Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7C/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. Q.. Y. S. A. - montované stavby, s miestom podnikania Q. XXX/X, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, 2. P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XX, občan SR, zastúpení JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovanému Patriot GROUP, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín zastúpený JUDr. Mariánom Karaskom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 136, 017 01 Považská Bystrica, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok rozhodcovského súdu Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, Martin, zriadeného pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, so sídlom Jilemnického 30, Martin, sp. zn. R 4/2016 zo dňa 8.2.2016.

II. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou podanou na súde dňa 13.4.2016 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Arbitráž Martin sp. zn. R4/2016 zo dňa 8.2.2016.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 8.2.2016 vydal Rozhodcovský súd Arbitráž Martin so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin vo veci spisovej značky R4/2014, v konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Karolínou Marusovou, rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uložená povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1 411,30 eura a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 120,- eur ako aj príslušenstvo. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.2.2016. Žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd na základe dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 2932015 zo dňa 12.11.2015, kde dlžníkom mal byť žalobca v 1. rade. Dohoda v čl. III dohody je aj rozhodcovská doložka. Dohodu o splátkach podpísala len žalobkyňa v 2. rade, ktorá podľa žaloby mala byť osobou splnomocnenou k podpísaniu takejto dohody. Žalobca v 1. rade je súkromným podnikateľom, fyzická osoba a bez písomnej plnej moci ho nemôže vo veci týkajúcich sa podnikania, zastupovať nikto iný, a to ani jeho manželka. Žalobca v 1. rade nesplnomocnil žalobkyňu v 2. rade k takémuto úkonu, nedal ani súhlas na uzavretie takejto dohody, a to ani dodatočný a takúto dohodu nepodpísal. Z toho vyplýva, že táto dohoda je absolútne neplatná, a teda na základe nej nemohol byť vynesený rozhodcovský rozsudok.

3. Predmetom konania bol návrh žalobcov voči žalovanému na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.5.2016, rozhodcovský rozsudok R 4/2016 zo dňa 8.2.2016, kópia rozhodcovského súdu ARBITRÁŽ, sp. zn. R 4/2016, spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/56/2016 a zistil tento skutkový stav:

5. Z rozsudku Rozhodcovského súdu Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zriadený pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, sp. zn. R 4/2016 zo dňa 8.2.2016 je zrejmé, že žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému sumu 1 411,30 eura, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 26.11.2015 zo sumy 1 411,30 eura do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eura a trovy konania vo výške 120,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 2932015 zo dňa 12.11.2015, na základe článku I bod 1.4. dohody sa žalovaný v 1. rade zaviazal v prípade porušenia ustanovení dohody zaplatiť žalobcovi súvisiace trovy, a to ku dňu porušenia dohody vo výške 20 % z pohľadávky veriteľa, pričom v zmysle bodu 1.4. dohody sa pohľadávkou veriteľa rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.2. dohody, vyčísleného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty podľa bodu 1.3. dohody ku dňu porušenia dohody. Predmetné trovy sú vo výške 1 411,30 eura. Čestným prehlásením pán Ivan Plžník a čestným prehlásením pán Michal Halák zo dňa 4.12.2015 vyhlásili, že pri osobnom stretnutí so žalobkyňou v 2. rade im žalobkyňa v 2. rade oznámila, že je splnomocnená konať vo všetkých podnikateľských činnostiach žalobcu v 1. rade, čo počas tohto stretnutia telefonicky potvrdil aj žalobca v 1. rade. Žalobca v 1. rade pohľadávku v celom rozsahu uznal čo do dôvodu aj výšky v článku II bod 2.1 dohody a zaviazal sa ju zaplatiť v dohodnutých splátkach vo výške 417,29 eura mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, stáva sa celý dlh okamžite splatným, a to v zmysle ustanovenia čl. II bod 2.3. dohody. Žalovaná v 2. rade v článku II bod 2.4 dohody pristúpila v zmysle § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov k záväzku a tento sa zaviazala zaplatiť spolu so žalovaným v 1. rade, a to spoločne a nerozdielne.

6. Právomoc a príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu Arbitráž, Martin bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v dohode o zaplatení dlhu v splátkach č. 2932015 zo dňa 12.11.2015 podľa ustanovenia § 4 ZORK, uzatvorenej medzi žalobcom ako splnomocneným zástupcom tretej osoby, žalovaným v 1. rade ako odberateľom a žalovaným v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa účastníci tohto hmotnoprávneho vzťahu dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 45 744 874, ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným Rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku, podľa Rokovacieho poriadku a Štatútu Rozhodcovského súdu.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.5.2016 na čl. 11 spisu uviedol, že s poukazom na obsah žaloby a skutočný stav veci vyplývajúci z konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku považuje návrh žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade na zrušenie rozhodcovského rozsudku, za nedôvodný. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku III. dohody o zaplatení dlhu v splátka č. 2932015 zo dňa 12.11.2015, čo bolo v konaní na rozhodcovskom súde, v žalovaným podanej žalobe jednoznačne uvedené. Podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ....“Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku I písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu“. Námietky existencie spôsobilosti žalobcu v 2. rade na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zo strany žalobcov neboli uplatnené v rozhodcovskom súdom určených lehotách v riadnom rozhodcovskom konaní, z toho titulu je potrebné v tomto konaní pri rozhodovaní o veci samej aplikovať ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a na tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku prihliadať.

8. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi v 1. rade dňa 15.2.2016 a žalobkyni v 2. rade dňa 10.2.2016.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho

plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

21. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

22. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

23. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101?ucinnost=20.11.2015>.

24. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

25. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu

účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101? ucinnost=20.11.2015> tohto zákona.

26. Podľa § 40 ods.4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

27. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101?ucinnost=20.11.2015>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.

29. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

31. Žalobca v 1. rade je podnikateľ, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 15.2.2016 podal v zákonnej lehote 60 dní dňa 13.4.2016, podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa v 2. rade nie je podnikateľkou, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý jej bol doručený dňa 10.2.2016 podala v zákonnej lehote troch mesiacov dňa 13.4.2016, podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

32. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe čl. III dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 2932015 zo dňa 12.11.2015 / ďalej len dohoda/.

33. Účastníkom tejto dohody bol veriteľ - spoločnosť LADCE Betón, s.r.o. zastúpená splnomocnencom

- spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. / v tomto konaní žalovaný/ a ako dlžník bol označený žalobca v 1. rade a jeho manželka žalobkyňa v 2. rade.

34. Žalobu na rozhodcovský súd podala spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o., ktorá len zastupovala veriteľa pri uzatváraní dohody. Rozhodcovský súd tejto žalobe vyhovel, napriek tomu že veriteľom pohľadávky podľa dohody zo dňa 12.11.2015 mala byť spoločnosť LADCE Betón, s. r.o. a nie spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o.

35. Žalobcovia v žalobe uviedli, že predmetnú dohodu podpísala za oboch účastníkov len žalobkyňa v 2. rade, ktorá je manželkou žalobcu v 1. rade a táto skutočnosť nebola medzi stranami tohto konania sporná. Žalobca v 1. rade v žalobe tvrdil, že je podnikateľom a žalobkyňa v 2. rade nebola oprávnená zaňho konať. Žalovaný bol pri uzatváraní dohody presvedčený o oprávnení žalobkyne v 2. rade konať za žalobcu v 1. rade bez náležitého písomného splnomocnenia, pričom uveril tvrdeniu žalobkyne v 2. rade, ako aj čestným prehláseniam Ivana Pĺžika a Michala Haláka, ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu. Tieto osoby sa mali o uvedenom oprávnení žalobkyne v 2. rade dozvedieť od žalobkyne v 2. rade, ktorá

mala pred nimi telefonovať so žalobcom v 1. rade. Postup žalovaného pri uzatváraní predmetnej dohody o zaplatení dlhu v splátkach, ktorého súčasťou je uznanie dlhu a rozhodcovská doložka sa javí súdu ako neracionálny, ak sa uspokojil s podpisom predmetnej dohody žalobkyňou v 2. rade aj za žalobcu v 1. rade bez toho, aby vyžadoval písomné plnomocenstvo, ktoré je v praxi bežné pri uzatváraní právnych úkonov. Predmetnú dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 2932015 považuje súd vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade za neuzatvorenú a teda bez právnych účinkov. Pokiaľ žalovaný argumentuje ustanovením § 40 ods.4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu, toto považuje súd v uvedenom prípade za nenáležité. Formálne lipnutie ne uvedenom ustanovení zo strany súdu, za situácie, kedy žalovaný ako splnomocnenec veriteľa predložil manželke dlžníka na podpis formulár dohody o zaplatení dlhu v splátkach, súčasťou ktorej bolo uznanie dlhu, pristúpenie k záväzku a rozhodcovská doložka a nechal ju podpísať aj za dlžníka bez písomného plnomocenstva, by prakticky znamenalo odopretie spravodlivosti žalobcom, ktorí boli vystavení konaniu žalovaného, ktoré vykazuje znaky nielen neodbornosti, ale aj nekalej obchodnej praktiky a rozporu s dobrými mravmi.

36. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade nebolo medzi stranami sporné, že táto ju podpísala a podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpila k záväzku. V konaní nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že žalobkyňa v 2. rade konala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Niet žiadneho dôvodu, aby bola vylúčená spod ochrany slabšej zmluvnej strany v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov.

37. K námietke miestnej nepríslušnosti súdu vznesenej žalovanou súd uvádza, že podľa § 88 ods.2 O.s.p. ( žaloba bola podaná dňa 13.4.2014 za účinnosti O.s.p. ), ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, námietku žalovanej považoval súd za nedôvodnú a miestne príslušným je súd v mieste bydliska spotrebiteľa.

38. Súd predmetnej dohode, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka vytýka predovšetkým to, že bola žalobkyni v 2. rade predložená na formulári označenom ako dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, ktorej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Žalovaný v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, a že poskytol žalobkyni všetky potrebné informácie o jej obsahu. Žalobkyňa si podpisom uvedenej dohody, ktorá jej bola na formulári predložená na podpis zhoršila svoje postavenie, pričom sama nemala žiaden dosah na obsah listiny. Ako spotrebiteľ mohla podpísať len celý formulár, bez toho, aby porozumela jeho obsahu / zrejme s dôverou, že žalovaný voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou/. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, túto považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

39. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V danom prípade si žalobkyňa osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musela žalobkyňa nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom. O neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách svedčí aj skutočnosť, že zákonodarca od 1.1.2008 výslovne zaradil medzi neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

40. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, neplatná rozhodcovská doložka nezaložila právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor z predmetnej dohody, preto súd rozhodol tak, že rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Arbitráž, so sídlom Jilemnického 30, Martin, zriadeného pri Záujmovom združení právnických osôb ARBITRÁŽ, so sídlom Jilemnického 30, Martin, sp. zn. R 4/2016 zo dňa 8.2.2016.

41. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade mali v konaní plný úspech, preto majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

42. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť poplatok v sume 331,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).