zmysle § 167l ods. 4 ZKR si splnil oznamovaciu povinnosť a písomne listom zo dňa 22. 12. 2020 upovedomil veriteľa A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., že na majetok dlžníka E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., bol vyhlásený konkurz. Súčasne bolo v oznámení od správcu konkurznej podstaty uvedené, že si môže uplatniť prihláškou pohľadávky. Správca k oznámeniu pripojil aj doručenku preukazujúcu doručenie predmetného oznámenia oprávnenému a to dňa 29. 12. 2020. Vzhľadom na uvedené súd nemá pochybnosť o doručovaní oznámenia oprávnenému. Túto skutočnosť oprávnený žiadnym spôsobom nespochybnil.
15. Súd nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že aj zo samotného upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 25. 05. 2022 vyplýva, že súdny exekútor zastavil exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinného. V upovedomení je ďalej uvedené, že: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože povinný bol oddlžený konkurzom, a z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že vyhlásenie konkurzu je v tomto prípade dôvodom na zastavenie exekučného konania. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z. z. o zastavení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preto stará exekúcia zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie, t. j. deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu (oddlžení konkurzom) v Obchodnom vestníku. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 27OdK/259/2020 o vyhlásení konkurzu (oddlžení konkurzom) bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 05.11.2020.“
16. Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a exekúciu z dôvodu vyhláseného konkurzu na povinného v celom rozsahu zastavil.
17. V súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie súd vyzval konajúceho súdneho exekútora na oznámenie, či si v prípade zastavenia exekúcie uplatňuje trovy exekúcie, v kladnom prípade ho súd požiadal o zaslanie ich vyčíslenia. Súdny exekútor súdu oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 72,- Eur.
18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, sú trovami exekučného konania trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
23. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NSSR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
28. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradou paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 60,- EUR podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 12,- EUR podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného (ods. II.). Súd na záver dodáva, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Oprávnenému je možné dôvod zastavenia exekúcie pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.